Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715207157
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2715207157.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, štátny občan SR, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka K.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, XXX XX W., t.č.
bytom J. XXXX Q., XXX XX W., štátna občianka SR a otec M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXX/
XX, XXX XX K.-Z., t.č. bytom Z. XXX, XXX XX K. O. I., štátny občan ČR, v zastúpení: JUDr. Ján Pekar,

advokát, Potočná 191/39, 909 01 Skalica o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd ponecháva mal. Y. v osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. sumou 2.500,- CZK mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. nasledovne :
- každý párny týždeň v roku v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.11.2015 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti
aurčeniavýživnéhootcovivsume150,-eurmesačneodpodanianávrhu,pričomzároveňžiadalaupraviť
styk otca s maloletým na každú sobotu od 8.00 hod. do 11.30 hod. a od 14.00 hod. do 19.00 hod. na
území SR za prítomnosti matky.

Dňa 28.04.2016 otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť mal. Y. do

osobnej starostlivosti matky, určiť výživné otcovi na maloletého v sume 2.500,- Kč mesačne vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a úpravu styku otca s maloletým na každý párny víkend
od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v čase od 17.06.2016 od 15.00 hod do 20.06.2016 do
16.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať pred
svojím bytom a otec je povinný maloletého riadne prevziať a v čase určenom matke vrátiť pred jej bytom.
Návrh otec odôvodnil predovšetkým problémami spojenými so stretávaním sa otca s maloletým. Rodičia

v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. V mesiaci november začali spoločne bývať v rodinnom
dome v K. O. I., kde spoločne zabezpečovali výchovu nad mal. Y.. V spoločnej domácnosti bývali asi po
dobu 1,5 roka. Vzhľadom na rozdielne názory sa matka s maloletým v mesiaci jún 2015 odsťahovala do
mesta W.. Po prerušení spolužitia sa s matkou dohodli, že sa bude s maloletým stretávať. Otec vie variť,
prať a je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého. S maloletým majú navzájom veľmi dobrý vzťah.
Pokiaľ je s matkou po dobu dvoch až troch dní v domácnosti otca mal. Y. spí v izbe s otcom a matka spí

inej izbe, aby nebola vyrušovaná. Takto sa realizovalo stretávanie až do marca 2016. Otec zabezpečoval
starostlivosť o maloletého od 24.03.2016 do 29.03.2016 bez prítomnosti matky. Dňa 29.03.2016 matkamaloletého zobrala a odišla do W.. Od tohto času matka odmieta umožňovať styk otcovi s maloletým.
Otec sa obáva, že prerušením kontaktu s maloletým môže dochádzať k narušeniu jeho vzťahu k otcovi.
Matka odmieta s otcom komunikovať a nie je možné sa s matkou dohodnúť na styku otca s maloletým.

Otec dosahuje príjem 15.000,- Kč mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 11.4.2016 mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť
maloletému zabezpečuje matka, túto starostlivosť zabezpečuje riadne, neboli zistené žiadne nedostatky.
Otec mal maloletého väčšinou navštevovať v byte u matky na viac dní, kde aj otec prespával.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná

aj bez návrhu

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.

V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len
exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia
(teda napr. i predbežne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom).

Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby:
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou

pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by
bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné privydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu

nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia je dôvodný. Situácia v rodine maloletého sa na základe doterajších okolností javí byť natoľko
vyhrotená, že vzájomné nezhody rodičov týkajúce sa predovšetkým otázky styku otca s maloletým

dieťaťom môžu negatívne vplývať na maloletého a je nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania a to v záujme maloletého. Nevyhnutnosť zásahu formou predbežného opatrenia mal súd
osvedčené z doterajších vyjadrení účastníkov. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti,
pričom sa nevedia dohodnúť predovšetkým v otázke stýkania sa otca s maloletým, čo vnáša medzi
už aj tak narušené vzťahy rodičov napätie, čo sa môže prenášať negatívne i na maloletého a preto
je tu na mieste dočasne upraviť predovšetkým otázku stýkania sa s maloletým tak, aby ich ďalšie

