Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205632
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114205632.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Y. L.,

X.. XX.X.XXXX, L. B. XX, H. X. L., zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, so sídlom
Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2,
P.O.BOX A-41, Košice, IČO:31690904, v konaní o zaplatenie 1.056,39 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.056,39 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne
zo sumy 2.514,94 eur od 17.9.2013 do 20.11.2013 a vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.056,39 eur od
1.12.2013 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 620,15
eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške

557,15 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.2.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.056,39 eur spolu s 5,50
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.514,94 eur od 02.08.2013 do 20.11.2013 a s 5,25 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.056,39 eur od 1.12.2013 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom v zmluvnom postavení poistníka a poistenca a žalovaným v
zmluvnom postavení poisťovateľa bola dňa 6.7.1998 uzavretá poistná zmluva č. 50014 00404, produkt
UDP-K, predmetom ktorej bol záväzok poisťovateľa poskytnúť poistencovi poistné plnenie a záväzok
poisteného platiť poistiteľovi dohodnutú poistnú sumu za dojednané poistné obdobie. Poistná doba
bola stanovená na 15 rokov od 30.6.1998 do 30.6.2013 s dĺžkou doby platenia poistného na 10 rokov.
Poistná suma pre prípad dožitia bola stanovená v poistnej zmluve vo výške 75.765,- Sk (2.514,94 eur).
Žalobca pravidelne, riadne a včas platil v priebehu trvania celej doby platenia poistného žalovanému

stanovenú poistnú sumu. Po uplynutí poistnej doby 15 rokov žalobca v súlade s poistnou zmluvou č.
50014 00404, produkt UDP-K, si uplatnil poistné plnenie pre prípad dožitia nárokovým listom, ktorý
dňa 31.7.2013 doložil všetkými žalovaným požadovanými dokladmi a prílohami. Žalovaný v rozpore so
zmluvou a zákonom nesplnil dohodnuté podmienky vyplývajúce mu z uzatvorenej poistnej zmluvy. Dňa
20.11.2013 odporca adresoval žalobcovi oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, kde došlo zo strany
žalovaného v zmluvnom postavení poisťovateľa k nedôvodnému a k zmluve odporujúcemu zníženiu
poistného plnenia pre prípad dožitia zo sumy, ktorá bola stanovená v poistnej zmluve vo výške 2.514,94.

eur na sumu 1.458,55 eur. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil dohodnutú sumu pre prípad dožitia v
plnej výške a ku dňu datovania tohto návrhu je odporca v omeškaní so zaplatením poistnej sumy pre
prípad dožitia vo výške 1.056,39 eur. Žalobca sa pokúšal vyriešiť predmetnú vec mimosúdnou cestou a
za tým účelom adresoval dňa 8.7.2013 odporcovi výzvu na uskutočnenie poistného plnenia, ktorou hovyzval na zaplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia. Zo strany žalovaného došlo dňa 20.11.2013 k
vyplateniu poistného plnenia pre prípad dožitia len vo výške 1.458,55 eur, preto je v omeškaní s úhradou
poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške 1.056,39 eur s príslušenstvom. S poukazom na ust. §

788 ods. 1, § 797 ods. 1 a § 816 Občianskeho zákonníka žalobca si riadne a včas splnil všetky svoje
povinnosti vyplývajúce pre neho z uzatvorenej poistnej zmluvy, kým naopak žalovaný ako poisťovateľ
porušil svoju základnú povinnosť z uzatvorenej poistnej zmluvy, keď v rozpore so zákonom a v rozpore
s poistnou zmluvou bezdôvodne znížil poistné plnenie pre prípad dožitia a nezaplatil poistné plnenie
v dohodnutej výške a je v omeškaní so zaplatením poistného plnenia pre prípad dožitia, následkom

čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zákonné úroky z omeškania vo výške stanovenej
v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základná úroková sadzba platná k prvému dňu
omeškania s poistným plnením pre prípad dožitia, t.j. ku dňu 2.8.2013 (deň nasledujúci po doručení
nárokového listu so všetkými žalovaným požadovanými prílohami) predstavovala hodnotu 0,50 % p.a.,
zákonná výška úroku z omeškania preto v danom prípade predstavuje 5,50 % p.a. Základná úroková
sadzba platná k prvému dňu omeškania so zvyškom poistného plnenia pre prípad dožitia, t.j. ku dňu

1.12.2013 (prvý deň mesiaca nasledujúceho po čiastkovej úhrade poistného plnenia) predstavovala
hodnotu 0,25 % p.a., zákonná výška úroku z omeškania preto v danom prípade predstavuje 5,25 % p.a.

Súd vo veci vydal dňa 15.4.2014 platobný rozkaz sp.zn. 15Ro/91/2014-10, proti ktorému žalovaný v
zákonnej lehote podal odpor a zároveň námietku nedostatku právomoci a návrh na zastavenie konania

s odôvodnením, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu č. 5001400404 dňa 29.6.1998, dňa 25.6.2007
obdržal žalovaný od žalobcu žalobcom podpísanú žiadosť zo dňa
18.6.2007, v obsahu ktorej žalobca uviedol, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi
žalobcom a žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré
mu boli oznámené (§ 788 OZ) ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je

"rozhodcovskou doložkou". Týmto listom vykonal žalobca viaceré zmeny v poistení, získal napríklad
zľavu na poistnom vo výške 40,- Sk mesačne. Listu žalobcu z 18.6.2007 predchádzalo uverejnenie
poistných podmienok z 21.5.2007 na internete a zaslanie poistky o zmene v poistnom vzťahu z
10.8.2007. Zmeny v poistení žalobca opätovne potvrdil po obdržaní poistky potvrdením zo dňa
15.8.2007. Ako vyplýva zo žiadosti z 18.6.2007 (a opätovne aj z potvrdenia z 15.8.2007), napriek jeho

podpísaniu mal žalobca dvojnásobné právo v lehote 10 dní od jeho podpisu jednostranne odstúpiť od
Časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý
zvyšok poistného vzťahu. V takomto prípade sa spory budú riešiť pred všeobecným súdom. Toto
svoje oprávnenie navrhovateľ v stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote neuplatnil. Z
uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému

a individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc
konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu. S poukazom sa na
ust. § 106 O.s.p. a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.7.2012 sp. zn. 5Co/51/2012 a
uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.8.2012 sp. zn. 5Co/10/2012, podľa ktorých obdobná
rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania bola individuálne uzavretá (pričom za rozhodujúcu pre

individuálnosť dojednania súd považoval okolnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľ mala právo odstúpiť
od XV. časti VPP z 21.5.2007 a tým ovplyvniť svoj poistný vzťah; formulácia znenia rozhodcovskej
doložky a práva od nej odstúpiť dostatočne určitá, jasná a zrozumiteľná bez zbytočných právnických
a odborných výrazov, text bol prehľadný, dobre čitateľný a v neposlednom rade aj viditeľný), mal
žalovaný za to, že súd je povinný konanie zastaviť. Žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko žalobca

sa domáha zaplatenia poistného plnenia z dôvodu, že došlo k poistnej udalosti - dožitiu vo výške, ktorá
nezodpovedalaprávnemustavuvčaseukončeniapoistenia.Žalovaný postupovalpristanovenírozsahu
poistiteľa plniť presne v intenciách vzájomnej dohody a § 797 ods. 3, § 799 ods. 2 O.z. a pri stanovení
výšky nárokovateľného poistného plnenia použil taký poistno - matematický postup, aký bol dohodnutý.
Výsledné nárokovateľné poistné plnenie zdanil podľa zákona

o daniach z príjmov a daň v lehote 15 dní odviedol príslušnému správcovi dane. Na uplatnený doplatok
poistného plnenia nemá žalobca právny nárok.

Žalovaný v konaní ďalej k tvrdeniu žalobcu, že podpisy na žiadosti o zníženie poistného zo dňa
18.6.2007 a potvrdení poistky z 15.8.2007 mu nepatria, uviedol, že tvrdenie žalobcu nie je dôkazným

prostriedkom predvídaným v § 125 O.s.p. Vzhľadom na okolnosť, že žalovaný vychádza z dobrej viery
a prirodzenej dôvery v zodpovednosť
a plnú právnu spôsobilosť svojich klientov pri správaní sa počas trvania poistenia, nemal prečo
pochybovať, že zo strany žalobcu doručené dokumenty týkajúce sa jeho poistenia nemajú byťopatrené jeho vlastnoručným podpisom. Relevantný dôvod na takúto pochybnosť nemá žalovaný
dodnes. Na okolnosť, že prezentované tvrdenie žalobcu nie je vierohodné poukazujú tieto vonkajšie
znaky : osoba, ktorá listiny podpísala, musela mať prístup k osobnej korešpondencii žalobcu, pričom

formulár potvrdenia poistky podpísaný dňa 15.8.2007 a poistka zo dňa 10.8.2007 bola žalobcovi
zasielaná doporučene, musel si ju teda prevziať na pošte osobne; osoba, ktorá podpísala žiadosť zo
dňa 18.6.2007 musela mať prístup k dokumentom
súvisiacim s poistnou zmluvou a zároveň poznať mobilné telefónne číslo žalobcu; žalobca po doručení
poistky z 10.8.2007 žiadnym spôsobom neprotestoval, že by žiadosť zo

dňa 18.6.2007 nemal podpísať, čo by bolo prirodzené správania, ak by dokument
v skutočnosti nepodpísal; osoba, ktorá dokumenty podpísala, aj fakticky znížila platby poistného počnúc
30.6.2007, ako vyplýva z platobného kalendára poistnej zmluvy žalobcu; o vykonaných zmenách v
poistení - iných poistných podmienkach, poplatkoch,
rozhodcovskom konaní - bol žalobca naviac a opakovane informovaný v liste zo dňa
3.3.2009, pričom ani po jeho doručení (doporučenom) neadresoval žalobca vo

vzťahu ku žalovanému svoju reklamáciu v tom zmysle, že by nemal on osobne a písomne
zmeny vykonať. Žalobca prvýkrát protestoval proti pravosti svojich podpisov až vtedy, keď sa mu ich
pripojenie pod viaceré dokumenty súvisiace s poistením v rozpore s jeho momentálnymi záujmami
prestalohodiť.Všetkonasvedčujetomu,žeideonepodloženéazjavnenevierohodnétvrdeniezaúčelom
získania v skutočnosti neoprávnenej výhody v súdnom spore.

Ďalej žalovaný tvrdil, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové
náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva
absolútne neplatná. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. V okolnostiach
prípadu malo byť poistné stanovené orgánom kontroly tak, že podľa zákona malo byť v súlade s § 9

ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, t j. kalkulácie a sadzby poistného v
schvaľovanom obchodnom pláne mali zaručovať dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne.
Sadzby poistného obsahovali nezákonné poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu.
Nezákonnosť kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri
vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (§ 9 ods. 3 v spojení s §

11 ods. 3 bod e) zák. č. 24/1991 Zb. v znení jeho doplnkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zák. č.
95/2002 Z. z. resp. i zák. č. 8/2008 Z. z. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. v znení platnom ku
dňu vydania povolenia: " povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov... dozorný orgán
zistí, že... žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobé plniť svoje záväzky z poistných
vzťahov." Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. : "Súčasťou obchodného plánu Činnosti poisťovne, ktorá

bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie…" Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-
K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak,
než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom
jeho pochybenia bolo

vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi ale logicky, podľa vyššie uvedeného,
aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Použitie nezákonných sadzieb
poistného do právneho úkonu (akým nepochybne predmetná
poistná zmluva žalobcu je), a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti ("plnenie a cena
plnenia"), robí celý úkon (dojednanie o cene a adekvátnom plnení ako i celú poistnú zmluvu)

neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom obchádza zákon, vyžadujúci od
sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a je teda zjavne protiprávnym.
Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie "iba" z Občianskym zákonníkom zakladá
absolútne neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade
by ustanovenie § 39 OZ použilo slovné spojenie nie "odporuje zákonu", ale "odporuje tomuto

zákonu". Je podružné a irelevantné to, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim
obsahom odporuje. Absolútna neplatnosť právnych úkonov sa odvodzuje z dikcie § 40a OZ v rámci,
ktorého je upravený taxatívny výpočet relatívne neplatných právnych úkonov, kde v ostatných prípadoch
pôjde o absolútnu neplatnosť. V protokole z roku 2007 Národná Banka Slovenska skonštatovala, že
poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31 a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s

ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú
(v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv (technické rezervy sú podmnožinou tvorenou výlučne z poistného,ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi,
čo plynie zo str. 2 a 5 priloženej notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 2.6.2008 - ide
o zle a nízko kalkulované poistné, ktoré bolo počítané nie žalovaným ale úradníkmi

ministerstva z poistnej sumy pre prípad smrti, pričom správne malo byť počítané z poistnej sumy
pre prípad dožitia). Je potrebné zdôrazniť, že podľa platnej právnej úpravy orgán dohľadu nad
poisťovníctvom (NBS) nezisťuje akékoľvek nedostatky v činnosti dohliadaných subjektov podľa
ľubovoľných kritérií ale len tie nedostatky, ktoré spĺňajú zákonné kritéria protiprávnosti, t. j. postupy alebo
úkonyprotiprávne(odporujúcerelevantnémuzákonu).Pretoajvytknutienesprávnychsadziebpoistného

a kalkulácií produktu UDP-K vcelku, bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi
matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby
ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie
zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich aplikácia v uzatváraných zmluvách zo
strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho
orgánu. Za žiadnych okolností nemožno považovať prípadnú chybu v rozhodnutí štátu za súčasť

podnikateľského rizika žalovaného. Z predložených listín (napr. protokol 2007, listy NBS, znalecký
posudok, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v
poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve.
Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy, nemôže obstáť, pretože absolútne
neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j.

ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Nesprávnosť poistného, konštatovali napokon aj samotní na to
autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán
absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd
ex offo. Takýto úkon nieje možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
Žalovaný sa snažil riešiť ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym) postupom štátu,

elimináciouekonomickýchdôsledkovprotiprávnehoindividuálnehoprávnehoaktuštátu.Výsledkombolo
poskytnutie výberu jednej z troch alternatív, každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala
protiprávny prvok (poistné). Tretia ponúkaná alternatíva žalovaného, znamenala ukončenie poistnej
zmluvy ako dôsledok
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom i tu sa žalovaný zaviazal (nad rámec jeho zákonných

povinností) vyplatiť klientovi aspoň dopredu dohodnutú čiastku v podobe odkupnej hodnoty. Uvedený
postup žalovaného však u klienta nenašiel adekvátnu odozvu. Z toho dôvodu bol žalovaný nútený
oznámiť ukončenie poistného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany žalovaného,
nakoľko predmetná poistná zmluva obsahujúca protiprávny prvok v podstatnej časti jej obsahu, ako
absolútne neplatný právny úkon, nikdy v dôsledku vyššie uvedenej argumentácie právne ani nevznikla.

Žiaden zákon a ani súd nemôže svojím autoritatívnym rozhodnutím nútiť akýkoľvek subjekt práv, aby
pokračovalvprotiprávnomkonaní.Takýtozáverbyviedolkabsurdnýmvýsledkomapotláčaniusamotnej
podstaty demokratického a právneho štátu.
Postoj žalobcu je založený na predpoklade, že počas trvania poistenia nenastali, resp. že žalobca
sám nemal vykonať také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa

(žalovaného) plniť (§ 797 ods. 2, 3 O. z.). Pretože tento predpoklad žalobcu nieje správny, žaloba
vychádza z neúplného a tým aj nesprávneho skutkového stavu a z nesprávneho právneho stavu. Podľa
§ 816 OZ má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá poistná suma alebo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok. Stanovenie poistného plnenia je teda podľa zákona
alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových a právnych okolností prípadu. Pre určenie, či má

poistený právo na dohodnutú sumu alebo na poistnú sumu podľa poistných podmienok sú podstatné
konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali počas trvania poistného vzťahu. Poistený má preto
nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy. Tak tomu bolo aj v okolnostiach prípadu.
Sadzobníkpoplatkov2007,2009,2010,platobnýkalendárpoistnéhokpoistnejzmluvežalobcu,kalendár
poplatkov k poistnej zmluve žalobcu, žiadosť žalobcu o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007, potvrdenie

TS1/07 o znížení poistného zo dňa 15.8.2007, poistka zo dňa 10.8.2007 a list žalovaného z 3.3.2009
upozorňujúci žalobcu na poplatkovú povinnosť, rozhodcovské konanie, poistné podmienky z 21.5.2007
ovplyvnili spôsob stanovenia poistného plnenia. Žalobca uzavrel poistnú zmluvu dňa 29.06.1998, jej
súčasťou boli pôvodne Všeobecné poistné podmienky, schválené štátom, z 1.6.1995. Za hypotetického
predpokladu (ktorý je v rozpore so skutkovým stavom), ak by žalobca písomnou žiadosťou zo dňa

18.6.2007, vrátane Potvrdenia TS1/07 zo dňa 15.8.2007 nezmenil pôvodné poistné podmienky na
poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaný pri ukončení poistenia postupoval, by
mohli v režime poistných podmienok z 1.6.1995 v súvislosti s výplatou poistnej sumy pre prípad dožitia
nastať dve situácie : 1) ak by žalobca v pozícii poistníka uhrádzal po celý čas trvania poistného vzťahu(od 30.6.1998 do 30.5.2008, pretože doba platenia poistného bola oproti dobe poistenia skrátená o päť
rokov, čo
vyplýva z prvej strany poistnej zmluvy) každé jedno poistné riadne a včas, potom by mal nárok na

poistné plnenie v zmysle čl. 13 poistných podmienok z 1.6.1995 vo výške 1.775,88 eur pred zdanením,
čo vyplýva z bodu 1. Výpočtu poistnej sumy (žalobca spolu zaplatil poistné vo výške 1.555,47 eur, príjem
z poistenia pre prípad dožitia presahujúci tento náklad tvorí daňový základ pre zrážkovú daň z tzv.
kapitálového majetku, čo vyplýva z § 7 ods. 1 písm. e/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu); 2) ako
vyplýva z Platobného kalendára poistného k poistnej zmluve žalobcu, žalobca v skutočnosti nie vždy

platil poistné riadne a včas (znamienko "mínus" v štvrtom stĺpci platobného kalendára). Takéto skutkové
okolnosti sú predpokladom na úpravu poistného plnenia pre prípad dožitia podľa čl. 13 poistných
podmienok z 1.6.1995 podľa kritérií a postupom podľa čl. 9 ods. 2, 6 týchto poistných podmienok. Ak by
sa vzali do úvahy pravidlá podľa poistných podmienok z 1.6.1995, ak počas trvania poistenia poistník
neplatí poistenie riadne a včas, v určitých prípadoch nedochádza k zániku poistenia (§ 804 OZ), ale
dochádza v súlade s čl. 9 ods. 2, 6 ku zmene v obsahu poistenia, k tzv. redukcii. Jej dôsledkom je

skutočnosť, že pôvodne v poistnej zmluve uvedená poistná suma pre prípad dožitia sa konca poistenia
sa zmení na poistnú sumu zníženú, ktorá sa stanoví príslušnými poistno - technickými zásadami. Zo
znenia čl. 9 poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy žalobcu vyplýva, že k redukcii
poistenia nedochádza jej uplatnením (prejavom vôle, právnym úkonom) zo strany
poisťovne, ale automaticky z textu príslušných poistných podmienok, teda v tomto zmysle akoby

zo zákona. Ide o objektívnu právnu skutočnosť nezávislú od vôle žalovaného. Redukcia nie je
dôsledkom prejavu vôle zmluvnej strany, ale nastáva ako právne relevantná skutočnosť s určitými
právnymi dôsledkami automaticky vtedy, ak poistník poruší povinnosť platiť poistné riadne a včas.
Poistné podmienky relevantné v okolnostiach prípadu sú dokumentom schváleným štátnym orgánom
v rámci regulačných opatrení štátu nad poisťovníctvom. Čl. 9 príslušných poistných podmienok temer

doslova kopíruje znenie § 12 až 14 ("Dôsledky neplatenia poistného") vyhlášky č. 49/1964 Zb. o
poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorá bola všeobecne platná a účinná pre oblasť životného
poistenia v Slovenskej republike takmer 25 rokov. Táto predošlá všeobecne záväzná právna úprava
používala takmer identické slovné vyjadrenie textu, aké je obsiahnuté v čl. 9 poistných podmienok
a veľmi podobnú štylistiku a aj jazyk. Prisľúbené poistné plnenie ako poistno-matematický ekvivalent

zaplateného poistného vpísané do poistnej zmluvy ako horná indikatívna hranica možného poistného
plnenia je tvorené časťou zaplateného poistného a úročením najmä technickou úrokovou mierou.
Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v
omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže
zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní),

nastáva zmena v obsahu poistenia podľa č1. 9 poistných podmienok. Ako vyplýva z odbornej literatúry
("Pojistná matematika: Teórie a praxe", str. 252) redukcia
poistenia nemusí byť pre poisťovňu vždy príťažou. Z opaku plynie, že redukcia v zásade príťažou pre
poisťovňu je. Zmena obsahu poistenia podľa č1. 9 poistných podmienok, ktorú poisťovňa nedokáže
svojím prejavom vôle ovplyvniť (čI. 28 poistných podmienok), je teda pre poisťovňu zásadne nevýhodou.

Pokiaľ ide o právny režim poistných podmienok zo dňa 1.6.1995, predtým ako žalobcovi vznikne právo
na poistné plnenie podľa č1. 13 príslušných poistných podmienok, ktorého sa domáha, je potrebné
preskúmať, či poistník nenaplnil právne predpoklady na vyplatenie poistného plnenia podľa čl. 13
poistných podmienok, avšak vo výške stanovenej podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok. Súvislosť
s týmto súdnym konaním je v tom, že aj ak by sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že poistný

vzťah sa v čase jeho zániku nemal spravovať všeobecnými poistnými podmienkami z 21.5.2007, ale
pôvodnými poistnými podmienkami z 1.6.1995, aj v takomto prípade by bola žaloba v nadväznosti
na vyššie uvedené súdne rozhodnutia, a text príslušných poistných podmienok (čo sa týka výšky
uplatneného nároku) bezdôvodná. Žalobca by v takomto prípade nemal nárok na poistné plnenie
uvedené v poistnej zmluve (po zdanení), ale iba na redukované, znížené poistné plnenie stanovené

podľa
príslušných poistno-technických zásad na výšku 1.094,97 eur (Výpočet poistnej sumy bod 3.). Práve
zmenou poistných podmienok z pôvodných zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007
žalobca odvrátil účinky čl. 9 ods. 2 písm. a) pôvodných poistných podmienok, čím mu v konečnom
dôsledku bola vyplatená vyššia suma (ak by neboli zrazené dlžné poplatky a daň, šlo by sumu 1.782,09

eur). Žalobcovi bola v súvislosti s dožitím sa konca poistenia vyplatená čistá suma 1.458,55 eur (mínus
zákonná daň podľa § 7 zákona o dani z príjmov a súvisiacich daňových predpisov a mínus dlžné
poplatkypodľakalendárapoplatkov).VoVeľkomkomentárikObčianskemuzákonníkuredukciunapokonrozoberá aj JUDr. Imrich Fekete v rámci vysvetliviek k § 804 OZ nasledovne : "Nezaplatením poistného
do lehoty určenej zákonom
(porovnaj k § 801 OZ) poistenie zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením poistného po tejto

lehote. Občiansky zákonník v § 804 pripúšťa, aby poistné podmienky pre poistenie osôb mali odchylné
ustanovenia v tom smere, že nezaplatenie poistného nemá za následok zánik poistenia, Poistné
podmienky môžu ustanoviť, že poistenie s bežným poistným (§ 800 ods. 1) nezanikne nezaplatením
poistného za predpokladu, že poistné bolo zaplatené aspoň za dva roky. V takom prípade dochádza k
automatickejpremenepoisteniavpoisteniebezďalšiehoplateniapoistného(tzv.redukovanépoistenie)."

V odbornej publikácii od autorov Petruľák, M., Šulíková, M.: Poistné zmluvy (C. H. Beck, 2012) sa
o redukcii v poistení uvádza nasledovné : " Okrem dohody o predĺžení lehoty na zaplatenie ďalšia
možná odchýlka od zákonom stanovených pravidiel vyplýva z § 804 OZ, podľa ktorého v rámci poistenia
osôb môžu poistné podmienky poisťovne stanoviť prípady, keď poistenie pre neplatenie poistného
nezanikne... V súčasnosti poistné podmienky jednotlivých poisťovní v životnom poistení
určujú ako výnimky tieto prípady : redukcia poistnej sumy, redukcia poistnej doby a poistenie

v splatenom stave." (str. 171) "Účelom redukcie je... zachovať tak pre poisteného aspoň minimálnu
udržateľnú mieru poistnej ochrany. " (str. 254). Špecifikom poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach
prípadu je okolnosť, že časť obsahu tejto poistnej zmluvy - cenu poistenia, výška poistného plnenia,
poistno-matematické metódy a postupy s tým súvisiace - schválil vtedajší orgán kontroly nad
poisťovníctvom (nešlo teda o výsledok výlučne

autonómnej vôle žalovaného), čím sa schválený obchodný plán a aj poistné podmienky z 1.6.1995
stali pre Žalovaného záväznými. Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase
ukončenia poistenia boli poistné podmienky z 21.5.2007, Žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa
týchto poistných podmienok a vyplatil Žalobcovi poistné plnenie vo výške určenej podľa poistných
podmienok (§ 816

OZ). O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007, Žiadosť
Žalobcu zo dňa 18.6.2007, nadväzujúca Poistka zo dňa 10.8.2007 a Potvrdenie TS1/07 zo dňa
15.8.2007. Podľa § 788 ods. 3 O, z. pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi
oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom. Po právnej
stránke žalovaný pri ukončení poistenia postupoval v súlade s § 79 ods. 2, 3 OZ (vyšetrovanie rozsahu

povinnosti poisťovateľa plniť pri ukončení poistenia, splatnosť do 15 dní od ukončenia tohto šetrenia, t.
j. do 15 dní od 20.11.2013 - Oznámenie o likvidácii poistného plnenia), §799 ods. 1, 2 O. z. (povinnosť
žalobcu na súčinnosť), § 816 OZ (stanovenie poistného plnenia postupom podľa poistných podmienok)
v nadväznosti na časť II. čl. 12 poistných podmienok z 21.05.2007 v spojení s časťou XVII. ods. 7f. týchto
poistných podmienok, kde je postup stanovenia poistného plnenia popísaný. Počas trvania poistenia

boli súčasťou poistnej zmluvy postupne dve rôzne poistné podmienky,
ktoré sa odlišujú v podmienkach, za akých dochádza ku zmene v obsahu poistenia (redukcia poistnej
sumy, § 804 O. z.), v sadzobníku poplatkov a v spôsobe určenia poistného plnenia (§ 816 OZ).
Poistenie sa môže spravovať iba jednými pravidlami. Nie je možné, aby sa z oboch poistných podmienok
vyberali selektívne len tie pravidlá, ktoré sa žalobcovi momentálne hodia. Žalobca slobodne, určite a

zrozumiteľne pristúpil na zmenu poistných podmienok. V stručnom texte Žiadosti o zníženie poistného
zo dňa 18.6.2007 o formáte A5 sú v štyroch vetách textu poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené na
troch miestach, na dvoch miestach je uvedená XV. časť poistných podmienok o rozhodcovskom konaní,
raz je explicitne zmienená tzv. rozhodcovská doložka. V texte Potvrdenia TS1/07 zo dňa 15.08.2007 sú
poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené na troch miestach. V texte Poistky zo dňa 10.8.2007 sú poistné

podmienky zo dňa 21.5.2007 uvedené raz, raz je aj jasne uvedené, že poistka je potvrdením o zmene v
poistnom vzťahu. Žalobca bol teda v relevantnom čase na poistné podmienky z 21.5.2007 upozornený
trikrát v žiadosti, trikrát v potvrdení a raz v poistke. Naviac bol žalobca na tieto poistné podmienky
upozornený ešte osobitným listom zo dňa 3.3.2009. Rozsah povinnosti poistiteľa (Žalovaného) plniť
podľa § 797 ods. 2, 3 O. z. bol stanovený poistno -

matematickým výpočtom na sumu 1.359,28 eur (bod 2. Výpočtu poistnej sumy, riadok prvý z
"Bilancie" uvedenej v Oznámení o likvidácii poistnej udalosti). K tejto sume bola pripočítaná
bonifikácia vo výške 422,81 eur, čo viedlo ku zvýšeniu poistnej sumy na sumu 1.782,09 eur (v
porovnaní s bodom 1. Výpočtu je takto stanovené poistné plnenie vyššie o 6,21 eur). Z takto
stanoveného plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok boli kompenzáciou podľa § 580 OZ z.

alebo podľa daňových predpisov odrátané položky uvedené v Oznámení o zániku poistenia z 20.11.2013
(dlžné poplatky podľa príslušných sadzobníkov poplatkov rozpísané v doloženom kalendári poplatkov,
a to konkrétne : písm. h/, j/ sadzobníka poplatkov 2007, písm. k/ sadzobníka poplatkov 2009, písm.
z/ sadzobníka poplatkov 2010, vrátane zrážkovej dane, ktorá sa rovná sume 43,05 eur). Z uvedenéhoplynú štyri závery : Dožitím získava poistený právo na poistné plnenie. Po uplatnení poistnej udalosti
nastáva podľa §
797 ods. 2, 3 O. z. fáza šetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorej výsledkom je vyčíslenie výšky

nároku na poistné plnenie. V okolnostiach prípadu bolo šetrenie ukončené dňa 20.11.2013, kedy bolo
poistenému aj zaslané Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti. Poistné plnenie je potom splatné (stáva
sa nárokom) v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť (§
797 ods. 3 O. z.), t. j. v žiadnom prípade nie v deň poistnej udalosti (ani nie v deň po poistnej udalosti).
V okolnostiach prípadu bolo poistné plnenie splatné dňa 5.12.2013. Poistený má iba vtedy nárok na

poistnú sumu uvedenú v poistnej zmluve, ak táto nepodlieha dani (daň je právny nárok štátu, nie žalobcu
aanižalovaného),zrážkamdlhov,poistno-matematickýmúpravámaaktotakbolodohodnuté.Poplatky
sú štandardnou súčasťou poistných zmlúv. Poplatky sú súčasť ceny za finančnú službu. Z výpočtu
nárokovateľnej poistnej sumy, resp. z ich porovnania, a to sumy 1.775,88 eur (VPP
1995) a sumy 1.782,09 eur (VPP 2007) plynie, že stanovenie plnenia podľa poistných podmienok
z 21.5.2007 je v konečnom dôsledku oproti poistným podmienkam z 1.6.1995 pre žalobcu finančne

výhodnejšie. Žalobca vlastne domáha aplikácie pôvodných poistných podmienok z 1.6.1995, avšak
zároveň aj výhody, ktorú získal pristúpením na nové poistné podmienky z21.05.2007, a to aby sa na jeho
poistenie nehľadelo ako na poistenie zmenené podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995.
Naviac navrhuje, aby mu súd priznal aj nárok štátu - daň. Súčasťou poistnej zmluvy však môžu byť iba
jedny pravidlá, nie kompilát tých ustanovení oboch poistných podmienok, ktoré sa momentálne hodia

vzhľadom na skutkový priebeh poistného vzťahu. Ak majú pravidlá platiť, potom musia platiť dôsledné
pre obe zmluvné strany rovnako. Nie je preto možné aplikovať čl. 13 poistných podmienok z 1.6.1995
za ignorancie čl. 9 poistných podmienok, ak poistník skutkovo naplnil tam uvedené právne predpoklady
právnej normy. Ak sa má dodržať zásada
pacta sunt servanda, musí potom platiť pre všetky články štátom schválených poistných podmienok.

Ak sa porovnajú všetky tri teoreticky do úvahy prichádzajúce poistné sumy, a to 1.775,88 eur (suma v
hrubom podľa poistnej zmluvy zo dňa 27.5.1999 a poistných podmienok z 1.6.1995, čl. 13), 1.782,09
eur (suma v hrubom stanovená podľa poistných podmienok z 21.05.2007, ktorá bola Žalobcovi po
zarátaní dlžných poplatkov a zdanení vyplatená podľa nových poistných podmienok), resp. 1.094,97
eur (pôvodné poistné podmienky z 1.6.1995, čl. 9 ods. 2, 6), je možné dospieť k záveru, že likvidácia

poistnej udalosti bola tak, ako prebehla podľa poistných podmienok z 21.5.2007 pre žalobcu finančne
najvýhodnejšia. Žalobca, ak by nepristúpil na nové poistné podmienky z 21.5.2007, resp, ak by k ním mal
pristúpiť neplatne, by bol zjavne svojim správaním (finančnou disciplínou) naplnil počas
trvania poistného vzťahu právne predpoklady čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995,
čím by mu vznikol nárok na sumu 1.094,97 eur. Ak žalobca trvá na aplikácii poistných

podmienok z 1.6.1995, resp, ak súd prehlási jasné, určité a
zrozumiteľné písomné pristúpenie žalobcu k poistným podmienkam z 21.05.2007 za neplatné,
potom žalovaný navrhuje, aby žalobca vrátil žalovanému sumu 363,58 eur, ktorá tvorí rozdiel
medzi skutočne vyplateným poistným plnením vo výške 1.458,55 eur a sumou, na akú by mal
Žalobca nárok pri dôslednom dodržaní pravidiel v režime poistných podmienok z 1.6.1995

podľa čl. 9 ods. 2, 6 týchto poistných podmienok (1.094,97 eur). Jedným z právnych následkov Žiadosti
o zníženie poistného (okrem zmeny poistných podmienok a
dohody na rozhodcovskej doložke) bolo aj zníženie poistného predpisovaného v každom jednom
mesiaci. Ak by mala byť Žiadosť o zníženie poistného z nateraz neznámeho (a žalobcom zatiaľ ani
netvrdeného) dôvodu neplatným právnym úkonom, potom žalovaný navrhuje, aby mu žalobca vrátil aj

zľavu na poistnom, ktorú mu žalovaný na základe Žiadosti
o zníženie poistného poskytol v celkovej výške 16,08 eur. Ako vyplýva z bodu L Výpočtu poistných súm,
v prípade ak by v okolnostiach prípadu nenastali
zmeny poistných podmienok a ak by zároveň žalobca nenaplnil predpoklady čl. 9 ods. 2, 6 poistných
podmienok, mal by nárok na poistné plnenie vo výške 1.775,88 eur, ktoré zodpovedá

uhrádzanému mesačnému poistnému vo výške 13,9747 eur, resp. po znížení poistného vo výške
12,6469 po dobu 10 rokov platenia poistného. Uvedené môže vyvolávať otázku, prečo toto poistné
plnenie (Čo sa týka výšky) nie je totožné s poistným plnením pre prípad dožitia vpísaným do textu
poistnej zmluvy. V prvom rade je potrebné uviesť, že v takom type poistenia, aké mal uzavreté žalobca,
nie je poistné plnenie stanovené ako výsledok povinnosti poistiteľa šetriť rozsah svojej povinnosti plniť

§ 797 ods. 2, 3 OZ nikdy čo sa týka výšky totožné s tým, ktoré je uvedené v poistnej zmluve. Dôvodom
je minimálne daňová zrážková povinnosť. V okolnostiach prípadu je však dôvodom, prečo sa poistné
plnenievbode1.výpočtuodchyľujeodtohouvedenéhovpoistnejzmluveeštenavyšeajďalšiaokolnosť.
Poistná zmluva žalobcu bola podľa zákonov platných v čase jej uzavretia tzv. regulovanou zmluvou,t. j. takou zmluvou, ktorá podliehala vplyvu orgánu kontroly, resp. dohľadu nad poisťovníctvom vo
viacerých smeroch. V súvislosti s poistnou zmluvou Žalobcu vydal orgán dohľadu protokol a opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť vykonať nápravu na odstránenie nedostatkov, ktorých príčinou bolo

rozhodnutie orgánu kontroly z roku 1995 a ktoré vyústili do predmetu a obsahu predmetnej poistnej
zmluvy. Poistná zmluva žalobcu bola špecifická v tom, že časť jej obsahu stanovil štátny orgán kontroly,
ktorým bolo Ministerstvo financií SR (zák. č. 24/1991 Zb., § 9 až § 12 cit. zák.). Šlo o všeobecné
poistné podmienky a sadzby poistného a poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej poistnej zmluvy
poistenia sadzby UDP-K. Tieto sadzby poistného a určitej výške poistného zodpovedajúce poistné

plnenie boli pre žalovaného právne záväzné. Dôkazom tohto tvrdenia je list NBS č. ODT-7467/2012 zo
dňa 30.07.2012. Platí, že ak plne spôsobilý subjekt práv prejaví svoju slobodnú vôľu tým, že ju zachytí
v zmluve, právnym následkom je zodpovednosť za záväzky, ktoré na seba zmluvou prevzal.
Zrkadlovým odrazom prejavu absolútne slobodnej vôle v zmluvnom práve je zásada pacta sunt
servanda. Vôľa Žalovaného prejavená v poistnej zmluve Žalobcu však, pokiaľ ide o výšku poistného
368,- Sk a výšku poistného plnenia pre prípad dožitia 75.765,- Sk (po zvýšení 80.375,- Sk) nebola

slobodná, ale bola determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schválenými
štátom. Žalovaný, ak vpísal do poistnej zmluvy poistné v určitej výške a tomu zodpovedajúce poistné
plnenie v určitej výške, neprejavil tým svoju slobodnú voľbu, ale prepísal parametre sadzieb a kalkulácií
poistného určených a schválených Štátnym orgánom (§ 9 až § 12 zák. č. 24/1991 Zb.). Zmluvná voľnosť
žalovaného bola pri uzavretí poistenia so žalobcom v tomto zmysle obmedzená. Preto žalovaný tvrdí, že

pokiaľ v časti poistnej zmluvy neprejavil svoju slobodnú, ničím neobmedzenú, autonómnu vôľu, potom v
tejtočasti,sananehonemôževzťahovaťzásadapactasuntservandavabsolútnomrozsahu.Objektívne
chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku 1995, ktoré sa premietlo
do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil orgán dohľadu v roku 2008. Závady v
kalkuláciách sadzieb poistného a poistného plnenia (ktoré sa premietli do obsahu poistnej zmluvy) viedli

k tomu, že žalobcom platené poistné bolo príliš nízke, neadekvátne tomu, aké poistné plnenie pre prípad
dožitia sa konca poistenia bolo vpísané do poistnej zmluvy. Ak sa žalobca domáha v konečnom dôsledku
oproti zaplatenému poistnému
neadekvátneho poistného plnenia vpísaného do jedného z riadkov poistnej zmluvy (hypoteticky
abstrahujúc od toho, že v čase ukončenia poistenia platili poistné podmienky, ktoré upravovali odlišný

spôsob určenia poistného plnenia), potom v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok na poistné
plnenie v takej výške, akú si uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatil. Žalobca sa teda v
skutočností v tomto zmysle snaží poukazom na zásadu pacta sunt servanda sčasti bezdôvodne obohatiť
na úkor žalovaného. Okrem zásady pacta sunt servanda, však v súkromnom práve platí aj zásada
neminem laedera a zásada, že nikto nemá mať prospech z protiprávneho stavu (aj keď ho zapríčinila

tretia strana - orgán kontroly nad poisťovníctvom). Aj tieto zásady a špecifické skutkové okolnosti by mal
preto súd zohľadniť. Žalobca vlastne vo vzťahu ku žalovanému v rozpore s dobrými mravmi zneužíva
chybu štátnych úradníkov, ktorá ovplyvnila obsah poistnej zmluvy. Vo výsledku síce žalobca uplatňuje
poistnú sumu vo výške, ktorá má formálne oporu v texte poistnej zmluvy (opäť Žalovaný poukazuje na
fakt, že v čase ukončenia poistenia platili poistné podmienky, ktoré upravovali odlišný spôsob určenia

poistného plnenia), z predložených dôkazov však zjavne plynie, že takáto výška poistného plnenia je
objektívne chybná a nikdy by nebola do textu poistnej zmluvy vpísaná, ak by boli schválené zo zákonom
súladné správne sadzby a kalkulácie
poistného, teda ak by úradníci nepochybili. Preto v tejto časti text poistnej zmluvy nemôže
z materiálneho hľadiska spravodlivo obstáť. K optimalizácii tejto právne komplikovanej situácie

