Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208960
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113208960.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: V. Š., G.. XX.X.XXXX, E.
K. G., L. Č..XX/X, zastúpenej: JUDr.Emília Širotníková, advokátka, so sídlom v Trebišove, M.R.Štefánika
3197/32protiodporcovi:T..M.Š.,G..XX.XX.XXXX,K.Z.C.,K.X,zastúpenému:JUDr.MelániaKvietková,
advokátka, so sídlom v Košiciach, Tomášikova 35, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný platiť výživné na navrhovateľku od 1.1.2015 do 31.1.2015 vo výške 290,- EUR do

15. dňa tohto mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je povinný platiť výživné na navrhovateľku za obdobie od 1.2.2015 do 31.8.2015 vo výške 190,-
EUR, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je povinný platiť výživné na navrhovateľku počnúc od 1.9.2015 do budúcna vo výške 290,-

EUR, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Určuje dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 29.2.2016 vo výške 2.160,- EUR, ktoré je odporca

povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 17.4.2013 domáhala, aby súd
zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou vo výške 300 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci
vopred, počnúc dňom podania návrhu na začatie konania. Návrh odôvodnila skutočnosťami, že s

odporcom, svojim otcom, nežije v spoločnej domácnosti od roku 2009, kedy sa presťahovala k babke
z dôvodu nezhôd v domácnosti otca a jeho novej partnerky. V roku 2012, po ukončení stredoškolského
štúdia,nastúpilanaštúdiumVysokejškolyzdravotníctvaasociálnejprácesv.AlžbetyvBratislave.Včase
podania návrhu jej odporca prispieval výživným vo výške 150 EUR, ktoré však zďaleka nepokrýva jej
výdavky a nezohľadňuje ani príjem odporcu. Od septembra 2013 si vyživovaciu povinnosť prestal plniť.

Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k.24 C 97/2013-136 zo dňa 18.9.2014 tak, že počnúc od
17.4.2013 do budúcna zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 290 EUR mesačne
vždydo15.dňavmesiacivopredavprevyšujúcejčastinávrhzamietol.Zároveňzaviazalodporcuzaplatiť
dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 17.4.2013 do 30.9.2014 vo výške 4.315,33 EUR v lehote 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Voči citovanému rozsudku podal odporca odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.8 Co
1/2015-200 zo dňa 27.5.2015 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom vo výške 290 EUR
mesačne za obdobie od 17.4.2013 do 31.12.2014, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom potvrdil.

Rozsudok vo výroku o výživnom od 1.1.2015 do budúcna odvolací súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa,
počas odvolacieho konania nastali nové skutočnosti (strata zamestnania odporcu), ktorými sa súd
objektívne zaoberať nemohol a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o výške výživného za obdobie
po 1.1.2015.

Rozsudok vo výroku o výživnom vo výške 290 EUR mesačne za obdobie od 17.4.2013 do 31.12.2014,
ako aj o dlžnom výživnom nadobudli právoplatnosť 17.8.2015.

Navrhovateľka dňa 23.9.2015 podala návrh, ktorým žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie,
ktorým uloží odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150,- EUR mesačne až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Uznesením č.k. 24C/97/2013-213 zo dňa 28.9.2015 súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel a zaviazal odporcu platiť výživné na navrhovateľku vo výške 150,- EUR mesačne vždy do 15.
dňa každého mesiaca vopred.

Odporca voči uzneseniu podal odvolanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7Co/59/2015-259 zo dňa 13.1.2016 uznesenie súdu potvrdil.
Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na

nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že od augusta 2015 jej odporca prestal prispievať na
výživu, v dôsledku čoho je jej výživa vážne ohrozená, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov
na uhrádzanie svojich odôvodnených potrieb, najmä v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, ale
taktiež základných výdavkov na bývanie, stravu a potrebné lieky. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka je študentkou denného magisterského

