Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/147/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228807
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112228807.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o.,

so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: S. A., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., H.
Ž. J. X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo
Svidníku, ul. Sov.hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie sumy 421,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 36,47 EUR od 28.4.2010 až do zaplatenia, zo sumy 50,68 EUR od 28.6.2010 až

do zaplatenia a zo sumy 2,50 EUR od 28.7.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 188,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 10.11.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 143,10 EUR ako aj úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne

od 26.4.2011 až do zaplatenia, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 188,84 EUR vo
výške 0,5 % ročne od 26.4.2011 do 9.11.2013 návrh z a m i e t a .

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 36,80 EUR,
ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 28,80 EUR a z iných trov vo výške 8 EUR
(súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 78,78
EUR, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Igora Šafranka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2012 domáhal zaplatenia sumy spolu vo
výške 421,59 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,47 EUR od 28.4.2010
až do zaplatenia, zo sumy 50,68 EUR od 28.6.2010 až do zaplatenia a zo sumy 2,50 EUR od 28.7.2010
až do zaplatenia (istina uplatnená titulom nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb)

a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 331,94 EUR od 26.4.2011 až do zaplatenia (istina uplatnená titulom
zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti). Pohľadávku voči odporcovi nadobudol od veriteľa,
spoločnosti Slovak Telekom a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 28.6.2013 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu

odporcu v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nenamieta nárok
navrhovateľa na zaplatenie sumy 89,65 EUR titulom ceny poskytnutých elektronických komunikačných
služieb. Namietal však opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a to z dôvodu absolútnej neplatnosti
zmluvnej podmienky, upravujúcej zmluvnú pokutu uplatnenú navrhovateľom. Poukázal na právoplatné
rozsudky súdov, ktorými bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok

Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4 C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp.zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012), ďalej rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4 C
161/2011 zo dňa 6.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 16 Co 32/2012 zo dňa
15.3.2012, ďalej rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6 Co 91/2011 zo dňa 24.4.2012). Poukázal na
ust. § 53a/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je navrhovateľ vzhľadom k právoplatným rozsudkom,
ktorými bola zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú, povinný zdržať sa používania tejto nekalej

podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, s tým, že tieto rozsudky
predstavujú pre navrhovateľa zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a
zároveňzákonnúprekážkupresúdpriznaťnavrhovateľoviplnenieztakejtoabsolútneneplatnejzmluvnej
podmienky.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 31.7.2013, ktorým reagoval na argumentáciu vedľajšieho účastníka,
uviedol, že v prípade, ak by súd neuznal nárok navrhovateľa titulom zmluvnej pokuty, mal by mu
uplatnenépeňažnéplneniepriznaťtitulomnáhradyškody.Malzato,ženiejemožnéodnehospravodlivo
požadovať, aby sa vzdal nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním odporcu.

Poukázal na skutočnosť, že dojednaná zmluvná pokuta mala vlastne plniť funkciu paušalizovanej
náhrady škody v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky. Škoda vo výške 5.689 Sk (188,84 EUR)
pritom predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
jeho akciovou cenou, t.j. cenou, za ktorú bola odporcovi predaná. Odporca získal mobilný telefón za

zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tým, že podpisom Dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal požívať
služby, za tieto platiť ich cenu riadne a včas, vrátane plnenia povinnosti pravidelne realizovať zmluvné
dobíjanie podľa čl.1 písm.b) Dodatku k zmluve o pripojení, počas dohodnutej doby (doby viazanosti),
pričom svoj záväzok, na ktorý bola viazaná sankcia vo forme zmluvnej pokuty, porušil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil
tento skutkový stav:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť T-Mobile Slovensko
a.s., so sídlom v Bratislave, IČO:35 705 019) ako podnik a odporca ako účastník (fyzická osoba -

nepodnikateľ) uzavreli dňa 20.10.2005 zmluvu o pripojení (evidenčné číslo neuvedené), na základe
ktorej podnik odporcovi vypožičal mikroprocesorovú SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXX XXX XXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných
navrhovateľom. Odporca si zvolil užívateľský program 55Viac a služby CLIP, Zrušenie Easy, zrušenie
služby dobi Easy cez SMS. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné

podmienky spoločnosti navrhovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné
podmienky“), Cenník a Informácie o poskytovaných službách.

Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok, účinných od 1.10.2006 vyplýva, že účastník, ktorým sa
rozumie osoba, ktorá s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté

služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11
bod 11.8 Všeobecných podmienok.

Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi
začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou

idúcich kalendárnych dní.Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že navrhovateľ po skončení zúčtovacieho
obdobia vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje cenu poskytnutých služieb počas
zúčtovacieho obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.

Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie
vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na poslednú známu
adresu pre zasielanie faktúr a písomností, ktorú účastník oznámil navrhovateľovi.

Z článku 4 bodu 4 Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa je oprávnená odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej
splatnosti.

Z článku 11 bodu 11.13 písm.b/ Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť navrhovateľa má
právo na náhradu škody vzniknutej porušením niektorej z povinností účastníka vyplývajúcich zo zmluvy,

Všeobecných podmienok alebo z platných právnych predpisov.

Právny predchodca navrhovateľa poskytnuté telekomunikačné služby odporcovi vyúčtoval faktúrami,
ktoré pripojil k návrhu. Faktúrou zo dňa 8.4.2010, splatnou dňa 27.4.2010 vyúčtoval cenu služieb
poskytnutých v období od 8.3.2010 do 7.4.2010 vo výške 36,47 EUR. Faktúrou zo dňa 8.6.2010,

splatnou dňa 27.6.2010 vyúčtoval cenu služieb poskytnutých v období od 8.5.2010 do 7.6.2010 vo výške
50,68 EUR. Faktúrou zo dňa 8.7.2010, splatnou dňa 27.7.2010 vyúčtoval poplatok za upomienku pre
oneskorenú platbu vo výške 2,50 EUR. Spolu predmetnými faktúrami vyúčtoval sumu vo výške 89,65
EUR.

Súd ďalej zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 25.9.2008 Dodatok k zmluve
o pripojení, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu služieb z
pôvodného RELAX 100 na VO VEĽKOM 200, ako aj kúpna zmluva, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa so zľavou predal odporcovi mobilný telefón typu Sony Ericsson K770i black za kúpnu cenu
vo výške 1 Sk (0,03 EUR).

Z bodu 1 písm.b/ Dodatku vyplýva záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa
zvolenéhoprogramuslužiebadodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvouopripojení,Všeobecnými
podmienkami, platným cenníkom služieb a týmto dodatkom.

Z bodu 2 tohto Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti, uvedenú v tabuľke č.1
(24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení zrušiť
odstúpením od zmluvy alebo vypovedaním zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo
stranyúčastníka,kuktorýmsazaviazalvtomtoDodatkualebozmluveopripojení.Zažiadosťovypojenie

SIM-karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka,
žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM-karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy
o pripojení z iného dôvodu než je porušenie povinnosti na strane podniku. Účastník zároveň berie na
vedomie a súhlasí s tým, že počas doby viazanosti nemôže požiadať vo vzťahu k SIM-karte uvedenej v
záhlaví tohto dodatku o aktiváciu alebo o zmenu aktivovaného programu služieb na program služieb vo

veľkom, okrem prípadu, ak sa jedná o zmenu už aktivovaného programu služieb vo veľkom a za splnenia
podmienok stanovených podnikom. Podnik a účastník sa dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM-karty
z prevádzky podľa tohto bodu dodatku sa považuje aj žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla
uvedeného v záhlaví tohto dodatku od spoločnosti podniku k inému podniku poskytujúcemu verejnú
telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na predmet plnenia uvedený v bode 1 tohto dodatku

osobitne s ohľadom na záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu,
resp. poskytnutú zľavu z ceny služieb sa zmluvné strany dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v
tabuľke č.1 tohto dodatku účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví tohto dodatku
od spoločnosti podniku. Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia
dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete, je podľa bodu 4 tohto dodatku povinný uhradiť podniku

zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto dodatku, t.j. 10.000 Sk (331,94 EUR).Z bodu 3 Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti nepožiada o aktiváciu alebo o
zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program
služieb uvedený v tabuľke č.1 tohto dodatku.

Z bodu 4 Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany účastníka ( najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo
v článku 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2. písm.a/ až c/ Všeobecných
podmienok a následného vypojenia SIM-karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku

zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto dodatku, t.j. 331,94 EUR. Zaplatením zmluvnej pokuty
nezaniká právo podniku na náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktoré je zmluvná
pokuta viazaná.

