Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202130
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114202130.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa:
COFIDIS, a.s., IČO: 36 816 337, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, práv. zast.: Advokátska
kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom: Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX H., 2/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX Ž.,
práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,

IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1.109,44 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ sumu 1.757,35 eur, v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania, na účet právneho

zástupcu odporcov, vo výške 664,01 eur titulom trov právneho zastúpenia, v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 22.01.2014 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.109,44 eur,
pozostávajúcu z istiny 942,43 eur, z úroku 115,41 eur, poistného 40,24 eur, poplatkov z omeškania 11,36
eur.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 03.10.2007 uzatvoril s odporcami na predtlačenom formulári zmluvu o
revolvingovom úvere č. 70006425. Zmluva a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14% mesačne,
poistnom za poistenie schopnosti splácať úver 0,65%, RPMN 29%. Navrhovateľ posúdil predložené
podklady a odporcom schválil dňa 16.10.2007 úverový limit vo výške 1.992,- eur, ktorého čerpanie sa
uskutočnilo tak, že peňažné prostriedky boli poukázané na bankový účet odporcov. Odporcovia čerpali

celkovo sumu 2.736,98 eur. Odporcovia porušili ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, keď
minimálne splátky úveru neplnili riadne a včas, pričom ku dňu podania návrhu uhradili iba sumu 4.919,56
eur.

Právny zástupca odporcov podaním zo dňa 08.04.2014 k veci uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a

odporcami je vzťahom spotrebiteľským. Dňa 02.09.2013 navrhovateľ z dôvodu, že odporcovia si neplnili
svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, odstúpil od zmluvy o úvere, čo má s poukazom
na § 48 Občianskeho zákonníka za následok, že zmluva o úvere sa od začiatku zrušila a odpadoltak právny dôvod, na základe ktorého odporcovia prijali finančné prostriedky, a tieto sú povinní vrátiť
iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže zmluva bola odstúpením od nej zrušená, navrhovateľ
nemá nárok na žiadne úroky, poplatky zmluvné pokuty ani iné sankcie a príslušenstvo. Napriek tomu,

že ust. bodu 12.4 VOP navrhovateľovi jeho nároky v prípade odstúpenia od zmluvy ponecháva, toto
ustanovenie je neplatné z dôvodu neurčitosti, pretože nie je možné určiť, aké poplatky a príslušenstvo je
po odstúpení od zmluvy dlžník povinný platiť, ďalej toto ustanovenie je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie
než § 48 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, odstúpením od nej sa táto
zrušila od začiatku a odporcovia sú povinní navrhovateľovi vrátiť iba istinu ako bezdôvodné obohatenie.

Odporcovia čerpali sumu vo výške 2.736,98 eur, ale odporcovia plnením sumy 4.919,56 eur poukázali
na účet navrhovateľa o 2.182,58 eur viac, než mal nárok, a teda v tejto sume došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane navrhovateľa. Preto si odporcovia voči navrhovateľovi uplatňujú právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 1.757,35 eur, čo je plnenie poskytnuté navrhovateľovi nad rámec
istiny úveru za 3 roky spätne od podania vzájomného návrhu.

Následným podaním navrhovateľ nárok špecifikoval a uviedol, že odporcom poskytol úverový limit
1.991,64 eur ako revolvingový úver a odporcovia boli oprávnení čerpať finančné prostriedky opätovne
až do výšky úverového limitu. Dohodli sa na prvom čerpaní v sume 1.991,46 eur a boli povinní
splácať mesačné splátky po 79,63 eur najneskôr do 15.dňa v mesiaci. Časť zmluvných podmienok bolo

obsiahnutýchvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,ktorésastalineoddeliteľnousúčasťouzmluvy,
bez ohľadu na to, či ich odporcovia podpísali alebo či na ne zmluva výslovne odkazuje. Poukázal na to,
že zmluva o revolvingovom úvere mala všetky náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Odporcovia boli
povinní platiť splátky úveru riadne a včas, inak navrhovateľ môže vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Nakoľko odporcovia úver riadne a včas nesplácali, navrhovateľ listom zo dňa 02.09.2013 od zmluvy

odstúpil a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy. Uviedol, že odporcovia čerpali sumu 2.736,98 eur,
ostatné debetné položky sú úroky 2.611,25 eur, poistné 777,33 eur, poplatky za upomienky 42,84 eur,
spolu debetné položky sú 6.168,40 eur. Kreditné položky tvoria úhrady 4.919,56 eur a storno úrokov
139,40 eur, teda spolu 5.058,96 eur a rozdiel kreditných a debetných položiek je 1.109,44 eur, ktorú
si navrhovateľ uplatnil návrhom na súde. Ďalej uviedol, že sa nesúhlasí s právnym posúdením návrhu

odporcami, pretože právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexná a
ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy sa nepoužijú. Poukázal na ustanovenie
obchodných podmienok, podľa ktorých sa účinnosťou odstúpenia od zmluvy zmluva o úvere končí a
pokiaľ už na jej základe došlo k vyčerpaniu úveru, celý do tej doby nesplatený úver i všetky ďalšie
peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a klient je povinný ich uhradiť v plnej výške.

Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou
súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Niet dôvodu, pre ktorý
by sa mali na spotrebiteľské zmluvy aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, Občiansky
zákonník nie je lex specialis k Obchodnému zákonníku. Jednostranne kogentné voči Obchodnému
zákonníku sú len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v Občianskom zákonníku.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/43/2014-76 zo dňa 30.06.2015 tak, že žalobu zamietol,
navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom v rade 1/ a 2/ sumu 1.757,35 eur a nahradiť trovy konania.
Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere

COFIDIRECT/ zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03.10.2007 poskytol navrhovateľ odporcovi v rade
1/ ako dlžníkovi a odporcovi v rade 2/ ako spoludlžníkovi úverový limit vo výške 60.000,- Sk (1.991,64
eur), ktorý sa odporcovia zaviazali splácať minimálnou mesačnou splátkou vo výške 2.399,- Sk 79,63
eur. Úroková sadzba bola 2,14% mesačne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
navrhovateľa. Z predloženého výpisu z úverového účtu za obdobie od 10/2007 do 12/2013 súd zistil,

že odporcovia za toto obdobie vyčerpali celkovo sumu 2.736,98 eur (súčet položiek „vaše čerpanie“).
Odporcovia uhradili sumu vo výške 4.919,56 eur. Navrhovateľ listami zo dňa 02.09.2013 oznámil
odporcom, že vzhľadom na to, že neplnia svoje záväzky zo zmluvy o revolvingovom úvere, porušili
ust. čl. 4.1 Všeobecných obchodných podmienok. S poukazom na to, navrhovateľ v zmysle ust. čl. 8.4
Všeobecných obchodných podmienok odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere s účinnosťou od

momentu jeho doručenia. Navrhovateľ vyzval odporcov, aby nesplatený úver a všetky peňažné záväzky
zo zmluvy, ktoré sa stali splatnými, uhradili bezodkladne a plnej výške a dlh vyčíslil na sumu 1.109,44
eur. Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetomčinnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie.
Odporcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná u oboch o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri

zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že
záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe úverovej zmluvy, je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd ustálil, že zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru COFIDIRECT zo dňa 03.10.2007 uzatvorená s odporcami je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z.z., na základe nej bol odporcom
poskytnutý úverový rámec v sume 60.000,- Sk. Odporcovia z úverového rámca vyčerpali celkovo sumu
2.736,98 eur a uhradili celkovo sumu 4.919,56 eur. Odporcovia sa zaviazali, že mesačne budú úver
splácať aspoň vo výške minimálnej splátky dohodnutej vo výške 79,63 eur. Keďže však odporcovia si
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, ako bolo aj súdom zistené z predloženého
výpisu z úverového účtu, keďže naposledy uhradili splátku v mesiaci apríl 2013, navrhovateľ v súlade

s čl. 8.4 všeobecných obchodných podmienok zaslal odporcom list zo dňa 02.09.2013, ktorým od
zmluvy odstúpil a odporcov ním vyzval na úhradu dlžnej sumy vyčíslenej vo výške 1.109,44 eur
bezodkladne. zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy
zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto mu boli odporcovia povinní vydať
bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostali, teda sumu 2.736,98 eur, ktorú

však už celú uhradili. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok
na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, či iné sankcie a príslušenstvo a nemôže si na základe zrušenej
zmluvy ani započítavať úhrady na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a náklady na vymáhanie pohľadávky.
Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva
sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli.

Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. V tomto prípade sa účastníci v
obchodných podmienkach v čl. 8.4 dohodli, že účinnosťou odstúpenia od zmluvy od úvere sa zmluva
o úvere končí a ak došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver klienta,
taktiež všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a klient je povinný ich
bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky

veriteľa zo zmluvy o úvere alebo nároky s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo
v súvislosti s jej skončením. Túto zmluvnú podmienku považoval súd za podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda
za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (veriteľa) nielen na nesplatenú istinu, ale aj

na úrok, poplatky, zmluvné pokuty a akékoľvek iné sankcie, zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože
spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku
odstúpenia od zmluvy. Nehovoriac o vágnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keď táto ani neuvádza,
ktoré povinnosti spotrebiteľa (tým aj práva veriteľa) zostávajú zachované napriek odstúpeniu od zmluvy,
teda ktoré konkrétne záväzky zo zmluvy o úvere je odporca povinný plniť, aké konkrétne nároky je

napriek zrušeniu zmluvy povinný dlžník veriteľovi uhradiť nad rámec nesplatenej istiny úveru, preto
by bolo možné hovoriť aj o neplatnosti tejto zmluvnej podmienky z dôvodu jej neurčitosti v zmysle
§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia
poplatkov, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s

účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej
zmluvnej podmienky dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia
podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň je potrebné i dodať, že uvedené obchodné podmienky
vrátane citovanej podmienky boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej)
zmluvy a neboli individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok

sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. V súvislosti s
posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu, a teda k sporu o to, či je potrebné použiť ustanovenia
upravujúce odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, súd vychádzal
z toho, že predovšetkým je potrebné prihliadnuť na to, že pri spotrebiteľských zmluvách prednosť

majú vždy osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Úver síce je
absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovanáosobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné

aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR vo veci
5MCdo 20/09). Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom
zákonníku. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava. Iná vec
by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi, resp. ak by nešlo
o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy normy obchodného

práva (všeobecná úprava) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej
z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku, a preto
súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka aj na oblasť odstúpenia od zmluvy a jeho účinkov.
Vychádzajúc z uvedeného súd je toho názoru, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel
od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú odporcov ako spotrebiteľov nad rámec povinností
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú ich postavenie. Odstúpením od zmluvy

o úvere zo strany navrhovateľa sa zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe
ktorého odporcovia prijali finančné prostriedky ako úver a tieto boli povinní vrátiť z titulu bezdôvodného
obohatenia. Odporcom bola poskytnutá suma úveru 2.736,98 eur a navrhovateľovi doposiaľ uhradili
sumu 4.919,56 eur. Odporcovia teda navrhovateľovi uhradili nad rámec reálne vyčerpanej istiny sumu
2.182,58 eur. V konaní tak bolo preukázané, že návrh v časti uplatnenej istiny je nedôvodný, pretože

túto celú odporcovia uhradili a niet žiadnej dlžnej istiny, ktorá by ostala nezaplatená a ktorú by prípadne
boli odporcovia povinní navrhovateľovi zaplatiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom
na to súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. V zmysle ust. § 97 ods.1 O.s.p. za konania si
odporcovia uplatnili vzájomným návrhom proti navrhovateľovi svoje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože poskytli navrhovateľovi plnenie vo väčšom rozsahu, než vôbec od navrhovateľa