žalovaného oprávňovali pravidlá uvedené v Princípoch európskeho zmluvného práva (v ust. 6 : 111
je možnosť za určitých predpokladov zmluvu jednostranne ukončiť, resp. aj možnosť, aby Špecifickú
konfliktnú situáciu, ktorú zmluvné strany nezavinili, súd optimalizoval) v nadväznosti na pre súdy
formálne záväzné rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-l/06. "...Pri výklade prejavov vôle je v
práve Spoločenstva potrebné vychádzať zo všeobecných právnych zásad. Ustanovenia o všeobecných

právnych zásadách k výkladu prejavu vôle možno vyvodiť z piatej kapitoly diela Principles of European
Contract Law (Zásady európskeho zmluvného práva). Pritom ide o dielo, ktoré predstavuje spoločný
základ pre zmluvné právo Členských štátov." Súdny dvor EU zjavne označil Princípy európskeho
zmluvného práva za
právny základ pre zmluvné právo členských štátov Európskej únie, a teda aj za právny základ pre

zmluvné právo Slovenskej republiky ako člena Európskej únie. Zásady európskeho zmluvného (ďalej aj
"PECL") práva teda majú aplikačnú a interpretačnú prednosť pred vnútroštátnym právom aj v Slovenskej
republike. Navyše každý je povinný predchádzať vzniku škôd podľa§ 415 O. z., a to od toho okamihu, keď sa o škode dozvie. Žalovaný sadzby UDP-K po roku 2008 už
nemohol v pôvodnej podobe ponúkať, pretože tomu bránili právne relevantné prekážky. Práve zmenou
štátom schválených pravidiel a poistných podmienok z 1.6.1995, ktorú žalobca

dosiahol žiadosťou zo dňa 18.6.2007 a túto zmenu potvrdil Potvrdením TS1/07 zo dňa 15.8.2007, sa
jeho poistná zmluva vymkla tomu, aby spadala pod vecný rozsah protokolu z roku 2007 a opatreniam
Národnej banky Slovenska. Žalovaný v súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatku právomoci aj s
poukazom na rozhodnutie
Súdneho dvora EU vo veci C-342/2013 z 3. apríla 2014 trvá na tom, že žiadne zmluvné dojednanie v

rámci žalobcom riadne podpísanej a písomnej rozhodcovskej doložky (Žiadosť o obnovenie finančných
parametrov : "Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.") nebráni žalobcovi a ani mu podstatne
nesťažuje podať žalobu podľa § 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z. z. na súd zriadený podľa vnútroštátneho práva, a preto rozhodcovská doložka neobsahuje
žiadnu neprijateľnú podmienku, ktorá by ju robila ako celok neplatnou. Platná rozhodcovská
doložka zakladá riadnu právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc všeobecného súdu nastupuje

až subsidiárne, ak rozhodcovský súd poruší všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa (§ 40 ods. 1 písm. j/ zák. č. 244/2002 Z. z.). Uznesenie IV. US 394/2012 jasne uvádza,
že rozhodcovské konanie a ani
rozhodcovský rozsudok neznamená "odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje právo na všeobecnom
súde", naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za "účinný právny prostriedok

obrany" proti rozhodcovskému rozsudku. Z nálezu III. ÚS 162/2011 vyplýva, že ak by spotrebiteľ nemal
právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z. z., nastupuje tu
právo spotrebiteľa priamo podať sťažnosť na ústavný súd. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C-342/2013 z 3. apríla 2014 rozhodcovská doložka
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nie je a priori neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to ani ak je

súčasťou súvislého textu obchodných podmienok. Písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS je jasne a
zrozumiteľne vyložené tak, že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy neprijateľné, ak bolo jeho
úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského súdu práva podať žalobu,
opravný prostriedok alebo akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Ak je účinný právny prostriedok, za
pomoci ktorého sa vec ukončená pred rozhodcovským súdom môže predložiť súdu zriadenému podľa

vnútroštátnych právnych pravidiel dostupný a ak rozhodcovská doložka jeho uplatnenie neznemožňuje,
potom nie je rozhodcovská doložka podľa písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS neprijateľná a teda
neplatná. Žalovaný nevie preukázať, či Arbitrážny súd Košice, s.r.o, spĺňa podmienky podľa ustanovenia
§ 73
zák. č. 335/2015 Z.z. , a to z toho dôvodu, že nemá vedomosť o tom, či Arbitrážny súd Košice, s.r.o.

po nadobudnutí účinnosti uvedeného zákona prijal opatrenia na splnenie podmienok uvedených v
uvedenom ustanovení.

Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu k tvrdeniam žalovaného uviedol, že rozhodcovskej doložky,
žalobca uvádzam, že rozhodcovská doložka tak, ako bola v tejto spotrebiteľskej veci uzavretá, je

neprijateľná a neplatná. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy
bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou
sa §-u 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietal a odmieta ústavné sťažnosti
žalovaného,keďtentonamietalporušeniejehoprávvšeobecnýmisúdmi,ktorézamietalinávrhysúdnych

exekútorov na vydanie poverenia na výkon exekúcie na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu
(napr. III. ÚS 40/2014 z 21.1.2014, I. ÚS 41/2014 z 29.1.2014). Odpor žalovaného a jeho tvrdenia sú
účelové, nemajúce žiadnu oporu v skutkovom a právnom stave a motivované výlučne snahou vyhnúť
sa splneniu jeho zákonných a zmluvných povinností. Tiež namietol pravosť údajných podpisov žalobcu
na žalovanom predložených listinách, a to na žiadosti o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007 a na

potvrdení poistky zo dňa 15.8.2007. Zjavná odlišnosť už z prvotného nahliadnutia na ne musí byť zrejmá
aj pre laika. Ani jeden z uvedených podpisov sa ani len nepodobá na jeho podpis.
Ďalej uviedol, že pre vznik poistnej zmluvy nie je podstatné, či návrh žalovaného bol alebo nebol
vlastnoručne podpísaný žalobcom. Ustanovenie § 792 ods. 2 OZ upravuje výnimku týkajúcu sa prijatia
návrhu poistnej zmluvy. Kým návrh poistiteľa musí byť aj v tomto prípade písomný, návrh poistníkom

možno prijať zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu a v lehote podľa § 792 ods. 1, teda do
jedného mesiaca odo dňa, keď poistník návrh dostal. Zmluva teda bola uzavretá, len čo bolo poistné
poistníkom zaplatené. Na základe uzavretej poistnej zmluvy č. 5001400404 so začiatkom poistenia
30.6.1998 pri poistnej dobe 15 rokov na sumu pre prípad dožitia 2.514,93 eur (75.765.-Sk) žalobca platilpoistné celú desaťročnú dobu platenia poistného, teda do 30.6.2008. Dodatkom zo dňa 30.6.2003 sa
poistná suma pre prípad dožitia zvýšila na sumu 2.667,96 eur (80.375,-Sk). Za uvedené desaťročné
obdobie realizoval žalobca 60 platieb á 12,2154 eur, 49 platieb á 13,9746 eur, 12 platieb á 12,6469 eur

čo spolu predstavuje 121 platieb v súhrnnej výške 1.569,4422 eur. Ako vyplýva zo správy žalovaného zo
dňa 12.2.2010, k 31.12.2008, aj k 31.12.2009 nielenže mal žalobca uhradené všetky platby poistného,
ale dokonca vykazoval preplatok 13,97 eur. Je preto zarážajúce, že žalovaný po likvidácii poistnej
udalostidožitiadospelkpoistnejsumespripísanýmibonusmivovýške1.359,28eur,čojesumadokonca
o viac ako 200 eur nižšia, než suma poistného celkovo zaplateného žalobcom. Žiadosť o zníženie

poistného k poistnej zmluve č. 5001400404 zo dňa 18.6.2007, ako aj potvrdenie poistky TS1/07 o
znížení poistného zo dňa 15.8.2007, nie sú podpísané žalobcom. Ale aj keby podpis na uvedených
listinách patril žalobcovi, nemôže sa jednať o platne uzavretú zmenu poistnej zmluvy. Je nesporné, že
žalobcabolvpredmetnomzmluvnomvzťahuspotrebiteľom.Podľa§8zákonač.634/1992Zb.oochrane
spotrebiteľa účinného do 30.6.2007, ako aj podľa § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinného do 31.10.2008, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné,

nepresné, nejasné, dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov
alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Podľa predpisov o ochrane spotrebiteľa, obchodná
praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto
nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného

spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna. Obchodná praktika sa tiež považuje za
klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Žiadosť
o zníženie poistného je na žalovanom pripravenom a predtlačenom formulári, ktorého obsah žiadny

spotrebiteľ nevedel ovplyvniť. Pod pre každého spotrebiteľa lákavo znejúcou formuláciou "zníženia
poistného" napísanou veľkým písmom, žalovaný do svojho formuláru zakomponoval, resp. skryl, ledva
čitateľným, miniatúrnym písmom, viacero neprijateľných a preto aj neplatných ustanovení (napr. o
rozhodcovskom konaní, o pristúpení k novým VOP a tam upravených administratívnych a správnych
poplatkoch á 11,95 eur mesačne, o zmene výpočtu bonifikácie, resp. o ďalších skutočnostiach, na

základe ktorých žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia.) Všetko toto sa zo strany žalovaného
udialovmesiacochjúlaaugust2007,tedaniekoľkomesiacovpredukončenímdesaťročnejdobyplatenia
poistného. Oboznámenie žalobcu s VOP malo byť prostredníctvom oznámenia na www.pcsp.sk bez
toho, aby samotný spotrebiteľ mal skutočnú možnosť oboznámiť sa s ich obsahom. Klamlivosť konania
odporcu je zvýraznená aj tým, že aj potvrdenie zo dňa 10.8.2007 obsahuje nezmenenú poistnú sumu

pre prípad dožitia 2.667,96 eur Všetky tieto skutočnosti jednotlivo i v ich vzájomnom prepojení uvádzajú
spotrebiteľa do omylu a zapríčinili, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil. Žalovaný v ním pripravenom formulári neposkytol žalobcovi zásadné a relevantné informácie,
čím zneužil slabšie postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a jeho neznalosť a pripravil si tak pre seba
nedôvodnú a nenáležitú výhodu, čím z jeho strany došlo k naplneniu nekalých obchodných praktík.

Podstatne tým narušil ekonomické správanie sa spotrebiteľa. Je zrejmé, že žiadny, nielen priemerný
spotrebiteľ by z vlastnej iniciatívy nežiadal dodávateľa služby o zníženie poistnej sumy o 50 %, o
absurdné zvýšenie správnych poplatkov na sumu 11,95 eur, teda na sumu rovnajúcu sa výške jeho
mesačného poistného a ani by nikdy na takéto podmienky predložené žalovaným ako dodávateľom
služieb nepristúpil. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aj keď citované ustanovenie nadobudlo
účinnosť 1.11.2008, dobré mravy, zákaz diskriminácie, zákaz vybočovania z pravidiel morálky a ďalšie
tam uvádzané inštitúty vo vzťahu k spotrebiteľovi, platili a platia bez ohľadu na ich zakomponovanie
do právneho poriadku a takéto konanie odporcu vždy bolo a bude v rozpore s dobrými mravmi so
všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Súčasne tieto vyplývajú aj z judikatúry a práva

Európskej únie. Konanie žalovaného spotrebiteľská judikatúra slovenských súdov aj ESD, kvalifikuje
ako nekalú obchodnú praktiku, za konanie odporujúce dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, a takéto právne úkony sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K administratívnym
a správnym poplatkom á 11,95 eur mesačne žalobca opäť poukazuje aj na príslušnú judikatúru voveciach ochrany spotrebiteľov, v zmysle ktorej poplatok, za ktorý nie je poskytnutá žiadna protihodnota
a slúži výhradne na pokrytie administratívnej agendy, je neprijateľný. Žalobca upriamuje pozornosť súdu
aj na ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, v zmysle ktorého

poisťovňaapobočkazahraničnejpoisťovnesúpovinné poskytnúťklientovijasneazrozumiteľnedôležité
informáciesúvisiacesuzavretímpoistnejzmluvyaupozorniťhonadôležitéskutočnostiarizikásúvisiace
s uzavretím poistnej zmluvy; nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej
činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.
Údajná zmena poistnej zmluvy z roku 2007 a Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 21.05.2007,

ku ktorým mal spotrebiteľ pristúpiť vyššie opísaným spôsobom, sú v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Tieto
právne úkony sú nerovné a nevyvážené, odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom a sú preto
absolútne neplatnými.
Žalobca rozhodne namieta pravosť svojich údajných podpisov na žiadosti o zníženie poistného
zo dňa 18.6.2007 a na potvrdení poistky zo dňa 15.8.2007. Na poučení k Potvrdeniu poistky zo

dňa 15.08.2007 je výslovne uvedené, že poisťovňa akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka. V
nadväznosti na to vyvstáva otázka, či a ako žalovaný zabezpečuje kontrolu a overovanie vlastnoručných
podpisov poistníkov a správu poistných zmlúv. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve, ktorý bol účinný do 31.03.2008 správou poistenia je súhrn činností zameraných na
udržanie a aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých

poistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien
v poistení až po zánik poistnej zmluvy. Podľa ustanovenia § 2 ods. 14 zákona č. 8/2008 Z.z.. o
poisťovníctve správa poistných zmlúv je súhrn činností zameraných na aktualizáciu stavu poistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou
platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy. Z

citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že za správu poistných zmlúv a ich kontrolu (uzavretie
zmluvy a jej dodatkov, podpisy na zmluve a dodatkoch, platnosť a účinnosť zmluvy a dodatkov, riadne
oboznámeniepoistenéhosVPPapod.)nesiezodpovednosťpoisťovňaanadanýúčelmámaťvytvorené
dostatočné evidenčné a kontrolné mechanizmy. Skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení
nemajú vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca nepodpísal žiadosť o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007

apotvrdeniepoistkyzodňa15.8.2007atedatietolistinynemohlinadobudnúťplatnosťaúčinnosť,žiadnu
právnu relevanciu. Žalobca pravosť týchto podpisov namietol a spochybnil okamžite po oboznámení
sa s danými listinami - po tom, ako ich žalovaný priložil k odporu. Na Dodatku k poistnej zmluve na
antiinflačné zvýšenie finančných parametrov zo dňa 17.06.2003 sa nachádza podpis žalobcu, podpis
na návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 29.6.1998 je evidentne odlišný od podpisu žalobcu.

