Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113206857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky:
E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ul. XXX, W., právne zast. JUDr. Ľubomír Juriga - Brankovič, advokát,
E. F.. X, W., proti odporcovi: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.E. XXX, J., právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C/75/2013-245 zo dňa
16.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 18C/75/2013-245 zo dňa 16.4.2015 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal
kuchynskú linku bez spotrebičov, vešiakovú stenu, skrine zo spálne, komodu, plyšový koberec,
mikrovlnnú rúru, kontajner s 3 šuplíkmi, príbor, hodiny, žehličku, vysávač, poháre, tlakový hrniec,
kuchynskú váhu, kuchynský robot a polovicu záclon a hi-fi vežu v celkovej hodnote 500,- eur a do
výlučného vlastníctva odporcu prikázal hnuteľné veci

v kúpeľni - zrkadlo, vodný vysávač, poličky, práčku, garnižu, v kuchyni - podlahovú gumu, kuchynský
drez, chladničku s mrazničkou, samostatnú 50-litrovú mrazničku, vstavanú elektrickú rúru značky
Mora, digestor, svetlo z linky, luster, kávovar, žehličku, rohové police, rádio s CD prehrávačom značky
Panasonic, garnižu, v spálni - luster, posteľ, nočné lampy, koberec, dve garniže, v detskej izbe - dve
postele, veľkú skriňu, dva písacie stoly, skrinky, vyrezávanú poličku, koberec, luster, garnižu, v obývacej
izbe - sedačku, obývaciu stenu, luster, domáce kino značky Panasonic, televízor, DVD prehrávač, video
a dve garniže v celkovej hodnote 1.500,- eur. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke

za vyrovnanie jeho podielu sumu vo výške 3.920,30 eur v lehote do 2 rokov od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktorých manželstvo bolo rozvedené.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo

rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 33C/38/2009, ktorý rozsudok v časti výroku o rozvode
nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2010. Keďže medzi účastníkmi konania nedošlo k mimosúdnemu
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), súd postupoval podľa ust.
§ 149 ods. 1, ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvoúčastníkov. V priebehu konania si účastníci ustálili masu tvoriacu bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, ktorá pozostávala z hnuteľných vecí v celkovej hodnote 1.500,- eur. Vzhľadom na to, že
účastníci konania súhlasili zhodne s hodnotou hnuteľných vecí, súd na preukázanie ich hodnoty ďalšie

osobitné dokazovanie nevykonal. Čo sa týka nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX, postavený na parcele
CKN č. 704, k.ú. J., navrhovateľka s odporcom zhodne uviedli, že jej spoluvlastníkom je odporca
v podiele 1 a jeho brat D. W. v podiele 1. Navrhovateľka s odporcom zhodne uviedli, že do tejto
nehnuteľnosti vložili spoločné investície a nehnuteľnosť tak zhodnotili. Navrhovateľka s odporcom v
predmetnej nehnuteľnosti počas ich manželstva bývali a stavebnými úpravami si zriadili samostatnú

bytovú jednotku v danej nehnuteľnosti, ktorá však nie je reálne rozdelená a k celej nehnuteľnosti
má podiel iba odporca a jeho brat. Teda navrhovateľka nie je podielovou spoluvlastníčkou tejto
nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že túto nehnuteľnosť zhodnotili spoločnými
investíciami, ale sporné bolo, v akej výške bola nehnuteľnosť zhodnotená. Z toho dôvodu súd nariadil
znalecké dokazovanie a znalecký posudok č. 36/2014, vypracovaný znalcom Ing. Milošom Kovaľom,
stanovil hodnotu skutočne vykonaných prác na objekte rodinného domu č. súp. XXX k. ú. J. vo výške

8.139,23 eur. Doplnením znaleckého posudku bola daná suma vyčíslená na 6.840,59 eur, s ktorým
ustálením hodnoty účastníci konania súhlasili. Medzi účastníkmi konania bola teda ustálená táto výška,
no spornou zostala otázka, v akom podiele má nárok navrhovateľka požadovať od odporcu, keďže
odporca je podielovým spoluvlastníkom daného domu. Navrhovateľka trvala na zohľadnení vložených
investícií do danej nehnuteľnosti, a to vo výške 3.420,30 eur, teda polovicu zo sumy 6.840,59 eur.

