Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112232151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112232151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduHumennézodňa3.6.2014podč.k.21C/355/2012-78,jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Vychádzalzozistenia,žežalobcapodaldňa27.9.2012naOkresnýsúdPrešovžaloby,ktorésaviedlipod
sp. zn. 16C/352/2012 až 16C/362/2012. Okresný súd Prešov tieto konania uznesením zo dňa 9.10.2012
pod č. k. 16C/352/2012-7 spojil na spoločné konanie a rozhodol, že ďalej sa konanie o týchto veciach
bude viesť pod sp. zn. 16C/352/2012.

Po námietke zaujatosti Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7NcC/45/2012-10 zo dňa 18.10.2012
vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania veci a prikázal ju
Okresnému súdu Humenné. Na Okresnom súde Humenné sa v súvislosti o týchto spojených veciach
vedie konanie pod sp. zn. 21C/355/2012.

Žalobca v dôvodoch návrhu uviedol, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe

registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Ako oprávnený navrhol podľa zák. č. 233/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti
povinným dlžníkom. Exekútor následne požiadal Okresný súd Prešov ako súd exekučný o udelenie
poverenia. Okresný súd Prešov žiadosti prijal na ďalšie konanie, a teda mu vznikla povinnosť sa
danou žiadosťou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci zákonom stanovenej lehoty. Poukázal na zmenu
právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, a to v obdobiach od 1.6.2011, v období od 1.6.2010 do 31.5.2011 a v období

od 1.2.2002 do 31.5.2010. Na základe citácie jednotlivých zákonných ustanovení v týchto obdobiach
poukázal na rozdiel medzi exekučnými titulmi v období od 1.6.2010. Za obdobie od 1.6.2010 do
31.5.2011 povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskymzápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Ako
žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle
Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a nejde tu teda o rozhodnutia rozhodcovskej komisie

alebo o rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe týchto procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a kde exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného a účinného od 1.2.2002 do
31.5.2010, sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala
vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným
titulom bola napríklad notárska zápisnica.

Ďalej tvrdil, že hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zaťaženosti a

nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,rozhodolsúdožiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Žalobca vyvinul úsilie a podal aj žiadosti o informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy
konania. Nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu

na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Tieto listiny doručil
exekučnému súdu prostredníctvom exekútora spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučné konanie sa pritom začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Preto ako dôkaz navrhol pripojiť príslušný exekučný spis Okresného súdu Prešov,
ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.

Nárok ďalej odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý je charakterizovaný nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a
vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Tým bola žalobcovi spôsobená
materiálna škoda a nemajetková ujma.

Exekučný súd vykonaním postupu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom
odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok,
keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa

postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, a porušil tak fundamentálnu
zásadu právneho štátu - zásadu legality. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že
sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii

meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z..
Exekučný súd však nie je takým súdom, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku, ani nepokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, ale v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Týmto svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 44 Zákona o rozhodcovskom konaní, a na
druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny a príslušenstva, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu

jevytvorenáprekážkaveciprávoplatnerozhodnutej.Žalobcahodnotiltentopostupexekučnéhosúduako
nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, a rovnako tak
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej

príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje jeho náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky za obdobie od doručeniažiadosti exekútora o vydanie poverenia do rozhodnutia o ňom. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu SR, považuje sumu
55,-eurzakaždýzačatýmesiacomeškaniačinnostiexekučnéhosúdu.Zdôvodunesprávnehoúradného

postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Poškodený vynaložil v tomto období - na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumou,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde vo výške 15,- eur. Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, márne sumu 125,- eur.

Žalobca požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej
lehote a včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Ako ďalšie dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy

uviedolneexistenciuakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy,spôsobiléhoreštituovať
vzniknutú situáciu a absolútnu nemožnosť súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva. Takáto
situácia vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie
absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Toto spôsobilo hospodársku stratu na jeho
strane a jeho majiteľov. Vzniknutá situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Deklaroval, že postupoval podľa ustanovenia § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie

jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná vo svojom vyjadrení na žalobu žalobcu navrhla túto zamietnuť.

V prvom rade poukázala na zmätočnosť samotného návrhu žalobcu, v ktorom sa vyskytujú viaceré

nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania,
pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.
Žalobcanepripojilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazovalexistenciupredmetnéhoexekučného
konania, protiprávne konanie, respektíve nekonanie a nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný

postup, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť. Žalobca síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať on sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by
sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný

postupvpodobeprieťahov.Ztaktoformulovanejžalobyniejejednoznačnejasné,nazákladeakéhotitulu
si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia,
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade, poznamenala, že žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočnéprieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne v náleze z 3.5.2011 č. k. III.ÚS69/2011-25, taktiež poukazuje
na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura scripta

sum. To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade má za to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Ďalej uviedla, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale
skôr. V tejto súvislosti poukázala na príslušné ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z. a na podmienky,
za akých vzniká zodpovednosť štátu za škodu, ďalej na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 01.06.2011, v náväznosti na posúdenie toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
práva na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov. Upriamila pozornosť na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp.zn. I.ÚS16/02 a I.ÚS63/00, z ktorých vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. Táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že

by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Ak žalobca poukázal na tú skutočnosť, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
„opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“, poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z

