Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215764
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215764.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/126/2012-125

zo dňa 28. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom
konanítvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,t.j.zamietnutímžiadostisúdnehoexekútoraovydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Súčasne zamietol aj návrh žalobcu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd zo dňa 23. 07. 2014.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku k výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorým sa žalobca
domáhal prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/370/2012 pre porušenie práva
žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd, okresný súd uviedol, že v skutočnostiach uvádzaných
žalobcom nevidel dôvod na prerušenie konania, či už podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) alebo § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Nepovažujúc
za takýto dôvod ani sťažnosť žalobcu spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti (a to ani v prípade,
ak ju žalobca skutočne podal na ústavný súd) okresný súd zdôraznil, že už raz návrh na prerušenie
konania z identických dôvodov (uvedených v podaní zo dňa 12. 12. 2013) zamietol, a to uznesením č.
k. 10C/126/2012-56 zo dňa 19. 12. 2013, ktoré potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 15Co/199/2014-78 zo dňa 30. 04. 2014.
Okresný súd v priebehu konania spojil osem vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré ďalej

viedol pod sp. zn. 10C/126/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi
týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní a zistil, že všetky exekučné konania začali do 31. 05. 2010,
pričom exekučným titulom bol vo všetkých prípadoch rozhodcovský rozsudok. Vo všetkých exekučných
konaniach súd vyzval oprávneného (priamo alebo prostredníctvom súdneho exekútora) na predloženiepríslušnej zmluvy o úvere s poukazom na to, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a uvedené
je potrebné na posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Zdôraznil, že vo všetkých
exekučných konaniach žalobcom namietané prieťahy spôsobil sám žalobca, nakoľko súd čakal na

predloženie požadovanej zmluvy o úvere. Exekučné konanie vedené pod č. k. 14Er/811/2009 začalo
dňa 18. 07. 2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.
08. 2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 10. 09. 2009 vyzval rozhodcovský súd a výzvou zo dňa 14.
10. 2009 oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy za účelom
rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná

zmluva nebola súdu predložená ani po opätovných výzvach. Súdu nebola zmluva predložená ani do
právoplatného skončenia konania. Exekučné konanie vedené pod č. k. 14Er/893/2009 začalo dňa 12.
08. 2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25. 09. 2009.
Exekučný súd výzvou zo dňa 29. 09. 2009 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na
predloženieúverovejzmluvyzaúčelomrozhodnutiaožiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva nebola súdu predložená ani po opätovných výzvach. Súdu

nebola zmluva predložená ani do právoplatného skončenia konania. Exekučné konanie vedené pod
č. k. 5Er/736/2010 začalo dňa 13. 05. 2010, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 16. 07. 2010. Exekučný súd výzvou zo dňa 25. 10. 2010 vyzval oprávneného
prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy za účelom rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva bola súdu

predložená až 30. 11. 2010. Exekučné konanie vedené pod č. k. 14Er/971/2009 začalo dňa 09. 09.
2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15. 10. 2009.
Exekučný súd výzvou zo dňa 16. 10. 2009 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora
na predloženie úverovej zmluvy za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva nebola súdu predložená ani po opätovných

výzvach. Súdu nebola zmluva predložená ani do právoplatného skončenia konania. Exekučné konanie
vedené pod č. k. 5Er/1070/2009 začalo dňa 15. 10. 2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02. 11. 2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 20. 05. 2009
vyzval rozhodcovský súd a výzvou zo dňa 09. 12. 2009 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho
exekútora na predloženie úverovej zmluvy za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva bola súdu predložená až 18. 12.
2009 po opätovných výzvach. Exekučné konanie vedené pod č. k. 8Er/869/2009 začalo dňa 05. 08.
2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16. 09. 2009.
Exekučný súd výzvou zo dňa 06. 11. 2009 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora
na predloženie úverovej zmluvy za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva bola súdu predložená až 25. 01. 2010. Exekučné
konanie vedené pod č. k. 5Er/892/2009 začalo dňa 09. 08. 2009, súdny exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25. 09. 2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 06. 11. 2009
vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie úverovej zmluvy za účelom
rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Požadovaná

