Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/554/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235235
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235235.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
TELERVIS PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr.
Vratislav Šteffek, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: R. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, A., štátny občan SR, o zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 210 eur od 20.10.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 400 eur spolu s úrokom z
omeškania 5,25 % ročne zo sumy 400 eur od 5.5.2014 do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo
odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. 320131390 v sume 500 eur, za odplatu vo výške 190 eur, splatných v 13 mesačných splátkach a to
v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eur a v 10 mesačných splátkach po 68,25 eur. Odporca
do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 290 eur, neuhradené
doposiaľ zostalo 400 eur (690 - 290). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 15.10.2014 vyhlásil
úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 4.5.2014. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na
zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom
sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 5.5.2014.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril. Uviedol, že nie je v jeho finančnej situácii zaplatiť celú sumu
naraz, žijú len z jedného príjmu nakoľko manžel je nezamestnaný.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 21.3.2016.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320131390 zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške
500 eur pri výške odplaty 190 eur na 13 mesiacov čo predstavuje 18 % z poskytnutého úveru. Celková
dlžná suma predstavovala 690 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo
výške 2,50 eur (prvé tri splátky) a 68,25 eur (desať splátok) k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver
bol poskytnutý za odplatu a to úrok vo výške 20 % z istiny a odmena vo výške 18 % z istiny. Priemerná
ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve 48,52 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
obchodné podmienky úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.
Upomienkou zo dňa 11.12.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k
tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 4.5.2014 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej
sumy 400 eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 99 eur a
náhradou nákladov 100 eur; spolu dlžná suma 599 eur, ktorú skutočnosť oznámil odporcovi listom zo
dňa 15.10.2014.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).
Navrhovateľakoveriteľvdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľajeokreminéhoajposkytovaniepôžičiekaúverovnebankovýmspôsobom.Odporcazmluvu
uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv.
typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že
v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky,
bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 190 eur bola
označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 152 eur, však zahŕňala
aj 20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda nie je zrejmé v akej výške v
jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi
neobsahovalanáležitostipodľacitovanýchustanovení§9ods.2písm.f), vzmluvesanikdenenachádza
údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade
dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických
operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom.
Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške
500 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní bolo nesporné, že odporcom
doposiaľ bola uhradená celkom suma 290 eur a preto súd považoval nárok navrhovateľa za právne
dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 210 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných úhrad
290 eur a poskytnutého úveru 500 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli
uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 210 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
sumy 190 eur) návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 5.5.2014 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 4.5.2014 doručoval prostredníctvom pošty
17.10.2014 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 210 eur od 20.10.2014 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa
§517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti
uplatnených úrokov návrh zamietol.
Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení poukazoval na nepriaznivú finančnú situáciu a možnosť splátok súd
poznamenáva, že pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok bola najmä výška priznaného plnenia a tvrdené osobné pomery odporca v konaní nepreukázal.
Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 210 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 210 eur
od 20.10.2014 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti (o
zaplatenie 152 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 210 eura podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti
nepriznaných 190 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu.
Keďže navrhovateľ mal úspech len čiastočný a odporcovi však v súvislosti s konaním žiadne trovy
preukázateľne nevznikli, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenie rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov konania právo na náhradu trov nepriznal.
.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.