Dvojstranný právny úkon poistnej zmluvy zo dňa 30.6.1998 spĺňa všetky zákonné náležitosti a je nutné
ho kvalifikovať ako platný, účinný a zakladajúci všetky právne následky, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Právny vzťah medzi žalovaným a Ministerstvom financií SR nebol a nie je predmetom
tohto konania. Žalobca som bol v zmluvnom vzťahu len a výlučne so žalovaným. Ani prípadný nesprávny
postup zo strany akéhokoľvek štátneho orgánu by nemohol založiť a ani nezakladá žiadny dôvod na

neplatnosť tohto dvojstranného zmluvného vzťahu. Nakoniec, platnosť poistných zmlúv a určenie, že
poistný vzťah naďalej trvá, bol súdmi Slovenskej republiky skonštatovaný v množstve určovacích žalôb.
V neposlednom rade, aj samotné čiastočné plnenie žalobcovi zo strany žalovaného je jednoznačným
dôkazom,toho,žesamotnýžalovanýkvalifikujepoistnúzmluvuzaplatnúaúčinnú. Akákoľvek"redukcia
poistného plnenia" zo strany žalovaného je zjavne nedôvodná a nemajúca žiadnu oporu v skutkovom

a právnom stave veci. Žalobca platil poistné pravidelne každý mesiac v dohodnutej výške a každý
mesiac bolo poistné riadne pripísané na účet odporcu. V priebehu desaťročnej doby platenia poistného
nebol žalobca nikdy vyzývaný na prípadné doplatenie poistného. Naopak, so žalovaným predloženého
platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. 50014 00404 je zrejmý finálny preplatok na poistnom vo
výške 13,9700 eur. Rovnako je z neho zrejmé, že v období od 4.11.2002 až do ukončenia platenia

poistného dňa 30.6.2008 boli všetky platby uskutočnené vždy pred dátumom žalovaným uvádzanej doby
splatnosti poistného. Ani prípadné niekoľkodňové omeškanie s platbou jednotlivých poistných v období
na začiatku poistenia nijakým spôsobom nemôže zakladať aplikáciu akejkoľvek redukcie.
Podľa článku IX. bod 2 Všeobecných poistných podmienok zo dňa 1.6.1995 ak nebolo poistné za ďalšie
obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom (nie je zrejmé, o akú

lehotu ide), uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené
poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia
poistnej sumy), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné; b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným,
ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká bez náhrady. Vprvom rade žalobca namieta nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedeného článku, čo v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá jeho neplatnosť. V právnej veci vedenej pred Okresným
súdom Košice I pod č.k. 39C/183/2007 bolo dokonca v obdobnej právnej veci právoplatne určené, že

rekapitulácia redukcie poistnej zmluvy predložené žalovaným (podľa všeobecných poistných podmienok
zo dňa 1.6.1995), je neplatná. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Co/358/2009-199 zo dňa
26.4.2010 neplatnosť redukcie poistnej zmluvy ako vecne správne potvrdil a skonštatoval, že "ak pri
obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť pri formulácii výkladových pravidiel, z hľadiska
celého komplexu pojmov a štruktúry určitého právneho úkonu so zreteľom na nutnosť aplikácie čl. 5

druhej vety Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, bolo potrebné dospieť k záveru, že musí sa aplikovať výklad pre spotrebiteľa najpriaznivejší.
A ak žalovaná za účelom akumulácie poistných prostriedkov , prenášala svoje riziká na zmiernenie
škodlivých udalostí na poisteného, má potom v záujme ochrany spotrebiteľa výklad v jeho prospech
podľa § 54 ods. 2 OZ vo svetle cieľov a účelov citovanej smernice skonkretizovaním zrozumiteľných
určitých poistných podmienok v záujme prípravy týchto poistných podmienok poisťovňou, ktorá sa na

takúto činnosť špecializuje a má odborne vybavený aparát, zároveň tieto poistné podmienky používa
pre stovky a tisícky klientov, čo je nepopierateľne minimálne porovnanie s nákladmi, ktoré by musel pri
ambícii dosiahnuť zmluvu porovnateľnej kvality, vynaložiť každý jednotlivý klient, občan, tento výklad pri
nerovnosti poisťovne a spotrebiteľa musí byť potom považovaný za neplatný a v neprospech poisťovne.
V konaní bolo preukázané, že čl. 9 bod 2 VPP je nejasný a nezrozumiteľný so zreteľom na § 37 ods. 1

OZ a správne súd návrhu vyhovel a tak len naplnil priamy účinok úniového práva, ktoré umožnilo podľa
judikatúry ESD žalobcovi dovolať sa ochrany jeho práv z hľadiska rovnocennosti a účinnosti citovaného
ustanovenia a citovanej Smernice". Ale aj keby predmetný článok bol platný, je zrejmé, že ani jedna z
vyššie uvedených situácii nenastala, teda nedošlo k zmene poistenia bez povinnosti platiť ďalšie poistné
podľa písm. a) (žalobca riadne platil ďalšie poistné a žalovaný toto riadne prijímal), ani nedošlo k zániku

poistenia bez náhrady podľa písm. b). Žalovaný v priebehu nepatrného niekoľkodňového omeškania
nepristúpil (ani nemohol pristúpiť) k redukcii počas trvania doby platenia poistného, ani počas trvania
doby poistenia, ale túto sa snažil zakomponovať až do výpočtu sumy pre prípad dožitia, čo samo
osebe zakladá nedôvodnosť a špekulatívnosť jeho konania. Naviac pokiaľ sa žalovaný opakovane
odvoláva na ustanovenia § 12 až 14 vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie

osôb, premena na poistenie so zníženou poistnou sumou mohla nastať len v prípade, ak nebolo poistné
za ďalšiu dobu zaplatené v lehote ustanovenej § 359 OZ. Podľa ustanovenia § 359 Občianskeho
zákonníka účinného do 31.12.1991 poistenie zanikne aj tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho zročnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie

zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. V danom prípade
omeškanie s platením poistného za ďalšie obdobie existovalo niekoľko kalendárnych dní, nikdy nie
viac ako šesť mesiacov od jeho zročnosti. Rovnaká šesťmesačná lehota pri neplatení poistného ako
predpoklad na redukciu pri neplatení bežného výživného je uvedená aj v článku: Pojistná matematika:
Teorie a prax, str. 252, predloženom žalovaným v prílohe jeho vyjadrenia, na ktoré sa tento opakovane

odvolával. Z výpočtu redukcie poistnej sumy predloženej žalovaným ani nie je vôbec zrejmé, preukázané
a preskúmateľné, či a v akom rozsahu malo alebo mohlo mať niekoľkodňové omeškanie vplyv na
"zhodnocovanie časti poistného poisťovňou", ako to účelovo tvrdí žalovaný V neposlednom rade žalobca
poukazuje na to, že z "Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 20.11.2013" ani žiadna redukcia
a jej prípadný rozsah a výška, nevyplývajú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov a oboznámením obsahu listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa poistky zo 6.7.1998 bola medzi žalovaným ako poisťovňou (vtedy s obchodným menom Prvá

Česko-Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Košice) a žalobcom ako poistníkom a poistencom
uzavretá poistná zmluva UDP-K č. 50014 00404, so začiatkom poistenia od 30.6.1998 a koncom
poistenia 30.6.2013, bola dohodnutá poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného vo výške 368 Sk
(12,215 eur) 10 rokov, poistná suma pre prípad dožitia bola stanovená vo výške 75.765,- Sk (2.514,94
eur) a poistná suma pre prípad smrti 50.000,- Sk (1.659,70 eur). Zo zmluvy typu UDP-K č. 5001400404

súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 29.6.1998. Podľa dodatku k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie
finančných parametrov tento účastníci uzavreli dňa 30.6.2003 a bola dohodnutá zmena finančných
parametrov tak, že výška poistného bola zvýšená na sumu 421 Sk (13,97 eur) a poistná suma pre prípaddožitia bola zvýšená na sumu 80.375 Sk (2.667,96 eur) a poistná suma pre prípad smrti na 53.500,- Sk
(1.775,87 eur). Podpisy na zmluve (a na dodatku sú na prvý pohľad zjavne odlišné.

Podľa čl. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, schválené Ministerstvom financií
SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (ďalej len "VPP"), poistné plnenie je dohodnutá suma alebo
dôchodok, ktoré sú podľa poistnej zmluvy poskytnuté poistiteľom v prípade poistnej udalosti. Podľa čl. 9
bodu 1 uvedených VPP ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené
v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.

Podľa bodu 2 ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak
bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou
dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s
bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká

bez náhrady. Podľa bodu 6 zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a
výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.
Žiadosť o zníženie poistného bola datovaná na 18.6.2007 s podpisom poistníka, ktorý sa opäť už na prvý
pohľad líšil od podpisov na zmluve a jej dodatku a bol tam ďalší dátum - 23.7.2007 s podpisom, pričom
na 1 strane bolo uvedené tlačivo žiadosti a na druhej mal byť podľa vyjadrenia žalovanej tak ako vždy

list z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus "Čo je doma, to sa počíta", kde sa uvádza, že poisťovňa jej
týmto poistníkovi priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk počnúc najbližším mesiacom s tým,
že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia a že pre dohodu o znížení
poistného postačí, aby počnúc najbližším poistným obdobím uhradil nanovo stanovené znížené poistné
a aby vyplnia a zaslala poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu, že o zmene poistného bude

informovaný poistkou o zmene poistného a že verí, že ho darček potešil.

Na druhej strane listu bola predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobcu zo 421 Sk (13,97 eur) na 381
Sk (12,65 eur). Pod tým bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané: "Poistné sa znižuje v súlade so
všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a

osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk)
a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z
tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym
súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni
Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných

dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania
dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2.
osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto žiadosť poistník
podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami,
osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Raz podaná

žiadosť je neodvolateľná a nemožno ju vziať späť." Do uvedenej žiadosti bolo ručne dopísané kontaktná
adresa, tel. číslo, miesto, dátum a podpis poistníka, ktorý sa na zbežný pohľad podobá na podpis na
dodatku k zmluve, ale je menej ostrý.

Žalobca v konaní vypovedal, že na č.l. 22 - dodatok k poistnej zmluve je jeho podpis, na žiadosti o

zníženie poistného z 18.6.2007 - č.l. 21 nie je jeho podpis a podľa neho to nepísala ani manželka. Ani na
návrhu zmluvy nie je jeho podpis ani na potvrdenie poistky TS/07 o znížení poistného č.l. 29 z 15.8.2007,
je možné, že to podpísala jeho manželka. Na žiadosti o výplatu poistného plnenia z 11.6.2013 je jeho
podpis. K nemu uviedol, že niekedy ho upozornia, aby nepísal šikmým písmom, tak potom má aj iný
podpis. Platby poistného boli uhrádzané pravidelne z účtu manželky v Slovenskej sporiteľni. Istý čas

bol v zahraničí, takže to vybavovala manželka. Došla k nim agentka z Košíc v čase, keď sa mali meniť
tie poistné zmluvy. On však už nechcel nič meniť, lebo sa blížil koniec poistnej doby poistnej zmluvy
odmietol to podpísať. Mal z nej pocit, že nemôže odísť bez podpisu.

Žalobca pre porovnanie súd predložil svoju výpoveď z 5.12.2006, dohodu o sprostredkovaní

zamestnania za úhradu z 19.6.2007 a pracovnú zmluvu týkajúcu sa sprostredkovaných zamestnancov
z 30.4.2008, na ktorých sú jeho podpisy. V spise sa taktiež nachádza plná moc ním podpísaná (č.l. 3)
a taktiež podpisy žalobcu (na č.l. 126), ktoré žalobca vykonal na pojednávaní na výzvu súdu rôznymi
spôsobmi.Svedkyňa H. L. - manželka žalobcu v konaní vypovedala, že uzavrela zmluvu so žalovaným v rovnaký
čas ako jej manžel, že on podpisoval svoju zmluvu sám. Ona za neho nepodpisovala žiaden list, ktorý

by zaslala žalovanému. K podpisu na dodatku k poistnej zmluve zo 17.6.2003 uviedla, že vyzerá ako
manželov podpis. Podpis na žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve z 18.6.2007 nevyzerá ako
podpis žalobcu. Moldava a dátum 18.6.2007 je vypísaný jej rukou, ale tie ďalšie údaje ona nevypisovala
ani to nepodpísala. Podpis na zmluve - č.l. 19 žalobca nepísal, vyzerá to ako jej písmo, nepamätá si, či
to vypĺňala. Potvrdenie poistky TS o znížení poistného - č.l. 29 určite manžel nepísal, možno to vypísala

ona, on vtedy chodil robiť do Nemecka a nebol zrejme doma. K uzavretiu zmlúv došlo tak, že mali s
manželom predajňu obuvi, kde prišli dve ženy, ktoré im predložili podklady, na druhý deň podpísali s nimi
uvedené zmluvy. K podpísaniu potvrdenia poistky o znížení poistného mohlo dôjsť v čase, kedy prišli tie
ženy - asi polroka predtým, ako sa skončila doba platenia a chceli, aby znova platili nejaké ďalšie roky
alebo uzavreli novú zmluvu, ale ona s manželom to nechceli, tak možno vtedy to bolo. Nič však ona s
manželom vtedy nepodpisovali. Poistné bolo uhrádzané na základe trvalého príkazu z jej účtu aj pokiaľ

ide o jej zmluvu aj zmluvu jej manžela. Posledné mesiace platili znížené poistné. Pri poslednej návšteve
tých dvoch žien im povedali, aby zadali príkaz na platenie nižšieho poistného za manžela. Nebolo im
vysvetlené, že im z toho vyplývajú ďalšie následky, nespomínali nové všeobecné poistné podmienky.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 40C/133/2004 súd zistil, že dňa 14.1.2016 H. L. ako žalobkyňa

vypovedala, že jej bola doručená žiadosť o zníženie poistnej zmluvy, ktorú vyplnila, odoslala a platila
novú sumu poistného. O nových VPP nemala vedomosť. V tom čase boli za ňou dve ženy, ktoré chceli,
aby s manželom predĺžili zmluvy alebo uzavreli novú, s čím však nesúhlasili.

