Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5013200937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.

Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č.:
XXXXXX/XXXX, bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta 8, o starobný dôchodok, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
25Sd/292/2013 - 38 zo dňa 23. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/292/2013 - 38 zo dňa
23. januára 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa potvrdenia útvaru sociálneho
zabezpečenia Generálneho Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislava č. GRZVJS-13348/33-13
z 25. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS-13348/120-05 z

23. februára 2005 bol navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v
spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi útvarom sociálneho
zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods. 2 Zákona o sociálnom
zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom
systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,

že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže,
žiadosť z 2. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V
súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má navrhovateľ možnosť
za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania dôchodku po 31. decembri 2003
podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov požiadať o zvýšenie už priznaného
výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,

útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši
útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné poistenia od Sociálnej
poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že
navrhovateľovi bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmena a doplnení niektorých

zákonov.

Poukázal na to, že nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok. Z ust. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení však súčasne vyplýva, že za obdobie

dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia
sa nepovažujú len doby služby policajta.

Súdzdôraznil,žezožiadnehoustanoveniaZákonaosociálnompoistenínevyplýva,žebysapoistencovi,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný
dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo podľa jej
názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je
ničím podložený.

Z rozhodnutia GR ZVJS č. GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 totiž nevyplýva, že by
navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného
zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako
suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§
38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi
zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III.
pracovnej kategórii).

Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

V závere odôvodnenia súd pripomenul, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný

starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola
odôvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania,
ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie,

čím postupovala v rozpore so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala na to, že
navrhovateľ je od 1. februára 2005 poberateľom výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok mu bol
priznaný podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 25.
júla 2013 a z 27. augusta 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal celkovo 34 rokov a 35 dní z toho dobu
služby v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov.

Podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie alebo I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Nároky, ktoré sa zachovávajú spočívajú v znížení dôchodkového veku a vo zvýhodnenom výpočte dávky
sociálneho zabezpečenia (poistenia).

Keďže navrhovateľ vykonával službu v I. kategórií funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 274 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zostal mu zachovaný nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov.
Pretože navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov k X. T. XXXX,
bolo povinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia GRZVJS v súlade s citovaným § 128 porovnať sumustarobného dôchodku vypočítaného podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov so sumou výsluhového dôchodku.

Zo stanoviska Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS z 20. februára 2014 vyplýva, že nároky, ktoré
navrhovateľovi vyplývajú zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií - znížený dôchodkový vek,
ako aj zvýhodnený výpočet sumy dôchodku vyplývajúci zo zaradenia doby služby v I. kategórii funkcií,
už raz boli navrhovateľovi zhodnotené. Zároveň bola navrhovateľovi pri výpočte dávky sociálneho
zabezpečenia (poistenia) zhodnotená nielen doba služobného pomeru, ale aj doba poistenia získaná vo

všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia (poistenia), tzn. „civilná doba zamestnania“.

Odporkyňa je preto toho názoru, že nároky, ktoré sa navrhovateľovi zachovávajú zo zaradenia doby
služby do I. kategórie služby v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to
znížený dôchodkový vek,
zvýhodnený výpočet dávky vyplývajúci zo zaradenia doby služby do I. kategórie funkcií, boli zohľadnené

v sume dôchodku, ktorý navrhovateľovi vypláca Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Rovnako je v
sume dôchodku zohľadnená aj celková doba zamestnania navrhovateľa, pretože je zhodnotená nielen
doba služby, ale aj doby civilného zamestnania.

