Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215209070
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215209070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit
a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47248980, zastúpený Advokátskou kanceláriou
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, proti žalovanému: BONGIORNO
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jantárová 8, IČO: 36582735, v konaní o 2.431,34 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.10.2015, č.k. 35Cb/87/2015-56
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.431,34 eur s 9%-
ným ročným úrokom z omeškania od 10.4.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania celkovo v
sume 408,64 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplateniesumy2.431,34eurs9%-nýmročnýmúrokomzomeškaniaod10.4.2011dozaplatenia,titulom

neuhradenia poplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb.

Žalovanýsakžalobenevyjadril,napojednávaniekonanédňa12.10.2015,naktorébolpredvolanýriadne
a včas z aktuálneho sídla uvedeného v príslušnom obchodnom registri sa nedostavil, preto súd prvého
stupňa v zmysle ust.§ 48 ods. 2 v spojení s ust.§ 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel so

žalovaným dňa 21.9.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať
žalovanému telekomunikačné služby k t. č. XXXXXXXXXX a mu poskytol koncové zariadenie
ZTE MF637 a Dodatok k tejto zmluve, ktorého predmetom bolo poskytnutie programu mobilných
internetových služieb DATA SIM MI 2000. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení a jej dodatku
boli Všeobecné podmienky (ďalej len „Všeobecné zmluvné podmienky“) a Cenník. V zmysle čl. 7
Všeobecných zmluvných podmienok sa žalovaný zaviazal na pravidelné, včasné a riadne uhrádzanie
služieb v zmysle cenníka služieb, pričom ceny a platobné podmienky medzi účastníkmi konania

upravoval čl. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorého bola cena dohodnutá v súlade
s platným zákonom o cenách. Cena služieb mala byť žalobcom vyúčtovaná faktúrou za fakturačné
obdobie jedného kalendárneho mesiaca, pričom povinnosťou žalovaného bolo faktúru uhradiť v lehote
jej splatnosti uvedenej na faktúre. Žalobca na základe Zmluvy o pripojení vystavil žalovanému faktúruč. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 2.431,34 eur, splatnú 9.4.2011 za obdobie od 22.2.2011 do
21.3.2011. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo žalobcu uvedené mal za preukázané Oznámením o
postúpení pohľadávky Slovak Telekom, a.s. žalovanému v liste zo dňa 25.11.2013.

Z výpisu z obchodného registra zistil, že Notárska zápisnica N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa
17.06.2010 osvedčila priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia, na ktorom sa rozhodlo o zlúčení
Slovaktelekom,a.s.sospoločnosťouT-MobileSlovensko,a.s.,Vajnorská100/A,83103Bratislava,IČO:
35 705 019, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č.: 1238/B,

zrušenou bez likvidácie. Uvedené mal za preukázané aj Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice
N 187/2010, Nz 21818/2010 zo dňa 17.06.2010, na základe ktorej prebrala spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky
zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..

Uplatnený nárok súd prvého stupňa posúdil podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 365
Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, mal

za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania
telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu žalobcu. V zmysle zmluvných
dojednaní bol žalovaný povinný hradiť cenu služieb vyúčtovaných žalobcom faktúrou za dohodnuté
zúčtovacie obdobie a zotrvať v záväzkovom vzťahu po dobu viazanosti, čo nesplnil. Faktúry boli
zasielané žalovanému na adresu ním uvedenú pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Keďže porušil

dojednanie účastníkov, vzniklo žalobcovi právo na úhradu ceny poskytnutých služieb, spolu vo výške
2.431,34 eur, ktorá pozostáva z poplatkov za poskytovanie telekomunikačných služieb vyfakturované
predmetnou faktúrou. Zároveň mu priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúry, až do zaplatenia, a to v súlade s § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, pričom ich náhradu priznal úspešnému
žalobcovi, celkovo vo výške 408,64 eur (trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok za návrh).

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení

s § 221 ods. 1 písm. f/, a § 205 ods. 2 písm. e/O.s.p.. Dôvodil, že prvostupňový súd vychádzal z tvrdení
žalobcu a nie z predložených dôkazov. Zdôraznil, že je síce pravdou, že pojednávania konaného dňa
12.10.2015 sa nezúčastnil, avšak konateľ spoločnosti JUDr. Gabriel Šoltés zaslal súdu dňa 8.10.2015
ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania a stanovenie
nového termínu. Uvedené ospravedlnenie súd nebral do úvahy, čím mu odňal možnosť konať pred

súdomapredložiťdôkazyotom,žetvrdeniažalobcuniesúpravdivé.Zdôraznil,žežalobcavovystavenej
faktúre vyúčtoval aj poplatky za služby, ktoré si spoločnosť nikdy u právneho predchodcu neobjednala,
ani nemala záujem ich využívať. Zdôraznil, že za dvojdňový pobyt na Ukrajine mu bola vystavená faktúra
vo výške 5.000,- eur, pričom medzi ním a právnym predchodcom žalobcu nikdy nedošlo k uzavretiu
zmluvy ohľadom internetu. Právny predchodca žalobcu však na úhrade predmetnej faktúry trval a keďže

južalovanýneuhradil,odpojilzprevádzkyvšetkytelefónnečísla,ktoréžalovanýpoužíval,čímmuvznikla
škoda.

