Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211936
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914211936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni: Z. C.,
Q..Č.. XXXXXX/XXX, C. D. Č.. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká č. 36, Bratislava o zaplatenie 1.103,62 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka; do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia
sumy 1.103,62 eur s príslušenstvom a trovami konania, na tom skutkovom základe, že dňa 26.11.2008
uzavrelsodporkyňouZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlenzmluva).Toutozmluvou
navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 763,46 eur. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala

splácať v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 46,67 eur, v termínoch splatnosti podľa
splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru,
pričom do času zosplatnenia úveru zaplatila spolu sumu 296,48 eur. Keďže odporkyňa bola v omeškaní
s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala ku dňu 01.10.2009 neuhradené
splátky vo výške 1.103,62 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka.

Do konania dňa 01.12.2014 vstúpil ako vedľajší účastník: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962.
Dňa 29.12.2014 oznámil vstup do konania na strane odporkyne vedľajší účastník: Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2 . Vedľajšiemu účastníkovi
bolo zo strany tunajšieho súdu oznámené (oznámením zaslaním dňa 08.01.2015 na jeho elektronickú

adresu),že pred jeho vstupom do konania už dňa 01.12.2014 vstúpil iný vedľajší účastník na strane
odporkyne. Vedľajší účastník (OBRANA) na to reagoval dňa 08.01.2015 oznámením o vystúpení z
konania.Súd výzvou zo dňa 28.01.2015, č.k. 13C/299/2014-16 doručil odporkyni a právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka návrh spolu s prílohami na vyjadrenie. Výzva spolu s doručovaným návrhom a
prílohami bola odporkyni doručená dňa 30.01.2015, k návrhu sa nevyjadrila. Vedľajší účastník návrh s

prílohami prevzal dňa 07.09.2015, k návrhu sa vyjadril v podaní zo dňa 10.09.2015, v ktorom uviedol, že
predmetná zmluva trpí vnútorným rozporom (obsahový rozpor návrhu a rozpor akceptácie) a to v časti
predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Z uvedeného je
zrejmé, že návrh navrhovateľa nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom a preto, nedodržaním
písomnej formy zmluvy, zmluva nevznikla. Keďže zmluva nevznikla je potrebné aplikovať ustanovenia

OZ o bezdôvodnom obohatení a plynutie premlčacej doby začína plynúť už odo dňa nasledujúceho
od poskytnutia finančných prostriedkov. Navrhovateľ celý úver zosplatnil, čím sa stali zročné všetky
splátky a celý dlh. Navrhovateľ si mohol svoje právo uplatniť už počas neplnenia povinnosti, teda dňa
01.10.2009, ale návrh vo veci samej podal až dňa 04.09.2014 . Vedľajší účastník preto z tohto dôvodu
vzniesol námietku premlčania.

Na pojednávanie dňa 03.11.2015 sa neustanovil zástupca navrhovateľa, ktorý sa podaním doručeným
súdu dňa 02.11.2015 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Neustanovila sa odporkyňa, ktorá doručenie predvolania má vykázané riadne a včas dňa 12.10.2015,
pričomsaneospravedlnilaaaninepožiadalaoodročeniepojednávaniazdôležitéhodôvodu.Neustanovil
sa ani zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas dňa

12.10.2015, pričom sa neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Preto potom súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
zástupcu navrhovateľa, odporkyne, ako aj zástupcu vedľajšieho účastníka s tým, že prihliadol na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou/zmluvou o poskytnutie revolvingového úveru
zo dňa 26.11.2008, so zmluvnými dojednaniami k zmluve o relovingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., s kartou klienta k číslu
zmluvy XXXXXXXXXX, s oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 10.09.2009, s vyjadrením vedľajšieho
účastníka k návrhu zo dňa 10.09.2015, s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa

26.11.2008.

Na základe predložených dôkazov súd skutkovo a právne posúdil vec takto :

Odporkyňa dňa 21.11.2008 vyplnila (v časti 1 až 5) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

predloženú zástupcom navrhovateľa. Navrhovateľ následne dňa 26.11.2008 doplnil údaje uvedené v
časti 6. a súčasne doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti.