dostali - vyčerpali, a teda než boli povinní navrhovateľovi vrátiť. V zmysle § 451 a 457 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu od počiatku zrušenej zmluvy o úvere sú si jej účastníci povinní vydať všetko,
čo podľa nej dostali. Na strane odporcov, ako už bolo vyššie odôvodnené, bezdôvodné obohatenie
nenastalo, keďže títo navrhovateľovi vrátili všetko, čo podľa zmluvy dostali, teda vrátili mu celú nimi
vyčerpanú sumu 2.736,98 eur. Avšak, odporcovia navrhovateľovi plnili aj nad rámec toho, čo mu boli

z titulu zrušenej zmluvy o úvere povinní vrátiť, keďže mu uhradili sumu 4.919,56 eur, a teda svoj
záväzok preplatili o sumu 2.182,58 eur. V tomto rozsahu na strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor odporcov, pretože na strane navrhovateľa nebol žiaden právny dôvod na prijatie
tohto plnenia. Odporcovia si vzájomným návrhom neuplatnili celú sumu bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.182,58 eur, ale len časť plnenia, ktorá pripadá na plnenie 3 roky spätne od podania vzájomného

návrhu, ktorý bol podaný dňa 08.04.2014, ktorú vyčíslili na sumu 1.757,35 eur. Nakoľko si odporcovia
vzájomným návrhom uplatnili sumu nižšiu, než by im patrila, súd vzájomnému návrhu ako dôvodnému
vyhovel v celom rozsahu. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia

boli v konaní plne úspešní, keďže súd jednak zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a súčasne
vyhovel vzájomnému návrhu odporcov v celom rozsahu, preto zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcom
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 664,01 eur.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 7Co/625/2015 -
103 zo dňa 04.11.2015, právoplatným dňa 30.11.2015, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil pritom, že na rozdiel od záverov okresného súdu dospel k

záveru, že dohoda účastníkov pre prípad odstúpenia od zmluvy v článku 8.4. VOP nie je v rozpore s
podmienkami uvedenými v § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, keďže táto nepopiera zmysle a účel
Zákona č. 258/2001 Z.z. a nejedná sa o dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 52
až54Občianskehozákonníkazhľadiskamožnostitakéhotodojednania.Uložilokresnémusúduvnovom
konaní posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa z hľadiska jeho vymedzenia návrhom na

začatie konania, vo vzťahu k podmienkam zmluvy a podmienkam Zákona č. 258/2001 Z.z. a následne
rozhodnúť aj doterajších trovách konania. V novom konaní okresný súd postupoval v zmysle záverov
odvolacieho súdu a v zmysle uložených povinností a dospel k nasledovným záverom :Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie.

Odporcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná u oboch o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri
zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto opätovne aj v novom konaní vychádzal z
príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel opätovne k záveru,
že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe úverovej zmluvy, je vzťahom

občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd opätovne ustálil, že
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru COFIDIRECT zo dňa 03.10.2007 uzatvorená s odporcami
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z.z., na základe nej bol
odporcom poskytnutý úverový rámec v sume 60.000,- Sk. Odporcovia z úverového rámca vyčerpali
celkovo sumu 2.736,98 eur a uhradili celkovo sumu 4.919,56 eur. Odporcovia sa zaviazali, že
mesačne budú úver splácať aspoň vo výške minimálnej splátky dohodnutej vo výške 79,63 eur. Keďže

však odporcovia si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, ako bolo aj súdom
zistené z predloženého výpisu z úverového účtu, keďže naposledy uhradili splátku v mesiaci apríl
2013, navrhovateľ v súlade s čl. 8.4 všeobecných obchodných podmienok zaslal odporcom list zo dňa
02.09.2013, ktorým od zmluvy odstúpil a odporcov ním vyzval na úhradu dlžnej sumy vyčíslenej vo výške
1.109,44 eur bezodkladne. Navrhovateľ skutkovo vymedzil návrh na začatie konania, tak že žalovaná

suma pozostáva z neuhradených splátok úveru za obdobie odo dňa podania návrhu na začatie konania
vo výške 942,43 eur, z úroku za poskytnutie úveru vo výške 115,41 eur, z poistného vo výške 40,24 eur
a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 11,36 eur, celkom teda dlhovaná suma činí
1.109,44 eur a túto sumu si uplatňuje titulom nesplneného záväzku odporcov zo Zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru COFIDIRECT zo dňa 03.10.2007 po odstúpení navrhovateľa od tejto zmluvy z

dôvodu, že odporcovia porušili ustanovenia zmluvy a VOP.

Podľa § 4 ods.2 Zákona č. 258//2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods.3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd skúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru COFIDIRECT zo dňa 03.10.2007 (predloženú v
origináli na č.l.163) uzatvorenú medzi účastníkmi konania z hľadiska jej obsahových náležitostí a dospel
k nasledovným záverom :

Predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods.2 písm. i/ Zákona č. 258/2001
Z.z., neobsahuje teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o
tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia

zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť
pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) cit.
zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho

sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé,ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou
sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z
vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky (bolo

uvedené že výška splátky má byť 4% z čerpanej sumy) pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov.
V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky
poplatkov (teda v tomto prípade -aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie
istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu
to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením

splnená preto nie je. Uvedenie časti (v tomto prípade by bolo logické uvedenie percentuálnej časti),
ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda
100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo
spôsobiť, že hoci odporca spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je,
nakoľkonímuhrádzanésplátkysapoužívajúvcelomrozsahunaúhradupríslušenstva,zktoréhodôvodu

nedochádzakponíženiudlžnejistiny.Lenvtedy,pokiaľjepresnevymedzené,akáčasťsplátkysapoužije
na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali
byť uhradené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Navyše zákon žiadnu
výnimkupokiaľideotútonáležitosťnepripúšťa,apretoajzmluvaorevolvingovomúveremusíobsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Zmluva ďalej neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods.2 písm. j/ Zákona č. 258/2001
Z.z., neobsahuje teda ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

Zmluva ďalej neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa ust. § 4 ods.2 písm. m/ Zákona č. 258/2001 Z.z.,
neobsahuje teda priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za

príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že tieto údaje sú uvedené vo VOP, v zmysle ustálenej judikatúry
platí, že tieto údaje musia byť uvedené v texte zmluvy o revolvingovom úvere a nie je možné v súlade so
zvýšenou ochranou spotrebiteľa pripustiť, aby tieto údaje boli uvedené len vo VOP, nakoľko konkrétne

hodnota RPMN je najpodstatnejším ukazovateľom výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru a je taxatívne
v zákone uvedené, že táto hodnota musí byť uvedená priam v zmluve. Zákon totiž nepripúšťa žiadne
alternatívy uvedenia tejto hodnoty na inom mieste, ako sú VOP a podobne, a to ani v prípade zmluvy
o revolvingovom úvere.

Pre absenciu vyššie uvedených obligatórnych náležitostí sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý
odporcom na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru COFIDIRECT zo dňa 03.10.2007 v
zmysle ust. § 4 ods.3 Zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v konaní
nebolo sporné, že odporcom bol poskytnutý úverový rámec v sume 60.000,- Sk, pričom odporcovia
z úverového rámca vyčerpali celkovo sumu 2.736,98 eur a uhradili celkovo sumu 4.919,56 eur, čiže

odporcovia svoj záväzok „preplatili“ o sumu 2.182,58 eur, teda zaplatili viac ako im bolo poskytnuté, súd
žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

V zmysle ust. § 97 ods.1 O.s.p. za konania si odporcovia uplatnili vzájomným návrhom proti

navrhovateľovi svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože poskytli navrhovateľovi
plnenie vo väčšom rozsahu, než vôbec od navrhovateľa dostali - vyčerpali, a teda než boli povinní
navrhovateľovi vrátiť. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnenímbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná
zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku

záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým,
na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon
výslovne neustanovuje. V súdenej veci súd dospel k záveru, že tým, že predmetný spotrebiteľský úver
sa z vyššie uvedených dôvodov považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporcovia z úverového

rámca vyčerpali celkovo sumu 2.736,98 eur a uhradili celkovo sumu 4.919,56 eur, čiže odporcovia
svoj záväzok „preplatili“ o sumu 2.182,58 eur, teda zaplatili viac ako im bolo poskytnuté, súd dospel k
záveru, že plnenie, ktoré odporcovia poskytli navrhovateľovi nad vyčerpaný úverový rámec je plnením,
kde od začiatku nebol právny dôvod na toto plnenie, teda od začiatku nebol dôvod na plnenie vo výške
2.182, 58 eur a teda v tomto rozsahu na strane navrhovateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu na
úkor odporcov. Odporcovia si vzájomným návrhom neuplatnili celú sumu bezdôvodného obohatenia vo

výške 2.182,58 eur, ale len časť plnenia, ktorá pripadá na plnenie 3 roky spätne od podania vzájomného
návrhu, ktorý bol podaný dňa 08.04.2014, ktorú vyčíslili na sumu 1.757,35 eur. Nakoľko si odporcovia
vzájomným návrhom uplatnili sumu nižšiu, než by im patrila, súd vzájomnému návrhu ako dôvodnému
vyhovel v uplatnenej výške (1.757,35 eur) v celom rozsahu a zaviazal odporcov na vrátenie tejto sumy
právnym dôvodom bezdôvodného obohatenia.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia boli v konaní
plne úspešní, keďže súd jednak zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a súčasne vyhovel

vzájomnému návrhu odporcov v celom rozsahu. Vzhľadom na to je navrhovateľ ako plne neúspešný
účastník povinný nahradiť odporcom účelné trovy konania. Súd priznal odporcom náhradu trov konania
spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenia za3úkonyprávnejslužby(prípravaaprevzatie,vyjadrenie
k návrhu, účasť na pojednávaní) nasledovne :

Vzhľadom na to, že predmetom konania bol návrh aj vzájomný návrh, ide o konanie o dvoch spojených
veciach, a preto sa tarifná odmena advokáta vypočíta podľa § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. (ďalej len
vyhl.), podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej
z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Tarifná odmena za vec s vyššou hodnotu ( 1.757,35 eur) je 81,33 eur.
Tarifná odmena za vec s nižšou hodnotou (1.109,44 eur) je 61,41 eur, z toho 1/3 je 20,47 eur.

Výsledná tarifná odmena: 81,33 eur + 20,47 eur je 101,80 eur.

Súd preskúmal nárok uplatnený odporcami podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré boli vyčíslené písomným podaním (č.l.180) a
odporcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z:

a) tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci podľa § 13a ods. 1 písm.
a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 101,80 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.,
vo výške 8,04 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu podľa § 13a ods.
1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 101,80 eur, režijný paušál podľa § 16 ods.
3 vyhl. vo výške 8,04 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. v
nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 101,80 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške

8,39 eur.

b) náhrady cestovného za :cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 30.06.2015 - trasa Y. - Ž. a späť podľa § 16 ods.
4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 138,42 eur (512 km á 0,183 eur/km + [(5,12 x 6,2 l)
x 1,409 eur/l] = 138,42 eur);

c) náhrady za stratu času za :

účasť na pojednávaní dňa 30.06.2015 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške
195,72 eur (14 začatých polhodín á 1/60 výpočtového základu t.j. 14 x 13,98 eur = 195,72 eur);

Spolu trovy právneho zastúpenia: 664,01 eur.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške
uvedenej vo výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcov IBAN: G. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval

účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd nepriznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie zo dňa 02.02.2016,

nakoľko tieto nepovažoval za účelne vynaložené, keďže v tomto vyjadrení sa len opakovali doposiaľ
uvádzané argumenty odporcov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.