3.3.2011č.k.IV.ÚS60/2011-13a uznesenieNajvyššiehosúduSRz13.10.2011sp.zn.3Cdo/146/2011,
ďalej 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, podľa ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, ďalej povinnosť
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v
takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom návrhu namieta
prieťahy v konaní, odkázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona
č.412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

Nakoniecvznieslanámietkupremlčaniapoukazujúcnato,žežalobcanepreukázalexistenciumateriálnej
škody, ani to, žeby tu boli podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ išlo o
príčinnú súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu poukázala na to, že
vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považovala návrh žalobcu za neopodstatnený.

Z exekučných spisov Okresného súdu Prešov okresný súd zistil: vo veci sp. zn. 38Er/338/2010, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 8.6.2010, pričom súd zamietol

žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 13.07.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.1.2011. Vo veci sp.zn. 29Er/228/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd 27.04.2010, pričom súd vydal poverenie dňa 17.01.2011. Vo veci 6Er/1019/2009, že
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolapodanánasúd25.5.2009,pričomsúdzamietol
žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 27.7.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

17.9.2011. Exekúcia zastavená uznesením z 15.5.2012. Vo veci 23Er/1508/2008, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 10.6.2008, pričom súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.3.2011.
Exekúcia zastavená 16.8.2011. Vo veci 12Er/248/2009, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná na súd 15.10.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením

zo dňa 2.2.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2011. Exekúcia zastavená 14.6.2011.
Vo veci 2Er/79/2011, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
17.1.2011, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 1.3.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2011. Exekúcia zastavená 30.6.2011. Vo veci 18Er/656/2010, žežiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 1.10.2010, pričom súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 29.3.2011. Uznesenie právoplatné 3.5.2011.
Exekúcia zastavená 15.1.2011. Vo veci 14Er/913/2010, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola podaná na súd 13.12.2010, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 14.3.2011. Uznesenie právoplatné 3.5.2011. Exekúcia zastavená 10.8.2011. Vo veci sp.zn.
4Er/1448/2011, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 10.06.2011,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.06.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.7.2011. Exekúcia zastavená 29.9.2011. Vo veci 3Er/339/2011, že žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 21.02.2011, pričom súd zamietol
žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 15.03.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.4.2011.Exekúciazastavená2.6.2011.Vovecisp.zn.3Er/310/2011,žežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie bola podaná na súd 15.02.2011, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 15.03.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2011. Exekúcia zastavená
2.6.2011.

Zobsahuznaleckéhoposudkuznalcadoc.JUDr.PhDr.G.E.,PhD.č.1/2013súdzistil,žetentoobsahuje
právne hodnotenie predmetu sporu. Podľa platných predpisov však konajúci súd nie je viazaný právnym
posúdením nejakej otázky, a to bez ohľadu na to, že sa jedná o znalecký posudok. Okrem toho, závery
uvedeného znaleckého posudku nemajú vplyv na právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu tak, ako

je to uvedené nižšie.

Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto
znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady na činnosti žalobcu spojené s neskorým rozhodnutím o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Išlo o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, overenie skutočnosti ako
súd rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, urgovanie vydania rozhodnutia, urgencie a spracovanie
sťažnosti na postup súdu, úhrada poplatkov, spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového
stanoviska, overovanie bonity dlžníka, komunikácia s dlžníkom, overovanie prijatia elektronického
podania-urgencie/sťažnosti.Tietozáveryvšakničnemenianaprávnomnázoresúduvtomtorozhodnutí

o zamietnutí žaloby pre neslnenie a nepreukázanie ( zo strany žalobcu) zákonom stanovených
podmienok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Ďalej citoval čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ustanovenie § 3 ods. 1, ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
a), ustanovenie § 5 ods. 1, ustanovenie § 6 ods. 1, ustanovenie § 9 ods. 1, 2, ustanovenie § 15 ods.