Dobu od 18. roku veku navrhovateľa do priznania dôchodku, teda celú získanú dobu sociálneho

zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, už raz posúdil Útvar
sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a zhodnotil na určenie sumy starobného dôchodku podľa piatej časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Pretože nárok na starobný dôchodok už posúdil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS a

priznal dávku sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, žiadosť o zhodnotenie doby civilného
zamestnania získanej pred priznaním dôchodkovej dávky, ktorá by ešte nebola zhodnotená pre nárok
na starobný dôchodok, ako aj dobu zamestnania po priznaní dôchodku je oprávnený zhodnotiť príslušný
orgán sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Uvedený názor potvrdzuje aj skutočnosť, že Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS listom z 11.
decembra 2013 už požiadal o prevod poistného na starobné poistenie navrhovateľa za dobu poistenia
získanú po 31. decembri 2003.

Okolnosť, že navrhovateľovi boli nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služobného pomeru v I. kategórii

funkcií po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení už raz
zhodnotené, a to dňom 1. februára 2005, je takou okolnosťou, ktorá vylučuje možnosť vzniku ďalšieho
nároku na taký istý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení, nakoľko by išlo o
duplicitné zhodnotenie tej istej doby sociálneho zabezpečenia (poistenia).

Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s uvedeným rozsudkom v jeho čiastkových
záveroch, označil ho za spravodlivý a v súlade s príslušnými zákonmi upravujúcimi nároky na starobný
dôchodok a navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 <V. O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove
námietky ďalšie dôvody. V danom prípade odvolací súd odkazuje aj na podporujúce právne názory v
obdobných veciach uvedené v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008

zo dňa 28.10.2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2011 pod č.
55 ako aj sp. zn. 9So/108/2012.Je nepochybné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) vykonával
službu policajta od 1. decembra 1972 do 31. januára 2005.

Rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. GR ZVJS - 13348/120-05 z 23. februára
2005 mu bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmena a doplnení niektorých zákonov.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§

38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi
zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III.
pracovnej kategórii).

Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový
dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma

výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto
dôchodku.

Podľa § 65 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku
poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 132 ods.1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

V zmysle § 14 ods.4 zákona č.100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie
sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t.j. aj príslušníkov zborov
nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa
v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keďže vek 55
rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne
zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa § 175 zákona č.100/1988 Zb. i § 274 zákona č.461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.
decembra 2023.

Keďže navrhovateľ do 31. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20

rokov, v súlade s § 175 zákona č.100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. mu zostal zachovaný
nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov.

Navrhovateľ dôchodkový vek 55 rokov podľa § 65 ods.2 v spojení s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a
§ 175 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom X. T. XXXX.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj

zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.Súd prvého stupňa dôvodne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok, zároveň však z ustanovenia § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému
sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Navrhovateľ namietal, že vo výsluhovom dôchodku mu bola zohľadnená do nároku len doba výkonu
služby a základnej vojenskej služby a nie civilného zamestnania, ktoré vykonával po skončení služby.
Hoci odporkyňa už v pôvodnom vyjadrení k trvala na tom, že navrhovateľovi bola zhodnotená všetka

doba, pripustila, že okrem doby, ktorú získal po priznaní výsluhového dôchodku.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS-13348/120-05 z
23. februára 2005 nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok
zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového

dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 1. februára 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z. z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1
uvedeného zákona).

Spôsobvýpočtusumyvýsluhovéhodôchodkupolicajtajeupravenýv§39ods.1zákonač.328/2002Z.z.

V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok
v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného

dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov
pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu
pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na

výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že predmetným rozhodnutím GR ZVJS navrhovateľovi nebol priznaný starobný
dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok, ktorého výška bola iba odvodená od výšky starobného
dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že navrhovateľ, okrem doby štúdia získal dobu civilného
zamestnania v obdobiach od 1. septembra 1964 do 30. novembra 1972 (s výnimkou doby ZVS, ktorá
bola hodnotená ako doby trvania služobného pomeru) a po vzniku nároku na výsluhový dôchodok od
1. februára 2005 do 31. marca 2007.

Ak teda odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok na uvedené skutočnosti neprihliadla jej
rozhodnutie nemožno považovať za súladné so zákonom.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudokkrajskéhosúdu,ktorýmtento rozhodnutieodporkynezrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. ako vecne správny
v z mysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.