nezhody nevplývali na maloletého negatívne. Súd má za to, že takéto neustále nedorozumenia medzi
rodičmi a ich neusporiadané vzťahy, nepravidelný režim maloletého, vzájomné "unášanie si" maloletého
(keďže doposiaľ nie je vyriešená ani otázka osobnej starostlivosti a teda rodičia majú i v tejto otázke
rovnaké práva) môžu bezprostredne ohrozovať a narušovať priaznivý psychický vývin maloletého. Otec
predbežným opatrením navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd mal doposiaľ

v konaní preukázané, že maloletý sa nachádza (odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti) v
osobnej starostlivosti matky, pričom v tejto otázke medzi rodičmi panuje aj zhoda. Keďže maloletý
je nepretržite od jeho narodenia výlučne v osobnej starostlivosti matky, súd rešpektujúc faktický stav
ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že ponechaním maloletého v osobnej
starostlivosti matky budú aj lepšie zaistené potreby maloletého s ohľadom na jeho nízky vek a prirodzenú

fixáciu na matku.

Súd len poznamenáva, že otec v návrhu žiadal predbežným opatrením zveriť maloletého do osobnej
starostlivosti, čo nie je správna formulácia. Súd poukazuje na to, že je v rozpore s charakterom
predbežného opatrenia zverovať maloleté dieťa do starostlivosti rodiča, keď o zverení dieťaťa do

starostlivosti toho ktorého rodiča sa rozhoduje až konečným rozhodnutím a predbežným opatrením
možno nariadiť len odovzdať dieťa jednému z rodičov, prípadne rozhodnúť o ponechaní dieťaťa v
starostlivosti jedného z rodičov až do rozhodnutia vo veci samej (bližšie viď § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.,
ako aj napr. rozhodnutie KS Trnava sp.zn. 11CoP/121/2013). Keďže sa maloletý nachádza momentálne
v starostlivosti u matky, súd preto ponechal maloletého aj naďalej v jej osobnej starostlivosti.

Otecžiadalpredbežnýmopatrenímzároveňurčiťvýživnénamaloletéhoatovsume2.500,-Kčmesačne.
Otec podľa jeho vyjadrenia dosahuje príjem vo výške 15.000,- Kč mesačne, pričom v súčasnosti má
prispievať matke na výživné sumou 750,- Kč mesačne. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 a) O.s.p.,
súd predbežne uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. Y. v navrhovanej výške v sume 2.500,- CZK

mesačne. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Súd má za to, že takto určená predbežná
výška výživného zodpovedá "nevyhnutnej miere" (§ 76 ods. 1 a/ O.s.p.), v ktorej je otec povinný podieľať
sa na výživnom maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej súd vykonaním dokazovania bude
môcť posúdiť, aké sú v súčasnosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa a ustáliť výšku výživného. Otec je povinný na čas trvania predbežného

opatrenia poukazovať takto určené výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd
len poznamenáva, že boli splnené podmienky pre určenie výživného v CZK mene s poukazom na
ustanovenie § 167 ods. 2 O.s.p., § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p., naviac otec už aj tak posiela výživné v
tejto mene.

Otec sa predbežným opatrením domáha aj upraviť styk otca s maloletým na každý párny víkend od
piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a v čase od 17.06.2016 od 15.00 hod do 20.06.2016 do
16.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať pred
svojím bytom a otec je povinný maloletého riadne prevziať a v čase určenom matke vrátiť pred jej bytom.
Matka (vo veci samej) žiada upraviť styk na každú sobotu od 8.00 hod. do 11.30 hod. a od 14.00 hod. do

19.00 hod. na území SR za prítomnosti matky. Pokiaľ ide o návrh otca predbežným opatrením upraviť
styk otca s maloletým, súd má zato, že tento návrh je dôvodný. Je nepochybné, že otec maloletého
má právo podieľať sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je potrebné rešpektovať právomaloletého na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, samozrejme vždy je však zároveň potrebné
prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý a to najmä na citové väzby maloletého, stabilitu
výchovného prostredia a v neposlednom rade schopnosť rodiča jedného i druhého dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Je zrejmé, že medzi rodičmi doposiaľ neprišlo k zmierneniu
ich napätých vzájomných vzťahov, ich vzájomné vzťahy sa v dôsledku neschopnosti dohodnúť sa na
úprave styku ešte viac zhoršujú. Je tu dôvodná obava, že naštrbené vzťahy medzi rodičmi sa postupne
môžu prenášať aj na maloletého. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dočasne upravil styk otca
s maloletým na každý párny týždeň v roku v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým,