Navrhovateľ má v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol veriteľom v zmysle § 3 ods.1 Zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania.
Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ a § 3 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva.

Listom zo dňa 10.09.2009 navrhovateľ oznámil odporkyni s poukazom na jej omeškanie s úhradou
splátok č. 7, 8, 9 v dĺžke 74 dní, sumu omeškaných splátok vo výške 140,01 eur s výzvou na jej úhradu
do 15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.

Zmluva, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením
veriteľa - navrhovateľa, s názvom "Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. V danom prípade žiadala odporkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára úver
vo výške 763,46 eur (23.000,-Sk) s tým, že úver bude splácať v 30 mesačných splátkach splatných

vždy k 28. dňu mesiaca po 46,67 eur (1.406,- Sk), pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov -
revolvingu mala predstavovať sumu 378,05 eur (11.389,- Sk). Predpokladaná RPMN za úver mala byť
vo výške 68,88 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 68,88 %, priemerná RPMN za úver
mala byť vo výške 34,92 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 58,73% a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo výške 67,56 %. Formulár odporkyňa podpísala dňa
21.11.2008. Na formulári sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným
označením "nevypĺňať". Tento bod vypĺňa veriteľ. Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového

limitu vo výške 763,46 eur s podmienkami splácania po dobu 30 mesiacov, v splátkach vo výške 46,67
eur, splatných v 28. deň mesiaca s tým že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu
predstavuje sumu 378,05 eur. RPMN za úver bola určená vo výške 68,56 %, ročná úroková sadzba
úveru bola určená vo výške 68,88 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 34,92 %,
predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 58,73 % a ročná úroková

sadzba revolvingu bola určená vo výške 67,56 %. Navrhovateľ formulár podpísal dňa 26.11.2008 a
preukázateľne do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa predpokladanej
RPMN za úver a to až po podpísaní

formulára odporkyňou. Podľa predloženej "Karty klienta" s dátumom tlače 16.01.2014 k zmluve č.

XXXXXXXXXX bola odporkyni na úvere dňa 26.11.2008 vyplatená čiastka 687,88 eur. Súd
podotýka, že zo strany navrhovateľa bola poskytnutá čiastka (zmluvný stranami dohodnutá výška úveru,
t.j. suma, ktorá mala byť dlžníkovi aj reálne vyplatená a z ktorej sa odvíjal dohodnutý úrok) znížená o
odplatu za poskytnuté služby v zmysle čl. 9 ods. 9.1. písm. a/ dohody o poskytnutí služby, pri úvere,
o sumu 75,58 eur a v prípade/ revolvingu o sumu 41,23 eur, pričom v tom čase nebolo isté či vôbec

k využitiu spoplatnenej služby zo strany odporkyne, dôjde. Podľa karty klienta splatila odporkyňa na
úvere celkom sumu 296,48 eur.

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na určitú nelogickosť pri uvedení výšky RPMN
za úver v časti 6. Zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov je hodnota, ktorá vyjadruje skutočnú

cenu úveru. Do výpočtu sú okrem odplaty za poskytnutý úver - úrok, zahrnuté aj jednorazové náklady
(spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru) ako aj opakované náklady (napríklad poplatok za
vedenie úverového účtu, či povinné poistenie). Vzhľadom na uvedené je preto logicky nevysvetliteľné,
aby bola výška RPMN (68,56%) nižšia ako samotný úrok (68,88%), čo v danom prípade nastalo.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie

súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však
odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena

obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ a to bez ohľadu na jeho právnu formu.
Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných)
dojednaní, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ mal požičať odporkyni finančné prostriedky

a táto sa mala zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je
potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež
zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ZSÚ).

Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (§ 2 písm. a/ ZSÚ). V danom prípade touto formou má byť podľa
tvrdenia navrhovateľa, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva
musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že odporkyňa
podľa bodu 5 zmluvy požiadala dňa 21.11.2008 o úver vo výške 763,46 eur a navrhovateľ v bode 6

zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5 zmluvy a to ohľadne predpokladanej RPMN za úver. Je
nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu
(§ 44 ods. 2 OZ), ktorú mala odporkyňa následne prijať a keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, odporkyňa mala formulár opäť opatriť svojím podpisom
a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry navrhovateľa. V danom prípade však tento postup

pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a
navyše tým, že nebol dodržaný zákonom predpísaný postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy
bez výhrad, zmien či doplnkov) je takýto právny úkon podľa ust. § 39 OZ ust. § 4 ods. 1 ZSÚ neplatný.
Keďže na základe tejto zmluvy bolo odporkyni poskytnuté plnenie, môže si navrhovateľ prípadný nárok
voči nej uplatňovať iba z titulu vydania prípadného bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký,
že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju
iba on, ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto
podpísaná a v bode 6. nevyplnená zmluva ide navrhovateľovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie

alebo nie a v akej výške, 3.) navrhovateľ ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/
zmluvu dlžníka, 4.) po vyhodnotení, keď navrhovateľ do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a
vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví
oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohtopostupu vyplýva, že spotrebiteľ a teda v danom prípade odporkyňa vlastne najprv podpíše žiadosť/
zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj
fakticky dostane. Navyše, samotný navrhovateľ do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto

vyplnená a odporkyňou podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní)
na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ ako veriteľ si vyhradil právo - žiadosť
dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere
by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, navrhovateľ
však zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle

spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj odporkyňa sa k tomu
vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý jej predložil veriteľ
ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných dojednaní) dokonca navrhovateľ zapracoval súhlas dlžníka,
že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho odoslaní navrhovateľom až potom, čo
už žiadosť/zmluvu dlžník podpísal. Takže s obsahom oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa
dojednaní v zmluve až potom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne

koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka
- spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľ zbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či
podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto
podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v
rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu
na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie.

Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že navrhovateľom
vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež

prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a
význam.

Súd navyše poukazuje, že na ustanovenie § 43 až 44 OZ, v zmysle ktorého je zmluva uzavretá ak návrh,

ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a
doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide
o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej
veci navrhovateľ zmenil údaje v zmluvnom
formulári uvedené v bode 6 oproti údajom uvedeným v bode 5, z toho potom vyplýva, že návrh

odporkyne odmietol. Mala preto nasledovať ďalšia fáza a to prijatie takto zmeneného, teda nového
návrhu urobeného zo strany navrhovateľa, odporkyni. Následne by tak došlo k platnému uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to v prípade akceptácie takéhoto návrhu, odporkyňou. V danom
prípade k uvedenému postupu nedošlo. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej
(písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne

odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom.

Je však nesporné, že navrhovateľ určité plnenie odporkyni poskytol. Nebola to však na úvere čiastka
763,46 eur ako to navrhovateľ uvádza v návrhu, ale ako vyplýva z Karty klienta, poskytol - vyplatil
odporkyni na úvere iba sumu 687,88 eur (dňa 26.11.2008). Z hľadiska bezdôvodného obohatenia je

táto suma, ktorú navrhovateľ reálne v podobe úveru vyplatil odporkyni, dôležitá. Túto sumu by tak
bola odporkyňa povinná vrátiť navrhovateľovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu
sa zmenšil majetok navrhovateľa v prospech odporkyne. Odporkyňa však navrhovateľovi už vrátila na
poskytnutých peňažných prostriedkoch spolu sumu 296,48 eur. Odporkyňa tak dlhuje na bezdôvodnom
obohatení navrhovateľovi ešte časť poskytnutého úveru vo výške 391,40 eur. Návrh teda bol podaný

dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú časť úveru vo výške 391,40 eur.

Súd sa na základe vznesenej námietky vedľajšieho účastníka pristúpil k jej právnemu rozboru a
aplikoval príslušné ustanovenia na skutkový stav veci v predmetnom konaní takto:

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Premlčaním právo samo osebe nezaniká, ak však povinný vznesie námietku, nárok zaniká a subjektívne
právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, teda jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

Priprávenavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniajeustanovenádvojitákombinovanápremlčacia

doba a to subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho plynutia začiatku
aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu
(ak je vznesená námietka premlčania). Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo; inak povedané, aby

bolo možné uvažovať o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Okamihom, od ktorého sa
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu
z bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, či oprávnený subjekt o svojom práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri

vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto bezdôvodné obohatenie získal.

Podľa názoru súdu v danom prípade je potrebné posudzovať premlčanie nároku navrhovateľa ohľadne
doby, tak ako to vyplýva z ust. § 107 ods. 1 OZ s tým, že počiatok jej plynutia je potrebné stanoviť

pri sume bezdôvodného obohatenia, ktorá bola odporcom získaná vo forme poskytnutého úveru a
revolvingu. Dátum začiatku plynutia premlčacej doby je daný nasledujúcim dňom po získaní uvedenej
sumy odporkyňou a posledný deň tejto doby je daný uplynutím dvoch rokov od dátumu začiatku plynutia
premlčacej doby, pretože navrhovateľ odporkyni plnil v dôsledku neplatného právneho úkonu - neplatnej
revolvingovej zmluvy. V danom prípade bol posledným dňom objektívnej trojročnej premlčacej doby na

vydanie bezdôvodného obohatenia deň 26.11.2011, keďže odporkyni, bola poskytnutá suma 687,88
eur dňa 26.11.2008, ak navrhovateľ podal návrh na súd 04.09.2014, urobil tak po uplynutí objektívnej
trojročnej lehoty (z toho dôvodu nebolo potrebné skúmať, či návrh podal v subjektívnej dvojročnej
lehote). Preto súd návrh vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku premlčania návrh v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. - odporkyňa aj vedľajší účastník na
strane odporkyne mali v konaní plný úspech, preto im patrí plná náhrada trov konania. Odporkyňa si
trovy konania neuplatnila a ani jej zo spisového materiálu žiadne konkrétne trovy nevyplývajú, preto súd
o náhrade trov rozhodol tak, že jej trovy konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 10.09.2015 dôvodne namietal
neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere si právo na náhradu trov konania uplatnil a trovy konania si
vyčíslil vo výške 139,60 eur (2 x 61,41 eur - tarifná odmena za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a
písomné podanie na súd + 2 x režijný paušál za úkony v roku 2015 - 8,39 eur). Súd priznal náhradu

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/ Vyhl.č. 655/2004
Z.z., nasledovne: za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia odmena vo výške 61,41
eur + 8,04 eur režijný paušál (oznámenie o vstupe do konania bolo realizované ešte v roku 2014), zaúkon právnej služby podanie písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 10.09.2015 odmena vo výške 61,41
eur + 8,39 eur režijný paušál, spolu vo výške 139,25 eur.

K účelnosti trov vedľajšieho účastníka súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 13Co/368/2015: " Pojem "účelnosť" použitý v ustanovení § 142 ods.1 OSP treba chápať ako
určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či
nadmernými.
Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných

zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď

účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku."

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, došlého tunajšiemu súdu dňa 11.09.2015 vo veci samej je zrejmé,
že reagoval konkrétne na nárok uplatnený navrhovateľom. Vyjadrenie okrem všeobecných zákonných
citáciíobsahuje ajkonkrétneskutkovéaprávnezáverytýkajúcesavecisamej.Úkonprípravaaprevzatie
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať za nevyhnutný a účelný, pretože len na

základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí oboznámiť s uplatňovaným
nárokom v návrhu na začatie konania a zvoliť prostriedky postupu v konaní. Trovy vynaložené vedľajším
účastníkom konania v spore (úkon príprava a prevzatie, vyjadrenie vo veci samej) boli v príčinnej
súvislostispredmetomkonania.Ichvynaloženímsasledovalaprocesnáochranaprotitvrdenémunároku
a preto ich súd v tomto rozsahu aj vedľajšiemu účastníkovi priznal.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť
priznané trovy konania zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak navrhovateľ nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.