Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010390
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6116010390.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, na verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal
odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 19.05.2016 sp.zn.
4T/35/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú X. O. za vinnú zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138
písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v čase od januára 2015 do 31.01.2016 na adrese J. C. XXX/XX v B. B., v byte v B. B. na ulici J. C. XX

u svojich rodičov F. O., nar. XX.XX.XXXX a X. O., nar. XX.XX.XXXX spôsobovala fyzické a psychické
utrenie svojej matke F. O. tým spôsobom, že jej pravidelne denne hrubo nadávala, rôznymi spôsobmi
ju ponižovala, vyčítala jej, že je zodpovedná za zlý zdravotný stav jej otca, vyvolávala v nej úzkosť a
strach najmä tým, že sa jej vyhrážala zabitím rodinných príslušníkov, pričom jej povedala, že ak sa niečo
stane otcovi, že si ,,má kopať hrob“, vyhrážala sa, že jej odsekne nohu, ďalej ju naťahovala za oblečenie,
za ktoré ju naťahovala až tak, že sa roztrhlo, nechtami jej zabárala do kože v oblasti predlaktí rúk a

krku, počas hádok ju opakovane fackala, dňa 11.01.2016, kedy ju mala chytiť pod krk, škrabať po tvári a
rukách, udierať päsťami po tele, na čo F. O. vyhľadala lekársku pomoc, dňa 30.01.2016 ju mala zhodiť
na zem, kopať do nej a udierať päsťami a následne dňa 31.01.2016 v ranných hodinách ju mala udierať
päsťami do tváre.

Za to bola odsúdená podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), l) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák.,

§ 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon
trestu jej bol podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej
dobe. Táto skúšobná doba bola podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určená na päť rokov.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. boli obžalovanej uložené obmedzenia a povinnosti spočívajúce v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pravidelne sa

dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s miestom
výkonu na Okresnom súde Banská Bystrica, podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu,
nepriblížiť sa k poškodenej F. O. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia a tiež podľa § 51 ods. 5 Tr. por. bola nariadená kontrola uloženého príkazu technickými
prostriedkami, a to: osobným identifikačným zariadením podľa § 4, zariadením na určenie polohy

kontrolovanej osoby podľa § 6 a zariadením varovania blízkosti podľa § 7 zák. č. 78/2015 Z.z., ktorej
kontroly je obžalovaná povinná sa podrobiť.Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovanej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej.

Pokiaľ aplikoval ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa jeho názoru takéto použitie zmierňovacieho ustanovenia
je v tomto prípade v podstate vylúčené. V takomto prípade musí ísť o nie bežné okolnosti prípadu alebo
pomery obžalovaného, na ktoré sa prihliada a za takú okolnosť nie je možné považovať v tomto prípade
skutočnosť, že poškodenej nebol vyšetrením zistený syndróm týranej osoby, nakoľko bolo jednoznačne
preukázané, že k týraniu poškodenej zo strany obžalovanej došlo. Zo záverov posudku vyplýva, že
poškodená okrem iného trpí úzkosťou vyvolanou práve agresívnym správaním sa obžalovanej.

Hlavným predmetom útoku obžalovanej bola blízka osoba a je potom zjavne nespravodlivé aplikovať
ustanovenie mimoriadneho zníženia trestu práve z dôvodu, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jej rodinu a jej blízke osoby, napriek tomu, že obžalovaná sa dopustila trestného činu proti rodine.
Okrem toho neboli zistené žiadne iné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovanej, ktoré by neboli v

občianskej spoločnosti bežné a pri ktorých použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest
kratšieho trvania. Za také okolnosti prípadu môžu byť považované aj znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Konanie obžalovanej pri páchaní trestného činu svojím charakterom nevybočovalo z obvyklých
prípadov, práve naopak, obžalovaná nakopala svoju mamu - poškodenú, keď táto ležala na zemi.

Poukázal v ďalšom na ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. ako na represívny charakter trestu a potrebu pôsobiť
aj na iných potencionálnych páchateľov v rámci generálnej prevencie, pre takýto účel je uložený trest
neprimerane nízky v prípade obžalovanej.

Navrhol zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm.
b) Tr. zák. a zaradiť obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd sa oboznámil aj s obsahom vyjadrenia obžalovanej X. O. v písomnej forme prostredníctvom

jej obhajkyne, kde poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti sa
doznala, teda, že došlo k naplneniu znaku skutkovej podstaty trestného činu, i keď táto skutočnosť sama
o sebe nemôže vylučovať možnosť mimoriadneho zníženia trestu. Práve u poškodenej nebol zistený
znaleckým dokazovaním syndróm týranej osoby, súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako jednu z
okolností prípadu odôvodňujúceho mimoriadne zníženie trestu. Zo znaleckých posudkov F.. A. a F..

L. je zrejmé, že neurotická porucha poškodenej bola spôsobená viacerými faktormi, okrem iného aj
dlhoročnými manželskými problémami, a teda vznik tejto poruchy nemožno pripisovať výlučne správaniu
obžalovanej. Poškodená pritom uviedla opakovane, že nemá strach z obžalovanej a bola schopná
útokom obžalovanej sa aj brániť. Z vyjadrení poškodenej vyplýva, ako aj zo znaleckého posudku
znalkyne F.. A., že hlavným cieľom podania trestného oznámenia poškodenou bola snaha pomôcť

obžalovanej a donútiť ju k liečbe. Poškodená na hlavnom pojednávaní prostredníctvom splnomocnenca
žiadala súd o zhovievavosť pri ukladaní trestu. Nie je preto pravdivé tvrdenie prokurátora v odvolaní, že
u poškodenej bola vyvolaná úzkosť práve agresívnym správaním obžalovanej.