1, ustanovenie § 17 ods. 1 až 3, ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného k 01.06.2011, ďalej ustanovenie § 44 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a v tejto súvislosti konštatoval,
že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu tým,
že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, resp. neskoro rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi.
V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu, podľa názoru súdu,
podanie žalobu má náležitosti v zmysle § 42 a § 79 O.s.p., pretože z petitu je zrejmý uplatnený nárok.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-

dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. V posudzovaných
prípadoch však dospel k záveru, že právo žalobcu premlčaniu nepodlieha, pretože žaloba došla
Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z.z., a to nezákonné rozhodnutie,

resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom
návrhu namieta prieťahy v konaní, súd poukázal na ustanovenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení k 27.9.2012, kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Podľa odseku 1

tohto ustanovenia, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickýchosôb a právnických osôb. Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje
lehotu 15 dní na písomné poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje

súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota. Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu
so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1,

2 citovaného zákona umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. a) a b) - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania

naplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolené,aleboodporujedobrýmmravom.Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku
alebo exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b),
c) Zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti konštatoval, že vo všetkých preskúmavaných
veciach exekučný súd zastavil exekučné konanie z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1, 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní, a v tomto kontexte po vykonaní tohto materiálneho prieskumu súladnosti
exekučného titulu so zákonom rozhodol o zastavení exekučného konania a nebol teda viazaný lehotou
15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo k vydaniu poverenia exekútora na vykonanie exekúcie. Ďalej
konštatoval, že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15-
dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie problematickým činiteľom, a práve preto

zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo na zastavenie exekučného konania tak, ako sa to stalo v predmetných preskúmavaných veciach.
Súdprvéhostupňaďalejuzavrel,žežalobcaobjektívnenepreukázaltvrdenúmajetkovúškodu,neuniesol
dôkazné bremeno pri preukazovaní existencie škody a jej výšky. Žalobcom tvrdená majetková škoda
nebola nijako preukázaná a svoje tvrdenia o škode nijako nedokladoval. Žalobca síce predložil znalecký

posudok, ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti,
ktoré podľa jeho tvrdení vznikli v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky, a nepreukázal, že
ide o škodu, pretože tieto náklady mal tak či tak.
Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie nároku žalobcovi je preukázanie príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu
je potrebné preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti
žalobcuzískaťztituluvedenejexekúcieplnenie.Totožalobcanepreukázal,aknapodporusvojichtvrdení
nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Z hľadiska
príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, a postupom príslušného súdu, ktorý

žalobca považuje za nesprávny, nemožno ustáliť, že následkom takého postupu súdu vznikla žalobcovi
škoda spočívajúca v rozdiele medzi reálne a hypoteticky vymoženou sumou.
Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu, a tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na túto
náhradu je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že

bysamalaposkytovaťjejnáhradavpeniazoch.Žalobcanepreukázaldôvodyprepriznanienemajetkovej
ujmy, ani jeden z dôvodov ničím nepodložil, nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinnými, alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a

príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného
podloženia a preukázania. Z tohto dôvodu súd podanú žalobu zamietol aj v časti, v ktorej žalobca žiadal
o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že hoci žalovaná bola
v konaní úspešná, trovy konania si neuplatnila a preto jej priznané neboli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., t.j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právnehopredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a v konečnom
dôsledku rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ

ide o odvolacie námietky, poukázal na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. účinného k 1.1.2013. Ďalšia námietka sa týkala otázky trvania stavu právnej neistoty, ďalej úvah o
dĺžke a dodržania zákonných lehôt súdom, ďalej žalobca namietal nedostatočné vykonanie dokazovania
predloženými znaleckými posudkami a nerešpektovania návrhu na prerušenie konania.
Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
To zdôrazňuje preto, že odvolacie námietky sa vlastne netýkajú dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa
žalobu zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak k
tejto aplikácii zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo. Takisto súd prvého stupňa neargumentoval

neexistenciou stavu právnej neistoty, a pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zachovania zákonnej lehoty
v zmysle § 44 ods.2 treba povedať, že súd prvého stupňa tu rozhodol v súlade s týmto ustanovením,
keďže treba súhlasiť s tým, že uvedená 15-dňová lehota platí len v prípade, ak súd písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota však neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Z tohto pohľadu preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrh žalobcu zamietol, keďže
tento svoj návrh odôvodnil práve tým, že v uvedených exekučných veciach súd nevydal v stanovenej
lehote poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Taktiež ani ďalšie odvolacie námietky nesúvisia s
dôvodmi, pre ktoré súd návrh žalobcu zamietol.
Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa mohol a mal na daný prípad

aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.1.2003, podľa ktorého pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejne moci, alebo
zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v

disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Totiž v danom prípade

nejde o pravú retroaktivitu, ale o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti,
na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov.
O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tom, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom
zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za
platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou

vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich
režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté
podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru)
uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa
účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita

do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej platnej právnej úpravy, tento stav ale
rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Teda nová právna úprava neneguje účinky nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 ods.1, akceptuje tento stav, avšak tento stav rieši až v čase účinnosti
novej právnej úpravy a zavádza nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, respektíve právam
nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový

obsah.
V tejto súvislosti je potom dôležité to, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. však naplnené neboli. Iba za ich splnenia by bolo možné prijať záver, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať

rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli a preto mu ich náhrada
priznaná nebola (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.