Svedkyňa F. L. v konaní vypovedala, že pre Prvú Česko-slovenskú poisťovňu robila v rokoch 1996-1999.

Žalobcu si bližšie nepamätá, keďže uzatvárala niekoľko tisíc zmlúv. Na otázku súdu, či sa stávalo, že
nepodpísal zmluvu poistník alebo poistený, že to podpísala za neho manželka, svedkyňa uviedla, že
nemá o tom vedomosť. Túto zmluvu určite ju uzatvárala ako obvykle, dodržala štandardný postup.

Podľa poistky z 10.8.2007 bola uzavretá poistná zmluva č. XXXXX XXXXX, poistníkom a poisteným

žalobca, začiatok poistenia 30.6.1998, koniec poistenia 30.6.2013, spôsob platenia poistného mesačne,
celkové poistné pôvodné 421 Sk (13,97 eur), celkové poistné znížené 381 Sk (12,65 eur), doba platenia
poistného 10 rokov, poistná suma na smrť 53.500 Sk (1.775,87 eur) a na dožitie 80.375,- Sk (2.667,96
eur). Menším písmom bolo dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP
poisťovne z 21.5.2007, úplné znenie ktorý je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk a ktoré sa

tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej
zmluvy. Právne účinky poistky nastávajú doručením klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná
žiadosť poistníka alebo doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto
poistky.

Z potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného z 15.8.2007 súd zistil, že je na meno žalobcu s
adresou trvalého bydliska B. XX, H. X. ako poistníka k č. poistnej zmluvy 50014 00404, v ktorej
sa uvádza, že potvrdzuje obdržanie poistky o znížení poistného a akceptuje zníženie poistného zo
421 na 381 Sk. Drobným písmom bolo ďalej uvedené: "Poistné sa znížilo v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré boli

poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby sa
všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia a z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali
pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-
slovenskejpoisťovniRapida.s. zodňa21.5.2007,tentosúhlasjerozhodcovskoudoložkou.Identifikačné
údaje uvedené v záhlaví tejto žiadosti sú identifikačnými údajmi, ktoré budú používané v komunikácii s

poisťovňou. Dokiaľ poistník neoznámi ich zmeny, považujú sa ohlásené identifikačné údaje za určujúce.
Toto potvrdenie poistník podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými
poistnými podmienkami, po obdržaní poistky z 10.8.2007 a po dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou
vážnosťou. Potvrdenie sa považuje zároveň za žiadosť o vykonanie finančnej zmeny v poistnej zmluve.
Podpisom potvrdenia poistník návrh na zníženie poistného aj návrh všeobecných poistných podmienok

Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej
zmluvy vyššie uvedeného čísla v celom rozsahu akceptuje. Potvrdenie je neodvolateľné a nemožno
ho vziať späť, má vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia,
jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru. Poisťovňa bude voči poistníkovi účtovať takto zníženépoistné na základe vzájomnej dohody s poistníkom od najbližšieho poistného obdobia nasledujúceho
po poistnom období, v ktorom bude poisťovni toto potvrdenie doručené. V poučení je, že poisťovňa pri
podpise tohto potvrdenia akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka. Poistník je oprávnený najneskôr

v lehote 10 dní od doručenia tohto potvrdenia poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných
poistných podmienok z 21.5.2007 bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade
sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom." Podpis na
uvedenom potvrdení sa na prvý pohľad podobá podpisu poistníka na predmetnej poistnej zmluve.

Podľa platobného kalendára pre predmetnú zmluvu dohodnuté mesačné poistné vo výške 12,2154 eur
bolo pravidelne uhrádzané len s niekoľkodňovým meškaním (najdlhšie s 2-mesačným meškaním) do
novembra 2002 a odvtedy bolo uhrádzané vopred, od júna 2003 už vo výške 13,9746 eur a od júla
2007 vo výške 12,6469 až do júna 2008, pričom vznikol preplatok 13,97 eur, celkovo tak žalobca uhradil
1.569,44 eur (47.281,- Sk).

Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník
administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v
poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s
poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo
pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu

nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci,
najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr do 30.
novembra príslušného rokas výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do 30.augusta
2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk a na obchodných
miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy, mesačný poplatok je splatný s mesačným

poistným.
Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči
poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku,
ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku
poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobilou

pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná,
resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní
výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia
tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní
predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými.

O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci
najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník,
ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre
poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s
poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých

nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto
VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy
mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú
poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej
sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk,

pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na
poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným
prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku
poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP
upravenévýslednépoistnésumy kmomentuichvyčísleniabudúpoistníkovioznámenévrámcinajbližšej

každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy.
Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné
plnenie, oprávnená osoba má v prípade vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie
vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.
Podľa bodu 1 a 2 XV. časti VPP všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú

v rozhodcovskom konaní, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z., pred rozhodcovským
súdom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickúosobuzriadenímalebovýberomšpecializovaného
stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorenýpodľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne.

Podľa Sadzobníka administratívnych poplatkov žalovaného z 1.1.2009 bol mesačný administratívny
a správny poplatok na úhradu nákladov súvisiacich so správou poistenia (ods. 7 XVI. Časti VPP)
určený pre poistníkov, ktorí uzavreli poistnú zmluvu pred 21.5.2007 a po 21.5.2007 pristúpili k poistným
podmienkam z 21.5.2007 v znení ich dodatkov (ods. 7f.XVII. časti VPP) 11,95 eur, podľa sadzobníka z
1.11.2009 bol uvedený poplatok vo výške 3,32 eur.

V liste z 3.3.2009 žalovaná žalobcovia oznámila zmenu obchodného mena a že od 1.1.2009 sú písomné
informácie i ďalšie úkony v súvislosti s poistnou zmluvou na základe jej požiadavky spoplatnené v
zmysle sadzobníka poplatkov uverejneného na www.stránke a že s ďalšou realizáciou PZ súvisí aj
povinnosť uhrádzať administratívny a správny poplatok 11,95 eur mesačne od 1.1.2009 (v zmysle časti
XVI. ods. 7 aktuálnych VPP a položky k/ sadzobníka poplatkov) vždy k 15. dňu v danom mesiaci a že

v prípade neodmietnutia časti XV. VPP z 21.5.2007 oznamuje akceptáciu všetkých návrhov na riešenie
vzájomných sporov postupom podľa uvedenej časti, že právny režim poistenia sa spravuje podľa VPP z
21.5.2007 v znení zmien a doplnkov, ktoré sú v aktuálnej verzii zverejnené na www.stránke poisťovne.

Podľa listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 12.2.2010 žalovaný informoval žalobcu, že

od 1.1.2010 platia nove VPP a zmenila sa aj výška poplatkov, tieto dokumenty sú zvrejnené na
www.rapidlife.sk. Ak nemá možnosť si ich vytlačiť, budú mu na základe písomnej žiadosti zaslané.
Poistná zmluva v roku 2009 vykazovala preplatok 13,97 eur. Podľa písomných informácií žalovaného o
finančnom stave pooistnej zmluvy žalobcu z 20.1.2006, 1.3.2005 a 1.3.2004 bolo v rokoch 2002-2004
uhradené predpísané poistné.

Podľa platobného kalendára administratívnych poplatkov za PZ č. 50014 00404 boli dňa 25.6.2007
predpísané poplatky vo výške 3,32 eur za zníženie poistného na žiadosť poistníka a 8,30 eur za
vybavenie žiadosti poistníka o vykonanie finančných zmien a mesačné administratívne a správne
poplatky od 15.1.2009 do 31.12.2009 po 11,95 eur a od 15.1.2010 do 30.6.2013 po 3,32 eur, celkovo

294,46 eur, ktoré boli uhradené.

Podľa výpočtov žalovaného malo byť primerané poistné pre vyplatenie pôvodne dohodnutej poistnej
sumy 18,57 eur, nová poistná suma pri pôvodnom poistnom po úprave príslušnej úrokovej miery 1%
ročne 1.359,28 eur a redukovaná poistná suma k 1.7.2007 1.094,97 eur.

Podľa rozhodnutia MF SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 bolo žalovanému - vtedy s názvom
Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. - udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území SR,
súčasťou povolenia boli i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.

Podľa protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad
poisťovníctvom spojení so súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými
poistnými podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999,
neboli u žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,
že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že

ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické
metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu.

Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a
to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu, prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov
uvedených vprotokolezdohľadu vykonanéhovPČSPRapida.s.,predovšetkýmnedostatkovzistenýchv oblasti nedostatočnosti technických rezerv, a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov,
do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom
z 18.3.2008 a to nasledovne do 10.4.2008, 30.4.2008 a 12.5.2008.

V notárskej zápisnici N 29/2008, Nz 23331/2008 NCR1s 23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že
hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s. je otázka kalkulácie poistného a nadväzne
otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou vypočítané poistnou udalosťou na smrť,
pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to
je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte

UDP-K.

V znaleckom posudku č. 4/2008 v bode 2.4.1 vyhotoveného AUDIT-POL s.r.o. je uvedené, že
porovnaním s hodnotou technickej rezervy na životné poistenie vo výške 584.961 tis. Sk uvedenej v
hlavnej účtovnej knihe PČSP zostavenej k 31.3.2007 skupina dohľadu identifikovala nedostatočnosť
vytvorenej technickej rezervy na životné poistenie PČSP k uvedenému dňu vo výške minimálne 318.501

tis. Sk. Ďalej sa v znaleckom posudku v bode 2.5 uvádza, že možno uviesť, že v priebehu rozhodného
obdobia nedošlo v PČSP k vzniku skutočnej škody v dôsledku nesprávneho určenia výšky poistného v
produkte UDPK, ale poisťovni ušiel zisk ako rozdiel medzi pôvodným predpisom poistného v produkte
UDP-K a novým predpisom poistného a tiež zisk z disponibilného kapitálu, ktorý bolo možné použiť na
nákup štátnych dlhopisov.

Podľa Odborného stanoviska prof. RNDr. Michala Tkáča, CSc., znalca z odboru Ekonómia a
manažment, Kontroling, zo dňa 20.6.2014 rozhodnutie MF SR č.k. 52/1024/1995 z 30.5.1995, ktorý m
bolo schválené povolenie na výkon poisťovacej činnosti Rapid life životnej poisťovne a.s. a v rámci neho
aj obchodný plán, ktorého súčasťou bol aj vzorec na výpočet poistného produktu UDP-K, malo za cieľ

identifikovaťfaktoryrizikapodnikateľskéhoplýnuzadávateľa(žalovaného)ajehotedamožnépovažovať
za adekvátne bezpečnostné opatrenie na identifikáciu podnikateľského rizika v súvislosti s predmetom
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie štátneho orgánu ako regulátora rizika je pre podnikateľský subjekt
záväzné a damotnú idenztifikáciu rizika štátnym orgánom možno z hľadiska riadenia podnikateľského
rizika žalovanej považovať za dostatočné bezpečnostné opatrenie.

V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu JUDr. Lucie Žákovej
zo 16.7.2012 NBS uviedla, že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava
prostredníctvom svojich pracovníkov správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a
princípov poistnej matematiky a štatistiky, čím je možné zistiť, či je poistenie ekonomicky reálne.
Významným ukazovateľom ekonomickej reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy,

ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho
dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky
správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného
fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom
pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych

predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný
(najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán
dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby
poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže. Cieľom dohľadu nad finančným
trhom, ktorý vykonáva NBS je prispievať k stabilite finančného trhu (aj poistného trhu ako jeho súčasti)

a k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania jeho dôveryhodnosti,
ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby
poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom

financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.
NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z
29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole

konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohlanaďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,
čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa
aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa

poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,
ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a
tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický
postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré

by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

Listom z 11.6.2013, doručeným žalovanému dňa 10.7.2013, žalobca požiadal o výplatu poistného
plnenia z dožitia poistnej zmluvy 50014 00404 na adresu uvedenú v záhlaví.
Dňa 2.8.2013 bol žalovanému doručený nárokový list na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca

poistenia na adresu trvalého bydliska na tlačive žalovaného s overeným podpisom žalobcu a s
fotokópiou OP v prílohe.
Z listu žalobcu zo 16.10.2013 súd zistil, že 8.7.2013 zaslal žalovanému žiadosť o výplatu poistného
plnenia z dožitia podľa poistnej zmluvy 50014 00404, nárokový list vyplnil a s požadovanými dokladmi
poslal žalovanému 31.7.2013, no doposiaľ neobdržal poistné plnenie. Vo svojej žiadosti oznámil svoju

adresu, ktorá je zhodná s adresou, na ktorú mu posielal žalovaný korešpondenciu, navyše pošta by
nikomu inému nevyplatila poistné plnenie.
NBS žalobcovi listom zo 4.12.2013 oznámila, že už listom z 24.10.2013 ho informovali o možnom
postupe v súlade s právnymi predpismi pre získanie plnenia od poisťovne, že môže žiadať o poskytnutie
preddavkov na plnenie, pokiaľ poisťovňa neukončí šetrenie do jedného mesiaca po oznámení poistnej

udalosti. V súvislosti so vznikom poistnej udalosti občiansky zákonník na jednej strane ukladá poisťovni
povinnosť poskytnúť poistné plnenie v stanovenej lehote a na druhej strane poistník na právo na plnenie,
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť. Dožitie sa
konca poistnej doby je podľa stanoviska príslušného odboru NBS poistnou udalosťou a preto poisťovňa
v súlade s § 797 ods. 2 a 3 OZ je povinná vykonať šetrenie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu.

Napriek tomu, že v prípade dožitia nie je potrebné rozsiahle šetrenie poistnej udalosti, poisťovňa je
povinná po nahlásení poistnej udalosti preskúmať splnenie všetkých podmienok na vyplatenie poistného
plnenia a následne v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia je povinná poskytnúť plnenie. NBS uvádza,
že nie je v jej možnostiach vyplatenie poistnej sumy a že nie je nadriadeným orgánom poisťovne.
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientami.

Podľalistuz20.11.2013žalovanýzaslalžalobcovi oznámenieolikvidáciipoistnejudalosti,podľaktorého
bola poistná suma a pripísané výnosy 1.359,28 eur, bonifikácia 422,81 eur, preplatok 13,97 eur, základ
dane z príjmu 226,62, daň z príjmu (19%) 43,05 eur a nedoplatok na administratívnych poplatkoch
294,46 eur, k výplate 1.458,55 eur. Podľa poštového ústrižku bola žalobcovi zo strany žalovaného

vyplatená suma 1.458,55 eur dňa 20.11.2013.

Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia
osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti

poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná

zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v
návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.

Podľa § 794 ods. 1 OZ poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné

na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne

oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.

Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové

poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie
zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak

nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

Podľa 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré
prípady sa nevzťahuje ustanovenie o vrátení poistného.

Podľa § 816 ods. 1 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma

alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej
podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení platnom do 31.3.2008, poisťovacou
činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou

poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia
poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv a garančného
fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek,
uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňoualebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov
poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú
z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv s výlučným sprostredkovateľom poistenia, 1a)

poisťovacím agentom 1b) a poisťovacím maklérom, 1c) ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia,
vykonávanie činností súvisiacich s registráciou výlučného sprostredkovateľa poistenia, zabezpečovanie
odbornej prípravy sprostredkovateľov poistenia, 1d) ako aj činnosť na predchádzanie škodám.

Podľa § 2 ods. 3 cit. zákona správou poistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu

stavu poistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich
evidenciou, evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po zánik
poistnej zmluvy.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl. II. Zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Radyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Tútosmernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa

voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva
spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby
zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo
nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských

štátov.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 34/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa úč. do 30.6.2007, nikto nesmie klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo
prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni

nákupných podmienok.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa úč. od 1.7.2007, nekalé obchodné
praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná,
alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné

informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. od 1.1.2015, z príjmov podľa
odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 % (ak tieto príjmy

sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), použije
sa sadzba dane vo výške 35 %).

Podľa § 43 ods. 3 písm. f) cit. zákona daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky
daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá

zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)].

Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v odseku
3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné.

Podľa § 43 ods. 10 prvá veta cit. zákona zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate,
poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v zmysle § 792 ods. 2 OZ došlo k platnému
uzavretiu zmluvy medzi žalovaným ako poisťovňou v prospech poisteného žalobcu najneskôr dňa

2.7.1998, keď v lehote mesiaca odo dňa, keď návrh poistník dostal, zaplatil poistné vo výške 368
Sk uvedenej v návrhu žalovaného na uzavretie poistnej zmluvy UDP-K. Podľa poistky zo 6.7.1998
bola medzi žalovaným ako poisťovňou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa,
akciová spoločnosť Košice) a žalobcom ako poistníkom a poistencom uzavretá poistná zmluva UDP-
K č. 50014 00404, so začiatkom poistenia od 30.6.1998 a koncom poistenia 30.6.2013, bola dohodnutá

poistná doba 15 rokov, doba platenia poistného vo výške 368 Sk (12,215 eur) 10 rokov, poistná suma
pre prípad dožitia bola stanovená vo výške 75.765,- Sk (2.514,94 eur) a poistná suma pre prípad smrti
50.000,- Sk (1.659,70 eur). Podľa dodatku k poistnej zmluve na antiinflačné zvýšenie finančných
parametrov tento účastníci uzavreli dňa 30.6.2003 a bola dohodnutá zmena finančných parametrov tak,že výška poistného bola zvýšená na sumu 421 Sk (13,97 eur) a poistná suma pre prípad dožitia bola
zvýšená na sumu 80.375 Sk (2.667,96 eur) a poistná suma pre prípad smrti na 53.500,- Sk (1.775,87
eur). Platné podpísanie uvedeného dodatku žiaden z účastníkov nespochybnil.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec
ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú,
ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o

spotrebiteľskúrozhodcovskúzmluvuavtejistejvecieštenezačalospotrebiteľskérozhodcovskékonanie
alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej
zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Súd sa musel v konaní vyporiadať s námietkou žalovaného podľa § 106 ods. 1 O.s.p. ohľadne
právomoci súdu konať v danej veci. Zásadnou právnou otázkou v tomto smere bola teda platnosť

rozhodcovskej doložky, ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného platných od 21.5.2007, podľa ktorej
všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, či je
podmienkou individuálne dojednanou a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). V danej veci ide nepochybne o
právny vzťah účastníkov založený na základe poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd

poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v
štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,
3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že v danom prípade sú splnené
všetky uvedené kritériá.

Je potrebné poukázať i na okolnosti, za akých malo dôjsť k pristúpeniu poistníka k VPP platným
od 21.5.2007 a uzavretiu rozhodcovskej doložky. Podľa tvrdenia samotného žalovaného žalovaný
žalobcovi zaslal list z 11.6.2007 (ako aj ďalším klientom s obdobným produktom) s názvom Vernostný
bonus "Čo je doma, to sa počíta", v ktorom mu oznámil, že mu priznáva zníženie mesačného poistného
o 40 Sk s tým aby vyplnil a zaslal poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu a že verí, že ho

darček potešil. Na druhej strane listu bola predtlač Žiadosť o zníženie poistného žalobkyne a pod tým
bolo drobnejším písmom (1,9 mm) dopísané: "Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými
podmienkamiPrvejčesko-slovenskejpoisťovneRapid,a.s.zodňa21.5.2007aosobitnýmidojednaniami
č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk) a ku ktorým podpisom
tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje Súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj

všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom
podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa
21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných dojednaní. Poistník
je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne
odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2. osobitných dojednaní

bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. ...Túto žiadosť poistník podáva po oboznámení
sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými dojednaniami,
po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Raz podaná žiadosť je neodvolateľná a
nemožno ju vziať späť." Odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní bolo sporné, že žalobca túto žiadosť
o zníženie poistného 18.6.2007 podpísal, žalobca reálne tento vernostný bonus prijal, keď od júla

2007 prostredníctvom účtu manželky začal platiť znížené mesačné poistné . Podľa poistky z 10.8.2007
bola uzavretá poistná zmluva č. 50014 00404, poistníkom a poisteným žalobca, začiatok poistenia
30.6.1998, koniec poistenia 30.6.2013, spôsob platenia poistného mesačne, celkové poistné pôvodné
421 Sk (13,97 eur), celkové poistné znížené 381 Sk (12,65 eur), doba platenia poistného 10 rokov,
poistná suma na smrť 53.500 Sk (1.775,87 eur) a na dožitie 80.375,- Sk (2.667,96 eur). Menším písmom

bolo dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007,
úplné znenie ktorý je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk a ktoré sa tak stávajú súčasťou
poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky
poistky nastávajú doručením klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo
doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto poistky.

Z potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného z 15.8.2007 súd zistil, že je na meno žalobcu s
adresou trvalého bydliska B. XX, H. X. ako poistníka k č. poistnej zmluvy 50014 00404, v ktorej
sa uvádza, že potvrdzuje obdržanie poistky o znížení poistného a akceptuje zníženie poistného zo421 na 381 Sk. Drobným písmom bolo ďalej uvedené: "Poistné sa znížilo v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré boli
poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby sa

všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia a z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred
špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej
poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. ...Podpisom potvrdenia
poistníknávrhnazníženiepoistnéhoajnávrhvšeobecnýchpoistnýchpodmienokPrvejčesko-slovenskej
poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy vyššie uvedeného

čísla v celom rozsahu akceptuje." V poučení je výslovne uvedené, že poisťovňa pri podpise tohto
potvrdenia akceptuje iba vlastnoručný podpis poistníka a že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10
dní od doručenia tohto potvrdenia poisťovni jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných
podmienok z 21.5.2007 bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, v takom prípade sa
prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom." Žalobca poprel,
žepodpisnauvedenompotvrdeníjejeho.Žalovanýsižiadnym spôsobomneoveril,čipodpisjeskutočne

žalobcov, iba "vychádzal z dobrej viery a prirodzenej dôvery v zodpovednosť a plnú právnu spôsobilosť
svojich klientov pri správaní sa počas trvania poistenia, a z toho, že osoba, ktorá listiny podpísala,
musela mať prístup k osobnej korešpondencii žalobcu, keďže formulár potvrdenia poistky podpísaný
dňa 15.8.2007 a poistka zo dňa 10.8.2007 bola žalobcovi zasielaná doporučene (toto tvrdenie však
žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal) a poznať mobilné telefónne číslo žalobcu, že žalobca resp.

osoba, ktorá dokumenty podpísala, aj fakticky znížila platby poistného a z toho, že žalobca napriek
informovaniu o vykonaných zmenách v poistení tieto nereklamoval.

Bez ohľadu to, či p. L. za manžela podpísala potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistnéhosúd
konštatuje, že rozhodcovská doložka bola vpísaná drobnučkým písmom do tlačiva, ktoré mal žalobca

vyplniť v súvislosti s iným jeho právnym úkonom - kedy mal súhlasiť s prijatím "bonusu, darčeka
resp. výhody" priznanej mu žalovaným, pričom jej nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené, čo vlastne
rozhodcovská doložka znamená ani mu neboli predložené nové VPP. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu
asvedkyneBalážovejnemalivôľuničinémeniť,nežprijaťžalovanýmponúkanýbonusvoformezníženia
poistného, keď žalovaný v sprievodnom liste aj výslovne uviedla, že ide o vernostný bonus, darček, že

sa tým dohodnuté poistné sumy nemenia. Nič sa tam neuvádza ohľadne toho, že podmienkou je prijatie
rozhodcovskej doložky s jej vysvetlením alebo nových VPP, ktorými sa zásadným spôsobom upravuje
výpočet poistného plnenia a zavádzajú nové administratívne poplatky. Z uvedeného súd vyvodil, že
napriek formulácii v tlačive zaslanom žalobcovi 11.6.2007 dopísanej drobným písmom vzbudzujúcim
dojem, že nejde o niečo podstatné, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto

žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok z
21.5.2007 a bodu 2. osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu, žalovaný
súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, keďže
nepreukázal, že žalobca vedel a rozumel, čo je obsahom XV. časti nových VPP a aký "špeciálny" súd
má riešiť ich spory. Podmienka, podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť výlučne

rozhodcovský súd, navyše na základe výberu poisťovne (žalovaného), bez pochýb spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené
do ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ úč. od 1.1.2008 bolo výslovne zakotvené, že za neprijateľné podmienky
sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods.

4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v
tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Navyše žalovaný
v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi individuálne dojednaná, keďže
nepreukázal, že žalobca vedel a rozumel, čo je obsahom XV. časti VPP a aký súd má vlastne riešiť

ich spory. Vzhľadom na obsah a formu predložených Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli
žalovaným vopred vypracované je zrejmé, že žalobca nemohol meniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Podmienka,
podľa ktorej všetky vzájomné spory účastníkov má rozhodnúť rozhodcovský súd, a to na základe výberu

poisťovne (žalovaného), bez pochýb spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
a to v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, teda neplatnú, preto má súd právomoc predmetnú vec prejednať.Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.056,39 eur, o ktorú mu bolo
krátené poistná suma pre prípad dožitia zo strany žalovanej, tu súd musel predovšetkým skúmať, či v
priebehu poistného obdobia došlo po 30.6.2003, kedy bolo dojednané mesačné poistné 421 Sk (13,97

eur) a poistná suma pre prípad dožitia 80.375 Sk (2.667,96 eur), k zmene poistnej zmluvy, ktorá by
odôvodňovala krátenie poistného plnenia ako tvrdil žalovaný. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané len to, že dojednané poistné 421 Sk (13,97 eur) bolo následne ako bonus, darček znížené s
účinnosťou od 30.6.2007 (podľa platobného kalendára pre predmetnú poistnú zmluvu) na 381 Sk (12,65
eur).

Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná, nepredvídaná
udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v zmluve dohodnuté
poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť plnenie, na ktorom sa
tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu medzi poisťovňou,
právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného právneho vzťahu je

vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle § 788 Občianskeho
zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie verejným právom,
a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi
súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia
a ani výšku poistného nemohla žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy

individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej
podobe uzavrie, alebo nie.

V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva
sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008

Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej
činnosti žalovaného od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného
plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom
vykonanýmNBS,akonastupujúcimorgánomdohľadunadkapitálovýmtrhomapoisťovníctvom(Protokol

č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že "kalkulačné vzorce uvedené v poistno-
matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými
metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným,
ktoré sa PČSP (žalovaná) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie
produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri

poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom
rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie nedostatkov. Žalovaný nepreukázal, že správnym
rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne
zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné
technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov. Týmto neobstojí ani tvrdenie

žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými
právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné
rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákaz
uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-
právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť

právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba
nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (platného v
čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo dodávateľov
majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez príslušného
oprávnenia. Žalovaný presviedčal, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z elementov závislých na

tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého súkromnoprávneho
vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je absolútne nezávislé
na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinná zjednať nápravu
v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia
v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách

určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút, avšak nepreukázal,
že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z
protokolusamotnéhodohliadajúcehoorgánu(podľavyjadreníNBStáto žalovanémuneuložilapovinnosť
zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na základe takto zisteného skutkového stavunemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromno-
právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu
zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne

rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k modifikácii
obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny
vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS, nemôže znášať následky sporov medzi
žalovanýmadohliadajúcimiorgánmi,anisiuplatniťžiadennárokvočiNBS,čištátu.Prípadnúškodutakto
vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv

alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych
noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.
Žalovaný sa v konaní snažila vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom
- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb.
na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na
základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa §

11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase,
súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti
alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je
zrejmé,žejedinýmsubjektom,ktorýnavrholcenupoistnéhoatedacenupoistenia,ktorýjuzapracovaldo

svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol
žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti
žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na
podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto konania dozorného orgánu,
ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Skutočnosť,

že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol
nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva
je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej
obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu,
ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý

schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou,
pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaýá alebo zmenu dojednaných
podmienok v jeho prospech, ale vznik jej nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení
jeho záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania.
Žalovaný napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mal zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok,

aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou
pacta sunt servanda). Ak aj bolo žalobcovi uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom
kalkulačných vzorcov produktu UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod
hrozbou uloženia možných sankcií, pretože sa poisťovňa vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa
poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej

poistnej sumy na dožitie, preto bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa
prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné
poistenie. NBS však nikdy explicitne neuložila žalovanému povinnosť prepočítať výšku poistného pri
všetkých existujúcich poistných zmluvách, nešpecifikovala postup, akým možno nedostatky odstrániť.
Žalovaný sa so zisteným nedostatkom mohol vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov - so

súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu
alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd
považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo
pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie
povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť

celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o
poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky
pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolo
také povolenie vydané.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že predmetný poistný vzťah vznikol v
roku 1998, teda v čase kedy ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom
právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení.
Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy
pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do

budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp aretroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného
práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v
svojej dôvere sklamaný. Princíp aretroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych
aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí
rešpektovať neskorší zákon. Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných

pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany
nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého
práva, posudzovali podľa nového práva. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru,
ženapriektomu,že pouzavretízmluvyopoistenídošlokzmeneprávnejúpravy,ktorásadotklaspôsobu
výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne
a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej

straty v prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli
dohodnuté pred novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004
Z.z. do zákona č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený
zákonom,ktorýbyodôvodňovaljehoprotiprávnekonaniespočívajúcevjednostrannejzmenezmluvného
vzťahu. V danom prípade nemožno konštatovať ani to, že by uzavretie predmetnej poistnej zmluvy bolo

neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. To, že
žalobca uviedol matematicky chybné sumy poistných plnení, nemožno chápať a vykladať ako chybu
v počítaní. Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalobcom uvedená a daná a nepochybne bola
i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Zmena zmluvy je
prípustná iba za podmienok ustanovených v hypotéze tej ktorej právnej normy. S ohľadom na základný

princíp zmluvného práva "pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať" vyplývajúci z čl. 2 ods.
3 Listiny základných práv a slobôd, na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné
zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu istotu v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti
verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich
právnych záverov súdu súd dospel k záveru, že plnenie z predmetnej poistnej zmluvy tak, ako bolo

dohodnuté, neodporuje dobrým mravom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naopak,
práve žalobca v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. úč. do 30.6.2007 klamal spotrebiteľa uvádzaním
nepravdivých, nepresných prehnaných údajov, používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. úč. od
1.7.2007 o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak pod zámienkou poskytovania vernostných
bonusov, či služieb naviac sa snažil poistníkom vnútiť podpísanie pristúpenia k novým VPP, do ktorých

zakomponoval "úpravu" výsledných poistných súm v neprospech poistníkov, hoci v sprievodných listoch
uvádzal vecne nesprávne informácie (ohľadne nemennosti dojednaných poistných súm), v dôsledku
čoho bol spôsobilý uviesť poistníka/poistenca do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč
nikdy neprijal a používal praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp.
nesplnením si povinností pri výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením

miery solventnosti). Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť
také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol, a ktoré boli
nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ním. Naopak,
žalovaný podcenil tvorbu dodatočných technických či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich
produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom

zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.

Pokiaľ ide o možnosť posúdenia vzťahu účastníkov v zmysle ustanovení Princípov európskeho
zmluvného práva, ktoré žalovaný súdu v konaní predložil, k tomu súd uvádza, že samotný Článok 1:101
ods. 3 Princípov vymenúva spôsoby resp. možnosti aplikácie Princípov a to v prípade, ak si zmluvné

strany dojednali pre spravovanie ich zmluvy všeobecné právne zásady alebo obdobné pravidlá, alebo
si nezvolili žiadny právny poriadok pre spravovanie ich zmluvy. Zo znenia predmetnej poistnej zmluvy je
zrejmé, že zmluvné strany tejto poistnej zmluvy si jasne zvolili právny poriadok aj právne normy, ktoré
spravujú túto poistnú zmluvu, strany sa nedohodli na použití všeobecných právnych zásad ani iných
obdobných pravidiel a rovnako ani na začlenení týchto Princípov resp. na spravovaní zmluvy týmito

Princípmi. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súlade so samotnými Princípmi európskeho zmluvného
práva je ich aplikácia na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vylúčená. Predmetné Princípy
zatiaľ neboli prijaté ako všeobecne záväzný právny akt EÚ, preto nie je dôvod posudzovať vzťah
účastníkov podľa ich ustanovení.Žalovaný súdu nepreukázal ani dôvody, pre ktoré by žalobcovi vznikol nárok len na redukované poistné
plnenie v súlade s čl. 9 ods. 2, 6 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 a § 804 OZ (poistné

podmienky pre poistenie osôb určujú, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného). Podľa čl. 9
bodu 2 VPP ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak
bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou
(redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou

dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s
bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené aspoň za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie, zaniká
bez náhrady. Podľa bodu 6 zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a
výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad. Podľa § 801 ods. 1 a 2 OZ
poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené
do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie

nebolozaplatenédošiestichmesiacovodjehosplatnosti(podľaOZúč.do31.12.2002),resp.dojedného
mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie s upozornením na zánik poistenia ak
nebude poistné zaplatené (podľa OZ úč. od 1.1.2003). Z platobného kalendára pre predmetnú poistnú
zmluvu súd zistil, že žalobca nebol v omeškaní s poistným za prvé poistné obdobie viac ako 3 mesiace
odo dňa jeho splatnosti, ani s ďalším poistným viac ako 6 mesiacov, nikdy nebol v omeškaní viac ako

2 mesiace. Žalovaný súdu nepreukázal, že by bol žalobcu vyzýval na zaplatenie dlžného poistného,
teda neboli naplnené zákonné podmienky pre zánik poistenia ani podmienka ustanovená vo VPP pre
redukciu (ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej
Občianskym zákonníkom), ku ktorej by došlo prvým dňom po lehote, uplynutím ktorej inak poistenie
zaniká pre neplatenie poistného (a nie až pri uplatnení nároku na poistné plnenie). Je preto účelové a

zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že pre žalobcu sú VPP z 2007 roku finančne výhodnejšie ako VPP
z roku 1995.

Žalovaný v konaní tvrdil, že došlo k zmene poistnej zmluvy na žiadosť žalobcu o zníženie poistného, čím
zmenil pôvodné poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007, podľa ktorých žalovaný pri

ukončení poistenia postupoval, pričom na tieto podmienky bol upozornený aj v poistke aj v liste zo dňa
3.3.2008. Žalovaný pri poskytnutí poistnej sumy odrátal dlžné poplatky podľa príslušných sadzobníkov
poplatkov. Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade
poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové
poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia

osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a
povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku
odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto

s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 OZ). Záväzkový vzťah nemožno meniť bez
súhlasu jeho strán (§ 493 OZ), pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 OZ). Súdna judikatúra dospela k
záveru, že podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo sú k nej pripojené či zmluvným stranám známe,
nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí

ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo druhej strane známe. Samotný
podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre ich uplatnenie sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné,
aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda známosť týchto podmienok, či ich priloženie.
Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladov pritom leží na osobe, ktorá sa
ustanovenia týchto podmienok dovoláva. Všeobecné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel

od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ
ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka, zavedenie poplatkov, redukovanie plnenia). Pokiaľ tak

i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno
priznať právnu ochranu. Rovnako je nekalé a v rozpore s dobrými mravmi správanie žalovaného ak
dôvodí, že zmena poistných podmienok je platná i vzhľadom na ustanovenie časti II. čl. 15 ods. 20
všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, podľa ktorého je možné pristúpiť k zmene poistnýchpodmienok samotným faktickým znížením poistného, keď poisťovateľ o takejto platnej zmene poistných
podmienok a o akceptácií zníženého poistného doručí poistníkovi poistku. A to práve v súvislosti s
jeho konaním, keďže žalovaný svojim klientom výslovne oznámil, že im ako dar, bonus znižuje poistné,

pričom ich ale riadne neupozornil, že faktickým znížením poistného zo strany poistníka má dôjsť k
pristúpeniu k novým VPP, ktoré sa zásadne líšia od tých pôvodných, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy,
pričom tieto nové VPP (s neprehľadným a v časti nezrozumiteľným obsahom) klientom ani nezaslal.
Z obsahu listu žalovaného z 11.6.2007 s názvom Vernostný bonus "Čo je doma, to sa počíta" by
každý bežný spotrebiteľ (akým žalobca s manželkou bez pochyby je) mohol nadobudnúť dojem, že

skutočne ide o vernostný bonus, dar zo strany poisťovateľa a že ten očakáva iba súhlas s prijatím
daru. Z textu tlačiva na druhej strane písaného drobnejším písmom mohol spotrebiteľ vyvodiť, že ide
o menej významné ustanovenia. Určite z toho nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným
podmienkam, ktoré majú zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia, či založiť
jeho povinnosť uhrádzať nemalé administratívne poplatky. Žalobca nemal žiadnu možnosť z predtlače
vylúčiť vetu ohľadne pristúpenia k novým VPP a ich znalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára,

že išlo o nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil "pristúpenie" k novým VPP,
v dôsledku čoho malo dôjsť k "dohode" o zmene poistnej zmluvy ako neplatný právny úkon. Žalobca
teda nie je viazaní VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník administratívnych poplatkov, teda

krátenie poistnej sumy zo strany žalovaného o údajné nedoplatky na poplatkoch je nedôvodné, preto
súd žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej uplatnenej sumy 1.056,39 eur, keďže nepresahuje rozdiel
medzi dohodnutou sumou pre dožitie 2.667,96 eur a súčtom vyplatenej sumy 1.458,55 eur a vykonanej
zrážky z dane 43,05 eur (keďže zostávajúce poistné plnenie žalovaný doposiaľ žalobcovi nevyplatil, súd
sa nezaoberal zrážkou dane, ktorú žalovaný doposiaľ nevykonal).

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dňa 2.8.2013 bol žalovanému doručený nárokový list na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca
poistenia na adresu trvalého bydliska na tlačive žalovaného s overeným podpisom žalobcu a s

fotokópiou OP v prílohe, teda žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca sa dožil dojednanej doby
a žije a stále na adrese uvedenej v zmluve, pričom dátum narodenia žalobcu bol uvedený aj v OP
aj v poistnej zmluve, teda mal k dispozícii všetky údaje potrebné pre vyplatenie nároku. V čl. 13
bodu 3 uvedených VPP z r. 1995 sa uvádza, že ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na
plnenie, je povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne

predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. Súd podotýka, že o aké doklady má ísť, sa vo VPP ani
v zákone nič neuvádza. To však nemá slúžiť k zneužívaniu zo strany poisťovne, ktoré je v rozpore s
dobrýmimravmi(§3OZ),abynadbytočnepožadovaladokladyzaúčelomodďaľovaniavýplatypoistného
plnenia. Súd má za to, že žalovaný mal všetky potrebné podklady pre to, aby mohol vyplatiť poistné
plnenie bez potreby nejakého rozsiahleho šetrenia, keďže jedinou podmienkou pre vyplatenie poistnej

sumy pre prípad dožitia (samozrejme okrem toho že bolo riadne uhrádzané poistné) je logicky dožitie
sa dňa uvedeného v zmluve zo strany poistníka. V zmysle § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť,
vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie

primeraný preddavok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon predpokladá, že sa vyšetrenie skončí do
1 mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel. Na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť nebolo potrebné vykonať žiadne rozsiahle vyšetrenie, na ktoré by nepostačovala lehota jedného
mesiaca, navyše žalovaný žalobcovi neoznámil, že nemôže skončiť vyšetrenie v lehote mesiaca, preto
súd vyvodil, že poistné plnenie bolo splatné do 15 dní po uplynutí mesiaca od kedy sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, t.j. 17.9.2013.
Keďže žalovaný neuhradil svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úrokov z
omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti a to vo výške o 5 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažnéhodlhu. Základná sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 o vo výške 0,50%, teda výška úrokov z
omeškania po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,50% ročne. Žalobca si uplatnil úroky z
omeškania z poistnej sumy 2.514,94 eur od 2.8.2013 do 20.11.2013, kedy žalovaný uhradil jej časť vo

výške 1.458,55 eur a zo zostávajúcej sumy 1.056,39 eur až od 1.12.2013 a len vo výške 5,25% ročne do
zaplatenia. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže prekročiť návrh, súd preto zaviazal žalovaného i na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.514,94 eur od 17.9.2013 do 20.11.2013
a vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.056,39 eur od 1.12.2013 do zaplatenia a v zvyšnej časti príslušenstva
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaného,

ktorý mal úspech len v pomerne nepatrnej časti, plne nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy
konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 63 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 557,15 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia 10.12.2013, žaloba z 27.2.2014, písomné podanie vo veci z 10.6.2014 a z 5.12.2014 a účasť

na pojednávaniach dňa 8.9.2015, 3.12.2015, 9.2.2016 a 5.4.2016), t.j. 8 x 61,41 eur + režijný paušál
7,81 eur, 3 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu súd nepriznal odmenu
za písomné podania zo 8.12.2015 a 21.1.2016, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. Nič
mu totiž nebránilo uvedené skutočnosti uviesť na pojednávaní dňa 3.12.2015 alebo 9.2.2016, za ktoré
mu súd riadne priznal odmenu.

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 620,15 eur na účet jeho
právneho zástupcu (A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Y. XXXXXX) súd rozhodol v súlade s ust.
§ 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd,
v 2 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.