že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste
jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Súd
takto upravil styk s ohľadom na útly vek mal. dieťaťa a jeho potreby, denný režim a prirodzenú fixáciu na
matku. Súd má za to, že otec je schopný postarať sa o maloletého, keďže aj v minulosti už zabezpečoval
aj sám starostlivosť o maloletého. Súd tu nevidí nutnosť prítomnosti matky pri styku otca s maloletým.
Súd je toho názoru, že takáto dočasná úprava styku zohľadňuje záujem maloletého a zohľadňuje aj

právo druhého rodiča na styk s dieťaťom a dáva otcovi priestor na realizáciu jeho rodičovských práv
a povinností na základe presne stanovených pravidiel. Otec bude v pravidelnom nevyhnutnom styku s
maloletým, pričom počas tohto času bude dostatočne umožnené udržiavať a zachovávať si a rozvíjať
ich vzájomný vzťah. Súd má za to, že otec osvedčil naliehavosť a nevyhnutnosť poskytnutia predbežnej
ochrany v podobe dočasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tým, že nie je nastolený pravidelný

režim stýkania sa otca s maloletým, rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnom styku, nevedia sa
dohodnúť na čase, ani za akých podmienok má styk prebiehať, či za prítomnosti matky alebo bez jej
prítomnosti,vznikajúmedzinimikvôliuvedenémuhádkyanedorozumenia,čomôžemaťnegatívnyvplyv
ajnamaloletédieťa.Súdzároveňpoukazujenaskutočnosť,ževtakznačnenarušenýchvzťahochmedzi
rodičmi je prítomnosť matky pri styku otca s maloletým nežiadúca, nakoľko je tu veľké riziko, že tento čas

určený pre otca a dieťa bude vyplnený konfliktnými situáciami medzi rodičmi, títo by sa pred maloletým
neustále hádali, vyvolávali nedorozumenia, čo je priam v rozpore so záujmami maloletého a nie to v
jeho záujme. Súd preto upravil dočasne styk otca s maloletým bez prítomnosti matky. Napokon súd
zároveň poznamenáva, že dočasne upravil styk otca s maloletým len počas dňa (zatiaľ bez prespania)
poukazujúc na útly vek dieťaťa (necelé 3 roky), pričom pre bezpečné ustálenie si rozsahu styku otca

s maloletým je nevyhnutné vykonať dokazovanie (minimálne výsluchom rodičov, prešetrením pomerov
v domácnosti i u otca a pod.). Taktiež súd poznamenáva, že maloletý je síce v útlom veku necelých
troch rokov, no je to hraničiaci vek, kedy už by malo byť dieťa postupne pripravené začať prespávať aj
u druhého rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti a preto súd bude vo veci samej skúmať,
či skutočne dieťa už je pripravené u otca prespávať (rodičia sa zatiaľ v tomto rozchádzajú) a ak nie

je ešte pripravené, prečo tomu tak je (čo všetko robia rodičia preto, aby maloletý mohol u otca už
aj prespávať). Rozhodnúť však formou predbežného opatrenia aj v tejto otázke, teda o styku otca s
maloletým vrátane prespávania u otca bez bližšie vykonaného dokazovania by bolo nezodpovedné s
ohľadom na záujmy maloletého dieťaťa a preto súd ani neupravil styk na tri dni od 17.6. do 20.6. Taktiež
súd dáva otcovi do pozornosti, že termín pojednávania bol odročený z dôvodov na jeho strane, otec sa

mohol zúčastniť pojednávania (prekážka bola len na strane právneho zástupcu a nie otca) a prezentovať
tak svoje požiadavky priamo na pojednávaní, po čom by aj súd isto vedel lepšie posúdiť možnosti styku
otca s maloletým.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).