Na základe uvedeného žiada, aby bol odvolacím súdom rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných

§ 212 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno v
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j., že sa mu

ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a písm. e/ t.j., že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a). Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a v nadväznosti

na § 221 ods. 1 písm. f/O.s.p.) možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva. Postupom
súdu je nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu) ale aj faktická činnosť súdu v širšom slova
zmysle, vrátane činnosti kancelárie vykonávajúcej určité úlohy v rámci jej pôsobnosti.

Ak napriek tomu, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, pri ich vykonávaní neporušil žiadne

ustanovenie zákona, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných
podmienokuvádzaťnovéskutočnostialebodôkazy,t.j.také,ktorévkonanínasúdeprvéhostupňaneboli
uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí a to len vtedy, ak sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., alebo ich účastník bez vlastnej
viny nemohol označiť alebo predložiť, do rozhodnutia súdu prvého stupňa (odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. e/ O.s.p.).

Odvolací súd konštatuje, že uvedené odvolacie dôvody nie sú dané.

Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením vydaným v súlade s § 114 ods. 3 O.s.p. bol žalovaný vyzvaný
na písomné vyjadrenie k návrhu.

Obsahom uznesenia boli aj procesné poučenia (vrátane § 119 O.s.p.). Uznesenie spolu s predvolaním

na pojednávanie vytýčené na deň 12.10.2015 bolo žalovanému doručené dňa 27.7.2015 (vyplýva z
doručenky). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na uznesenie nereagoval. Dňa 9.10.2015 bolo konajúcemu
súdudoručenéospravedlnenieneúčastinavytýčenompojednávanízdôvodudlhotrvajúcichzdravotných
problémov konateľa spoločnosti spolu so žiadosťou o jeho odročenie.
Odvolateľ tvrdí, že ak súd vec prejednal a rozhodol za takéhoto stavu, odňal mu tým možnosť konať

pred súdom a predložiť dôkazy o tom, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami,
ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca či žalovaný) vyplývajú (nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001,
II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006).

Podľa § 18 O.s.p., majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenia a súd je povinný

ustanoviť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne
konanie) t.j., aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol
riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie
alebo tak urobil, avšak konajúci súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Uvedené podporuje

aj ust. § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania; b)
deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel; c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo
telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že

zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepochybil, ak uvedenú žiadosť neakceptoval

(uvedenéžalovanémuneoznámil,keďžežalovanýanielektronickúadresu,anitelefaxatelefónvžiadosti
neuviedol) a vo veci na pojednávaní meritórne rozhodol. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie
doručené súdu neobsahovalo náležitosti predpísané vyššie uvedeným zákonným ustanovením a to
napriek tomu, že procesným uznesením č.k. 35Cb/87/2015-51 zo dňa 22.7.2015, bol žalovaný o
náležitostiach ospravedlnenia poučený (§ 114 ods. 3 O.s.p.).

Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalovaný sa nevyjadril ani k žalobe a to napriek tomu, že
uznesenie vydané podľa § 114 ods. 3 O.s.p. mu bolo doručené dňa 4.8.2015, t.j. viac ako 2 mesiace
pred vytýčeným termínom pojednávania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nie je možné dospieť k záveru, že by mu postupom súdu prvého
stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, žalovaný mal možnosť vznášať proti uplatnenému
nároku námietky.

Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že súčasťou práva na Ústavou SR zaručenú súdnu ochranu je

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nielen právo účastníka, aby bola vec prejednaná v jeho prítomnosti, ale
rovnako právo aj na to, aby bola vec prejednaná bez zbytočných prieťahov. Najmä v konaniach, ktoré
majú sporový charakter, kde proti sebe stoja dve procesné strany, môže byť odročovaním pojednávania
z podnetu jednej procesnej strany negatívne dotknuté právo druhej strany na prejednanie veci bez
prieťahov.

Na základe uvedeného bol preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že právo na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. Žalobca si trovy odvolacieho konania
neuplatnil, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.