Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203798
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy

Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa M. Z. a. s., so sídlom S. XXX/XXX, H.
5, M. republika, O. XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. H. Z., usadeným euroadvokátom, so sídlom
T., E. XX, proti odporcovi Z. E., bytom F. C., J. XXX/X, právne zastúpeného I. A., s.r.o. so sídlom T., P. 6,
o zaplatenie 20.964,96 Kč s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 18. decembra 2014, č.k. 21C/130/2014-60, v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. marca
2015, č.k. 21C/130/2014-65 a opravným uznesením zo dňa 26. marca 2015, č.k. 21C/130/2014-82 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.

marca 2015, č.k. 21C/130/2014-65 a zo dňa 26. marca 2015, č.k. 21C/130/2014-82 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 06. marca 2015, č.k.
21C/130/2014-65 a zo dňa 26. marca 2015, č.k. 21C/130/2014-82) súd prvého stupňa zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi 20 964,96 Kč s úrokom 17,90 % ročne zo sumy 15 000,- Kč od 28.1.2014 do
zaplatenia a úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 16 300,- Kč od 28.8.2012 do 31.12.2012,
úrokom z omeškania 7,05 % % ročne zo sumy 16 300,- Kč od 1.1.2013 do 30.6.2013 a úrokom z

omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 16.300,-- Kč od 01.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 146,44
Eur, z toho titulom zaplateného súdneho poplatku 35,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 110,94
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám Mgr. S. I.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 20 946,96 Kč s úrokom 17,90 %
ročne zo sumy 15 000,- Kč od 28.1. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy
16 300,- Kč od 1.1.2013 do 30. 6. 2013 a úrokom z omeškania 8,08 % ročne zo sumy 16 300,-

Kč od 1.7.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd prvého stupňa mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že na základe Zmluvy o M. aktívnom Konte, o produktových balíčkoch pre
deti, študentov a dospelých zo dňa 13. 12. 2011 navrhovateľ zriadil odporcovi bežný účet. V rámci tejto
zmluvy na žiadosť odporcu mu na základe oznámenia zo dňa 13. 12. 2011 povolil možnosť prečerpania
účtu s úverovým rámcom 15.000,- Kč s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne, čím účastníci uzavreli
zmluvu o povolenom prečerpaní ČSOB študentského konta plus č. XXXXXXXXXR. Odporca oprávnenie
prečerpať účet do debetu využil, avšak navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil. Po bezvýsledných výzvach

navrhovateľ zosplatnil ku dňu 27.1.2014 celý dlh, o čom odporcu informoval. Keďže odporca z dlžnej
sumy nič nezaplatil, navrhovateľ sa domáhal svojho nároku súdnou cestou. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa považoval návrh navrhovateľa
za dôvodný. Navrhovateľ a odporca sú rôznej štátnej príslušnosti, preto má uzatvorená zmluva vzťahk právu rôznych štátov. Podľa čl. 4 ods. 1 Rímskej zmluvy je rozhodným právom právo Českej
republiky. Jedná sa o zmluvu o poskytnutí úveru, uzavretej na území Českej republiky, ako aj plnenie zo
strany navrhovateľa sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky, kde podmienky poskytovania

finančných prostriedkov obdobne ako na území Slovenskej republiky, sú upravené v § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka - zák. č 40/1964 Zb., pretože v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá podlieha režimu občiansko-právnych predpisov, aktuálnymi v čase uzatvárania zmluvy medzi
účastníkmi. V súlade s týmito súd priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v časti istiny /15 000,- Kč) a
zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia (4 664,96 Kč), zmluvného úroku 17,90 % odo dňa nasledujúceho

po zosplatnení dlhu (28. 1. 2014) do zaplatenia, neuhradených poplatkov (1 300,- Kč) ako aj 7.5 % , 7,05
% resp. 8,08 % úroku z omeškania ročne zo sumy istiny úveru a poplatkov (16.300 Kč). Zákonný úrok
z omeškania súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi podľa § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č.
163/2005Sb.vovýške,ktorázodpovedáročnevýškereposadzbystanovenejČeskounárodnoubankou,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka,jevýškaúrokovzomeškaniazávislánavýškereposadzbystanovenejČeskounárodnoubankou

a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka, a to od zosplatnenia dlhu. Náhradu trov
konania súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods.1 O.s.p.; navrhovateľ bol úspešný,
preto mu súd prvého stupňa priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania, spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh spolu vo výške 35,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia za
2 úkony právnej služby po 38,18 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) + 2 x režijný

paušál 8,04 Eur, + 20 % DPH, spolu vo výške 110,94 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v
danej veci boli medzi účastníkmi vedené rokovania o mimosúdnom vysporiadaní uplatnenej pohľadávky

s právnym zástupcom navrhovateľa (Mgr. H. Z.), pri ktorých dospeli k dohode. Z uvedeného
dôvodu právny zástupca navrhovateľa navrhol (medzi účastníkmi) odročiť pojednávanie vytýčené
na 18.12.2014, keďže došlo k ústnej dohode. Nasledovala e-mailová komunikácia medzi právnym
zástupcom odporcu a koncipientkou právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Barborou P., ktorá odporcovi
potvrdila, že pojednávanie dali ospravedlniť z dôvodu neúčasti. Odporca sa až z doručeného rozsudku

dozvedel že k odročeniu pojednávania nedošlo a jeho neprítomnosť nebola ospravedlnená. Z dôvodu
neúčastiodporcunavytýčenompojednávanístratilmožnosťnavrhnúťdôkazyvjehoprospech.Poukázal
na to, že navrhovateľ nesprávne uviedol, že odporca nevykonal žiadnu úhradu v prospech navrhovateľa.
Odporca dňa 19.04.2012 po doručení výzvy na úhradu vykonal vklad vo výške 130 € (3.229,46 CZK).
Z dôvodu absencie tejto informácie súd prvého stupňa, podľa názoru odporcu, vec nesprávne právne

posúdil a preto nevykonal ďalšie dokazovanie, neúplne zistil skutkový stav veci, preto nevykonal
navrhnuté dôkazy a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Namietal nesprávne vyčíslenie pohľadávky, ktorú je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi, pričom
správne má byť istina 13.070,54 CZK. Záverom uviedol, že peniaze na účte prečerpal v dôsledku
finančnej tiesne, pričom momentálne je študentom dennej formy štúdia, takže nie je v jeho možnostiach

uhradiť dlh jednorazovo.
Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkodvolaniuodporcuuviedol,žedňa08.12.2014odporcaichpožiadal
o oznámenie výšky dlžnej sumy a odročenie pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa emailom zo
dňa 09.12.2014 právnemu zástupcovi odporcu tieto informácie poskytol a dal ospravedlniť vytýčené
pojednávanie v zmysle dohody a ani sa ho dňa 18.12.2014 nezúčastnil. Vo vzťahu k vykonanej úhrade

vo výške 130 Eur navrhovateľ uviedol, že túto platbu riadne eviduje a bola zohľadnená pri určení výšky
dlhu v žalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu

nie je dôvodné.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
a skutočnosti musia predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v preskúmavanej veci sa navrhovateľ (upraveným) návrhom
domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 20.964,96 CZK s príslušenstvom, z titulu nesplateného

úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte, pričom svoj nárok riadne podložil
listinným dôkazmi, a to najmä Zmluvou o M. aktívnom Konte, o produktových balíčkoch pre deti,
študentov a dospelých zo dňa 13. 12. 2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami M. platnými od
01.05.2006, Žiadosťou odporcu o poskytnutie povoleného prečerpania M. Študentského konta Plus
zo dňa 13.12.2011, Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB Študentského konta zo
dňa 13.12.2011, Výzvami k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 26.06.2012, 14.03.2012 a 01.08.2012,

Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28.08.2012, prehľadom pohybov na danom účte za obdobie
od 31.01.2012 do 27.01.2014.

