Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206936
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615206936.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD., advokátkou so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinným: 1/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, a 2/
B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., E. K., E. XX, o vymoženie sumy 4.568,20 eura s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 18. novembra 2015 pod č. k.

4Er/1121/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (ďalej aj ako „EP“); § 2

písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“); § 3, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 - 5, 11, § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); ako aj zisteným skutkovým stavom. Exekučným
titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-161, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 14. 03. 2014. Vzťah medzi účastníkmi
konania posúdil ako spotrebiteľský, vzniknutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg.

č. 001725211270309 zo dňa 27. 03. 2009, uzatvorenej medzi povinnými a právnym predchodcom
oprávneného: N. W., a.s., so sídlom v Bratislave, na základe porušenia ktorej bol vydaný exekučný
titul. Dôvodil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej
doložky vyplývajúcej zo zmluvy, v čl. II bod 5, v zmysle ktorej banka uzavretím zmluvy navrhla, aby
prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a dlžník

vyjadril súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Podľa rozhodcovskej
doložky vyplývajúcej z čl. IX bod 3 obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa
zákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídlerozhodcuarozhodca
rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených

stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude
považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca
stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju
ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne

podriadia rozhodnutiu rozhodcu, pričom rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa rozhodcovskej doložky nedotýka. Argumentoval,že rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľom odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľov zákonom ustanoveným
postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Neprospech povinných z uvedenej rozhodcovskej doložky vzhliadol aj v
tom, že v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľov,
čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Podľa rozhodcovskej doložky sa povinní v 1. a 2.
rade museli podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným oprávneným,
a to v mieste, ktoré je pre nich vzdialenostne nevýhodné (cca 100 km od miesta bydliska) a v

porovnaní so vzdialenosťou ich všeobecného súdu aj v ich neprospech. Mal za nepochybné, že
rozhodcovskú doložku v zmluve (aj obchodných podmienkach) si povinní v 1. a 2. rade osobitne
nevyjednali, bola veriteľom (bankou) vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní (obchodných
podmienok), ktoré spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť
(mohli zmluvu vrátane obchodných podmienok len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
vopred veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Rozhodcovskú doložku

súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože
nebola so spotrebiteľmi osobitne vyjednaná a nútila ich neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31. 12. 2014). S poukazom na uvedené konštatoval,
žeexekučnýtituloznačenýoprávnenýmjemateriálnenevykonateľný.Dodal,žepovinnív1.a2.radeboli
rozhodcovským rozsudkom zaviazaní zaplatiť náhradu trov rozhodcovského konania, ktoré považoval

za rozporné s dobrými mravmi, ak by povinní mali platiť trovy rozhodcovského konania (či už poplatok za
rozhodcovské konanie alebo trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní), keď bolo zistené, že
jeho výsledok, t. j. rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže byť podkladom
pre vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ OSP a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Tvrdil, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia a
v tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 EP. Mal za to, že ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už
ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv.
exekučnýsúd,pričompoukázalnaznenieust.§37ZoRK.Malzato,žeoplatnostirozhodcovskejdoložky

rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola vec opätovne
posúdená. Súdne konanie nie je v zmysle zákona postavené nad rozhodcovské. Oprávnený dal do
pozornosti súdu, že N., a.s. postupovala v súlade s § 93b/ Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej

slobody. Namietal tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
to tak ustanovenia § 53 ods. 4, ako aj porušenia ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého
stupňa, nijako nezdôvodnil odlišný postup. Nevyjadril sa, akým iným spôsobom by si slabšia strana
svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný proces, dokázala náležite naplánovať, akú inú kvalitu či

kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, či zasiahol do práv povinného.
Exekučnému súdu vytkol, že mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Skonštatoval, že
nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom

prípade nie interpretačný. Namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní súdom prvého
stupňa, keď žiadosť súdneho exekútora zamietol. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky III. ÚS 23/2013-8 v súvislosti s výkonom exekúcie a tiež na neprimerané zvýhodňovanie
povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. V závere dodal, že exekučný súd svojim
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú

s účinkami právoplatného rozsudku.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný v 2. rade písomným podaním, v ktorom uviedol, že
napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Namietal, že mu nikdy nebol doručený exekučnýtitul. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nebola s ním individuálne dojednaná a vyplýva zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že napadnuté uznesenie považuje
za vecne správne, preto odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
30. 03. 2015 sa oprávnený domáhal voči povinným vymoženia pohľadávky vo výške 4.568,2 eura s
príslušenstvom. K návrhu priložil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-161, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 14. 03. 2014,
kópiu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 27. 03. 2009 a Všeobecné obchodné podmienky

N., a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty

účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnený uvádzal v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor

spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012
Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového

konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu vdanom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav
a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP
odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,
a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok
nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa
považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje

zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. V čl. II bod 5. Zmluvy, ako aj v čl. 9 bode 3 VOP,
boli bez akýchkoľvek pochybností obsiahnuté rozhodcovské doložky v zneniach citovaných vyššie,
ktoré považuje aj odvolací súd za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, pretože tieto zmluvné
dojednania neboli so spotrebiteľmi individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou zmluvy, resp. VOP, a
povinné osoby ich mohli len ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných osôb. Súd prvého stupňa teda
správnepostupoval,keďpreskúmalvzmysledôležitéhozáujmuštátunarešpektovanízákladnéhopráva
občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné

zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I Smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí udelenia
poverenia.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia bola skutočnosť, že samotná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom
je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jej právneho predchodcu) povinnosti

predložiť povinným návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinným sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní.

Odvolací súd na záver konštatuje, že súd prvého stupňa správne poukázal aj na ostatné neprijateľné
podmienky, čo odvolací súd vyhodnotil ako zdôraznenie rozporu rozhodnutia rozhodcovského súdu s
dobrými mravmi, teda do akého štádia môže dôjsť konanie, ak sa neprihliadne na spotrebiteľské normy.
Uvedené považoval za dostatočne odôvodnené.

Poukazujúcnavyššieuvedenédôvody,odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňasprávnerozhodol,
a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.