Odporca trval na tom, že navrhovateľka má nárok iba v rozsahu polovice z požadovanej sumy, nakoľko
on je iba podielovým spoluvlastníkom v podiele 1, preto by mal navrhovateľke vyplatiť iba polovicu
vzhľadom na výšku jeho podielu z 1-ice celkovej sumy, t.j. 1 z celkovej sumy. Súd prvého stupňa
konštatoval, že je nepochybné, že hodnota stavebných prác bola 6.840,59 eur, ktorú museli účastníci
konania vložiť zo spoločných prostriedkov, teda z prostriedkov patriacich do ich BSM. Teda každý má

nárok na polovicu z danej sumy, t.j. 3.420,30 eur. Avšak je nepochybné, že predmetná nehnuteľnosť
je v podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho brata, každý v podiele 1. Taktiež je nepochybné,
že nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená, preto sa zhodnotila vloženými investíciami ako celok. Na
základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa posúdil, že vzhľadom na vložené spoločné
investície účastníkov konania počas ich manželstva do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu a jeho

brata, každý v podiele 1, v hodnote stavebných prác 6.840,59 eur, má navrhovateľka nárok na vrátenie
1 z danej sumy, pričom tento nárok si môže uplatniť buď od všetkých spoluvlastníkov, ale aj iba od
odporcu ako podielového spoluvlastníka, teda v sume 3.420,30 eur. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s
námietkou právneho zástupcu odporcu, ktorý uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť, že je iba podielovým
spoluvlastníkomvpodiele1,odporkyňamánárokvočinemuibana1zosumy3.420,30eur.Tedamásíce

nárok na sumu 3.420,30 eur, ale od neho iba 1 a druhú polovicu od jeho brata, ktorý je tiež podielovým
spoluvlastníkom v 1. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM
a účastníkom konania je okrem navrhovateľky iba odporca, a to bez ohľadu na to, že je podielovým
spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1 a jeho brat v podiele 1. Navrhovateľka využila svoje
právo a pri vyporiadaní BSM si uplatnila zohľadnenie vložených investícií do danej nehnuteľnosti iba

voči odporcovi, ktorému nič nebráni sa domáhať svojho práva voči bratovi ako druhému podielovému
spoluvlastníkovi. Uplatnenému nároku navrhovateľky nebránila žiadna zákonná prekážka na to, aby si
tento nárok uplatnila v rámci BSM, a to iba voči odporcovi, čo urobila správne, pretože vložené investície
patrili do BSM a predmetom konania bolo vyporiadanie BSM.

Keďže navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci (v odôvodnení rozsudku je nesprávne uvedené
nehnuteľnosti) do jej vlastníctva v celkovej hodnote 500,- eur a odporcovi hnuteľné veci v hodnote
1.500,- eur, odporca by mal navrhovateľke vyplatiť v rámci spravodlivého vyporiadania sumu 500,- eur,
aby vyporiadanie bolo v 1-ici. Vzhľadom na vložené spoločné investície do rodinného domu, ktorého
je odporca podielovým spoluvlastníkom a navrhovateľka žiadala zohľadniť spoločné investície, s čím

súhlasil aj odporca, len sporný bol podiel z ustálenej celkovej sumy 6.840,59 eur, súd prvého stupňa
ustálil, že spoločné investície a zhodnotenie rodinného domu zohľadnil a odporcu zaviazal vyplatiť
navrhovateľke polovicu z celkovej ustálenej hodnoty, t.j. sumu 3.420,30 eur, pretože predmetom konania
je vyporiadanie BSM a účastníkom je iba navrhovateľka a odporca, ktorý je podielovým spoluvlastníkom
rodinného domu a nie je žiadna prekážka pre uplatnenie takého nároku navrhovateľky iba voči jednému

zo spoluvlastníkov. S poukazom na uvedené súd odporcu zaviazal na vyplatenie sumy 3.920,30 eur
navrhovateľke(500,-eur+3.420,30eur).Keďžeúčastnícizhodnežiadalisúd,abyodporcabolzaviazaný
vyplatiť navrhovateľke výplatok v lehote do 2 rokov, súd s poukazom na zhodnú požiadavku účastníkov
konania určil túto lehotu na vyplatenie výplatku 2 roky od právoplatnosti rozhodnutia.Pokiaľ odporca žiadal zohľadniť pri určení výplatku aj finančné prostriedky vo výške 45.000,- Sk, ktoré
boli ich svadobným darom, v konaní nebolo sporné, že finančné prostriedky boli darom a keďže nebol

nikde určený podiel, súd stanovil, že každý na tomto svadobnom dare má rovnaký podiel. Konštatoval,
že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo, na ktoré nie je možné v danom konaní prihliadať vzhľadom
na predmet konania. Zdôraznil, že tieto finančné prostriedky nemôžu byť predmetom BSM, keďže boli
získané darom pre nich oboch.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p., nakoľko mal za to,
že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov, a to
vzhľadom na predmet konania a zavinenie obidvoch účastníkov na súdnom konaní, pretože nedošlo k
dohode o vyporiadaní BSM mimo súdu, a teda obaja účastníci konania zavinili súdne konanie, keďže
nebola možná z ich strany dohoda o vyporiadaní BSM.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že s rozsudkom
nesúhlasí a vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou, že predmetný
rodinný dom je v ideálnom podielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho brata D. W. v podieloch každý v
1-ici. Podľa názoru odporcu spoločnou investíciou účastníkov vo výške 3.420,30 eur došlo k zhodnoteniu
celého domu, t.j. v prospech podielového spoluvlastníka D. W.. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal,

aby sa ako spoločná investícia manželov na zhodnotení domu započítala len suma pripadajúca na
spoluvlastnícky podiel odporcu v 1-ici, ktorá predstavuje výšku 1.710,15 eur z celkovej sumy 3.420,30
eur vložených v investícii, a teda aby bol odporca zaviazaný k vyrovnaniu podielu v 1-ici zo sumy
1.710,15 eur, čo predstavuje výšku 855,07 eur. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom nestotožnil
a zaujal záver, že bez ohľadu na podielové spoluvlastníctvo odporcu v 1-ici a jeho brata tiež v 1-

ici navrhovateľka využila svoje právo na zohľadnenie vložených investícií iba voči odporcovi, ktorému
nič nebráni domáhať sa svojho práva voči bratovi, druhému podielovému spoluvlastníkovi. S takýmto
právnym záverom súdu sa odvolateľ nestotožňuje. V danej veci zo spoločného majetku účastníkov došlo
k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu tretej osoby, t.j. spoluvlastníka D. W. a obom účastníkom tak
vznikla spoločná pohľadávka voči tejto osobe. No vzhľadom k tomu, že uplynula premlčacia lehota

na uplatnenie takéhoto nároku, nie je možné, aby sa odporca domáhal takéhoto práva voči svojmu
bratovi - druhému spoluvlastníkovi, pričom podľa záveru súdu odporcovi nič nebráni v uplatnení takéhoto
nároku. Ak účastníci v priebehu manželstva neuplatnili svoj nárok voči druhému spoluvlastníkovi z titulu
vložených investícií na zhodnotenie domu, nemôže byť táto okolnosť pri vyporiadaní BSM zohľadnená
v neprospech odporcu, ako o tom rozhodol prvostupňový súd pri určení výšky vyporiadacieho podielu.

Ďalej poukázal na to, že súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnil peňažné prostriedky vo výške 45.000,-
Sk, ktoré, ako bolo preukázané v konaní, boli získané spoločne ako svadobný dar od svadobných hostí.
Súd konštatoval, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo nadobudnuté darom, ktoré nie
je predmetom konania. V tejto súvislosti však poukázal na to, že suma 45.000,- Sk bola použitá na
zakúpenie vecí, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, z čoho je zrejmé, že aj takto nadobudnutý

majetok patrí do podielového spoluvlastníctva a nemohol byť predmetom vyporiadania BSM. V konaní
bolo preukázané, že účastníci nemali žiadne spoločne nadobudnuté prostriedky, z ktorých by zakúpili
veci patriace do spoločného majetku. Tento majetok nadobudli prostredníctvom svojich rodičov. Aj v
tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky, ktorá uviedla, že všetky finančné prostriedky od
rodičov boli spoločným darom pre navrhovateľku a odporcu, aby si vybudovali bývanie v rodinnom dome.

Je potom zrejmé, že v predmetnom konaní ide výlučne o veci nadobudnuté z darovaných peňažných
prostriedkov, teda ide o majetok patriaci do podielového spoluvlastníctva účastníkov, preto vzhľadom
na podstatu sporu súd nemohol konať o takomto majetku a mal žalobný návrh zamietnuť. S poukazom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, resp. zmenil tak, že návrh
navrhovateľky na vyporiadanie BSM zamietne a zaviaže navrhovateľku k zaplateniu náhrady nákladov

konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ust. § 156
ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky odporcu nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že
odvolateľ len opätovne opakuje svoje tvrdenia, s ktorými sa riadne zaoberal prvostupňový súd a
vyhodnotil ich postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a zaujal právne závery, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje.

S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny .

Navrhovateľke nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnila, resp. v
tomto smere nepodala žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.