Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200941
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200941.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. T. P., bytom Q., právne zastúpený:
AdvokátskakanceláriaJUDr.ŠimonMeliš,s.r.o.,Partizánska3,Bratislava,protiodporcovi:Mestskáčasť
Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, 844 02 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SU-6687/3410/2014/1 zo dňa 25.03.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/118/2014-14 zo dňa 8. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/118/2014-14 zo dňa
8. júla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu, že žaloba smerovala proti
rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom (§ 248 písm. a/ OSP) a žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SU-6687/3410/2014/1 zo dňa 25.03.2014, ktorým bolo
rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej voči zamestnankyni stavebného úradu Ing. A. F. v konaní o

dodatočnom stavebnom povolení stavby, krajský súd v rámci skúmania podmienok konania posúdil ako
nepodliehajúce súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP, pretože je svojím charakterom
predbežnej povahy a ako také je zo súdneho prieskumu vylúčené, keďže ho možno subsumovať pod
negatívnu enumeráciu obsiahnutú v ustanovení § 248 písm. a) OSP.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutočnosť, že súdna ochrana prostredníctvom správneho

súdnictva je subsidiárna, predpokladá aktívnu starostlivosť účastníka alebo dotknutej osoby o okruh
svojich práv a povinností napríklad prostredníctvom vyčerpania opravných prostriedkov v správnom
konaní. Zasahuje „ex post“ a vo veľmi zriedkavom prípade ju možno využiť „a priori“ spôsobom
ako nástroj právnej prevencie proti hrozbe zameranej na práva a povinnosti jednotlivca (napríklad
prostredníctvom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia). Táto zásada je potom vyjadrená aj
ustanovením § 248 písm. a) OSP, podľa ktorého súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov

predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Predbežnými rozhodnutiami
sú všetky tie, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí. Sú to tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcov vo
vzťahu k posudzovanej činnosti nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t.j. nie
sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach, teda ani na základných právach a slobodách.

Súd prvého stupňa v nadväznosti na uvedené konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie o

vylúčení, resp. nevylúčení zamestnanca stavebného úradu je predbežným rozhodnutím, keďže sa ním
správne konanie nekončí a samé osebe nie je spôsobilé mať vplyv na práva a povinnosti účastníkovstavebného konania. Podľa krajského súdu žalobca bude mať možnosť zákonnosť predmetného
rozhodnutia namietať v správnom súdnictve, pokiaľ podá žalobu podľa druhej hlavy piatej časti OSP na
preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia (či postupu správneho orgánu), ktorým sa konanie

končí.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP včas odvolanie a
domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa žalobcu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to,
že napadnuté správne rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo námietke predpojatosti zamestnanca
stavebného úradu v konaní o dodatočnom stavebnom povolení stavby podlieha súdnemu prieskumu.
S poukazom na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 41 bod 1 Charty základných práv Európskej únie žalobca

dôvodí, že napadnuté rozhodnutie priamo zasahuje do jeho ústavného práva domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. S prepojením na predmet prebiehajúceho stavebného
konania, ktorého výsledok môže priamo zasahovať do majetkovej sféry žalobcu a tak i do jeho práva
vlastniť majetok, garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy, je i v tomto štádiu konania potrebné súdnym

prieskumom zabezpečiť dodržanie zásady na spravodlivé konanie pred nestranným správnym orgánom,
ktoré spadá i pod právo na spravodlivé súdne konanie. Na podporu argumentácie žalobca poukazuje
na obsah odlišného stanoviska k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 186/2013-31
zo dňa 18.10.2011, podľa ktorého zo súdneho prieskumu nesmú byť vylúčené rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré sú spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s §

246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 246c ods. 1
vety prvej v spojení s § 214 ods. 2 OSP.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Podľa § 12 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z
konania nemožno podať samostatné odvolanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu k predmetu

odvolacích námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a
na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP):

Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi preukazuje neformálny výklad ustanovenia § 248 písm.
a) OSP a podrobuje súdnemu prieskumu rozhodnutia predbežnej povahy, pokiaľ tieto vzhľadom na

okolnosti konkrétneho prípadu prebiehajúceho správneho konania zasahovali priamo do základných
práv a slobôd účastníkov konania a veľkou mierou vyjadrovali svojvôľu správneho orgánu, napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23. apríla 2013, sp. zn.
2Sžo/13/2011 zo dňa 17. augusta 2011.

K odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že správny poriadok zabezpečenie nestrannosti
rozhodovania nezaujatými zamestnancami správneho orgánu koncipuje tak, že rozhodnutie o vylúčení
zamestnanca je posledným štádiom pre vylúčenie pracovníka správneho orgánu z konania. Vylúčeniu
pracovníka správneho orgánu môže predchádzať námietka účastníka konania alebo oznámenie
samotného pracovníka správneho orgánu o dôvodoch smerujúcich k pochybnostiam o jeho nezaujatosti.

Je na príslušnom správnom orgáne (§ 11 ods. 1 Správneho poriadku), aby o tejto námietke alebo
oznámení rozhodol. V prípade záporného rozhodnutia, t.j. ak nadriadený správny orgán rozhodol
o nevylúčení pracovníka správneho orgánu, nakoľko uvádzané dôvody nepredstavujú zákonné
podmienky na vylúčenie pracovníka, pracovník naďalej koná a rozhoduje vo veci. V tomto prípade
môže účastník správneho konania opätovne namietať (aj keď z iných dôvodov) zaujatosť pracovníka

správneho orgánu, o ktorých znova rozhoduje kompetentný správny orgán. Pre uvedené konanie
potom platí, že pracovník správneho orgánu, aj napriek námietkam účastníka správneho konania,
sa považuje za nezaujatého, tak ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia príslušného správneho
orgánu. Týmto správny orgán rozhodnutím o námietkach zaujatosti garantuje, že sú splnené zákonné
podmienky na vedenie konania o merite veci nepredpojatým zamestnancom. V opačnom prípade,

môže byť právoplatné konečné administratívne rozhodnutie zrušené v rámci súdneho prieskumu
podľa druhej hlavy piatej časti OSP i z dôvodu nedodržania zákonného postupu predchádzajúceho
vydaniu preskúmavaného správneho rozhodnutia, spočívajúceho v nedodržaní základných podmienok
vedenia konania, pod ktoré možno podradiť i zabezpečenie nestrannosti rozhodovania nepredpojatým
zamestnancom správneho orgánu.

Procesné rozhodnutie správneho orgánu o zaujatosti, resp. nezaujatosti jeho zamestnanca je vylúčené
z preskúmavacej právomoci súdov, ktorého nezákonnosť môže účastník, ak sa domnieva, že správny
orgán pri vylúčení zamestnanca nepostupoval v súlade so zákonom, namietať až v odvolacom konaní
proti meritórnemu rozhodnutiu. Tento právny názor uplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti i Ústavný
súd Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 186/2013, II. ÚS 393/2010, II. ÚS 458/2010).

Odvolací súd z uvedených dôvodov v zhode s názorom vysloveným krajským súdom nepovažuje
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu,keďže jeho zákonnosť je súčasťou súdneho preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu konečného rozhodnutia vo veci týkajúcej sa predmetu správneho konania.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta

tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.