Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/820/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610218641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7610218641.4

Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnených: 1./ T. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. L. W.Á.
U., M. X/XX, 2./ mal. C. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. L. W. U., M. X/XX, v konaní zastúpený matkou E. Q.,
W.. XX.XX.XXXX, F. L. W. U., M.L. X/XX, zastúpená JUDr. Martinom Okálym, advokátom so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, proti povinnému R. Q., W.. XX.XX.XXXX, zomrl. XX.XX.XXXX,
W. F. L., Š. XXX/X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad so sídlom
v Poprade, Námestie Sv. Egídia 95, pod sp. zn. EX 2492/2010, o vymoženie dlžného výživného za
obdobie 02.08.2006 do 15.10.2010 vo výške 3.283,132 Eur, bežného výživného na T. vo výške 50,-- Eur
mesačne od 16.10.2010 do budúcna a bežného výživného na mal. C. vo výške 50,-- Eur mesačne od
16.10.2010 do budúcna s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad,
Námestie Sv. Egídia 95, trovy exekúcie vo výške 44,35 Eur a u k l a d á Okresnému súdu Spišská
Nová Ves, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
uznesenia z finančných prostriedkov štátu - Okresného súdu Spišská Nová Ves.

III. Súd u r č u j e celkové trovy exekúcie vo výške 84,35 Eur.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnených
na vykonanie exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov tunajšieho súdu č. k.
11P 170/06-23 zo dňa 27.7.2006, č. k. 11P 98/09-13 zo dňa 1.4.2009 a č. k. 8C/173/2009-23 zo dňa
7.1.2010, vydal dňa 15.12.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho
exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, na vymoženie uloženej povinnosti - dlžného
výživného za obdobie 02.08.2006 do 15.10.2010 vo výške 3.283,132 Eur, bežného výživného na T. vo
výške 50,-- Eur mesačne od 16.10.2010 do budúcna a bežného výživného na mal. C.o vo výške 50,--
Eur mesačne od 16.10.2010 do budúcna, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 319,35 Eur a
trov exekúcie okrem preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 197 ods. 3
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorého výška
je 40,-- Eur.

Uznesením č. k. 4Er 820/10-9 zo dňa 15.12.2010 bol súdnemu exekútorovi na základe jeho žiadosti
priznaný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 40,-- Eur. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2011.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie.
V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný
zomrel bez zanechania majetku. Dedičské konanie vedené na tunajšom súde bolo zastavené pre
nemajetnosť povinného. Vzhľadom na to navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1
Exekučného poriadku. V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si
uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené v podnete na zastavenie exekúcie v sume 101,78 Eur vrátane dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Na výzvu súdu súdny exekútor oznámil, že preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov nebol
spotrebovaný a súdny exekútor ho eviduje vo svojej evidencii.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania.
Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná,
to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky
súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti
neexistujúcemu subjektu.

Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5D/116/2012, preukázané, že povinný zomrel dňa
XX.XX.XXXX, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 30.11.2010. Po nebohom prebehlo
dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 5D/116/2012-23 zo dňa 5.10.2012 zastavené v zmysle

§ 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 5D/116/2012-23
nadobudlo právoplatnosť dňom 5.11.2012, čo do výroku o zastavení konania a dňom 21.11.2012, čo do
výroku o trovách konania.

Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a
exekúciu voči povinnému zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200
ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora, a to v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie a
uložil exekučnému súdu, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia. Dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinný
zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. V
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012, sp. zn. 5 M Cdo
9/2011 zo dňa 1.2.2012, sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 35.7.2012 a iné) v danom prípade sa jedná o
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade
je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a predmetnom exekúcie bolo
vymoženie pohľadávky na výživnom, trovy exekúcie znáša súd. Tunajší súd ex lege nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 101,78 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov
exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 84,35 Eur.
Súd zohľadnil preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorý nebol súdnym exekútorom
spotrebovaný počas konania, preto priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,35 Eur
aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky
predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 Eur. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 36,90 Eur
(3 x 1,60 Eur + 20 x 1,30 Eur + 1 x 1,55 Eur + 2 x 1,40 Eur + 1 x 1,75 Eur) za poštové služby a hotové
výdavky v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume 0,20 Eur (poplatok za lustráciu - register obyvateľov).
Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 70,29 Eur bez DPH.
Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá
navýšil trovy exekúcie o sumu 14,06 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda trovy

exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 84,35 Eur vrátane DPH. Súdom priznané trovy exekúcie
predstavujú sumu 44,35 Eur vrátane DPH (84,35 - 40 = 44,35).

Vo vyúčtovaní trov exekúcie súdny exekútor žiadal priznať odmenu 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1
vyhlášky zaokrúhlenú v zmysle § 26 vyhlášky na sumu 33,50 Eur. Súd v tomto prípade priznal minimálnu
odmenu vo výške 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, keďže podľa právneho názoru súdu v tomto
prípade nie je možné aplikovať § 26 vyhlášky. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v
exekučnom konaní nebola vymožená ani časť pohľadávky oprávnených voči povinnému, teda súdny
exekútor má nárok len na vyhláškou v § 14 ods. 1 stanovenú odmenu v minimálnej výške, t. j. 33,19 Eur.
Podľa názoru súdu ustanovenie § 26 vyhlášky, teda zaokrúhľovanie odmeny súdneho exekútora, možno
aplikovať na prípady, keď je možné určiť základ odmeny, tzn. prípady, v ktorých došlo k vymoženiu
pohľadávky, prípadne časti pohľadávky, pri exekúcii na peňažné plnenie, resp. k uskutočneniu exekúcie
na nepeňažné plnenie, z ktorého sa následne vypočíta odmena a takto vypočítaná odmena sa zaokrúhli
na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú
sumou za poštové služby vo výške 10,90 Eur ( vrátenie poverenia 1,55 Eur, vyznačenie právoplatnosti
1,55 Eur, vyúčtovanie trov 1,55, odblokovanie 4,65 Eur a doručenie zásielky 1,60 Eur), keďže súd
nemal preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové
a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom
za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy
úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku,
nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to
aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov v sume 3,32 Eur ako telekomunikačné výdavky, keďže súd nemal preukázané (napr.
dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní.
Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady,
ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri
jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené
hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.