Z interného dokladu navrhovateľa súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu typu Sony Ericsson
K770i black ku dňu uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení 5.3.2010 bola vo výške 5.690 Sk (188,87

EUR).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že pôvodný veriteľ Slovak Telekom a.s. a navrhovateľ
uzavreli dňa 7.12.2011 zmluvu, na základe ktorej pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči odporcovi
na navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľaustanovenia§43ods.2citovanéhozákona,podstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby

obsahujú najmä zmluvné podmienky.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby,
bezplatnéslužby,podrobnostiojednorazových,pravidelnesaopakujúcichavariabilnýchcenáchvrátane
počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.

Podľa ust. § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žeprávnypredchodcanavrhovateľaakoposkytovateľ
verejnejtelefónnejslužbyaodporcaakoužívateľtejtoslužbydňa20.10.2005uzavrelizmluvuopripojení,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných odporcom. Zmluvu bolo
potrebné posúdiť podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd konštatoval, že
zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom

pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti
predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách pre zmluvu o pripojení a to druh
služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za
služby - odkazom na Cenník.Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa

tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou
vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj z článku
6.2. Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť uzatvorených zmlúv o pripojení, tak
ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona,
v nadväznosti na článok 11 Všeobecných podmienok bol odporca povinný hradiť cenu služieb,

poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote
splatnosti faktúr, t.j. 14 dní od vystavenia faktúry. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ faktúrami
vyúčtoval cenu služieb, poskytnutých odporcovi spolu vo výške, uplatnenej návrhom na začatie konania.
V zmysle článku 5 bodu 11.9 Všeobecných podmienok navrhovateľ doručoval faktúry, ako aj upomienku
na poslednú známu adresu odporcu, ktorú oznámil ako fakturačnú adresu navrhovateľovi pri uzatvorení
zmluvy o pripojení.

Nárok navrhovateľa v tejto časti nebol spochybňovaný ani odporcom, ani vedľajším účastníkom na
strane odporcu. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporca faktúry uhradil, súd ho zaviazal na
zaplatenie celej navrhovateľom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 89,65 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z istiny uplatnenej titulom dlhu
na cene za poskytnuté služby. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121
ods.3 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca porušil svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dostal sa do
omeškania a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať
úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť ceny poskytnutých služieb
vyplýva z jednotlivých faktúr. Faktúra zo dňa 8.4.2010, ktorou bola vyúčtovaná suma výške 36,47 EUR,

bola splatná dňa 27.4.2010. Odporca sa do omeškania dostal nasledujúci deň, 28.4.2010. Faktúra zo
dňa 8.6.2010, ktorou bola vyúčtovaná suma 50,68 EUR, bola splatná dňa 27.6.2010. Odporca sa do
omeškania dostal nasledujúci deň, 28.6.2010. Faktúra zo dňa 8.7.2010, ktorou bola vyúčtovaná suma
2,50 EUR, bola splatná dňa 27.7.2010. vyúčtoval poplatok za upomienku pre oneskorenú platbu vo
výške 2,50 EUR. Odporca sa do omeškania dostal nasledujúci deň, 28.7.2010. Keďže navrhovateľ si

uplatnil úroky z omeškania v súlade s vyššie uvedeným, súd jeho návrhu vyhovel a zaviazal odporcu na
zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle jeho návrhu. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s
vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo
výške 1 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 9 % ročne. Výšku úrokov z omeškania

tak súd priznal navrhovateľovi v súlade s jeho návrhom.

Navrhovateľ sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 331,94 EUR s
príslušenstvom, titulom zmluvnej pokuty, resp. titulom náhrady škody.

Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka na strane odporcu a teda, že
navrhovateľ sa mal podľa ust. § 53a Obč. zákonníka zdržať uplatňovania práva zo zmluvnej pokuty,
pretože táto bola právoplatne v iných konaniach vyhlásená súdom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve a teda, nie je dôvod, aby ju súd opätovne podroboval súdnej kontrole prijateľnostizmluvných podmienok, vrátane posudzovania primeranosti tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom. V tomto smere súd, okrem rozsudkov, ktoré uviedol vedľajší účastník
na strane odporcu, poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C/23/2010 zo dňa

13.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2010 zo dňa 29.6.2011, ďalej
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C/112/2010 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 18Co/136/2010 zo dňa 9.5.2011, ktorými bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému
zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok

Okresného súdu Svidník č.k. 7C/119/2011 zo dňa 31.10.2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 11C/184/2011 zo dňa 26.10.2011 a iné).
Podľa ust. § 53a ods. 1 Obč. zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods.
5 Obč. zákonníka; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav,

na viac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je priamo v
rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie
pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ
na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka
celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nie je možné

hovoriť ani len o čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne
neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnej pokuty podľa ust. § 545a Obč. zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Pre posúdenie veci pritom nie je významné, či iný súd v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi
zhovievavejší alebo dokonca priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených

neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie prizná.
K námietke údajného individuálneho vyjednania zmluvnej pokuty je potrebné poznamenať, že či už
hlavná zmluva alebo jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne
dopadá súdna kontrola. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez
možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.3 ods. 2 smernice).
Súd však konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti
odporcu za vznik škody a navrhovateľovi priznal plnenie titulom náhrady škody.

Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malobyť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv

alebo z iných právnych úkonov.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.

Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,

preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom
zákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju

môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.

Porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v danom prípade spočívalo v tom, že nedodržal

povinnosti, uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení, uzavretom dňa 25.9.2010, dojednané v článku
1 písm.b/, v zmysle ktorých sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku
zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia využívať
objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti
zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti

zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, ďalej sa nedopustí takého konania alebo nedá
svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.

Skutočnosť, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení a to
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, mal súd za nesporne
preukázanú; vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k prvej časti nároku navrhovateľa.

Uvedené správanie odporcu založilo právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o pripojení nielen podľa

samotných ustanovení tejto zmluvy ( článok 4 bod 4 Všeobecných podmienok ), ale aj podľa zákona
č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách; ako to vyplýva z ust. § 43 ods.5 písm.b/ a e/,
navrhovateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do
45 dní po dni splatnosti, alebo ak opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Čo sa týka ďalšej podmienky pre záver o zodpovednosti odporcu za škodu - vzniku škody, v danom
prípade bolo nesporné, že k zmluve o pripojení bol uzavretý aj Dodatok, na základe ktorého odporca
nadobudol kúpou od navrhovateľa mobilný telefón za kúpnu cenu vo výške 1 Sk. Súd sa stotožňuje
s tvrdením navrhovateľa, že škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu a jeho skutočnou cenou, pretože odporca len za sumu 1 Sk získal mobilný telefón,
ktorého skutočná trhová hodnota v čase jeho predaja bola vo výške 5.690 Sk. Takúto zvýhodnenú
cenu odporca totiž prijal za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s
nadobudnutím takto zľavneného mobilného telefónu. Škoda predstavuje zmenšenie majetku právneho
predchodcu navrhovateľa o sumu 5.689 Sk ( 188,84 EUR), pretože mobilný telefón v takejto hodnote sa

stal v zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom odporcu. Výšku škody mal súd za preukázanú z listinného
dôkazu, predloženého navrhovateľom, podľa ktorého predajná cena mobilného telefónu daného typu v
čase uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení predstavovala sumu 5.690 Sk.Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je nesporné, že keby
odporca nebol porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal v zmysle Dodatku k zmluve, a teda, cenu za
poskytované telekomunikačné služby by platil riadne a včas, nevzniklo by právnemu predchodcovi

navrhovateľa právo ukončiť zmluvu o pripojení a odporca by tak dodržal svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, ktorá pre právneho predchodcu navrhovateľa predstavovala
návratnosť skutočnej hodnoty mobilného telefónu. V konečnom dôsledku uvedené znamená, že keby
odporca nebol porušil svoje zmluvné povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný
vzťah príčiny a následku.

Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle
ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade
nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca zavinil vznik škody svojim správaním. Odporca získal
hodnotný mobilný telefón prakticky zadarmo a napriek tomu, že uzavrel zmluvu o pripojení a požíval
služby, poskytované mu navrhovateľom, cenu za tieto služby riadne neplatil. V súlade so zmluvnými

dojednaniami preto musel vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť ukončenie zmluvného
vzťahu, kedy v jeho dispozícii ostane mobilný telefón značnej hodnoty a teda, odporca nepochybne
musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, musel s tým byť uzrozumený.

Zhrnúc vyššie uvedené súd navrhovateľovi titulom náhrady za škodu priznal sumu 188,84 EUR a v

prevyšujúcej časti, o zaplatenie 143,10 EUR návrh zamietol (331,94 - 188,84).

Navrhovateľ sa domáhal aj priznania príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne od
26.4.2011 až do zaplatenia.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľaust.§10cnariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Nakoľkoodporcanezaplatilnároknavrhovateľananáhraduškody riadneavčas,dostalsadoomeškania
a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky

z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom
zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo
všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škodca povinný nahradiť
škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr,
treba za kvalifikované požiadanie považovať až žalobu. V danom prípade navrhovateľ nepreukázal,

že by bol odporcu požiadal o splnenie dlhu titulom náhrady škody ešte pred podaním žaloby. Dňom
splatnosti pohľadávky je preto až deň nasledujúci po doručení žaloby odporcovi. Žaloba bola odporcovi
doručená dňa 8.11.2013. Dňom splatnosti dlhu je nasledujúci deň - 9.11.2013. Prvým dňom omeškania
je teda až deň 10.11.2013. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z istiny
priznanej titulom náhrady škody, t.j. zo sumy 188,84 EUR až od 10.11.2013. Keďže odporca v období od

26.4.2011 do 9.11.2013 v omeškaní ešte nebol, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené
obdobie zamietol. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 10c v spojení s §
3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem percentuálnych
bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Keďže navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo vyššom rozsahu

(o 0,5 % ročne), súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd rozhodol v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Z výsledkov
tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal úspech v časti o zaplatenie sumy 278,49 EUR (89,65 EUR
titulom ceny za služby a 188,84 EUR titulom náhrady škody). Neúspech mal v časti o zaplatenie 143,10EUR. Úspech navrhovateľa v percentuálnom vyjadrení je 66,06 % a neúspech 33,94 %. Pomer úspechu
a neúspechu činí 32 %. Navrhovateľ má preto právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
svojho práva proti odporcovi do výšky 32 %.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 25 EUR
(položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom
v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj odmena za zastupovanie, pretože
navrhovateľa v spore zastupoval advokát.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 90,02 EUR.

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd vyčíslil podľa ustanovenia § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16
ods.3 a § 18 ods.4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí tarifná odmena

vo výške 29,88 EUR za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci (421,59 EUR)
a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastupovania (2012) a návrh na začatie
konania (8.11.2012), spolu vo výške 59,76 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového
základu za každý úkon právnej služby. Výpočtovým základom sa v zmysle § 1 ods.3 citovanej vyhlášky

rozumie priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka. Výpočtovým základom na rok 2012 je 763 EUR. 1/100 výpočtového základu teda
činí 7,63 EUR. Režijný paušál v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za oba úkony právnej služby,
spolu vo výške 15,26 EUR. Právnemu zástupcovi navrhovateľa, vzhľadom k tomu, že preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí v zmysle ustanovenia § 18 ods.4 citovanej vyhlášky aj zvýšenie

tarifnej odmeny ako aj náhrady výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Tarifná odmena spolu
s náhradou výdavkov činí 75,02 EUR. 20 % z uvedenej sumy činí 15 EUR. Odmena právneho zástupcu
po tomto zvýšení teda činí 90,02 EUR.

Účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli v konaní navrhovateľovi (súdny poplatok + trovy právneho

zastúpenia) činia 115,02 EUR. Navrhovateľovi patrí náhrada týchto trov v rozsahu 32 %, čo predstavuje
sumu 36,80 EUR (z toho súdny poplatok 8 EUR a trovy právneho zastúpenia 28,80 EUR).

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal odporcu, aby náhradu týchto trov zaplatil k
rukám advokáta, ktorý zastupoval navrhovateľa.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a navrhovateľom súd v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov
potrebných na účelné bránenie práva odporcu ako spotrebiteľa a to vo vzťahu k nároku navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka a
konštatoval, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný. Sám navrhovateľ po
vyjadrení vedľajšieho účastníka navrhol, aby eventuálne súd uplatnené peňažné plnenie posúdil ako

nárok na náhradu škody.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách jeho právneho zástupcu, keďže ho v tomto konaní
zastupoval advokát.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1. § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby,vychádzajúczvýškypeňažnéhoplnenia,

ktorého sa právna služba týkala (t.j.331,94 EUR) je vo výške 24,90 EUR. Tarifná odmena v tejto výške
patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia (2013)
a písomné vyjadrenie k žalobe a k námietke navrhovateľa (6.2.2014), spolu vo výške 49,80 EUR.
Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestneprepravné (tzv. režijný paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. 1/100
výpočtového základu v roku 2013 činila 7,81 EUR a patrí za jeden úkon, v roku 2014 činila 8,04 EUR
a patrí za jeden úkon. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 65,65 EUR. Právnemu zástupcovi

patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%,
t.j. o 13,13 EUR, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po uvedenom zvýšení
predstavuje odmena právneho zástupcu 78,78 EUR.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby priznanú náhradu trov

zaplatil k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )