Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204000
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114204000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa:

Najvyšší súd Slovenskej republiky, so sídlom: Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO: 165581, proti
odporcovi: D. Š., bytom: J. XXXX/XX, XXX XX P. F. E., o zaplatenie 5,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne z tejto sumy od 24.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014 domáhal, aby súd

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5,43 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5,43 eur
od 24.01.2013 do zaplatenia.
Svojnávrhodôvodniltým,ženavrhovateľakopovinnáosobapodľazákonač.211/2000Z.z.oslobodnom
prístupe k informáciám na základe žiadosti odporcu z 29.11.2012 o poskytnutie informácií, zaslal
odporcovi v žiadosti požadované informácie, informoval ho o výške nákladov na sprístupnenie informácií
a vyzval ho v oznámení o vybavení žiadosti o poskytnutie informácie (Spr 1107/2012) 11.12.2012
na ich úhradu. Informácie spolu s výzvou na úhradu nákladov na sprístupnenie odporca prevzal dňa

14.01.2013. Navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a vyhláškou Ministerstva
financiíSRč.481/2000Z.z.opodrobnostiachúhradynákladovnasprístupnenieinformácií,pričomvýšku
nákladov na sprístupnenie informácií, ktoré požadoval odporca, určil podľa sadzobníka úhrad nákladov
v súvislosti s poskytovaním informácií podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý sadzobník
navrhovateľ ako jednu z povinne zverejňovaných informácií zverejňuje na na svojom webovom sídle.
Odporca si svoju povinnosť náklady uhradiť nesplnil.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18Ro/23/2014-7 zo dňa 17.02.2014, proti ktorému

odporca podal včas odôvodnený odpor, a preto došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
Odporca v podanom odpore namietol nedostatok právomoci súdu rozhodovať danú vec, nakoľko táto má
patriť do špeciálnej právomoci správneho orgánu, nakoľko nejde o súkromnú vec, ale o vec finančnú z
oblastiverejnéhosprávnehopráva.Ideovzťahverejnoprávny,vyplývajúcizčinnostištátuajehoorgánov
a takýto vzťah nemôže byť posudzovaný ako vzťah občianskoprávny, a preto nie je daná právomoc súdu
v tejto veci konať. Nároky považoval za neopodstatnené, ktoré mu mali spôsobiť nemajetkovú ujmu.
Nároky považuje za prehnané a nezodpovedajúce reálnym nárokom a nákladom skutočne vynaloženým

na poskytnutie informácií. Poukázal na to, že navrhovateľovi nemajú patriť ani úroky z omeškania.
Namietal i konanie navrhovateľa pre rozpor s dobrými mravmi a označil ho ako šikanózne z dôvodu,
že voči odporcovi uplatňuje bagateľné čiastky samostatne a nie v jednom konaní, čo je nehospodárne.
Poukázal na to, že navrhovateľ odporcovi poskytol informácie nezákonne nebezplatne v rozpore sožiadosťou o bezplatné poskytnutie informácií, čím navrhovateľ nerešpektoval podmienky jeho žiadosti
a svojvoľne mu za iných podmienok poskytol informácie v rozsahu, ktoré ani nežiadal a to za to, že
odporca priestupkovo stíhal zamestnancov navrhovateľa za nezákonné konanie a nečinnosť.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.06.2014 a uviedol, že
navrhovateľ odporcovi poskytol anonymizované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR konkrétne uvedené,
oznámil mu výšku vecných nákladov za ich sprístupnenie a vyzval ho na ich úhradu. Odporca
informácie dňa 14.01.2013 prevzal, no náklady nezaplatil, čo odporca v odpore priznáva. Navrhovateľ
od odporcu požaduje len úhradu vecných nákladov za sprístupnenie informácií, nie úhradu nákladov za

vyhľadávanie, zber a spracovanie informácií, keďže tieto náklady zákon č. 211/2000 Z.z. za náklady za
sprístupnenie informácie nepovažuje. Povinné osoby ich nemôžu ani vyčísľovať ani žiadateľom účtovať.
Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie informácií ustanovuje vyhláška Ministerstva financií
SR č. 481/2000 Z.z. o podrobnostiach úhrady nákladov na sprístupnenie informácií, avšak sadzobník
úhrad si vydávajú povinné osoby samostatne a samostatne tiež rozhodujú o tom, či a od akej sumy budú
od žiadateľom úhradu nákladov za sprístupnenie informácií požadovať. Odkazy odporcu na prípady

vybavovania jeho žiadostí inými povinný osobami, ktoré mohli v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 211/2000
Z.z. odporcovi odpustiť úhradu vecných nákladov, prípadne nežiadať od neho túto úhradu, nemá vplyv
na skutočnosť, že odporca náklady za sprístupnenie informácií navrhovateľovi doposiaľ nezaplatil.
Podľa ust. § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na prejednanie veci samej
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a

ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné
prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p,. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur,

od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 19.08.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženého Oznámenia navrhovateľa o výške vecných nákladov v súvislosti s poskytovaním
informácií a výzvy na doplnenie informácií zo dňa 11.12.2012 č. Spr 1107/2012 mal súd zistené, že dňa

29.11.2012 bola navrhovateľovi doručená žiadosť odporcu o sprístupnenie informácie podľa zákona č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorej žiadal sprístupniť rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6MCdo 20/2011, 5MCdo 11/2009, 3Sži 10/2009, 1 Svzn 7/2009, 1Sžr 11/2011, 2Sži
2/2010arozhodnutieNajvyššiehosúduSRakodovolaciehosúduvoveciobv.M.P.aobv.S.S..Uvedené
skutočnosti odporca nespochybnil.

Z predloženého oznámenia ďalej vyplýva, že navrhovateľ žiadané rozhodnutia odporcovi doručil, pričom
z predloženej doručenky vyplýva, že požadované rozhodnutia odporca prevzal dňa 14.01.2013.
Súčasne s doručením požadovaných rozhodnutí navrhovateľ odporcu oboznámil, že podľa sadzobníka
úhradnákladovvsúvislostisposkytovaníminformáciízavyhotoveniejudikátovarozhodnutíNajvyššieho
súdu SR v rozsahu 46 strán činia vecné náklady sumu 3,68 eur, vecné náklady z titulu obálky s

doručenkou C4 činia 0,15 eur, náklady spojené s odoslaním informácie podľa zákona podľa cenníka
poštových služieb predstavuje 1,60 eur, čo spolu činí 5,43 eur.Odporca bol vyzvaný spolu so zaslaním rozhodnutí, aby sumu 5,43 eur uhradil do 10 dní od doručenia
výzvy buď poštovou poukážkou alebo bezhotovostným prevodom na uvedený účet alebo v hotovosti do
pokladnice. Výzva bola odporcovi doručená dňa 14.01.2013.

Súd sa ďalej oboznámil so sadzobníkom úhrad a nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií podľa §
21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý ustanovuje výšku úhrad za poskytovanie informácií, a to výšku
úhrad za vyhotovenie čiernobielej kópie formátu A4, A3, za technické nosiče dát (CD, DVD), za prenos
informácií (USB kľúč, CD, DVD) za poštové obálky (C4 s doručenkou, B6 s doručenkou, C5). Okrem toho
sadzobník ustanovuje spôsob sprístupnenia publikácií Najvyššieho súdu SR, možnosti úhrady nákladov

za sprístupnenie informácií. Súčasne sadzobník ustanovuje, že náklady spojené s odoslaním informácie
poštou sa uplatňujú podľa aktuálneho cenníka Slovenskej pošty a.s.. Informácie zasielané telefonicky
alebo emailom sa podľa sadzobníka poskytujú bezplatne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy,
orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.

Podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

Podľaods.2povinnýmiosobamisúďalejprávnickéosobyzriadenézákonomaprávnickéosobyzriadené
štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 3 povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku
1 a 2.
Podľa ods. 4 osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe

alebo fyzickej osobe.

Podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám každá povinná
osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré
povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná
osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom
stanovenejlehote,urobírozhodnutiezápisomvspise.Protitakémurozhodnutiunemožnopodaťopravný
prostriedok.

Podľa ods. 2 ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej
lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
Podľa ods. 3 ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala
rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla
poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia

lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľaods.4akpovinnáosoba(§2ods.3)žiadostinevyhoviehocilensčasti,dábezodkladne,najneskôr
do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti
o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia ( ods. 2).

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám informácie sa
sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych
nákladovspojenýchsozhotovenímkópií,sozadováženímtechnickýchnosičovasodoslaníminformáciežiadateľovi. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím
znáša povinná osoba.
Podľa ods. 2 povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť.

