Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/1249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515221855
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515221855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa CRIF

- Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013 so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, zast.: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti
odporcovi: U. U., O.. XX.XX.XXXX, V. P. F. XX/X, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 395,95 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2015 domáhal od odporcu zaplatenia
istiny 395,95 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe
zmluvyopostúpenípohľadávkyodSlovenskejsporiteľne,a.s.,predmetomktorejbolaajpohľadávkavoči
odporcovi.Znávrhuďalejvyplýva,žeprávnypredchodcanavrhovateľaspoločnosťSlovenskásporiteľňa,
a.s. (ďalej v rozhodnutí ako Slovenská sporiteľňa) ako poskytovateľ bankových služieb v zmysle zákona
o bankách č. 483/2001 Z.z., uzavrel s odporcom zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle, ktorej Slovenská sporiteľňa poskytla odporcovi bežný účet,

na ktorom mu v prospech neho poskytla úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte.

Odporca uzatvoril dňa 18.04.2013 so Slovenskou sporiteľňou Návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej
karte, pričom súčasťou tejto zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet, a
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre kreditné karty a sadzobník poplatkov. Na základe takto

uzavretej zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa odporcovi kartový úverový rámec vo výške 300 eur,
odporca sa zaviazal uhrádzať minimálnu splátku v sume 15 eur a v zmysle zmluvy bola dohodnutá výška
úrokovej sadzby 42% ročne ako odplata za poskytnutý úver. Odporca využil možnosť čerpať úver od
Slovenskej sporiteľne, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval, a dostal sa so splácaním
do omeškania. Slovenská sporiteľňa ho vyzývala na úhradu jeho splatných záväzkov. Slovenskej
sporiteľni tak vznikla pohľadávka voči odporcovi na sumu celkom vo výške 407,26 eur, pričom táto
pozostávala z istiny úveru po splatnosti vo výške 395,95 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania

z nesplatenej istiny vyčíslených od prvého dňa omeškania odporcu so splácaním jeho záväzku do
dňa postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. dňa 27.03.2014., na sumu 11,31 eur. Následne Slovenská
sporiteľňa postúpila svoju pohľadávku na navrhovateľa. Odporca do dňa podania žalobného návrhupohľadávku neuhradil, a preto navrhovateľ žiada, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 407,26
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,25%ročneod28.03.2014dozaplateniaatrovtohtokonania.

Odporca si prevzal návrh dňa 15.02.2015, vo veci sa nevyjadril písomne, ani ústne do zápisnice.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, návrhom na uzavretie zmluvy,
všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnými výzvami
a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:

Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 03.05.2016.

Právny predchodca navrhovateľa Slovenska sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcom návrh na uzavretie
zmluvyokreditnejkarte,predmetomktoréhobolažiadosťoposkytnutiespotrebiteľskéhorevolvingového
úveru s celkovým úverovým rámcom 300 eur, pri 42% ročnom úroku a pravidelnými minimálnymi
splátkami v sume 15 eur, s tým, že RPMN činila 43,98% resp. 51,96%. Úver sa mal splatiť 12 rovnakých

splátkach v mesačných intervaloch v minimálnej výške 15 eur, a to formou inkasa z iného účtu odporcu v
prospech tohto kartového účtu, ku ktorému na základe tohto návrhu mala banka vydať kartu typu Štedrá
karta Visa.

Súd posúdil uzavretý návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného

zákonníka, zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym
zákonníkom. Súd považuje za nepochybné, že v tomto konaní vystupuje navrhovateľ resp. jeho právny
predchodca z pozície dodávateľa služieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako odberateľ
týchto služieb ich odberá pre svoju osobnú potrebu, a preto sa tento vzťah v zmysle ustanovení § 52
ods. 2 riadi ustanoveniami občianskeho práva a príslušných predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorý

vystupuje ako tzv. slabšia zmluvná strana, a teda zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a zákonom č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa, v zneniach účinných ku dňu spísania návrhu na
uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva jednoznačný záver, že napriek tomu, že na niektoré právne vzťahy
sa pôvodne aplikoval obchodný zákonník alebo iný zákon, ktoré povaha vzťahu medzi účastníkmi
konania nesie črty spotrebiteľského vzťahu, použijú sa na úpravu tohto vzťahu vždy občianskoprávne
predpisy. V tomto prejednávanom prípade je potrebné zdôrazniť, že odporca ako spotrebiteľ neuzatváral

zmluvy s navrhovateľom ako podnikateľom v rámci podnikateľskej činnosti, ale poskytnuté finančné
prostriedky využíval pre svoju osobnú potrebu, a preto sa tento vzťah medzi navrhovateľom a odporcom
musí brať ako vzťah spotrebiteľský. Súd je ex lege povinný dohliadať pri spotrebiteľských sporoch s
otvorenými očami na všetky skutočnosti, v ktorých by mohol byť odporca poškodený a teda ako slabšia
zmluvná strana sa stať obeťou nekalých obchodných praktík zo strany veriteľa, a preto musí starostlivo

pristupovať k prejednávaným spotrebiteľským veciam.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je

určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný,
ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Podľa § 43a ods. 4 Občianskeho zákonníka Návrh nemôže byť odvolaný

a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred
uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi

Podľa§43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah

navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Ak
je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je,
aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.

V zmysle bodu 2 osobitných a záverečných ustanovení návrhu je uvedené, že: „Tento návrh je

neodvolateľným návrhom. Klient vyhlasuje, že ak mu do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto
návrhu banke nebude zo strany Banky doručené jeho písomné prijatie alebo písomné odmietnutie,
uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty návrh klienta zaniká.“

Na základe takto predloženej zmluvy súd skúmal, či navrhovateľom bol tento návrh písomne prijatý,

nakoľko takéto prijatie zo strany navrhovateľa nie je obsahom žalobného návrhu, a preto súd vyzval
navrhovateľa výzvou zo dňa 05.02.2015, aby uviedol kedy došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy o
kreditnej karte, a okrem iného aby uviedol, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a predložil
súdu prehľad splácania revolvingového úveru, s uvedením v akom objeme boli odporcovi odfinancované
peňažné prostriedky, a koľko odporca z úveru splatil. Navrhovateľ do dňa verejného vyhlásenia rozsudku

na túto výzvu súdu, ktorú si prevzal dňa 15.02.2016, nereagoval.

Z uvedeného potom vyplýva, že po podaní návrhu na uzavretie zmluvy zo strany odporcu, ktoré bolo
podané na predtlačenej žiadosti o uzavretie zmluvy o kreditnej karte, mal navrhovateľ túto zmluvu
osobitne potvrdiť takým právnym úkonom, z ktorého by bolo zrejmé, že prijíma tento návrh odporcu a

uzatvára sa tým zmluva o kreditnej karte v zmysle podmienok uvedených v návrhu tejto zmluvy a podľa
pravidiel uvedených v §43a a nasl. v občianskom zákonníku, týkajúcich sa akceptácie návrhu
na uzavretie zmluvy. Okrem toho, súd žiadal aj o predloženie výpisu z účtu odporcu, aby zistil, v akom
objeme odporca vyčerpal peňažné prostriedky a koľko na úver splatil, čo navrhovateľ nepredložil, preto
tak nemožno zistiť, či odporca vyčerpal alebo nevyčerpal peňažné prostriedky na základe tohto návrhu,

a teda či došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. V zmluve absentuje aj údaj o konečnej
splatnosti úveru, nemožno z neho zistiť resp. kedy by podľa predmetného návrhu malo dôjsť jednak
k plneniu navrhovateľa - poskytnúť odporcovi revolvingový úver k čerpaniu, a naopak kedy vznikne
povinnosť odporcu uhradiť prvú splátku v zmysle čerpaného úveru.

Okreminéhosúddodáva,ževzmluvedohodnutáúrokovásadzbapredanýúverovýrámecvovýške42%
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože priemerná úroková sadzba pre obdobné úvery so splatnosťou
12 mesiacov (súd vychádzal zo strany 2 zmluvy, rub čl. 10 spisu) činila v rozhodujúcom období (t.j. ku
dňu uzavretia návrhu) výšku 9,14% ročne, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, preto v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný

a bez poplatkov.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej
úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,

bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať
za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou
vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecneneakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale

aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných

úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi 4-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je
takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku

9,14% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 42% čo je takmer 4 násobok
obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky
neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a
bez poplatkov.

V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov
predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci
nepredložia, to však neplatí v prípadoch keď súd môže začať konanie bez návrhu resp. v situáciách
uvedených v §120 ods. 2 O.s.p. kde je súd povinný z vlastnej iniciatívy si obstarať dôkazy na rozhodnutie

vo veci, čo však nie je tento prípad. Navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil, že jednak došlo k uzavretiu
zmluvy o kreditnej karte a jednak, to či odporca čerpal peňažné prostriedky v zmysle tohto návrhu na
uzavretie zmluvy, a preto v celom rozsahu žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešnejší odporca nežiadal priznať náhradu trov konania, a
preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.