štúdiaVysokejškolyzdravotníctvaasociálnejprácevBratislave,pretojenútenáplatiť siokremškolného
aj ubytovanie v mieste štúdia, pričom okrem občasného príjmu z brigádnickej činnosti nemá žiaden trvalý
príjem, ktorým by si dokázala pokryť svoje nevyhnutné výdavky. Je teda svojou výživou odkázaná na
odporcu, ktorý však okrem platenia výživného žiadnym spôsobom nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o ňu, keďže navrhovateľka po návrate zo školy býva u svojej babky. Odvolací súd pritom považoval

za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka je polosirota a okrem odporcu nemá nikoho, kto by dopĺňal
jej zdroj výživy. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné určené v predbežnom opatrení vo výške
150,- EUR zodpovedá výživnému určenému len v nevyhnutnej miere a to vzhľadom na životnú situáciu
navrhovateľky a jej každodenné výdavky. Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľke vyplatil
4.100,- EUR, odvolací súd uviedol, že sa jedná o sumu dlžného výživného, na úhradu ktorého bol

zaviazaný právoplatným rozsudkom vo veci samej, pričom ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené
a malo slúžiť na zabezpečenie výživy navrhovateľky v období od 17.4.2013 do 30.9.2014. Preto túto
skutočnosť nemožno zohľadniť pri rozhodovaní o určení výživného pre navrhovateľku za obdobie od
1.1.2015.

Predmetom ďalšieho konania po vrátení veci odvolacím súdom bolo určenie výživného za obdobie od
1.1.2015 do budúcna.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov a na

základe týchto dôkazných prostriedkov ustálil skutkový stav vo veci.

Z listu Technickej univerzity v Košiciach, Leteckej fakulty zo dňa 1.12.2014 súd zistil, že zamestnávateľ
oznámil odporcovi, že v zmysle dohody o zmene pracovných podmienok č. 94-109001/15-2012 zo dňa
6.12.2012 mu v súlade s § 71 ods. 1 Zák. práce dňom 31.12.2014 končí pracovný pomer.

Zdohodyozmenepracovnýchpodmienokzodňa6.12.2012súdzistil,žepracovnýpomerodporcu,ktorý
vznikol na základe pracovnej zmluvy č. 67-55904/5-07 zo dňa 28.9.2007 u zamestnávateľa Technickáuniverzita v Košiciach, Letná 9, Košice na výkon práce vo verejnom záujme, sa s účinnosťou od 1.1.2013
zmenil na dobu určitú, do 31.12.2014.

Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil, že v pracovnom pomere na Technickej univerzite v Košiciach
za obdobie od 1.2.2014 do 31.12.2014, teda do skončenia pracovného pomeru, dosahoval priemerný
mesačný čistý príjem vo výške 644,86 EUR.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.1.2015 súd zistil, že odporca bol

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.1.2015.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodine Košice zo dňa 14.8.2015 súd zistil, že odporca
bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že dňa 10.8.2015 mu vznikol pracovný
pomer u zamestnávateľa A. W. C. O. X Z. C..

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11.6.2015 súd zistil, že odporcovi vznikol pracovný pomer u
zamestnávateľa A. W. C. O. X, A. A. Z. C., C. O. X. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú,
s dňom nástupu do práce 5.8.2015, s miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa a dohodnutým
druhom práce: učiteľ predmetu informatika a fyzika a správca počítačovej siete. Zamestnávateľ
priznal odporcovi mesačnú základnú mzdu vo výške 643,50 EUR. Výplatný termín bol určený na

tridsiateho, najneskôr k poslednému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý
bolo vyúčtovanie mzdy vykonané.

Zozhodnýchvýpovedíobochúčastníkovkonania,akoajzpredloženýchpoštovýchpoukazovavýpisovz
peňažného ústavu súd zistil, že v rozhodnom období od 1.1.2015 odporca zaplatil navrhovateľke titulom

výživného 8 x sumu 150,- EUR, za každý mesiac od januára do augusta 2015 a dňa 14.9.2015 jej zaplatil
sumu 4.100,- EUR.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 4.2.2015 súd zistil, že odporcovi bol priznaný
nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 29,1591 EUR, od

1.1.2015, na obdobie 6 mesiacov.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca bol evidovaný ako poberateľ dávky v
nezamestnanosti od 1.1.2015 do 30.6.2015 vo výške 14,57955 EUR na kalendárny deň. Nebol
evidovaný ako poberateľ dôchodku. Za šesť mesiacov evidencie na úrade práce, t.j. 181 dní, teda bolo

odporcovi vyplatených 2.638,90 EUR, t.j. v priemere mesačne 439,82 EUR.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že odporca bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2015 do 9.8.2015. Dňa 10.8.2015 bol vyradený z dôvodu vzniku
pracovného pomeru. Nepoberal pomoc v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.

Odporca vypovedal, že jeho priemerná mesačná čistá mzda u nového zamestnávateľa je za obdobie
od augusta 2015 do novembra 2015 vo výške 480,- EUR mesačne. Výška jeho výsluhového dôchodku
ostala nezmenená, t.j. 486,82 EUR. Uvedenú skutočnosť súd zistil aj z predloženého rozhodnutia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 18.6.2015. Odporca ďalej vypovedal, že dávky v

nezamestnanosti mu boli vyplácané mesačne pozadu; prvú dávku mu teda vyplatili vo februári 2015.
Odporca prízvukoval, že nevlastní motorové vozidlo a jeho manželka je nezamestnaná. Potvrdil, že od
septembra 2015 do času rozhodovania súdu výživné na navrhovateľku neplatil.

Z opisu mzdového listu odporcu u nového zamestnávateľa A. W. C. O. X za obdobie od vzniku

pracovného pomeru, teda od augusta 2015 do decembra 2015, súd zistil, že jeho priemerný mesačný
čistý príjem bol vo výške 751,60 EUR. Odporca namietal, že uvedený príjem nepredstavuje len príjem
z pracovného pomeru, ale aj príjem z práce naviac, z osobitných dohôd, ktoré uzatvoril. Ide teda o jeho
zvýšené úsilie, ktoré vynakladá z dôvodu, že je zadlžený. Žiadal, aby súd na príjem plynúci z tohto
zvýšeného úsilia pri určení výživného neprihliadal.

Navrhovateľka vypovedala, že jej pomery ostali rovnaké, tak ako ich konštatoval súd v pôvodnom
rozsudku. Navrhovateľka predložila doklady o zaplatení školného na zimný semester 2015/2016 vo
výške 468,50 EUR a vo výške 13,- EUR za ISIC kartu. Obe sumy boli zaplatené vkladom hotovostina účet vysokej školy dňa 1.9.2015. Navrhovateľka uviedla, že zaplatené školné predstavuje zníženú
zvýhodnenúplatbuzdôvodu,žeštudovalasvýbornýmprospechomaskúškuzložilaspredstihom.Podľa
smernice poplatkov je totiž riadna výška školného bez zvýhodnenia 490,- EUR.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v znení neskorších právnych predpisov, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopností, možností a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

Podľa ust § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa ust. § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Ako už súd uviedol vyššie, predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o výživnom za obdobie od

1.1.2015 do budúcna.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a s použitím
vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného
aj za uvedené obdobie je dôvodný, pretože navrhovateľka v rozhodnom období nebola schopná sama

sa živiť, keďže po absolvovaní strednej školy kontinuálne riadne pokračovala v štúdiu na vysokej škole a
bola odkázaná výživou na svojich rodičov, resp. v danom prípade len na odporcu, svojho otca, pretože jej
matka umrela, keď mala 9 rokov. Nebolo zistené, že by navrhovateľka v uvedenom období disponovala
takým pravidelným zdrojom príjmu, z ktorého by mohla samostatne uspokojovať svoje potreby.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd prihliadal predovšetkým na základné kritériá,
vymedzené v ustanovení § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktorými sú v prvom rade odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného, v danom
prípade otca.

Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova a to jeho hmotné potreby, ako
je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti.
Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.Pri ustálení základu skutkového stavu súd vychádzal aj z výsledkov dokazovania, ktoré vykonal v
pôvodnom konaní vo vzťahu k určeniu výživného za predchádzajúce obdobie, t.j. za obdobie od
17.4.2013 do 31.12.2014 a na tieto v plnom rozsahu odkazuje.

Z výsledkov dokazovania, zhrnutých v odôvodnení právoplatného rozsudku č.k.24 C 97/2013-136 zo
dňa 18.9.2014 vyplýva, že výživné vo výške 290 EUR mesačne za obdobie predchádzajúce 1.januáru
2015, je primerané nákladom, potrebným na uspokojovanie odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako
aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Súd pri rozhodovaní prihliadol najmä

na skutočnosti, že v osobe navrhovateľky ide o plnoletú ženu vo veku 24 rokov, študujúcu na vysokej
škole. V rozhodnom období, od 17.4.2013 do 31.8.2013 bola navrhovateľka študentkou 1.ročníka, v
období od 1.9.2013 do 31.8.2014 študentkou 2.ročníka a v období od 1.9.2014 do 31.8.2015 študentkou
3.ročníka Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety v Bratislave a to dennej formy
bakalárskeho štúdia v odbore sociálna práca. V súčasnosti v štúdiu kontinuálne pokračuje, je študentkou
4.ročníka vysokej školy. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že náklady navrhovateľky

len na zaplatenie školného a ubytovania v mieste štúdia činia v priemere mesačne 206 EUR (670
EUR školné + 1.800 EUR ubytovanie = 2470 EUR : 12 mesiacov). Po prirátaní ďalších nevyhnutných
nákladov (mesačník na cestovanie prostriedkami MHD, internet, lieky) tieto činia v priemere mesačne
265,98 EUR. Uvedená suma však nezahŕňa ďalšie životné náklady ako stravu, telefón, cestovné do
školy z miesta bydliska a späť, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské potreby, náklady na kultúrne

vyžitie. Zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom mal súd za preukázané z lekárskej správy.
Navrhovateľka trpí viacerými zdravotnými problémami. Od detstva atopickým syndrómom a ekzémami
- lieči sa na alergológii a kožnej ambulancii, pre očný glaukóm na očnej ambulancii, neurologickým
vyšetrením bola potvrdená migréna. Pre opakovaný kolapsový stav bola vyšetrená v odborných
ambulanciách; posledný kolapsový stav mala v októbri 2013. Pre nepravidelný menštruačný cyklus je

liečená aj v gynekologickej ambulancii; bola jej dlhodobo nasadená antikoncepcia. Navrhovateľka teda
užíva antikoncepciu nie z dôvodu zabránenia počatia dieťaťa (čo je inak potrebné vzhľadom na vek a
vyspelosť považovať za prejav zodpovedného prístupu k tejto stránke života), ale antikoncepcia je u nej
indikovaná zo zdravotného hľadiska.

Čo sa týka príjmu navrhovateľky, táto poberá sirotský dôchodok vo výške 155 EUR mesačne. Nespornou
skutočnosťou bolo, že v júni 2013 navrhovateľka obdržala sumu 14.500 EUR za predaj trojizbového
bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na ulici K. G.Ě. Č..X, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov konania; navrhovateľka vlastnila podiel vo veľkosti 1 v pomere k celku. Skutočnosť, že
navrhovateľka bola vlastníčkou podielu na nehnuteľnosti, resp. že je bola vyplatená hodnota tohto

podielu, ktorý získala titulom dedenia po svojej matke, nezbavuje otca plnenia vyživovacej povinnosti.
V tejto súvislosti je totiž potrebné poukázať na okolnosti posudzovanej veci. Navrhovateľka má už
len jedného rodiča, odporcu. Navrhovateľka u odporcu nebýva (ani počas návratov zo školy; býva u
starej mamy). Odporca sa teda výkonom reálnej osobnej starostlivosti resp. starostlivosti o spoločne
zdieľanú domácnosť (ktorá sa považuje za čiastočnú kompenzáciu plnenia vyživovacej povinnosti) na

plnení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke nepodieľa. Takéto zázemie, obvyklé u detí, ktoré majú
oboch rodičov, navrhovateľka postráda. Vyživovaciu povinnosť, ktorú by inak voči navrhovateľke mala
jej matka, len čiastočne do istej miery nahrádza sirotský dôchodok. Jej celková životná situácia je teda
vo všeobecnosti, v porovnaní s inými deťmi s oboma žijúcimi rodičmi, nepochybne ťažšia. Za takýchto
okolností príjem, ktorý navrhovateľka dostala titulom dedenia po nebohej matke, vo svojej podstate

nahrádza plnenie, ktoré by navrhovateľka od nej dostala. Podľa názoru súdu by takýto príjem mal slúžiť
najmä ako určitá záruka resp. zdroj pre zabezpečenie budúcnosti, napr. na riešenie jej bytovej otázky po
skončenívysokejškoly.Vžiadnomprípadetentopríjemnemožnopovažovaťzakompenzáciuvýživného,
ktoré je povinný platiť odporca.

Čo sa týka pomerov na strane navrhovateľky, od posledného rozhodnutia k zmene nedošlo.

Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov na strane otca, ako ďalšieho kritéria pre
určenie rozsahu výživného, súd mal za preukázané, že odporca mal v čase pôvodného rozhodovania
o určení výživného (rozsudok zo dňa 18.9.2014) pravidelný príjem z výsluhového dôchodku vo výške

486,34 EUR a zo mzdy z pracovného pomeru vo výške 675,28 EUR, spolu vo výške 1.161,62 EUR
mesačne. Súd pôvodne pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosti, že odporca je ženatý a má ešte
jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej K., ktorá mala v rozhodnom období 10,5 -12 rokov a bola
žiačkou 4. a 5. ročníka základnej školy a v čase rozhodovania podľa tvrdenia odporcu žiačkou 1.ročníkaosemročného gymnázia. Jeho náklady na uspokojenie bytovej otázky - býva v 3-izbovom byte na K. ul.
v C. (ktorý má v spoločnom vlastníctve s manželkou) spolu s manželkou a maloletou dcérou, činia 224
EUR mesačne. Predmetný byt kúpil v auguste 2013 za hypotekárny úver, poskytnutý vo výške 72.000

EUR. Odporca úver spláca po 389 EUR mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na ďalší príjem
odporcu, ktorý v máji 2013 získal predajom spoluvlastníckeho podielu k bytu na K. G., vo výške vyše
43.500 EUR. Tento príjem totiž, ako sám uviedol, navrhovateľ použil na splatenie úverov, ktoré si vzal
ešte v minulosti na rekonštrukciu bytu, na kúpu motorového vozidla a na celkové vykrytie životných
nákladov. Z ustálenej súdnej praxe je však zrejmé, že pri výpočte výživného sa splátky úverov, leasingu

a hypoték, ktoré povinný rodič pravidelne platí, nezohľadňujú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že odporca na splátkovej karte QUATRO zaplatil 896,24 EUR, na bankomatke QUATRO 750 EUR, na
kreditnej karte CETELEM 1.453,43 EUR, vo vzťahu k Prima banke Slovensko 7.924,36 EUR a vo vzťahu
k Poštovej banke, a.s. 13.909,11 EUR, spolu teda na úveroch zaplatil cca 25.000,-EUR. Z ostávajúcej
sumy, získanej predajom bytu vo výške cca 18.500 EUR kúpil v auguste 2013 motorové vozidlo Škoda
Combi za kúpnu cenu 8.900 EUR. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj po zohľadnení úverov a kúpy

motorového vozidla, odporcovi ostala k dispozícii z príjmu z predaja bytu ešte suma vo výške 9.600 EUR.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane odporcu v období od 1.1.2015, vykonaným dokazovaním mal súd
nesporne za preukázané, že dňa 31.12.2014 sa z objektívnych dôvodov skončil jeho pracovný pomer
na Technickej univerzite v Košiciach. Od 1.1.2015 do 5.8.2015 bol odporca nezamestnaný. Od 5.8.2015

(dohodnutý deň nástupu do práce) mu vznikol pracovný pomer u zamestnávateľa A. W. C. O. X v C.,
kde pracuje až doposiaľ.

Je teda zrejmé, že v roku 2015 došlo na určitý čas k čiastočnému poklesu pravidelného príjmu odporcu
z pracovnej činnosti. Keďže v januári 2015 odporcovi prislúchala ešte mzda z pracovného pomeru

za mesiac december 2014, k reálnemu poklesu jeho príjmu došlo až vo februári 2015, kedy mu bola
vyplatená prvá dávka v nezamestnanosti (za mesiac január 2015). Uvedený stav (pokles príjmu) trval
7 mesiacov, t.j. od 1.2.2015 až do augusta 2015, kedy odporca nastúpil do zamestnania, pretože prvý
krát mu bola mzda u nového zamestnávateľa vyplatená v septembri 2015.

V mesiaci január 2015 mal teda odporca pravidelný príjem v rovnakom rozsahu ako podľa pôvodného
rozsudku,t.j.zvýsluhovéhodôchodkuvovýške486,34EUR azomzdyzpracovnéhopomeruvpriemere
mesačne vo výške 675,28 EUR, spolu vo výške 1.161,62 EUR mesačne.

V období od 1.1.2015 do 31.7.2015 tvorili príjem odporcu dávky v nezamestnanosti v priemere mesačne

vo výške 439,82 EUR, ako aj výsluhový dôchodok vo výške 486,82 EUR, spolu vo výške 926,64 EUR
mesačne. V tomto období teda došlo k poklesu jeho príjmu v priemere o 235 EUR mesačne. V mesiaci
august 2015 mal príjem len z výsluhového dôchodku vo výške 486,82 EUR.

V období od 1.9.2015 až do času rozhodovania mal odporca priemerný mesačný čistý príjem z

pracovného pomeru vo výške 751 EUR a z výsluhového dôchodku vo výške 486,82 EUR, t.j. spolu vo
výške 1.237,82 EUR mesačne. Priemerný mesačný čistý príjem od uvedeného času je teda o 76 EUR
vyšší ako v období pred 1.1.2015.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu v rozhodnom

období určil tri obdobia.
Za obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015 určil výživné v pôvodnom rozsahu 290 EUR, pretože v tomto čase
ešte k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nedošlo.
Za obdobie od 1.2.2015 do 31.8.2015 súd určil výživné vo výške 190 EUR mesačne, t.j. nižšie o 100
EUR mesačne, pretože pravidelný mesačný príjem odporcu klesol v priemere mesačne o 235 EUR (v

období od 1.2.2015 do 31.7.2015) a v mesiaci august 2015 mal príjem len z výsluhového dôchodku vo
výške 486,82 EUR.
V období od 1.9.2015 až do času rozhodovania mal odporca opäť príjem v pôvodnom rozsahu, dokonca
v priemere mesačne o 76 EUR vyšší, preto súd určil výživné v pôvodnom rozsahu vo výške 290 EUR
mesačne.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.Súd pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov odporcu prihliadal aj na všetky
okolnosti, na ktoré už poukázal pri odôvodňovaní pôvodného rozsudku. To, že námietky odporcu nie
sú relevantné, vyplýva aj z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu, ktorý uviedol, že

súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili aj jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo
veci samej. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa dodal, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Tvrdenie odporcu,
že určené výživné znevýhodňuje jeho mladšiu dcéru a manželku, neobstojí, pretože jeho manželka
je dospelá osoba, ktorá ukončila sústavnú prípravu na povolanie, jej životné potreby sú ustálené, má
vybudované rodinné zázemie, má dostatočné schopnosti a možnosti, ktoré jej umožňujú zamestnať
sa a dosahovať príjem. Mladšia dcéra odporcu má na rozdiel od navrhovateľky oboch rodičov, ktorí k
nej majú vyživovaciu povinnosť, vytvárajú jej rodinné zázemie a je v ich schopnostiach a možnostiach

uspokojovať jej potreby. Navrhovateľka dosiahla plnoletosť, sústavne sa pripravuje na výkon povolania,
jej potreby ešte nie sú na rozdiel od povinného rodiča ustálené, preto má odôvodnene vyššie výdavky na
ich uspokojovanie. Odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľka nemá okrem odporcu nikoho, kto by mal
k nej vyživovaciu povinnosť, preto je pri určovaní výživného možné prihliadať len na jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. K ďalším odvolacím námietkam odporcu uviedol, že výživné pre plnoleté

dieťa sa určuje podľa tých istých zákonných ustanovení ako pre mal. dieťa. Poukázal na to, že prídavky
patria dieťaťu, preto ich nie je možné započítať do určeného výživného a pre rozhodnutie o výživnom
nie je podstatné, či ich poberá povinný rodič alebo dieťa. Zároveň dospel k záveru, že medzi odporcom
a navrhovateľkou preukázateľne nedošlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. K
námietke ohľadom lehoty splatenia dlžného výživného konštatoval, že odporca získal z predaja bytu

peňažné prostriedky, ktoré použil na predčasné splatenie pôžičiek, pričom výživné má prednosť pred
ostatnýmivýdavkamipovinnéhorodičaaniejevzáujmenavrhovateľkystrpieťsplátkydlžnéhovýživného
z dôvodu, že odporca získané peňažné prostriedky použil na predčasné splatenie iných záväzkov ako
výživného.

Ako novú obranu v tomto konaní odporca žiadal, aby súd pri rozhodovaní o výživnom neprihliadal
na príjem, ktorý dosiahol v novom zamestnaní popri základnom príjme, zvýšeným úsilím na základe
osobitných dohôd. Súd konštatuje, že na takýto postup nie je daný žiaden dôvod. Za schopnosti rodiča
treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje; príjem rodiča predstavuje aj odmena za práce
nadčas. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dokonca ani taká skutočnosť, akou je vznik

novej vyživovacej povinnosti, nie je automaticky dôvodom na zníženie výživného pre deti narodené z
prechádzajúceho vzťahu; naopak, je spojená s povinnosťou rodiča zvýšeným úsilím uživiť všetky svoje
deti. Súd má pri určení vyživovacej povinnosti vychádzať z reálnych pomerov, najmä príjmov rodiča, bez
ohľadu na to, či ich rodič dosiahol zvýšeným úsilím. Dieťa má právo participovať na životnej úrovni rodiča
a rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu svojich detí.

Súd zároveň rozhodol o výške dlžného výživného za obdobie od 1.1.2015 do 29.2.2016, t.j. do
posledného dňa mesiaca, v ktorom súd vo veci rozhodol.

Výška dlžného výživného za uplynulé obdobie sa určuje rozdielom medzi súdom stanoveným výživným

a výživným, ktoré povinný v rozhodnom období skutočne zaplatil.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť splnil v rozsahu 8 x 150
EUR (od januára do augusta 2015). Od septembra 2015 do času, kedy súd vo veci rozhodol, odporca
vyživovaciu povinnosť neplnil. Za rozhodné obdobie teda navrhovateľke zaplatil 1.200 EUR

V zmysle tohto rozsudku mal odporca platiť výživné spolu vo výške 3.360 EUR (t.j. 1 x 290 EUR za
1/2015, 7 x 190 EUR za 2/2015 až 8/2015, 6 x 290 EUR za 9/2015 až 2/2016). Rozdiel medzi súdom
určeným výživným 3.360 EUR a skutočne zaplateným výživným 1.200 EUR činí 2.160 EUR.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa ust. 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade, v zmysle zásady úspechu v konaní a vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľke patrí právo na náhradu trov konania proti odporcovi.

Trovy navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia, pretože navrhovateľku v spore zastupoval
advokát.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,

ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Podľa zaužívanej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery nielen

toho, koho by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho,
koho majetková sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj
okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku.

Súd konštatoval, že v danom prípade je namieste použitie moderačného práva súdu zmierniť dôsledok

právnej normy (§142 ods.1 O.s.p.) upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p..
Dôvodomhodnýmosobitnéhozreteľajecharaktertohtokonania,resp.jehopredmetu,ktorýmjenárokna
výživné. Súd okrem bežného výživného uložil odporcovi aj povinnosť zaplatiť dlžné výživné za uplynulé
obdobie, ktoré predstavuje pomerne vysokú čiastku. Súd vzhľadom na majetkové a osobné pomery
odporcu považuje za dôležité, aby primárne bola uspokojená predovšetkým pohľadávka navrhovateľky

na dlžné výživné a zároveň, aby bol odporca reálne schopný pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť
aj platením bežného výživného. Z uvedených dôvodov súd vyslovil, že navrhovateľke náhradu trov
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )