Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/52/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207207763
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7207207763.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu C.. U. F., O..

XX.X.XXXX, V. B. XX, M., proti žalovanej U.. R. F., O.. XX.X.XXXX, V. V. XX, M., právne zastúpenej
JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II pod č.k. 29C 152/2006-49 zo dňa 8.2.2007 súd zrušil právo

spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v Územnom bytovom družstve M. - Ť. M. X izbovému
bytu č. 25/1 s príslušenstvom na 1. poschodí obytného domu nachádzajúceho sa v Košiciach, na ul. V.
XX, za výlučnú nájomníčku bytu a členku Ú. M. - Ť. určil žalovanú s tým, že žalobca je povinný sa z
predmetného bytu vysťahovať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez bytovej náhrady, nahradiť
žalovanej trovy konania v sume X.XXX,- Sk a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej
zástupkyne odporkyne a nárok žalobcu uvedený v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2006
vylúčil na samostatné konanie. Uvedeným podaním žalobca v konaní sp. zn. 29C 152/2006 v právnom

postavení žalovaného žiadal, aby súd vysporiadal podielové spoluvlastníctvo k členskému podielu k
4 izbovému bytu č. 25/1 s príslušenstvom na 1. poschodí obytného domu na ul. V. XX X. M.C. tak, že
členský podiel prikáže žalobkyni t.j. žalovanej v danom konaní , ktorá je povinná vyplatiť mu polovicu z
trhovej hodnoty bytu určenej znalcom z odboru stavebníctva. Následne úpravou na
pojednávaní konanom dňa 19.12.2009 stanovil trhovú hodnotu bytu vo výške XX.XXX €. (X.XXX XXX,-
F.). Svoj návrh odôvodnil tým, že dohoda o vysporiadaní majetku účastníkov konania bola taká, že po
prepise bytu žalovaná prisľúbila žalobcovi zaplatenie všetkých pozdĺžnosti, ak dôjde k prepisu druhého

bytu na ňu, dobrovoľne sa vzdala členstva a prisľúbila majetkové
vyrovnanie pri ďalšej dohode s tým, že vyplatí navrhovateľovi čiastku XXX.XXX,- Sk./XX.XXX,XX €.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.10.2007 uviedla, že z konania o zrušenie
spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že
nároky uplatňované žalobcom sú bezdôvodné. Medzi účastníkmi konania došlo po zániku manželstva
k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM konkludentným spôsobom. Poukázala na to, že obidvaja

účastníci zhodne vypovedali, že k faktickému rozdeleniu majetku nadobudnutého počas manželstva
došlo predtým ako sa v máji 1999 žalovaná odsťahovala aj s 3 dcérami do bytu na V. XX X. M., v
ktorom dodnes býva, pričom v tom čase účastníci mali 2 byty a dohodli sa, že žalobca ostane bývať
v pôvodnom byte a žalovaná v byte na V. XX X. M.. Nikdy nedošlo zo strany žalovanej k akýmsipresne nešpecifikovaným prísľubom zaplatenia pozdĺžnosti na majetku, ktorý ostal v užívaní žalobcu,
pretože na to nebol dôvod. Na vlastné náklady musela zabezpečiť rekonštrukciu bytu, nakoľko byt
bol po predchádzajúcich nájomníkoch neobývateľný a zároveň vyrovnať dlh na nájomnom v byte na

Belehradskej 16 v Košiciach. Po zániku manželstva sa účastníci konania dohodli na jeho vyporiadaní,
pričom ani jeden z účastníkov nepodal návrh na súdne vyporiadanie zaniknutého BSM a dohoda medzi
účastníkmi konania bola taká, že každý z účastníkov sa vzdá členstva v bytovom družstve vo vzťahu
k jednému z bytov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise, obsahom spisu 29C 152/2006, pričom iné dôkazy a skutočnosti účastníkmi konania označené ani
predložené v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13.2.1982, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu pod
č.k. 29C 762/00-17 zo dňa 3.5.2001 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2001.

Z nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 24.1.1996 vyplýva, že dňa
30.10.1995 prenecháva ÚBD M. - Ť. členovi družstva U. F. Y.o užívania družstevný byt č. 25/1, 4 izbový
na 1. poschodí v bloku 205b na ul. V. XX X. M. vrátane príslušenstva. K predmetnému bytu vznikol
spoločný nájom bytu manželmi, pričom spoločnou nájomkyňou je manželka R. F..

Z dohody o zániku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a zániku spoločného členstva
manželov v družstve zo dňa 12.8.2002 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli, že výlučným nájomcom
3 izbového bytu na ul. B. Č.. XX, Č.. V. XX v M. a výlučným členom družstva sa stane navrhovateľ.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

súdne vyporiadané nebolo, avšak nebola ani žiadna dohoda účastníkov konania, všetko sa začalo riešiť
až potom čo zo strany žalovanej bol podaný návrh
na zrušenie spoločného nájmu k bytu na V. H.. X. M.. Zároveň popísal ako došlo k nadobudnutiu
členských práv k bytu na V. H.. X. M.. Neskôr žalobca potvrdil, že síce písomná dohoda o vyporiadaní
BSM nebola, avšak účastníci konania sa dohodli na vyporiadaní bytu na B. H.., kde žalovaná sa vzdala

členských práv v prospech žalobcu k tomuto bytu a zároveň prerokovávali aj otázku vyporiadania BSM
s tým, že žalovaná mu mala vyplatiť určitú sumu za byt na V. H.. X. M. vo výške XXX.XXX,- F..XXX,XX
€. Potvrdil, že žalovaná si z bytu na B. H.. odniesla určité hnuteľné veci.

Žalovaná uviedla, že po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce

k vyporiadaniu BSM účastníkov konania nedošlo, nedošlo ani k uzatvoreniu písomnej dohody, avšak
účastníci konania sa ústne dohodli, že čo sa týka hnuteľného majetku budú ho užívať tak ako ho už
užívali2rokypredrozvodommanželstva,keďžespoločnenebývaliaohľadnebytovsadohodlitak,žebyt
na B. H.. pripadne žalobcovi a ona spoločne s deťmi účastníkov konania bude bývať na V. H.. a tento byt
jej pripadne. Žalobca s takýmto riešením súhlasil, avšak odmietal sa stretnúť, preto ho prostredníctvom

dcér žiadala, aby sa na byte dohodli, keďže medzitým sa zriekla svojho užívacieho práva k bytu na B.
H.. Dcérou účastníkov konania bolo žalovanej oznámené, že potom čo sa zriekne členského práva k
bytu na B. H.. následne tak urobí aj žalobca k bytu na V. H.. Žalovaná sa zriekla členských práv k bytu
na B. H.. X. M. a následne výlučným nájomcom a členom družstva sa stal žalobca. Takýto krok žalobca
vo vzťahu k bytu na V. H.. X. M. doposiaľ neurobil. Vedomosť o tom ako sa účastníci konania dohodli na

vyporiadaní BSM a pri stretnutí, kde sa o tom hovorilo mali a boli prítomné ich dcéry. Žalovaná ešte v
konaní 29C 152/2006 uviedla, že nikdy by nepristúpila na takú dohodu, na základe ktorej by odporcovi
mala ešte zaplatiť XXX.XXX,- Sk/XX.XXX,XX € z dôvodov, že bola sama živiteľkou rodiny, starala sa o
3 študujúce dcéry a ako učiteľka nemala taký príjem, z ktorého by si mohla dovoliť uhradiť takúto sumu.
V prípade, ak by vedela, že žalobca nesplní svoju dohodu ohľadom bytu na V.Z. H.., nikdy by sa nebola

vzdala členských práv k bytu na B. H..

Svedkyne G. F., U. F. R. U. F., dcéry účastníkov konania, všetky 3 zhodne potvrdili, že sa zúčastnili
stretnutia za účastí ich rodičov v cukrárni Aida niekedy na jar s tým, že o stretnutí boli informované svojou
mamou z dôvodu, že rodičia sa rozviedli a predmetom stretnutia boli otázky dohody vo veciach ďalšieho

užívania bytov ako aj hnuteľných vecí, pričom svedkyňa U. R. G. F. potvrdili, že rodičia sa dohodli tak, že
byt na B. H.. bude užívať ich otec, t.j. žalobca a byt O. V. H.. ich matka, t.j. žalovaná a každému z rodičov
zostanú v užívaní tie veci, ktoré má doposiaľ. Na predmetnom stretnutí nebola reč o nejakom vzájomnom
finančnom vyrovnaní medzi ich rodičmi. K výsledku dohody sa nevedela vyjadriť len svedkyňa U. F.,ktorá v tom čase bola najmladšia z dcér účastníkov konania. Svedkyňa U. F. naviac potvrdila, že na
požiadanie svojej mamy niekoľkokrát a to ako telefonicky, tak aj osobne kontaktovala svojho otca , aby
povedal, resp. aby sa dohodol termín, kedy z jeho strany dôjde k prevodu členských práv a povinností k

bytu na V. H.. na žalovanú a teda kedy sa žalovaná stane výlučnou členkou tohto bytu vzhľadom na to,
že termínov, na ktorých sa účastníci konania prostredníctvom svedkyne dohodli bolo niekoľko, pričom
stále žalobca na poslednú chvíľu termíny z rôznych dôvodov zrušil. Potvrdila, že stále zo strany žalobcu
bolo tvrdené, že v prípade, ak žalovaná prepíše byt na neho, tak potom on následne prepíše byt na ňu.

Z výpovede svedka C.. L. F., brata navrhovateľa vyplynulo, že o žiadnej písomnej dohode o vyporiadaní
BSM medzi účastníkmi konania nemá vedomosť, na základe tvrdení svojho brata vedel, že byt na V. je
výlučne v žalobcovom vlastníctve, o byte na B. XX nemal vedomosť, keďže sa o neho nezaujímal.
Podrobne
popísal ako bol nadobudnutý byt na Budapeštianskej ul. v Košiciach a kto sa na nadobudnutí tohto bytu
finančne podieľal.

Z výpovede svedkyne U. F., matky žalobcu vyplynulo, že byt na B. ul. si kúpili účastníci konania z
vlastných peňazí, byt na V. H.. kupoval žalobca už po uzatvorení manželstva avšak z peňazí svojich
rodičov, brata a čiastočne aj zo svojich, ktoré dostal na svadbe od svojej rodiny. Podľa jej názoru byt na V.
XX patrí rodine. Nemala vedomosť o tom, že by sa účastníci konania dohodli na užívaní obidvoch bytov.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa§141ods.1Obč.zák.spoluvlastnícisamôžudohodnúťozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie vecí dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 2 Obč. zák., ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na

požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Okresný súd Košice II pod č. konania 29C/52/2007-166 zo dňa 10.12.2009 žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania v sume 4 832,10 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právnej zástupkyni žalovanej.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6Co/138/2010-202 zo dňa 29.6.2012 zrušil rozsudok v spojení
s opravným uznesením zo dňa 26.2.2010 a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Poukázal nato,
že povinnosťou súdu I. stupňa bude vyriešiť otázku, či došlo k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi
konania, vyzvať žalobcu na odstránenie logického rozporu obsiahnutého v protinávrhu postupom podľa

§ 43 ods. 1, 2 O.s.p. , či ide o návrh na zrušenie a vyporiadanie BSM alebo na zaplatenie uvedenej
sumy, ktorú „upresňoval počas konania“.

V prípade, ak dôjde k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vyporiadaniu BSM ani dohodou,
predmet vyporiadania bude potom tvoriť hodnota členského podielu v bytovom družstve, ktorý na

základe súdneho rozhodnutia č. konania 29C/152/2006-49 zo dňa 8.2.2007 pripadol U.. R. F.. V
prípade, ak zistí, že nedošlo k vyporiadaniu BSM plantou dohodou, bude treba doplniť dokazovanie
na skutočnosť, aká bola hodnota členského podielu v družstve, pričom mal by vychádzať zo stavu
družstevného bytu a obvyklej ceny členského podielu v dobe zániku spoločného nájmu družstevnéhobytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve teda ku dátumu právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Košice II zo dňa 8.2.2007, č. konania 29C/152/2006-49. Zároveň v novom
rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Podľa § 226 osp. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Uznesením č. konania 29C/52/2007-212 zo dňa 24.9.2012 súd vyzval žalobcu aby v lehote 10 dní

od doručenia uznesenia uviedol, či sa domáha zaplatenia sumy XX XXX € ako návrhu vyplývajúceho
zo zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkom konania alebo sa domáha
zaplatenia sumy z titulu náhrady hodnoty polovice členského podielu v UBD M. Ť., ktorý bol prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovanej.

Žalobca podaním zo dňa 17.10.2012 uviedol, že domáha sa zaplatenia sumy XX XXX € z titulu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva ( § 149 OZ) členského podielu v územnom družstve M. - Ť..
Opätovne zdôraznil, že došlo k zániku BSM avšak nedošlo k jeho vyporiadaniu a poukázal na ust. § 150
Obč. zákonníka. Na pojednávaní dňa 20.2.2013 doplnil, že po zániku manželstva nedošlo v zákonom
stanovenej lehote k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov , preto predmetom konania
je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k členskému podielu v bytovom družstve tak, ako to žiadal

počas celého konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
13.2.1982, toto manželstvo trvalo až do 11.9.2001, kedy bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II pod
č.k. 29C 762/00-17 zo dňa 3.5.2001 právoplatne rozvedené. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že za trvania manželstva im bol pridelený 3 izbový byt na B. XX X. M. a 4 izbový byt na ul. V.
XX X. M.. Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že čo sa týka vyporiadania členských práv
a povinností k bytu nachádzajúcemu sa v M. O. B. XX, na tom sa účastníci konania dohodli, čo nepoprel
ani jeden z nich a dňa 12.8.2002 bola medzi nimi písomne uzatvorená dohoda o zániku spoločného
nájmu družstevného bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve, na základe

ktorej výlučným nájomcom 3 izbového bytu na ul. B. XX, Č.. V. XX X. M. a výlučným členom družstva
sa stal žalobca.

V konaní medzi účastníkmi konania bolo sporné, či po rozvode manželstva a zániku BSM došlo
medziúčastníkmikonaniakvyporiadaniutohtobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,pričompodľa

tvrdenia žalovanej došlo k vyporiadaniu ohľadom celého majetku
účastníkov konania ako hnuteľného, tak aj nehnuteľného, účastníci konania sa dohodli tak, že byty, v
ktorých bývajú, t.j. byt na B. H.. X. M. pripadne žalobcovi zároveň
s vecami, ktoré sa tam nachádzajú s výnimkou tých, ktoré si odniesla pri odsťahovaní sa zo spoločnej
domácnosti a byt na V.Z. H.. X. M., kde sa odsťahovala spoločne so svojimi 3 dcérami pripadne jej.

Túto dohodu účastníkov konania potvrdili aj svedkyne, ich dcéry G., U. R. U., najmä prvé dve menované
svedkyne uviedli, čo bolo náplňou stretnutia ich rodičov a aký bol výsledok tohto stretnutia. Potvrdili,
že účastníci konania na stretnutí v cukrárni pod názvom Aida za prítomnosti svojich všetkých 3 dcér sa
dohodli na vyporiadaní BSM tak, že každý z účastníkov konania si ponechá ten byt, v ktorom doposiaľ
býva, t.j. žalobcovi pripadne byt na B. H.., žalovanej byt na V. H.. zároveň s hnuteľnými vecami, ktoré

sú v predmetných bytoch. Žalobca s takýmto návrhom súhlasil, nebola z jeho strany žiadna zmienka o
nejakom finančnom vyporiadaní. Naviac svedkyňa U. F. potom, čo žalovaná sa vzdala členských práv
k bytu na B. H.. X. M. a žalobca k rovnakému kroku k bytu na V. H.. X. M. nepristúpil, z iniciatívny
žalovanej niekoľkokrát vyzývala svojho otca na splnenie dohody, ktorú aj prisľúbil, avšak nakoniec z
rôznych dôvodov k uzavretiu dohody týkajúcej sa bytu na Budapeštianskej ul. v Košiciach nedošlo. Aj

napriek tej skutočnosti, že svedkyne sú dcéry účastníkov konania, bývajú so žalovanou, súd nemal
dôvod hodnotiť ich výpovede ako jednoznačne tendenčné tak ako na to poukazoval právny zástupca
žalobcu.

Naopak svedkovia C.. L. F. R. U. F., brat a matka žalobcu zhodne uviedli, že nemali vedomosť o nejakej

dohode medzi účastníkmi konania, popísali spôsob nadobudnutia a financovanie bytu na V. H.. X. M., čo
účastníci konania nespochybňovali, avšak či došlo medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní
BSM, k tomu sa vyjadriť nevedeli.Z dopočutia účastníkov konania na pojednávaní dňa 20.2.2013 obidvaja zhodne potvrdili, že pred
zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. predo dňom 11.9.2001 žiadnu dohodu o
vyporiadani majetku patriaceho do BSM neuzavreli. Túto skutočnosť v priebehu celého konania netvrdil

ani žalobca ani samotná žalovaná, čo vyplýva aj z doterajších zápisníc o pojednávaní. Žalovaná
potvrdila, že je pravdou, že v čase keď odchádzala z bytu a to v roku 1999 t.j. za trvania manželstva,
existoval nejaký „papier“ - zoznam, kde si napísala veci, ktoré chcela zobrať, pričom z nich zobrala
len to, čo žalobca skutočne dovolil, uviedla, že papier - zoznam vecí, ktoré spísala v tom čase v
žiadnom prípade nepovažovala za dohodu o vyporiadani BSM, mal slúžiť výlučne nato, aby mohla

zo spoločnej domácnosti v pokoji odísť. Potvrdila, že síce nemá právnické vzdelanie, avšak vedela
od svojich kamarátok a zároveň od právnika, že akákoľvek dohoda, ak bude uzavretá do rozvodu
manželstvabudeneplatná. Ztohtodôvodu,vedela,že natom,čosadohodli predrozvodommanželstva
by neplatilo a práve preto navrhla stretnutie po rozvode manželstva, na ktorom sa účastníci konania
mali dohodnúť, akým spôsobom si majetok patriaci do BSM medzi sebou vyporiadajú. Už v čase, keď
prebiehalo rozvodové konanie medzi účastníkmi konania žalovaná si bola vedomá toho, že bude musieť

riešiť majetkové veci. K opusteniu spoločnej domácnosti žalovanou došlo 22.5.1999.

Ajsamotnýžalobcavovýsluchupotvrdil,ženebolaspísanážiadnadohodaovyporiadaníBSM,žalovaná
si len napísala určitý zoznam vecí, a s týmito položkami, že si ich žalovaná zoberie, súhlasil, keďže
nechcel zbytočne navádzať zlú situáciu. V tom čase z jeho strany to bolo považované za určitý

inventúrny zoznam zo strany žalovanej, za inventúrny zoznam domácnosti, a bol si vedomý toho, že
nedošlo k dohode o vyporiadaní vecí patriacich do BSM . Jednoznačne celé konanie tvrdil, že k dohode
o vyporiadaní BSM
anidozánikuBSMt.j.doprávoplatnéhorozvodudňom11.9.2001,aniporozvodemanželstvavzákonom
stanovenej lehote nedošlo.

Na základe toho potom súd ustálil, že po zániku BSM, t.j. po dni 11.9.2001, účastníci konania mohli
uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM, pretože do zániku BSM obidvaja
účastnícikonaniazhodnepotvrdili,ženeuzavreliaaninemalivôľuuzavrieťžiadnudohoduovyporiadaní
BSM.

Žalovaná v priebehu celého konania tvrdila, že k dohode o vyporiadaní BSM došlo po rozvode
manželstva t.j. po 11.9.2001 a to na stretnutí v cukrárni pod názvom Aida, ktoré sa konalo za účasti
účastníkov konania a ich detí. Stretnutie malo byť cca po pol roku od rozvodu manželstva, t.j. na jar roku
2002. Dátum a miesto stretnutia potvrdila aj svedkyňa G. F., že to bolo na jar po rozvode rodičov v AIDE

s tým, že toto stretnutie mohlo trvať jednu hodinu a potvrdila, že dohoda medzi účastníkmi bola v tom
zmysle, že jeden z rodičov sa zriekne jedného bytu, druhý druhého bytu, pričom mala vedomosť o tom,
že žalovaná túto dohodu naplnila a žalobca nie. Miesto stretnutia, obdobie stretnutia, presne potvrdila aj
svedkyňa U. F., ktorá doplnila to, že účelom stretnutia, o ktorom ich matka informovala, bude dohodnúť
sa na vyporiadaní majetku. Potvrdila, že účastníci konania sa dohodli, že žalobca prepíše byt na V. X.

M. na žalovanú a žalovaná byt na B.Ú. na žalobcu.

Na základe toho teda súd uzavrel, aj napriek tomu, že žalobca síce potvrdil takéto stretnutie, avšak
uviedol, že na tomto stretnutí sa o vyporiadaní BSM nedohodli, že už vtedy požadoval od žalovanej
uhradenie sumy vo výške XXX XXX,- Sk, pričom toto je v rozpore s tým, čo tvrdila žalovaná a čo v konaní

preukázala svedeckými výpoveďami Lenky F. R. U. F., že k dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov
konania na tomto stretnutí uzavretá bola.

Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na vyporiadaní majetku patriaceho do BSM sa účastníci
konaniadohodlipozánikuBSMústne,pričompredmetomvyporiadaniabolomajetkovéprávo,t.j.členský

podiel v bytovom družstva ( Územné bytové družstvo Košice- Ťahanovce) k bytom nachádzajúcim sa
X. M., na B. Č.. XX a V. Č.. XX. Predmetom vyporiadania neboli nehnuteľnosti, ale majetkové právo,
dohoda pre svoju platnosť nemusela mať písomnú formu.

To, že účastníci konania sa na jar 2002 dohodli o vyporiadaní BSM ohľadne bytov tak, ako to tvrdila

žalovaná a potvrdili aj svedkyne G. R. U. F., vyplýva aj z následných úkonov, ktoré urobili účastníci
konania. Dňa 12.8.2002 sa účastníci konania dohodli, že výlučným nájomcom 3-izbového bytu na B. Č..
XX, Č.. V. XX X. M. sa stáva žalobca, čo vyplýva z dohody o zániku spoločného nájmu družstevného
bytu manželmi a zániku spoločného členstva manželov v družstve . Následne bola vyhotovená dohodarozvedenýchmanželovoďalšomnájmebytu týkajúcehosabytuč.25/1naI.poschodínaV.H..XXX.M.,
na ktorej žalovaná overila podpis u notára dňa 23.8.2006, avšak žalobca túto dohodu nepodpísal ani po
výzve žalovanej urobenej prostredníctvom dcér. Samotný žalobca ešte vo vyjadrení zo dňa 12.12.2006

vo veci 29C/152/2006 (čl. 29 spisu) potvrdil, že dohoda o vysporiadaní majetku bola s tým, že po prepise
bytu mu žalovaná prisľúbila zaplatenie všetkých pozdlžnosti na majetku, ak dôjde k prepisu druhého
bytu na ňu.

Z tohto je teda možné aj logicky vyvodiť to, čo tvrdila žalovaná, že medzi účastníkmi konania došlo k

stretnutiu na jar 2002, t.j. po zániku BSM a následne po tom stretnutí žalovaná naplnila svoju časť
dohody a súhlasila s tým, že výlučným nájomcom bytu na B. Č.. XX X. M. sa stane už len žalobca.

Následne nedošlo k dohode, aby výlučnou nájomníčkou bytu na V. H. X. M. sa stala len žalovaná,
pričom dohodu, na ktorej overila svoj podpis dňa 23.8.2006 žalobca nepodpísal, a preto následne dňa
7.11.2006 bol podaný návrh na zrušenie spoločného členstva v družstve a spoločného nájmu bytu. Tieto

udalostí, ako to vyplýva z časového obdobia, nasledovali po právoplatnosti rozvodu manželstva a
potvrdzujú to tvrdenie, ktoré uviedla žalovaná.

Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná sa mala zaviazať vyplatiť mu sumu XXX XXX,- Sk titulom
vyporiadania členského podielu k bytu nebolo preukázané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho

tvrdenia. Naviac nie je logické sa domnievať, žeby žalovaná, ktorá odišla z kompletne zariadeného ,
zrekonštruovaného bytu, v ktorom do mája 1999 účastníci konania spolu s 3 maloletými dcérami bývali,
a ktorá pracovala ako učiteľka a žalobca v tom čase ako manažér spoločnosti H..F..F., M., odišla do
bytu, ktorý potreboval určité stavebné úpravy, aby sa vzhľadom nato, že zostala sama s 3 deťmi, ktoré
mala vychovávať z učiteľského platu, čo je všeobecne známou skutočnosťou, že platy učiteľov nie sú

vysoké, a platy v súkromnej spoločnosti, kde pracoval aj žalobca sú nad priemerom mzdy pracovníka
v národnom hospodárstve, aby za takejto situácie sa žalovaná zaviazala a prisľúbila žalobcovi úhradu
sumy XXX XXX,- Sk. Takéto tvrdenie žalobcu preto súd považuje za nedôveryhodné.

Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky vo svojej vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo

vyšlo vkonanínajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastnícikonania,súd dospelkzáveru,žepozánikuBSM
medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, nedošlo u nich k podielovému
spoluvlastníctvu k členskému podielu v družstve, pretože účastníci konania sa v zákonom stanovenej
lehote, t.j. do 3 rokov od právoplatného rozvodu manželstva na vyporiadaní BSM dohodli. Súd teda
žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva členského podielu k bytu na Belehradskej 16 v

Košiciach, na podklade ktorej si žalobca nárokuje výplatu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2, t.j.
XX.XXX € ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol, že rozhodne samostatným uznesením .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OZ - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

29C/52/2007

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.