Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216226
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615216226.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcov: 1/Ľ. Ž., G.

XX.XX.XXXX, E. K. I. XXX/X, A. I., štátny občan SR, 2/N. Ž., G.Ý. XX.XX.XXXX, E. K. I. XX/XX, A. I.,
štátny občan SR, 3/M. A., G.Á. XX.XX.XXXX, E. K. L. XXX/X, O. K., štátna občianka SR, 4/U. F., G.Á.
XX.XX.XXXX, E. K. Š. M..P..Š. XXXX/X, štátna občianka SR, 5/P. Z., G.Á. XX.XX.XXXX, E. K. Š. XX,
K. K., štátna občianka SR, 6/N. Z., G. XX.XX.XXXX, E. K. F. Š. XXX/X, Lučenec, štátny občan SR, 7/Y.
Ž., G. XX.XX.XXXX, E. K. M. P. XXXX/XX, L., v súčasnosti O. X, G. U. XXXX/X, Č. P., štátny občan SR,
8/B. Ž., G. XX.XX.XXXX, E. K. G. XXXX/XX, L., štátny občan SR a 9/O. Ž., G. XX.XX.XXXX, E. K. J.
XXX/X, Z., štátny občan SR, všetci zastúpení Mgr. Rastislavom Domčekom, advokátom, AK so sídlom

Černyševskeho 26, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, sídlo:
Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO 17 335 345 o určenie, že vec patrí do dedičstva takto

r o z h o d o l :

u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedené Okresným úradom Lučenec,
katastrálny odbor, katastrálne územie: A. I., Obec: A.Á. I., Okres: L. pozemok registra „E“ KN parcelné
číslo 811/630, druh pozemku - orná pôda vo výmere 10860 m2 patria vo výške spoluvlastníckeho podielu
1 do dedičstva po nebohom B. Ž., G. V. XX.XX.XXXX, J. V. XX.XX.XXXX.

Súd žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu doručili súdu dňa 23.11.2015 žalobu o určenie, že
nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku, zapísané na LV č. XXX a nachádzajúce sa v
katastrálnom území A. I. patria v 1 do dedičstva po nebohom B. Ž., P.U. Ž., G.U. XX.XX.XXXX, J.U.
XX.XX.XXXX.
Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú dedičia po poručiteľovi B. Ž. J. M. A. M. Ž., P. I.S.U., G. XX.XX.XXXX, J.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. I. XXX a to ako dedičia po jeho dvoch zomrelých synoch.
Otec žalobcov 1/ až 3/Ľ. Ž., G. XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. I. Č.. XXX bol

jedným zo synov B. Ž., G. XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX a jeho nebohej manželky M.N., P. I.U., G.N.
XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX (úmrtný list B. Ž. č.l. 10 spisu).
Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú zákonnými dedičmi po nebohom otcovi - Ľ. Ž., G. XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom A. I. Č.. XXX, na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom
Lučenec dňa 06.03.1997, sp.zn. D1815/96, Dnot482/96.
Druhým dedičom po poručiteľovi bol druhý syn B. Ž. Q. M. M. P. I.U. a to L. Ž., C.Ý. A. G. XX.XX.XXXX,
J. V. XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní po ňom Osvedčením o dedičstve zo dňa 29.07.2009 vydaným

Okresným súdom Lučenec pod sp.zn. 15D/528/03, Dnot173/2003 bol (keďže L. Ž. bol bezdetný, závet
nezanechal) za zákonného dediča v III. dedičskej skupine ustanovený jeho brat Ľ. Ž., ktorý zomrel
18.09.1996 a po ňom boli dedičmi jeho deti žalobcovia 1/, 2/ a 3/.Žalobcovia 4/ až 9/ sú dedičia po poručiteľovi B. Ž. a manželke K., rodenej Z., z ich manželstva
pochádzalo šesť spoločných detí.
Žalobkyňa 4/ je zákonnou dedičkou po B. Ž. (dcéra), žalobca 6/ zákonný dedič po otcovi B. Z., G.M.

XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX, G. K. G. XX, L. (syn poručiteľa), žalobca 7/ syn poručiteľa, žalobca
8/ syn poručiteľa, žalobca 9/ je zákonným dedičom po nebohom otcovi N. Ž., G. XX.XX.XXXX, J.M.
XX.XX.XXXX, G. K. B..W..E. XX, L., ktorý bol synom poručiteľa a uznesením Okresného súdu Lučenec
dňa 05.09.2009 v konaní sp.zn. 5D/1263/05, Dnot403/05 bolo dedičské konanie zastavené.
Žalobca 7/B. Ž., P. Ž., G. XX.XX.XXXX, zomrel ešte pred podaním žaloby a jeho dedičom je Y. Ž., P. Ž.,

G. XX.XX.XXXX, E. K. F.. M. P.Á. XXXX/XX, L., v súčasnosti O. X, G. U. XXXX/X, Č..

Žalobcovia svoj nárok na určenie vlastníckeho práva vyvodzujú z ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č.
104/1946 Sb. n. SNR Výmeru po vlastníctve pôdy číslo 3569/48-82, ktorý považujú za perfektnú verejnú
listinu a vlastníctvo prídelcov k dotknutému pozemku vzniklo už dňom samotného vydania prídelovej
listiny, t. j. 23.04.1948.

Ďalej poukázali na to, že nadobudnuté vlastníctvo prídelcu k dotknutému pozemku z prídelu bolo
zachované aj po roku 1965 a to až do smrti prídelcu, pretože rozhodnutím ONV Lučenec zo dňa
02.03.1965 nedošlo k platnému zrušeniu prídelu B. Ž. z dôvodu, že podľa § 23 ods. 1 nariadenia č.
104/1946 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa boli prídelcovia ako vlastníci povinní

na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Iba v prípade porušenia
tejto povinnosti prídelcov, mohlo im Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu v zmysle § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR do 10 rokov odo dňa
ujatia sa držby (po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu Slovenských roľníkov a ONV)
pridelený majetok odňať a prideliť ho inej kvalifikovanej osobe. Skonfiškovaný a pridelený majetok podľa

§ 23 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR mohlo prídelcom odňať iba Povereníctvo Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Aj napriek tomu, že pôsobnosť vo veciach
pozemkových reforiem, ktorá patrila Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu sa postupne prenášala na národné výbory (vládne nariadenie č. 116/1949 Zb. o
ďalších presunoch pôsobnosti vo verenej správe, vládne nariadenie číslo 191/1949 Zb., vyhláška č.

507/1950 U.V., vládne nariadenie číslo 122/1951 Zb. a vládne nariadenie číslo 34/1958 Zb.), právomoc
rozhodovať o zrušení prídelu nikdy na okresné národné výbory, odbory vodného hospodárstva,
poľnohospodárstvaalesníctvaneprešla.Zuvedenéhodôvodupotomdospelkzáveru,žepokiaľOkresný
národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva
nemal právomoc zrušiť prídelovú listinu právneho predchodcu žalobcov - Výmer o vlastníctve pôdy

číslo 3569/48-82 s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva poručiteľovi, a preto je takého rozhodnutie
potrebné považovať za absolútne ničotný, neexistujúci akt, a teda za akt na základe ktorého nemohlo
dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k prídelovej parcele žalovanou. Z týchto dôvodov vyvodzoval
zachovanie vlastníckeho práva prídelovou listinou pre právneho predchodcu žalobcov, ktoré nikdy
nebolo zrušené a zostalo toto vlastnícke právo k prideleným nehnuteľnostiam zachované až do smrti

prídelcu B. Ž. a teda je súčasťou dedičstva po prídelcovi.

Žalobcovia sa po smrti prídelcu, prípadne dedičov po ňom, stali zákonnými dedičmi a vstúpili do
práv prídelcu bez ohľadu na zápis vlastníctva v prospech žalovanej v katastri nehnuteľností. Je
nepochybné, že žalovaná nie je vlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti a zápisom vlastníckeho práva

k tejto nehnuteľnosti v prospech žalovanej na základe nespôsobilého titulu nadobudnutia došlo
k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov - právnych nástupcov prídelcu. Zápis
vlastníckeho práva k spornému pozemku z prídelu v katastri nehnuteľností v prospech žalovanej totiž
bráni prejednaniu dotknutého pozemku ako predmetu dedičstva v dedičskom konaní po prídelcovi ako
poručiteľovi. Z tohto dôvodu žalobcovia nemajú inú možnosť ako obrátiť sa na súd a žiadať o určenie

vlastníckeho práva v zmysle, že pozemok z prídelu, ktorý patril ku dňu smrti prídelcu B. Ž. do jeho
vlastníctva, je predmetom dedičstva po ňom.

Naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodňovali tým, že v dôsledku neoprávneného zápisu
vlastníckeho práva k prídelovej parcele v prospech žalovanej, ktorá nie je skutočnou vlastníčkou, nie

je možné prejednať dedičstvo po poručiteľovi, do ktorého patrí aj prídel, a teda je tým spochybnené
vlastníckeho právo žalobcov ako právnych nástupcov poručiteľa a bez tohto určenia nemôže byť
daný nespochybniteľne a hodnoverne do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností a tento stav nie je možné dosiahnuť inak len rozhodnutím súdu. Preto žiadali určiť, ženehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXX uvedené vo výroku tohto rozsudku patria vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1 do dedičstva po nebohom B. Ž., G. XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX.
Žalobcovia sa vzdali práva na náhradu trov konania.

Žalovaná, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, doručila písomné vyjadrenie k žalobe zo
dňa 03.03.2016, súdu 07.03.2016 a v ňom uviedla, že Slovenský pozemkový fond nespochybňuje,
že predložený výmer o vlastníctve pôdy spĺňa náležitosti verejnej listiny (je zákonný správny akt)
preukazujúce vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov, nakoľko bol vydaný príslušným štátnym

orgánomskonkrétnymvymedzenímprídeluaprídelcov,lebopodľanariadeniač.104/1945Sb.n.SNRje
verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti.
Súdna prax už ustálila, že bývalé ONV nemali právomoc odnímať prídely a z tohto dôvodu treba
považovať takéto rozhodnutie vydané nad rozsah právomoci správneho orgánu za nulitný správny akt,
ktorý nemohol založiť právne účinky zániku vlastníctva. Preto navrhol, aby súd návrhu vyhovel a trovy
konania účastníkom nepriznal.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, výmeru o vlastníctve pôdy, rozhodnutia ONV v Lučenci
- odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva z 02.03.1965, identifikácie
parciel, čiastočného výpis listu vlastníctva číslo XXX kat. úz. A. I., listinných dôkazov o právnom
nástupníctve žalobcov v konaní - zápisnice o predbežnom vyšetrení sp.zn. 5D/1765/65, úmrtného listu

B. Ž., B. Z., rodných listov B. Z., N. Z., rozhodnutia sp.zn. D 321/1976, D 1815/96, 15D 528/2003, 5D
1263/2005, písomného splnomocnenia, písomného vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa 03.03.2016,
listín tvoriacich súdny spis, pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 5D 250/2015 a
povyhodnotenívšetkýchdôkazovjednotlivo,akoajvichvzájomnejsúvislosti,pritomstarostlivoprihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné

ustanovenie § 132 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) mal preukázané:

Súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov dedičskými rozhodnutiami, úmrtnými
listami, ale aj listinnými dôkazmi dedičských spisov pričom konštatuje, že žalobcovia v konaní tvoria
spoločenstvo účastníkov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ktoré vyplýva priamo zo zákona a z hľadiska vecnej

legitimácie je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, lebo jeho existencia je v tomto
prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také spoločenstvo, kde
úkony jedného účastníka v zásade zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom procesného
spoločenstva. Typicky pôjde o prípad dedičov, ktorí vstupujú do konania po zomrelom poručiteľovi v
zmysle § 107 ako takzvaní univerzálni sukcesori. Keďže vstupujú do právneho postavenia jediného

žalobcu alebo jediného žalovaného, budú tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Súd preto s
poukazom aj na citové zákonné ustanovenie nerozhodoval o vstupe dediča po žalobcovi 7/ do konania
podľa § 92 O.s.p.

Súd ďalej v súvislosti so žalobcom 7/ v konaní konštatuje, že boli naplnené ustanovenia § 107 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

V súdenej veci žalobca 7/ zomrel ešte pred podaním žaloby, dedičské konanie po poručiteľovi (po ňom)

bolo právoplatne skončené a dedičom je jeho syn, došlo k univerzálnej sukcesii a v takom prípade súd
nevydáva žiadne rozhodnutie v okruhu účastníkov, ale po právoplatnosti rozhodnutia „dedičského“ súdu
automaticky pokračuje v konaní so sukcesormi, ktorými in concreto môžu byť dedič alebo dedičia, ktorí
sa stali nositeľmi práva alebo povinnosti. Ak niet právneho nástupcu, nemôže súd v takom konaní ďalej
pokračovať, pretože v spojitosti s nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania ide o neodstrániteľnú

vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu konania, ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p., a to vo vzťahu k
žalobcovi 7/. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby bolo pojednávanie odročené
a konštatuje, že účastníci konania boli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p., nenavrhli vykonať ďalšie
dôkazy, žalobca preukázal v konaní oprávnenosť nároku, jeho základ listinnými dôkazmi, ktoré pripojil.
Žalovaná súhlasila s návrhom, nespochybnila vlastnícke právo žalobcov k predmetu sporu.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vecprejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd rozhodol vec na pojednávaní dňa 18.04.2016 v neprítomnosti účastníkov konania potom, čo svoju

neúčasť ospravedlnili a navrhli pojednávanie odročiť z dôvodu, že tvrdili, že o zmene žalobcu 7/ Y. Ž.
bude musieť súd rozhodnúť uznesením proti ktorému bude prípustné odvolanie.

Žalobcovia v konaní preukázali naliehavý právny záujem na podanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p.
podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak ne na to naliehavý právny záujem.
Žalovaná uznala nárok žalobcov.

Žalobcovia v konaní preukázali, že sú právnymi nástupcami nebohého B. Ž., P. Ž., G. XX.XX.XXXX,
J. V. XX.XX.XXXX, ako aj to, že po ich poručiteľovi nebolo prejednané dedičstvo k nehnuteľnostiam
uvedeným vo výroku tohto rozsudku nadobudnuté prídelom - Výmer o vlastníctve pôdy č. 3569/48-82,

ktorý bol vydaný podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, ktorý bol vydaný prídelcom B.
Ž. Q. M. M. P.. I., A. I. Č.. XXX.

Prídelcom boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. A. I. vo výmere 1.0860
ha,ktorébolivprídelovompláneoznačenétakto:vovložkeč.5parc.č.811/63roľavovýmere1.0860ha.

V konaní bolo preukázané, že Okresný národný výbor v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre
veci poľnohospodárstva a lesníctva rozhodol rozhodnutím zo dňa 02.03.1965 v zmysle § 10 vl. nar. č.
90/1960 Zb. tak, že zrušil celý prídel prídelcom. V odôvodnení konštatoval, že prídel bol
odovzdaný Štátnemu majetku Lučenec. V súčasnosti je pozemok, ktorý je predmetom tohto konania

(po vyhlásení platnosti registra obnovenej evidencie pozemkov „ROEP“), evidovaný na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie A. I. ako pozemok registra „E“ KN parc. č. 811/630, druh pozemku Orná
pôda vo výmere 10860 m2 pre vlastníka - žalovanú z titulu rozhodnutia ONV v Lučenci o zrušení prídelu
Číslo: k p. pl. 62.

Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že medzi žalobcami a žalovanou nie sú spory, v minulosti už boli
súdomrozhodnuténárokyinýchžalobcovvočižalovanej nazákladerovnakýchdôkazov(rozdielspočíva
len v označení účastníkov konania, vymedzení predmetu sporu - výmeru o pridelení nehnuteľností a
vymedzeníparcielpodľaprídelu,ktorýbolrealizovanývrámciprídelovéhoplánu.Ajvtýchtoveciachbolo
rozhodnutím ONV v Lučenci - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva

vydané rozhodnutie o zrušení prídelu. Takto Okresný súd Lučenec už rozhodol v obdobných konaniach
asi 12 sporov proti žalovanej. V nich sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, konkrétne aj vo veci sp.zn.
8C/100/2014, 8C/99/2014 a preto súd poukazuje na právnu argumentáciu týkajúcu a posudzovania
platnosti a záväznosti Výmeru č. 3569/48-63, ale aj rozhodnutia bývalého ONV v Lučenci - odbor
vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a lesníctva z 01.03.1965 tak, ako je zdôvodnená

v týchto rozsudkoch.

Žalobcovia v konaní preukázali, že ich právnemu predchodcovi - prídelcovi boli pridelené sporné
nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže boli pridelené aj jeho manželke, žalobcovia v
konaní žiadali určiť, že ich právny predchodca nadobudol len 1 týchto nehnuteľností.

Podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR je prídel verejnou listinou, ktorá dokazuje vlastnícke právo
prídelcov pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, pričom zápis v pozemkovej knihe mal len
deklaratórny význam. Keďže ku zrušeniu prídelu súdna prax zaujala jednotný názor, že podľa § 23 ods.
2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelený majetok mohlo odňať

len Povereníctvo pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, ONV nemali právomoc odnímať prídely. Z
tohto dôvodu treba považovať takéto rozhodnutie vydané nad rozsah právomoci správneho orgánu za
nulitný správny akt, ktorý nemohol založiť právne účinky zániku vlastníctva. Podľa § 3 Vyhl. č 509/1950
Ú. v. prešla na ONV pôsobnosť Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy len v rozsahu
vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov podľa §

23 nar. 104/1945 Sb. n. SNR a nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku a jeho prídelenie inej osobe
podľa ust. § 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR (judikáty Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 157/2007,
4Cdo 123/2003).Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcov vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vkonaníprocesneúspešnýmžalobcom1/,2/,3/,4/,5/,6/,7/,8/,9/vznikloprávonanáhradutrovkonania
proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia sa vzdali práva na náhradu trov
konania a preto im ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.