Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112226127
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112226127.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, XXX XX O., proti odporkyni: T. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. S. Č.. XXX/XX, XXX XX O., práv. zast.: Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou,
so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporkyne k nehnuteľnosti, a to k pozemku
parc. č. KNC XXXXX/X-zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre okres
Ž., obec O., katastrálne územie O..

Pozemok parc. č. KNC XXXXX/X-zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX
pre okres Ž., obec O., katastrálne územie O., p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyni sumu 716,70 Eur titulom finančnej náhrady za
vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením, v lehote do 30-tich dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd zrušil jej podielové spoluvlastníctvo
s odporkyňou k nehnuteľnosti, a to k pozemku parc. č. KNC XXXXX/X-zastavené plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec O., katastrálne územie O. a tento prikázal do
jej výlučného vlastníctva za finančnú náhradu.

Návrh na začatie konania odôvodnila najmä tým, že s odporkyňou sú podielové spoluvlastníčky

označeného pozemku, pričom navrhovateľka je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemku vo
veľkosti podielu 2/3 a odporkyňa vo veľkosti podielu 1/3. Ďalej návrh odôvodnila tým, že tak ona, ako
i jej právni predchodcovia užívali predmetný pozemok nerušene niekoľko desaťročí pred tým ako sa
odporkyňa stala jeho podielovou spoluvlastníčkou, ako i po nadobudnutí vlastníckeho práva odporkyne k
nemu s tým, že odporkyňa ako podielová spoluvlastníčka sa o tento pozemok nikdy nestarala, žiadnym
spôsobom ho neužívala a preto sa navrhovateľka starala o celý pozemok. Predmetný pozemok sa
nachádza pre rodinným domom č.s. XXX, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka. Na predmetný pozemok

vnikajú voľne pohybujúce sa psy, tento znečisťujú, čo ohrozuje najmä zdravie jej vnučky v útlom veku,
ktorá v predmetnom dome býva s navrhovateľkou a na dvore - pozemku sa hráva, bolo by preto potrebné
tomuto stavu zabrániť a pozemok oplotiť. Ďalej navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že viackrát
telefonicky prostredníctvom matky odporkyne, ako i písomne priamo s odporkyňou sa v prvom radesnažila dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, avšak bezvýsledne, pričom
manžel odporkyne oznámil navrhovateľke, že odporkyňa chce svoj podiel k predmetnému pozemku
predať. Z uvedeného dôvodu bola navrhovateľa navrhovateľka vzhľadom na postoj odporkyne podať

návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Ďalej navrhovateľka navrhla
podielovéspoluvlastníctvovyporiadaťprikázanímvecidojejvýlučnéhovlastníctva,nakoľkoreálnadeľba
nie je možná z toho dôvodu, že predmetný pozemok sa nachádza pred jej rodinným domom, prípadné
oplatenie by sa nachádzala priamo pod oknami jej domu a novovzniknuté pozemky by ani následne
nemohli byť účelne využité už len z pohľadu toho, že novovzniknutý pozemok pripadajúci odporkyne by

mal výmeru iba 34 m2.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l.49) okrem iných skutočností,
ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s predmetom konania, navrhla, aby súd konania zastavil, nakoľko
ona predmetný spoluvlastnícky podiel nevlastní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a znaleckým dokazovaním na hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti a náklady prípadnej reálnej deľby s tým, že znalcovi podporne bola uložená
aj otázka vyjadriť sa k reálnej deľbe pozemku, avšak iba podporne najmä so zameraním sa na účelné
využitie prípadných novovzniknutých pozemkov, nakoľko otázka reálnej deľby nie je otázka odborná, ide

o otázku, ktorú posudzuje súd, ktorá sa však v zmysle ustálenej judikatúry rieši spravidla za súčinnosti
znalca.