Súd prvého stupňa v danej veci vydal dňa 23.05.2014 platobný rozkaz č.k.
17Ro/44/2014-40, ktorý bol odporcovi spolu so žalobou a jej prílohami doručený dňa 04.06.2014.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom potvrdil, že mal
s navrhovateľom uzatvorenú zmluvu o produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých, pričom
mu nebolo známe, že by s navrhovateľom uzatváral dňa 12.12.2011 aj nejaké ďalšie zmluvy. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku navrhovateľa uviedol len toľko, že má za to, že výška uplatneného nároku nie je
správna, pričom vo veci nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 06.11.2014. Spolu s predvolaním účastníkom
zaslal aj poučenie podľa § 120 ods. 4. O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia označiť, alebo
predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Zo spisu vyplýva, že odporcovi bolo

predvolanie spolu s poučením doručené do vlastných rúk dňa 14.11.2014, hoci zásielka bola uložená
na pošte už dňom 28.10.2014.

Nariadené pojednávanie dňa 06.11.2014 bolo odročené z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania
odporcovi. Nový termín súd prvého stupňa vytýčil na 18.12.2014, pričom predvolanie na toto

pojednávanie bolo odporcovi uložené na pošte dňa 18.11.2014. Odporca si ho v odbernej lehote
nevyzdvihol, preto sa zásielka vrátila súdu ako nedoručená. Navrhovateľ svoju neúčasť na tomto
pojednávaní vopred písomne ospravedlnil s tým, že jeho prítomnosťou by došlo iba k navýšeniu trov
konania a preto súhlasí s rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti na základe predložených listinných
dôkazov. Odporca sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Súd prvého stupňa následne, v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vec prejednal v
neprítomnosti účastníkov. V priebehu pojednávania bolo vyhlásené uznesenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené. Vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol
na základe obsahu spisu tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na

náhradu trov konania vo výške 146,44 €.
Odvolací súd sa s procesným postupom ako i právnymi závermi súdu prvého stupňa i s odôvodnením
napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné :

Elementárnou povinnosťou každého účastníka súdneho konania je niesť tzv. bremeno tvrdenia a
bremeno dôkazu. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a dokazovania je ustanovenie §
120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na

základevykonanýchdôkazov.Zákonurčujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkaza
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.Možnosť tvrdiť v konaní nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy, však nie je časovo neobmedzená.
Zákon ju limituje práve ustanovením § 120 ods. 4 O.s.p. tak, že účastníci ich môžu uplatniť len do
momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, o čom súd prvého stupňa odporcu

výslovne poučil. Odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľovi dňa 19.04.2012 zaplatil 130 €, je z tohto
dôvodu irelevantná, nakoľko odporca tento dôkaz uplatnil z vlastnej viny až po vyhlásení dokazovania
za skončené. Z uvedeného dôvodu sa súd týmto dôkazom už nemôže zaoberať, pretože nič odporcovi
nebránilo uplatniť ho včas.

V danom prípade je zo spisu zrejmé, že odporca zostal v tomto konaní takmer nečinný. Jediným
relevantným vyjadrením odporcu v priebehu celého prvostupňového konania bol odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom len uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by s bankou uzatváral okrem predmetnej
zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a dospelých iné zmluvy dňa 13.12.2011 a zároveň,
že má za to že výška uplatneného nároku je nesprávna. Svoje tvrdenia však v priebehu celého konania
nepodložil žiadnym dôkazom, a to ani napriek tomu, že bol o tejto povinnosti súdom výslovne poučený.

Z uvedeného dôvodu si môže za neúspech v konaní sám. Svojou pasivitou vo vzťahu k povinnosti tvrdiť
a navrhovať dôkazy, nepreberaním korešpondencie zasielanej mu súdom, neúčasťou na pojednávaní
zapríčinil, že súd vo veci úplne legitímne a vecne správne rozhodol na podklade obsahu spisu (§ 101
ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods.

1, § 142 ods. 1, § 151 ods.1 O.s.p.) nakoľko si náhradu trov konania v odvolacom konaní neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.