Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/948/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210994
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512210994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu EOS KSI Česká republika s.r.o., Praha
4, Novodvorská 994, Česká republika, IČ: XX XXX XXX, zastúpenej Tomáš Kušnír s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému D. G., G. XX, zastúpenému
opatrovníčkou H.. I. O.Ň., zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 248,16 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/30/2013-58 z 3.3.2014 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že náhrada trov konania sa

účastníkom nepriznáva.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a, že vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Žalobca tvrdil a listinami
preukázal, že: - jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ Beneficial Finance a.s. postúpil pohľadávku
na neho zmluvou z 24.11.2008, - uviedol, že zmluvou z 31.3.2008 postupca na predtlačenom formulári
Zmluvy o úvere č.XXXXXXXX poskytol žalovanému finančné prostriedky 220,51 € (6 643 Sk), ktoré
sa zaviazal zaplatiť v pravidelných splátkach 41,13 € riadne a včas, ktorú povinnosť nesplnil a dostal

sa do omeškania. Veriteľ listom zo 17.9.2008 od zmluvy odstúpil a určil lehotu na splnenie záväzku
do 19.9.2008, - ku dňu postúpenia činila pohľadávka žalovanú sumu, ktorú žalovaný nezaplatil ani po
doručení pokusu o zmier. Za účelom týchto skutočností predložil mu zmluvu o spotrebiteľskom úvere
z 31.3.2008 (čl.9), z ktorej zistil, že veriteľ formou preplatenia kúpnej ceny tovaru poskytol žalovanému
úver 6 643 Sk. Cena tovaru - stavebný materiál bola 6 643 Sk, pričom žalovaný nezaplatil žiadnu priamu
platbu. Požičanú sumu 6 643 (220,51 €) sa zaviazal splatiť v 6 splátkach po 41,13 € (1 239 Sk) a zaviazal
sa ju vrátiť ju spolu s 40,68 % úrokom, pričom RPMN bola určená 47,85 %. Z prehľadu splátok je zrejmé,

že zaplatil iba 1 splátku 1 239 Sk 28.5.2008 a žiadnu inú. Opatrovník žalovaného mu 30.10.2013 doručil
písomné vyjadrenie z 30.10.2013, v ktorom namietol premlčanie pohľadávky vzhľadom na to, že žalobca
pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku ku dňu tendra 7.10.2008, a pokiaľ žalobca podal žalobu 2.7.2013
(správne malo byť 2012), uplynula 3 ročná premlčacia doba. Žalobca reagoval písomne podaním z
12.2.2014 tak, že nesúhlasil s názorom opatrovníka o 3 ročnej premlčacej dobe podľa O. z., vzhľadom
na to, že vec ako absolútny obchod podlieha aplikácii Obch. zák., kde platí 4 ročná premlčacia doba.
Vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvoril: Hlavný právny vzťah založený

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý vznikol podľa osobitného predpisu, a ktorý je lex specialis k
všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zák.258/01 Z.
z., a tiež aplikácii všeobecných ust. ochrany spotrebiteľa podľa O. z., pretože: normy obchodného práva
(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veciprednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v O. z. a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Medzi 3 zák., prichádzajúcimi takto do úvahy (1. zák. o spotrebiteľskom úvere, 2. O. z., 3. Obch.
zák.) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, resp.

tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle,
teda úprava podľa O. z. Tzn., že úprava Obch. zák. sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď
nenarazí na obmedzenie v O. z. a vykonávacích predpisoch k nemu. Citoval znenie § 54 O. z., účinného
1.4.2004. Mal za to, že v danom prípade sa na žalovaného budú vzťahovať ust. O. z., ktoré sú pre neho
priaznivejšie. Citovalznenie§100ods.1,2,§101,§103O.z.a§400Obch.zák.Spoukazomnauvedené

skutočnosti žalobu pre premlčanie zamietol, a nebolo potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľné
zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy
nevznikli, preto vyslovil, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho
právnehoposúdeniaveci,ktoréodôvodnilnasledovne:Zastávanázor,žemedzipostupcomažalovaným
vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa §§ 497-507 Obch. zák., na základe ktorého postupca poskytol

v prospech žalovaného úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky za dohodnutých
podmienok vrátiť a zaplatiť úroky. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcu poskytnúť
peňažné prostriedky v dohodnutej výške, čo aj urobil a žalovanému vznikla povinnosť plniť ust. Zmluvy.
Citoval znenie § 261 ods.3 písm. d) a § 497 Obch. zák. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd vec
nesprávne právne posúdil, keď posúdil premlčanie uplatneného nároku podľa O. z., čo odôvodnil tým,

že premlčacia doba v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa ust. O. z., nie podľa Obch.
zák. s poukazom na § 52 ods.2 O. z. Má za to, že predmetná Zmluva je tzv. absolútnym obchodom a
pri posudzovaní premlčania nároku je potrebné použiť úpravu Obch. zák. bez ohľadu na spotrebiteľský
charakter takejto zmluvy. Ust. o premlčacej dobe nie je ust., ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa,
a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ust. O. z. Ust. Obch. zák. o premlčaní

nie je ust. diskriminujúcim dlžníka (resp. spotrebiteľa) len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv
zo zmluvy je dlhšia ako podľa O. z. Ust. Obch. zák. o premlčaní je ust. vyváženým vo vzťahu k obom
zmluvným stranám, nejde o ust. diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že
by v dôsledku aplikácie príslušných ust. Obch. zák. o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne
prevážili nad jeho právami. Dovolil si poukázať na rozhodnutie Krajského soudu v Ústí nad Labem 69 IC

1303/2010, z ktorého citoval. Obdobne rozhodol aj Vrchní soud v Prahe v rozhodnutí 69 ICm 1303/2010.
Nejvyšší soud Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 32Cdo 1750/2010 z 31.10.2012 nadviazal
na doterajšiu judikatúru (citoval, čo rovnako konštatoval). Zároveň si dovolil poukázať aj na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 6MCdo/4/2012 „o“ 27.3.2013 (citoval, čo podobne ako uvedené rozhodnutia
českých súdov k otázke premlčacej doby pri záväzku zo zmluvy o úvere konštatoval). Vzhľadom na

uvedené má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, pri ktorom je nutné na daný vzťah
aplikovať Obch. zák. Jeho právny predchodca listom zo 17.9.2008 odstúpil od uzatvorenej zmluvy a
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom určil lehotu na plnenie do 19.9.2008. Žaloba bola súdu
doručená 2.7.2012. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný a
zastáva názor, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, ktorá je v súlade s § 397 Obch.

zák. 4 ročná a začala plynúť od účinnosti odstúpenia od zmluvy (resp. zosplatnenia úveru, teda od
20.9.2008). Zároveň poukázal na to, že súd svoje posúdenie uplatnenej pohľadávky ako premlčanej
nijako neodôvodnil, nie je zrejmé aký moment považoval za začatie plynutia premlčacej doby, a preto
považuje rozhodnutie v tejto časti za neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Na podporu svojich
tvrdení týkajúcich sa začiatku plynutia a trvania premlčacej doby v danom prípade pripojil nasledovné:

Citoval z Komentára k Obchodnému zákonníku 513/1991 Zb.: § 505 a § 506 a znenie § 394 ods.1,§ 387
ods.1 a § 397 Obch. zák. Na základe uvedeného navrhol aby napadnutý rozsudok preskúmať a v zmysle
§ 221 ods.1 O. s. p. ho zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie, príp. v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak,
žejehožalobesavcelomrozsahuvyhovie.Zároveňsiuplatniltrovyodvolaciehokonania,pozostávajúce
zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia 35,55 € s DPH, pozostávajúce z 1 úkonu

právnej služby 25,90 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby 9,65 € s DPH.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v

zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne a nič na tom nemení ani podané odvolanie.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastnícipodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu v O. s. p.

Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z uvedeného ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -

záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,

a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v
znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.;

ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie

to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie
je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§
201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo
ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade
účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia

(postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie
odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, rozsudok je preskúmateľný a presvedčivý, súd stručne a jasne uviedol ako dospel záveru.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že predmetom uzatvorenej zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,boladohodaúčastníkovozaplateníkúpnejceny6643Skprávnympredchodcom
žalobcu za tovar zakúpený žalovaným a žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť v 6 mesačných splátkach
po 1 239 Sk. Podľa dohody strán sa táto zmluva spravovala § 497 a n. Obch. zák. a ust. zák.č.258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o
Slovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzák.ospotrebiteľskýchúveroch).
Podľa § 1 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. do 31.3.2008,

tento zákon upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ods.2 cit. ust. zákon sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených

stavieb a ich údržbu [písm. a)], o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu
[písm. b)], o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku [písm. c)], na základe
ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou [písm. d)], o
poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000
EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom
a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský

úver [písm. e)], na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej
tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov [písm. f)] a o
sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach [písm. f)].
Podľa ods.3 cit. ust. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je

dotknuté ustanovenie § 3 ods.6.
S poukazom cit. ust., vzniknutý právny vzťah sa spravoval zák.č.258/01 Z. z. (cit. zák. v § 1 ods.2,3
určuje, aké zmluvy neupravuje).
Uzatvorená zmluva má podľa § 4 ods.2 okrem všeobecných náležitostí uvedených § 43 O. z. (pozn. k
odkazu 6 cit ust.) obsahovať ďalšie náležitosti v ňom uvedené.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že zák.č.258/01 Z. z. ako lex specialis upravuje osobitné
občianskoprávne vzťahy, ktoré v základnom predpise, O. z., ktorý je lex generalis nie sú upravené. Tie
vzťahy, ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise sa spravujú všeobecnými normami upravenými v
O. z.. Je vylúčené, aby zmluva, ktorá má obsahovať všeobecné náležitosti podľa O. z. sa v niektorých
prípadoch riadila Obch. zák.

Všetky rozhodnutia, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, sa týkali posudzovania otázky premlčania pri
úverovej zmluve, ktorá bola uzatvorená podľa príslušných ust. Obch. zák.
Súd správne vec právne posúdil, keď na vznesenú námietku premlčania prihliadol podľa § 101 ods.1 O.
z. a považoval právo uplatnené žalobcom za premlčané, lebo k zosplatneniu úveru došlo k 20.9.2008 a
žalobca podal žalobu na súde až 2.7.2012, teda zjavne po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.

So zreteľom na uvedené skutočnosti ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému
žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.