Navrhovateľka pred súdom zotrvala na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Odôvodnenie

návrhu doplnila vo svojom prednese, pričom uviedla, že pokiaľ ide o odpoveď znalkyne na otázku,
či predmetný pozemok je reálne deliteľný s týmto záverom nesúhlasí, a to i z toho dôvodu, že záver
znalkyne, že náklady reálnej deľby, tak ako ustálila znalkyňa, by mali byť iba o náklady vyhotovenia
geometrického plánu nie sú správne, nakoľko prípadný novovzniknutý pozemok, by bol susediaci s
jej pozemkom a musela by vybudovať novú prístupovú cestu z viacerých dôvodov, najmä z dôvodu,

že jej rodinný dom je na tuhé palivo, ktoré treba do domu doviesť, dom je drevený, čiže jednoznačne
musí byť zabezpečený prístup aj pre požiarne vozidlo, čo by potom malo za následok i zbúranie časti
súčasného opornéhomúru,čižeužztohojezrejmé,ženákladyreálnejdeľbybyprevýšilijednaknáklady
geometrického plánu, ale aj vo vzťahu k hodnote pozemku.

Tiež by musel byť odstránený súčasný chodník, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, tiež pozemok,
ktorý po reálnom rozdelení sporného pozemku pripadol odporkyni, resp. jeho hranica by bola na hranici
domu č.s. XXX, a tak z dôvodu údržby tohto domu, keďže je drevený a každoročne sa natiera, je
nevyhnutné ponechať určitý priestor práve za účelom pravidelnej údržby bežnej predmetného domu.
Tiež zdôraznila, že nie je v žiadnom prípade ochotná hradiť náklady reálnej deľby.

Ďalej poukázala na to, že je predpoklad, že tá časť pozemku, ktorá susedí s pozemkom, ktorý odporkyňa
mienila predať, tak v tejto časti je vedené elektrické vedenie, prípojka káblovej televízie a sú pripravené
siete a prípojky na vodu.

Poukázala i na to, že znalkyňa v predmetnom znaleckom posudku udáva, že pozemok by bol využiteľný
na dvor, s čím by prípadne by bolo možné súhlasiť, zároveň však v znaleckom posudku uvádza jeho
využitie na drobnú zástavbu napr. garážou uvádzala, s čím by navrhovateľka v rámci stavebného
konania nesúhlasila, pretože už v súčasnosti je málo osvetlený, nakoľko slnko tam svieti len v

popoludňajších hodinách a miestnosti, ktoré sú vo vnútri domu, sú pomerne tmavé a teda ďalšou i
drobnou zástavbou, či už garáže alebo altánku, by došlo ešte k väčšiemu zatieneniu, s čím by rozhodne
nesúhlasila.

Záverom prednesu navrhovateľka zdôraznila, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

súd musí prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale najmä aj na účelné využitie
novovzniknutých pozemkov s tým, že ako to už vyplýva z konania, odporkyňa nemá reálny - skutočný
záujem predmetnú nehnuteľnosť vlastniť a využívať, nakoľko dňa 25.06.2013 doručila Správe katastra
Žilina kúpnu zmluvu na predaj jej spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho navrhla navrhovateľkasúdu nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporkyni s pozemkom disponovať a tento
scudziť, pričom predmetné predbežné opatrenie bola aj vydané a rozhodnutie súdu o jeho nariadení je
právoplatné a vkladové konanie je prerušené práve z uvedeného dôvodu. Je teda úplne nepochybné, že

odporkyňa chce zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať reálnym rozdelením veci iba z dôvodu,
že tento pozemok chce následne predať a preto navrhuje súdu, aby i tento fakt zobral do úvahy pri
svojom rozhodovaní.

Pokiaľ ide o hodnotu pozemku určenú znaleckým posudkom, s touto súhlasí a žiadne námietky voči

hodnote určenej znaleckým posudkom nemá.

Právna zástupkyňa odporkyne pred súdom uviedla, že sa pridržiava záveru vykonaného znaleckým
posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná v pomere
spoluvlastníckych podielov, pričom poukazuje na ustanovenie §-u 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v ktorom sa výslovne upravujú spôsoby, a to poradia, akým spôsobom by sa malo reálne rozdeliť

podielové spoluvlastníctvo a v prípade, ak nedôjde k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi, tak
prichádza možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti podľa výšky podielov, a to v prípade i faktickej a
funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Za daného stavu na základe vykonaného znaleckého
dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná a ak by boli vytvorené nové pozemky,
vyslovila svoju domnienku, že odporkyňa by asi požadovala tú časť, ktorá bude čo najbližšie k

susedným pozemkom, s tým, že každý susedný vlastník má povinnosť strpieť právo prechodu, resp.
určitú nevyhnutnú údržbu nehnuteľnosti druhého susedného pozemku alebo susednej nehnuteľnosti, a
teda by požadovala tú časť súčasného pozemku, cez ktorú neprechádza elektrická prípojka, takže by
žiadne náklady na stavebné úpravy nevznikli.

Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom uviedla iba, že s touto nesúhlasí a má
za to, že skutočná trhová hodnota v katastrálnom území O. je omnoho vyššia.

Z hľadiska zisteného skutkového stavu prejednávanej veci v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka a

odporkyňasúpodielovéspoluvlastníčky pozemkuparc.č.KNCXXXXX/X-zastavenéplochyanádvoriao
výmere XXX m2, zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec O., katastrálne územie O., pričom navrhovateľka
je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou pozemku vo veľkosti podielu 2/3 a odporkyňa vo veľkosti
podielu 1/3.

Tiež nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania k dohode o zrušení a vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku nedošlo.

Rovnako tak nebolo v konaní sporné, že odporkyňa dňa 25.06.2013 - teda v priebehu konania, doručila

býv.SprávekatastraŽilinakúpnuzmluvunapredajjejspoluvlastníckehopodielukspornejnehnuteľnosti,
na základe tejto skutočnosti na návrh navrhovateľky súd uznesením č.k.13C/172/2012 - 58 zo dňa
02.07.2013, právoplatným dňa 26.07.2013, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni, aby
nenakladalasospoluvlastníckympodielom vyjadrenýmv1/3knehnuteľnosti,atokpozemkuparc.č.KN
-CXXXXX/X-zastavanéplochyanádvoria,ovýmereXXXm2,zap.naLVč.XXXXpreokresŽ.,obecO.,

katastrálne územie O., najmä aby označený spoluvlastnícky podiel nepreviedla na tretie osoby kúpnou
zmluvou, darovacou zmluvou, aby označený spoluvlastnícky podiel nezamenila, nezaťažila záložným
právom, vecným bremenom, predkupným právom alebo iným právom v prospech tretích osôb, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 13C/172/2012 s tým,
že katastrálne konanie o povolenie vkladu kúpnej zmluvy, na základe ktorej mienila odporkyňa scudziť

svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti a tento previesť na inú osobu, vedené na príslušnom
katastrálnomúrade podč.V-4640/13jeprerušenénazákladerozhodnutiabýv.SprávykatastraŽilinač.
V 4640/13 zo dňa 25.07.2013 (č.l. 67), uznesenie č.k.13C/172/2012 - 58 zo dňa 02.07.2013 o nariadení
predbežného opatrenia Správa katastra Žilina prevzala dňa 09.07.2013 (č.l. 62).

Vkonanítedanebolosporné,žeodporkyňa uzatvorilakúpnuzmluvunapredajsvojhospoluvlastníckeho
podielu k spornej nehnuteľnosti s treťou osobou, pričom ani svoj podiel neponúkla na kúpu
navrhovateľke, čím navyše porušila zákonné predkupné právo navrhovateľky zakotvené v ust. § 140
Občianskeho zákonníka.Z hľadiska právneho posúdenia veci, súd na zistený skutkový aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia :

Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa odseku 2, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa odseku 2 každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní

písomnú formu.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

V prejednávanej veci sporný pozemok je pozemkom priľahlým k stavbe, a to k rodinnému domu č.s.533
vo vlastníctve navrhovateľky. Reálne rozdelenie sporného pozemku by si vyžiadalo vybudovať novú
prístupovú cestu, ako je to zrejmé z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, a to z
viacerých dôvodov, najmä z dôvodu, že jej rodinný dom je na tuhé palivo, ktoré treba do domu doviesť,
dom je drevený, čiže jednoznačne musí byť zabezpečený prístup aj pre požiarne vozidlo, čo by potom

za následok i zbúranie časti súčasného oporného múru, čiže už z toho je zrejmé, že náklady reálnej
deľby by prevýšili jednak náklady geometrického plánu, ale aj vo vzťahu k hodnote pozemku by boli
neprimerane vysoké, pričom navrhovateľka deklarovala pred súdom, že tieto náklady nie je ochotná
hradiť.

Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že sporný pozemok má výmeru len 102m2 a má
veľmi nepravidelný tvar, čo prakticky znemožňuje jeho využitie ako pozemok stavebný a jeho
najpravdepodobnejšie využitie po deľbe by bolo využitie na dvor, resp. na drobnú stavbu ako altánok.
Vybudovanie ďalšej, čo i drobnej stavby na však súd považuje za nevhodné, najmä z dôvodu prípadného
zatienenia rodinného domu navrhovateľky.

V prejednávanej veci reálnou deľbou by s poukazom na podiel odporkyne -1/3 novovytvorený pozemok
mal výmeru len 34 m2, bol by tiež nepravidelného tvaru a jeho využitie by tak nemohlo byť účelné, ale
najmä ako to vyplýva z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, by bol susediaci

s pozemkom navrhovateľky a navrhovateľka by musela by vybudovať novú prístupovú cestu najmä
z dôvodu, že jej rodinný dom je na tuhé palivo, ktoré treba do domu doviesť, dom je drevený,
musí byť zabezpečený prístup aj pre požiarne vozidlo, čo by potom za následok i zbúranie časti
súčasného oporného múru, čiže už z toho je zrejmé, že náklady reálnej deľby by prevýšili jednak
náklady geometrického plánu, ako i samotnú hodnotu pozemku, pričom navrhovateľka nie je ochotná

tieto náklady hradiť.

Ako je už na inom mieste uvedené, znalcovi bola uložená otázka vyjadriť sa k reálnej deľbe pozemku iba
podporne najmä so zameraním sa na účelné využitie prípadných novovzniknutých pozemkov, nakoľko

otázkareálnejdeľbyniejeotázkaodborná,ideootázku,ktorúposudzujesúd,ktorásavzmysleustálenej
judikatúry rieši spravidla za súčinnosti znalca.V neposlednom rade podstatným pre rozhodnutie súdu bola aj skutočnosť, že odporkyňa nemá skutočný
záujem o reálne využitie pozemku pre seba ako vlastníka či spoluvlastníka, nakoľko je nesporné, že
tento mienila dokonca počas súdneho konania scudziť. Preto jej zmenený postoj súd vyhodnotil ako

účelovú obranu bez skutočného záujmu pozemok vlastniť.

Keďže otázka posúdenia reálnej deľby, je otázka právna, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že
zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sporný pozemok nie je reálne deliteľný.

Súd preto s poukazom na ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka prikázal sporný pozemok
do výlučného vlastníctva navrhovateľky, prihliadol pritom na veľkosť spoluvlastníckych podielov
(navrhovateľka je väčšinová spoluvlastníčka), na účelné využitie sporného pozemku a na skutočnosť,
že odporkyňa nemá opravdivý a skutočný záujem pozemok vlastniť, ale tento chce scudziť.

V súvislosti s nesúhlasom právnej zástupkyne odporkyne s hodnotou pozemku určenou znaleckým
posudkom súd uvádza, že tento nesúhlas bol súdu prednesený ako subjektívny názor právnej
zástupkyne odporkyne, bez relevantným námietok proti znaleckému posudku, bez návrhu na prípadné
ďalšie dokazovanie v tejto otázke.

Nestačí len konštatovanie nesúhlasu, námietky proti znaleckému posudku musia byť vo všeobecnosti
vznesené konkrétnym spôsobom a relevantne, nakoľko znalec je odbornou autoritou, a len relevantnými
námietkami je možné ozrejmiť, či postup znalca bol alebo nebol súladný s na vec sa vzťahujúci
zákonnými predpismi, teda tak aby súd mohol prípadne dopočuť znalca na konkrétne výhrady prípadne

nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súd preto na toto subjektívne stanovisko právnej zástupkyne
odporkyne neprihliadal a za stavu, že navrhovateľka s určenou hodnotou pozemku súhlasila, zaviazal
navrhovateľku na vyplatenie finančnej náhrady za vyporiadané podielové spoluvlastníctvo vo výške
určenej znaleckým posudkom pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel odporkyne, t.j. vo výške 1/3 z
hodnoty 2.150,- Eur určenej znaleckým posudkom, čo činí 716, 70 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 151 ods. O.s.p. v zmysle ktorého si súd môže
vymieniť rozhodnutie o náhrade trov konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie na súde končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).