V ďalšom je treba poukázať, že aj matke obžalovanej záleží na riadnej výchove a prevýchove jej dcéry,

teda obžalovanej a je preto vhodnejšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Účel trestu
teda môže splniť aj uložený trest s prihliadnutím na ust. § 34 Tr. zák. a takto môže byť dostatočne
chránená spoločnosť a tiež splnený účel generálnej i individuálnej prevencie. Nemožno prehliadnuť,
že k podmienečnému trestu boli uložené obžalovanej rozsiahle obmedzenia a povinnosti, ktoré môžu
spolupôsobiť popri podmienečnom trestu na prevýchove obžalovanej a splnenia účelu trestu.

Neobstojí tvrdenie prokuratúry, že u obžalovanej neexistujú také osobné pomery, ktoré by mali byť
zohľadnené pri ukladaní trestu. Naopak, ide o skutočnosť, že trpí poruchou osobnosti a v čase činu bola
v nadmernom afekte vyvolanom dlhotrvajúcou a nie ideálnou situáciou v rodine a okrem psychickýchproblémov má aj problémy so sluchom, ktoré napriek skutku, ktorého sa dopustila, pomohla riešiť aj
jej matka, že za ňu zaplatila nedoplatok sociálnej poisťovni. Matka a poškodená vo veci opakovane
deklarovala, že obžalovanej sa nebojí, má záujem sa podieľať na jej zaradení do riadneho života.

Rovnakú vôľu čestným prehlásením prejavil aj jej strýko A. O., ktorý je ochotný zabezpečiť obžalovanej
ubytovanie, prácu a dohliadnuť na jej ďalšie správanie.

Preto navrhla zamietnuť odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Opätovne treba poukázať na tú skutočnosť, že odvolanie okresného prokurátora smerovalo len čo do
výroku o treste a odvolací súd teda preskúmal napadnutý rozsudok a konanie zodpovedajúce tejto časti

konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa veľmi citlivo a v súlade s ust. § 34 ako aj
ust. § 38 až 39 Tr. zák. zvažoval priliehavosť trestu danému prípadu z pohľadu všetkých významných
skutočností pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu. S týmito úvahami a postupom sa odvolací súd

dostatočne oboznámil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne iba poukazuje v záujme neopakovať tie
isté dôkazy a úvahy o nich ako, súd prvého stupňa v napadnutom uznesení v dôvodovej časti rozsudku.

Nad mieru toho pristúpila v konaní pred odvolacím senátom nová významná skutočnosť pre rozhodnutie
o odvolaní okresného prokurátora a o primeranosti alebo neprimeranosti uloženého trestu obžalovanej.

Bola preukázaná nová skutočnosť v zmysle úmrtia otca obžalovanej a druha poškodenej 20.06.2016,
teda bezprostredne pred konaním verejného zasadnutia. V prvom rade nemožno prehliadnuť, že
konflikty medzi obžalovanou a jej matkou, vo veci poškodenou, vznikali práve pre údajné vzťahy
obžalovanej a poškodenej k chorému otcovi a druhovi, miere jeho starostlivosti a iným okolnostiam,
súvisiacim s chorobou tohto spoločného, nimi opatrovaného rodinného príslušníka, už po dlhšiu dobu,

pripútaného na posteľ. Táto skutočnosť spolu s postojom obžalovanej v súčasnosti k spáchanej trestnej
činnosti, keď uznala svoju vinu v zmysle obžaloby na hlavnom pojednávaní, spolu s prehlásením strýka
obžalovanej A. O. o snahu viacej si všímať obžalovanú a jej matku a zabezpečiť jej iné bývanie, teda nie
v spoločnej domácnosti s poškodenou, a dbať na jej ďalšie správanie, majú za následok len potvrdenie
opodstatnenosti úvah o treste súdom prvého stupňa, ešte s väčším dôrazom na dostatočné pôsobenie

uvedenými prostriedkami vo výroku o treste, ako aj ochranných opatreniach, aby bol splnený účel trestu
z pohľadu nielen individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Za týchto okolností potom aj odvolací súd považuje za zákonné aplikovanie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.,
hlavne z tých dôvodov, ako to odôvodnil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa, ale aj z dôvodov,

na ktoré teraz poukazuje odvolací súd. Treba oponovať okresnému prokurátorovi v tom smere, že aj pre
prípad aplikácie kvalifikovanej skutkovej podstaty pri uznaní viny obžalovanej, nie je vylúčená možnosť
aplikácie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., samozrejme nie v každom prípade, ale v odôvodnených prípadoch,
ako v tomto, je namieste a nie je jeho aplikácia v rozpore s duchom Trestného zákona v zmysle ukladania
trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenú pri jednotlivých trestných činoch uvedených v

osobitnej časti Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo,
žiadne pochybenie, považuje napadnutý rozsudok v preskúmanej časti za zákonný, a preto odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.