zmluva nebola predložená. Exekučné konanie vedené pod č. k. 5Er/1131/2009 začalo dňa 01. 11.
2009, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23. 11. 2009.
Exekučný súd výzvou zo dňa 09. 12. 2009 vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na
predloženieúverovejzmluvyzaúčelomrozhodnutiaožiadostisúdnehoexekútoranaudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Požadovaná zmluva bola súdu predložená až 13. 12. 2010 po opätovných

výzvach. Okresný súd konštatoval, že v každej exekučnej veci, od ktorej odvodzoval žalobca svoj
nárok, súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Obdobie od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do zamietnutia tejto žiadosti bolo potrebné na preskúmanie
formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení
na ochranu spotrebiteľa. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR skúmal, či v tom ktorom konkrétnom

prípade bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zložitosti
veci, správania účastníka konania a postupu súdu. Lehotu 15 dní na vydanie poverenia podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej aj
„EP“) označil za procesnú a zákonnú, zámerom ktorej bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha
dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu.

Za jej prekročenie Exekučný poriadok neuvádza žiadnu sankciu, preto je potrebné ju považovať za
poriadkovú. Pre konštatovanie zbytočných prieťahov v postupe súdu nestačí len prekročenie 15 dňovej
lehoty, ale dôležité sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ako je správanie oprávneného, súdneho
exekútora a ich súčinnosť. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri postupeexekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní, a preto nebol preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny
úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods.

1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 až ods. 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, o §§ 41 ods. 2 písm. d), 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku; o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore

s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v

čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na
prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho

rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k

degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.

Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v
exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca navrhol vykonať dokazovanie
len konkrétnymi exekučnými spismi okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku
zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného

sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu
žalobcu žalovanej na vyjadrenie. Obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka
konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenie žalovanej k návrhu riadne
doručil žalobcovi prostredníctvom pošty. Po spojení vecí vedených na okresnom súde Lučenec podsp. zn. 10C/126/2012, 10C/149/2012, 10C/125/2012, 10C/122/2012, 10C/120/2012, 10C/147/2012,
10C/116/2012, a 5C/115/2012 na spoločné konanie uznesením č. k. 10C/126/2012-22 z 05. 09. 2013,
nariadil okresný súd na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho

zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej; pred pojednávaním nariadeným na deň 18. 12. 2013 doručil
žalobca okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/370/2012. Návrh na prerušenie konania zamietol Okresný súd Lučenec
uznesením č. k. 10C/126/2012-56 zo dňa 19. 12. 2013. Jeho rozhodnutie bolo potvrdené Krajským

súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/199/2014-78 zo dňa 30. 04. 2014. Napriek tomu
žalobca opätovne pred novým termínom pojednávania (dňa 28. 07. 2014) doručil ďalší návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z tých istých dôvodov, že podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/370/2012; okresný súd
žiadostižalobcuozrušenienariadenéhopojednávanianevyhovelauznesenímvyhlásenýmdozápisnice
nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania; následne vykonal dokazovanie pripojenými

exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K
spisu okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy alebo
fotokópie exekučných spisov ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť žalobcovi podľa návrhu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že

okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§

212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na

argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu nie

je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a

vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie
pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu
vznesenej žalobcom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného
súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný
odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a
včas predvolaného žalobcu boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.
s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka

konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené aj
vyjadrenie žalovanej k návrhu. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci
dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, toto
všakpozostávalolensoboznámenímsaspísomnosťamizospisuvrátaneexekučnýchspisovafotokópií
exekučných spisov, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca

bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených
skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal.
K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý opätovne
zamietol žalobcom podaný návrh na prerušenie konania, pretože o obsahovo úplne totožnom návrhu na
prerušenie konania okresný súd už rozhodol dňa 19. 12. 2013 jeho zamietnutím, ktoré potvrdil aj Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/199/2014-78 zo dňa 30. 04. 2014; preto i keď tu bol dôvod
na zastavenie konania o opätovne podanom návrhu na prerušenie konania pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, táto skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej (§ 212 ods. 3 O. s. p.), a preto na ňu odvolací súd neprihliadal.
Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd v
plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v

tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu došlo po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.
Žalobca v žalobe uvádza, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel platných v dobe
od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 Exekučný poriadok nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, preto
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným
titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie
rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. V exekučných konaniach
vedených podľa procesných pravidiel účinných od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 sa robil rozdiel medzi
exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená iba vo
vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, avšak žalobca disponuje exekučnými titulmi vo forme rozhodcovských rozsudkov, na ktoré
sa výnimka podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o lehote na rozhodnutie nevzťahovala. Len v období
od 01. 06. 2011 už 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie neplatila v prípade, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.
Tento názor žalobcu nie je celkom správny. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
„Zákon o rozhodcovskom konaní“) nadobudol účinnosť 01. 07. 2002. V § 35 Zákon o rozhodcovskom
konaní ustanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41
ods. 1, 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmiery, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj
na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom od 01.02.2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo možné viesť
exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného rozhodnutia“,
keďžezák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanípriznávalrozhodcovskémurozsudkusúčinnosťou

od 01. 07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku súdu. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05.
2010 bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti,
pretože až s účinnosťou od 01. 06. 2010 bola v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvená výnimka,že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) a d).
Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm. c) za exekučné tituly

označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného poriadku
uskutočnená zák. č. 102/2011 Z. z. účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu
vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný výklad § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií sa
rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z toho vyplýva záver, že rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom od 01.07.2002; v období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal exekučný súd o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a mienil vydať
poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 01. 06. 2010 naďalej, pokiaľ chcel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol viazaný

lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota
15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri
napr. uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn. II. ÚS 520/2012

zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II. ÚS 248/2013 zo dňa 25. 04. 2013 alebo sp. zn. II. ÚS 112/2013 zo dňa
13. 02. 2013).
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci. Súdna prax sa ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa

10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013).
Z pripojených exekučných spisov je zistiteľné, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. 14Er/811/2009 (povinný Peter Lorinčík) bola exekučnému súdu
doručená dňa 26. 08. 2009 a exekučný súd ju zamietol uznesením z 25. 01. 2010; vo veci sp.
zn. 14Er/893/2009 (povinný Rudolf Ridzoň) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie doručená 25.09.2009 a okresný súd ju zamietol uznesením zo dňa 26. 01.
2010; vo veci sp. zn. 5Er/736/2010 (povinná Silvia Berkyová) bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 16. 07. 2010 a okresný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 02. 03. 2011; vo veci sp. zn. 14Er/971/2009 (povinný Peter Pročko) bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 15. 10. 2009 a okresný súd ju zamietol

uznesením zo dňa 27. 01. 2010; vo veci sp. zn. 5Er/1070/2009 (povinná Mária Végesiová) bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 04. 11. 2009 a okresný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 02. 03. 2011; vo veci sp. zn. 5Er/869/2009 (povinná Ružena
Oláhová) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená 16.
09. 2009 a okresný súd ju zamietol uznesením zo dňa 07. 04. 2010; vo veci sp. zn. 5Er/892/2009

(povinný Vincent Botoš) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená 25. 09. 2009 a okresný súd ju zamietol uznesením zo dňa 04. 04. 2010; vo veci sp. zn.
5Er/1131/2009 (povinná Magdaléna Radičová) bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručená 23. 11. 2009 a okresný súd ju zamietol uznesením zo dňa 08. 03. 2011;
uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je

plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predložených exekučných
titulov. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje
pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná
na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Okresný súd

dospel aj k správnemu záveru, že ak nebol preukázaný prvý základný predpoklad vzniku škody a to
žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup, nebolo potrebné skúmať existenciu ďalších predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle žaloby žalobcu. Žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu), preto
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade

nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.