Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213220839
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213220839.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIsudcom,Mgr.KamilomPetrovičom,vprávnejvecižalobcu:R.R.Y.XL.,sosídlom

Q. G., XX-XX, Xst floor, Y./U. XXX, N. XXXX, G., R., reg. č. : HE XXXXXX, právne zast. : Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému : M. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 872 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 478,81 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 478,81 eura od 29.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu o zaplatenie sumy 393,19 eura a v prevyšujúcej časti príslušenstva zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 19,07 eura, v prospech právneho

zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.8.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 872 eur s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to na tom
skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom M. G.
1, K., T.: XX XXX XXX, uzavrel so žalovaným dňa 12.7.2006 zmluvu o kreditnej karte ku kartovému
účtu žalovaného č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
úver vo výške celkového úverového rámca 1.493,73 eura. Žalovaný sa poskytnutý úver, ktorý čerpal
realizovaním transakcii prostredníctvom kreditnej karty, zaviazal vrátiť a zaplatiť riadne úroky vo výške

a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobca tvrdil, že žalovaný svoj záväzok v rozpore so zmluvou
nesplnil riadne a včas a ku dňu 23.8.2012 predstavovala nesplatená časť úveru výšku 872 eur, ktorú
žalovaný doposiaľ neuhradil. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil tým, pôvodný veriteľ
Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom M. G. 1, K., T.: XX XXX XXX postúpil Zmluvou o postúpení
zo dňa 20.8.2012 svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Protivydanémuplatobnémurozkazupodalžalovanýodpor,vktoromžalobcomuplatnenýnárokneuznal.
Na svoju obranu uviedol, že nie je dlžníkom ani žalobcu a ani právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný

ďalej tvrdil, že žalobca mu nikdy nedoručil žiadne vyrozumenie o tom, že mu dlhuje peniaze a ani
oznámenie o postúpení pohľadávky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav.
Z. úverová banka, a.s. so sídlom M. G. 1, K., T.: XX XXX XXX ako postupca a žalobca ako postupník
uzavreli dňa 14.8.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému pohľadávku vo výške 1.612,35 eura, pozostávajúcu z istiny v sume 872

eur, základného úroku v sume 488 eur a úrokov z omeškania v sume 252,35 eura (Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.8.2012 na č. l. 24 a príloha č. 2 - Zoznam postúpených pohľadávok na č. l. 50).
Na preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
žalobca predložil súdu listinu zo dňa 12.7.2006 označenú ako „Žiadosť o vydanie kreditnej karty Q.N. Z., a.s.“, ktorá na prvej strane obsahuje žiadosť o poskytnutie úverového limitu vo výške 90.000,-
Sk (2.987,45 eura), informácie o držiteľovi hlavnej karty, teda identifikačné údaje žalovaného, ako aj
informácie o bývaní, zamestnaní a finančnej situácii držiteľa hlavnej karty, t. j. žalovaného. Druhá strana

žiadosti obsahuje požiadavky na vydanie hlavnej karty, ponuku doplnkových služieb ku kreditnej karte,
vyhlásenie držiteľa hlavnej karty, dátum 12.7.2006 a podpis držiteľa hlavnej karty. Na tretej strane
žiadosti sa nachádza údaj o schválení žiadosti a úverového limitu bankou v sume 45.000,- Sk (1.493,72
eura), dátum 14.7.2006 a podpis osoby oprávnenej konať v mene Z. úverovej banky, a.s. (listina
označená ako „Žiadosť o vydanie kreditnej karty Q. N. Z., a.s.“ na č. l. 4).

Podľa čl. II bod 4 Obchodných podmienok Z. úverovej banky, a.s. pre vydanie a používanie kreditných
kariet Q. N. pre fyzické osoby občanov (ďalej len Obchodné podmienky) na schválenie žiadosti o
vydanie kreditnej platobnej karty Q. N., nemá žiadateľ právny nárok. Pri zamietnutí žiadosti o vydanie
kreditnej platobnej karty Q. N., banka dôvody neudáva. O. čl. II bod 11 Obchodných podmienok, držiteľ
hlavnej karty súhlasí s právom banky stanoviť na základe jednostranného uváženia úverový limit v inej
výške ako držiteľ hlavnej karty požadoval v žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Q. N.. K. určí

výšku úverového limitu na základe vyhodnotenia žiadateľom predložených dokladov. Podľa čl. V bod 28
Obchodných podmienok, úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou a je zverejnená na
výveskách v obchodných priestoroch banky (obchodné podmienky na č. l. 8).
Žalobca písomnou výzvou zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.657,79 eura v
lehote najneskôr do 12.9.2012 (listina zo dňa 23.8.2012 na č. l. 9).

Z prehľadu histórie transakcií na kartovom účte XXXXXXX súd zistil, že v období od 29.9.2006 do
31.1.2012 žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1.014,91 eura (prehľad
histórie transakcií na kartovom účte XXXXXXX na č. l. 6).
Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaný dlžnú dumu žalobcovi neuhradil (súdu nebol predložený žiadny
dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu).

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.12.2007(ďalejlenzákonč.258/2001Z.z.),naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie
ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil kópiu listiny Žiadosť o vydanie kreditnej karty American
N. Z., a.s., podľa ktorej žalovaný požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úverového limitu
vo výške 2.987,45 eura (90.000,- Sk). Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu bránil

tvrdením, že nie je dlžníkom Z. úverovej banky, a.s., avšak vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu
celého konania ostal pasívny, nedostavil sa ani na jedno z nariadených pojednávaní, nenavrhol vykonať
žiadny dôkaz a ani žiadny dôkaz súdu nepredložil, súd mal týmto za preukázané, že žalovaný podpísal
J. o vydanie kreditnej karty Q. N. Z., a.s. zo dňa 12.7.2006. Predmetná žiadosť mala byť posudzovaná
na základe údajov uvedených v Žiadosti o vydanie kreditnej karty Q. Express Z., a.s.. Vychádzajúc z

vyjadrenia žalobcu a predložených listinných dôkazov súd ustálil, že zámerom právneho predchodcu
žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka bolo uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa
mal veriteľ zaviazať k povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa mal zaviazať poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. V danom
prípade súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola uzavretá

platná zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre absenciu podstatných náležitostí tohto úkonu, ktorým je
záväzok veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) poskytnúť úver na požiadanie dlžníka (žalovaného)
(§497 Obchodného zákonníka), a nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy úkonu (§ 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z.z.,). Predložená kópia Žiadosti o vydanie kreditnej karty American N. Z., a.s.
jednoznačným spôsobom deklaruje v označení aj v obchodných podmienkach (čl. II Obchodných

podmienok),žezostranyžalovanéhodošlolenkpodaniužiadostioposkytnutieúverovéhorámca,očom
rozhodoval výlučne právny predchodca žalobcu, ktorý mohol aj neakceptovať požiadavku žalovaného.
Ku vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere mohlo dôjsť len za predpokladu, že právu dlžníka na
čerpanie finančných prostriedkov by zodpovedala povinnosť veriteľa poskytnúť mu ich v dohodnutom
rozsahu. Za takúto dohodu, nemožno považovať len žiadosť záujemcu o poskytnutie úveru. I keď je

zrejmé, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ako o tom svedčí prehľad histórie transakcií na
kartovom účte XXXXXXX, nebol preukázaný individuálny rozsah úveru (žalobca len tvrdí skutočnosti,
ktoré nijako nepreukazuje), ani podmienky jeho úročenia a splatnosti, rozsah poplatkov, keďže Žiadosť
o vydanie kreditnej karty Q. N. Z., a.s. tieto údaje ani neuvádza. Vzhľadom na to, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s požadovanými

všeobecnými a osobitnými zmluvnými podmienkami v zákonom predpísanej forme, je v zmysle ust. §
40 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vychádzajúc zo záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k založeniu
záväzkového vzťahu titulom spotrebiteľského úveru, pričom však je nepochybné, že právny predchodca
žalobcu poskytol na základe neplatného právneho úkonu žalovanému sumu 1.493,72 eura, vzniklo

žalobcovi právo na vrátenie finančných prostriedkov len titulom vydania bezdôvodného obohatenia
z neplatného právneho úkonu podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný,
podľa tvrdenia žalobcu, splatil celkovo 1.014,91 eura, súd žalobcovi priznal len nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 478,81 eura a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Žalovaný je v omeškaní s vrátením svojho peňažného dlhu, preto je tiež povinný na zaplatenie úrokov
z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok
na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 12.8.2013 do zaplatenia, teda odo
dňa vyhotovenia žalobného návrhu. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v Občianskomzákonníkuniejevymedzenýčasplnenia,pretotrebapodľaust.§563Občianskehozákonníkavychádzať
z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o
splnenie. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia,

za kvalifikovanú výzvu súd považoval doručenie žaloby dňa 27.9.2013, zročnosť teda nastala dňom
nasledujúcim, t. j. dňa 28.9.2013 a odo dňa 29.9.2013 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
svojho peňažného záväzku. Ku dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky stanovená vo výške 0,50% ročne. Na základe uvedeného preto súd žalobcovi priznal,
v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, úroky z

omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 478,81 eura od 29.9.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcom
rozsahu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu tiež namietal, že mu žalobcom resp.
právnym predchodcom žalobcu nebolo oznámené postúpenie pohľadávky. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
14.8.2012aprílohouč.2-Zoznampostúpenýchpohľadávok,zktorýchmalsúdnepochybnepreukázané

osobu dlžníka, výšku pohľadávky a právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca doručenie oznámenia
o postúpení pohľadávky preukazoval predložením fotokópie podacieho hárku. Samotný podací hárok
nepreukazuje doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky. V každom prípade však oznámenie
o postúpení pohľadávky ako aj zmluva o postúpení pohľadávky sa dostali do sféry žalovaného
v predmetnom súdnom konaní, doručením uvedených listín spolu so žalobou. Účinky postúpenia

pohľadávky voči žalovanému tak nastali najneskôr v priebehu tohto súdneho konania.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol na základe výsledku sporu podľa zásady pomerného úspechu v
konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keďže žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 872
eur súd považoval za dôvodný len do výšky 478,81 eura a v prevyšujúcom rozsahu uplatnenej istiny v
sume 393,19 eura a príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobcu, vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania,

predstavuje 54,91%% a miera úspechu žalovaného predstavuje 45,09%. V konečnom dôsledku to
znamená, že žalobca má vo veci samej úspech iba vo veľkosti 9,82% (54,91% - 45,09%), a preto má v
rovnakej veľkosti proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, ktoré mu počas konania vznikli.
Právny zástupca žalobcu špecifikoval trovy konania vzniknuté z titulu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 52 eur a trov právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových

výdavkov za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), a to nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81 eura,
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 12.8.2013 - odmena 51,45 eura, režijný paušál 7,81
eura,

- daň z pridanej hodnoty vo výške 20% z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky v sume 23,70 eura.

Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobcu
špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby. Takto vyčíslená suma trov

konania vo výške 52 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eura, vzniknutých žalobcovi,
predstavuje spolu sumu 194,22 eura, z toho súdom priznaná pomerná časť 9,82 % predstavuje sumu
19,07 eura, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice II.
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).