Podľa ods. 3 podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Podľa ods. 4 úhrady sú príjmami povinnej osoby.
Podľa § 1 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, na účely tejto vyhlášky sa za materiálne

náklady za sprístupnenie informácií považujú náklady na
a) obstaranie technických nosičov dát, a to najmä diskiet, kompaktných diskov,
b) vyhotovenie kópií požadovaných informácií, a to najmä na papier,
c) obstaranie obalu, a to najmä obálok,
d) odoslanie informácií, a to najmä na poštovné.

Podľa § 2 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, úhrada nákladov podľa § 1 sa určí ako
súčet týchto nákladov.

Podľa § 3 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o

podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, Žiadateľ môže uhradiť náklady podľa § 2
povinnej osobe takto:
a) poštovou poukážkou,
b) bezhotovostným prevodom na účet v banke,
c) v hotovosti do pokladne.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatňuje náhradu materiálnych nákladov spojených s
poskytnutíminformácií odporcovivzmyslezákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciám.
Pri rozhodovaní o poskytnutí týchto informácií tak konal ako povinná osoba (§ 2 zák. č. 211/2000 Z.z. ),

t.j. ako správny orgán v správnom konaní, ktorému zákon výslovne vymedzuje určitú právomoc, t.j.
určité oprávnenia a určité povinnosti v oblasti verejnej správy. Konkrétne v ustanovení § 18 zákon
zveril navrhovateľovi právomoc rozhodovať o žiadosti odporcu na poskytnutie informácií. Sprístupnením
informácií na základe zákonom zverenej právomoci tak rozhodol o práve odporcu na slobodný prístup
k týmto informáciám, pričom rozhodol v oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej

moci v štáte.

Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ sa týka otázky úhrady nákladov spojených so sprístupnením
informácií, táto je upravená v § 21 zák. 211/2000 Z.z. V tomto prípade však zákon len upravuje
bezplatnosťsprístupneniainformáciisvýnimkouúhradymateriálnychnákladov,možnosťpovinnejosoby

zaplatenie úhrady odpustiť. Úhrady sú príjmami povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že v tomto
prípade zákon neupravuje právomoc povinnej osoby ako správneho orgánu rozhodovať o povinnosti
žiadateľa o poskytnutie informácii nahradiť materiálne náklady spojené s poskytnutím informácií. Pokiaľ
teda nie je zákonom zverená povinnej osobe ako správnemu orgánu právomoc rozhodovať o povinnosti
žiadateľa nezaplatené vecné náklady zaplatiť, v danom prípade musí o tejto povinnosti rozhodnúť

súd podľa cit. ust. § 7 ods. 1 O.s.p.. Okrem toho povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov
nepredstavuje povinnosť v oblasti verejnej správy. Verejná správa ako správa verejných záležitostí, je
správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť
a to zo svojho právneho postavenia verejnoprávnych subjektov. Náhrada nákladov, ktoré navrhovateľovi
v súvislosti s poskytnutím informácii vzniknú, je v záujme navrhovateľa (je to jeho príjem). Z uvedeného

teda vyplýva, že nárok na zaplatenie materiálnych nákladov spojených s poskytnutím informácií
predstavuje pohľadávku, ktorá vznikne na základe skutočností uvedených v zákone, a teda vzťah
medziúčastníkmimácharakterzáväzkovoprávnehovzťahuasporuvyplývajúcehozobčianskoprávneho
vzťahu.Preto súd ustálil že je daná jeho právomoc vo veci konať.

Súd mal preukázané, že odporca ako žiadateľ podľa požiadal navrhovateľa ako povinnú osobu
o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., a to zaslaním požadovaných
anonymizovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (označené vyššie), a to žiadosťou doručenou
navrhovateľovi dňa 29.11.2012. Navrhovateľ požadované rozhodnutia odporcovi doručil v zmysle
predloženej doručenky dňa 14.01.2013, teda sprístupnil mu ním požadované informácie. Uvedenú

skutočnosť odporca nespochybňoval.

Navrhovateľ súčasne vyzval odporcu na úhradu vecných nákladov spojených s poskytnutím informácií
vo výške 5,43 eur titulom vyhotovenia kópií 46 strán ( 3,68 eur), titulom vecných nákladov za obálku s
doručenkou (0,15 eur), titulom nákladov spojených s odoslaním informácie podľa zákona podľa cenníka
poštových služieb (1,60 eur), čo spolu činí 5,43 eur.

Súd si ustálil, že oprávnenie navrhovateľa ako povinnej osoby žiadať od žiadateľa vecné náklady za
sprístupnenie informácie vo výške materiálnych nákladov jednoznačne vyplýva z § 21 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Súd mal pritom preukázané, že navrhovateľ
žiadalododporcuskutočnelenúhradumateriálnychnákladovpotrebnýchnazhotoveniekópiížiadaných

rozhodnutí (náklady na zhotovenie 46 strán formátu A4 po 0,08 eur činí 3,68 eur) a na ich doručenie
odporcovi poštou (náklady na zadováženie obálky 0,15 eur + poštovú prepravu 1,60 eur). Súd tiež
nezistil rozpor ich vyúčtovania s predloženým sadzobníkom navrhovateľa. Súd súčasne konštatuje,
že navrhovateľ bol povinný za účelom informovania potenciálnych žiadateľov vyhotoviť sadzobník a
tento riadne zverejniť v zmysle § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe

k informáciám, a teda pokiaľ navrhovateľ vyúčtoval odporcovi náhradu nákladov podľa sadzobníka,
ktorý podľa názoru súdu zakotvuje primeranú výšku vecných nákladov, potom postup navrhovateľa
je v súlade so zákonom. Navrhovateľ odporcovi požadované listiny doručil, odporca vecné náklady v
sume 5,43 eur ani na výzvu súdu neuhradil. Navrhovateľ pritom postupoval správne, keď sprístupnil
odporcovi informácie a od odporcu až následne žiadal úhradu vecných nákladov, nakoľko podľa súdnej

praxe nemožno podmieňovať vybavenie žiadosti predbežným zaplatením úhrady materiálnych nákladov
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 216/02 zo dňa 14. novembra 2002). Skutočnosť,
či navrhovateľ ako povinná osoba od žiadateľa bude požadovať úhradu vecných nákladov, alebo či
túto odpustí, je pritom výlučne na rozhodnutí povinnej osoby, a to v zmysle § § 21 ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám , kde je možnosť, no nie povinnosť povinnej

osoby náklady odpustiť a nežiadať. Pokiaľ teda navrhovateľ právo na úhradu materiálnych nákladov za
preukázateľne riadne vybavenú žiadosť o sprístupnenie informácií uplatnil, súd konštatuje, že odporca
je ju povinný zaplatiť. Povinná osoba je v zásade povinná žiadať úhradu vecných nákladov, pričom
od ich požadovania môže fakultatívne upustiť, avšak nie je to pravidlo. Neobstojí preto argumentácia
odporcu, podľa ktorej je vymáhanie nákladov neveľkej sumy v rozpore dobrými mravmi, nakoľko konanie

navrhovateľa je súladné so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na to, že doposiaľ nebolo preukázané, že by odporca
dlžnú sumu vo výške 5,43 eur uhradil (odporca ani netvrdí, že by ju uhradil), súd návrhu ako dôvodnému
vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká vždy bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je však vždy existencia
omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia

pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť, ktorých existenciu mal súd preukázanú.

Súd konštatuje, že odporca bol vyzvaný na úhradu sumy 5,43 eur do 10 dní od doručenia výzvy
(doručená 14.01.2013) a po jej uplynutí sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto
navrhovateľovi patrí aj právo na úroky z omeškania. Ku dňu 24.01.2013 základná úroková sadzba

ECB činila 0,75% ročne. Po pričítaní 8 percentuálnych bodov má potom navrhovateľ právo na úroky z
omeškania vo výške 8,75% ročne. Keďže si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania v zákonnej sadzbe,
súd návrhu navrhovateľa vyhovel i v tejto časti. Súd podotýka, že záväzok vznikol pred 01.02.2013 a z
tohto dôvodu sa použije podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úprava úrokov z omeškania podľa
predpisov účinných k 31.01.2013, a teda sa k základnej úrokovej sadzbe ECB pripočítava 8 % (a nie
5% tak, ako tomu je po zmene právnej úpravy účinnej od 01.02.2013).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keďže súd jeho návrh vyhovel v celom rozsahu, a preto by mal
voči odporcovi právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže si však navrhovateľ
žiadne trovy neuplatnil, ich náhradu mu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.