Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115010115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115010115.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného N. C., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 26.01.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
N. C. B. S. R. M. Z. S. G. Y. Ý. , narodený XX.XX.XXXX D. C.,

trvale bytom Z. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec maloletých detí C., I., narodeného XX.XX.XXXX, I., narodeného XX.XX.XXXX, Q., narodeného

XX.XX.XXXX, G., narodeného XX.XX.XXXX a J., narodenej XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky I. C. v
Z., hoci má k týmto vyživovaciu povinnosť zo zákona o rodine a rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 6Co/184/2005, právoplatným 09.01.2006 v časti výživného, mu výška tejto povinnosti bola určená
sumou vo výške 232,36 eur mesačne spolu na všetky deti vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom
vyživovacia povinnosť voči I., narodenému XX.XX.XXXX k decembru 2014 zanikla, si túto povinnosť

úmyselne neplní tým, že hoci vie o svojej vyživovacej povinnosti, pracuje ako živnostník, výživné na
svoje deti pravidelne a načas neplatí, čím za obdobie od 01.01.2009 do 26.01.2016, po odpočítaní
zaplateného výživného vo výške 7.650,- eur dlhuje na výživnom 7.668,73 eura k rukám matky detí,
a toho skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
3T/54/2014, právoplatným 28.06.2014, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1 Trestného zákona,

t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, tento
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a na viacerých osobách a tento čin spáchal
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) , písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, § 127 odsek 12 Trestného
zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 3 Pv 644/14/4403, podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 09.02.2015, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému N. a
na hlavnom pojednávaní v dňoch 14.04.2015, 10.11.2015 a 26.01.2016 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne I. C., a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením
ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

ObžalovanýN.C.,nahlavnompojednávanídňa14.04.2015vypovedal,žejepravdou,ženeplatilvýživné
na deti, svoje konanie však odôvodnil tým, že mal pred rokom úraz, kedy prišiel o dva prsty a kvôli tomu

nemohol pracovať. Obžalovaný uviedol, že je živnostníkom podnikajúcim v autodoprave a viacero firiem
mu dlhuje peniaze. Obžalovaný bol ochotný vyplatiť výživné a keby mu boli vyplatené peniaze z dlžných
firiem mal by na vyplatenie celého dlžného výživného. Obžalovaný sa vyjadril, že svojim deťom dáva
peniaze vždy, keď prídu za ním, ale nikdy o tom ich matka nevie. Obžalovaný sa vyjadril, že vďaka
fungujúcej živnosti bol schopný svojim deťom pravidelne prispievať. Zabezpečil farmu za 40 tisíc eur

a o syna I. sa osobne staral celý rok, pretože bol problémový. Obžalovaný vypovedal, že firma SONY
mu dlhovala 7 tisíc eur, firma HYLLA 4 až 5 tisíc eur a firma ŠEBO okolo 5 tisíc eur. Stále podnikal a v
čase pojednávania nesplácal žiadny úver. Obžalovaný sa vyjadril, že jeho bývalej manželke nevadilo,
že neplatil na deti výživné až do októbra 2014, kedy sa rozhodla, že si kúpi auto. Obžalovaný bol v
minulosti uznaný vinným pre neplatenie výživného na U. M. na Okresnom súde Trnava, ktorý nie je jeho

synom, len si ho osvojil.

Svedkyňa I. C., na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2015 vypovedala, že s obžalovaným má 5 detí,
voči ktorým má obžalovaný vyživovaciu povinnosť, ktorú si neplnil asi tri až štyri roky, napriek tomu,
že ho na túto povinnosť upozorňovala cez deti. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej vždy platil osobne

a keďže uhradené platby nikdy nezodpovedali dlžnej sume, svedkyňa si všetky platby zapisovala.
Podľa výpovede svedkyne jej obžalovaný naposledy zaplatil v januári 2014. Ku dňu výpovede dlhoval
obžalovaný na výživnom sumu asi vo výške 7.600 eur. Svedkyňa potvrdila, že syn I. bol od decembra
2013 u obžalovaného, ale zároveň uviedla, že obžalovaný neposielal syna do školy a brával ho so
sebou na fušky a od mája 2014 bol naspäť doma. Od začiatku decembra 2014 je syn I. evidovaný na

úrade práce a ostatné deti chodia do školy. Ona pracuje ako zdravotná sestra a jej mesačný príjem je
670 eur, plus rodinné prídavky. Svedkyňa žije so svojimi deťmi a s matkou, ktorá jej finančne pomáha.
Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný vedel o tom, že jeho deti nevyhnutne potrebujú výživné. Deti sú
s obžalovaným v stálom kontakte. Občas dostanú od obžalovaného nejaké drobné, ale tie si väčšinou
odrobia na farme. Táto farma bola zriadená obžalovaným pre syna I., ktorý študuje poľnohospodársku

školu, tento však kvôli nej zanedbáva školu a musel opakovať ročník. Obžalovaný navádzal syna I., aby
nechal školu a išiel pracovať k nemu. Obžalovaný žiadnym iným spôsobom neprispieval na výživu detí.
Na doplňujúcu otázku prečo svedkyňa prvýkrát upozornila obžalovaného na dlžné výživné až v
septembri 2014 uviedla, že dovtedy mu dávala šancu to zaplatiť.
Súdzasplneniapodmienokapostupompodľa§264odsek1Trestnéhoporiadkučítalvýpoveďsvedkyne

z prípravného konania zo dňa 15.01.2015 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej svedkyňa uviedla,
že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil do konca roka 2008. Od roku 2009 začal platiť
výživné nepravidelne a v rôznych výškach. Všetky platby obžalovaného boli platené v hotovosti do rúk
svedkyne. Svedkyňa si o nich viedla evidenciu. Náhradné výživné z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
svedkyňa nepoberala. Následne podala svedkyňa na obžalovaného exekúciu, ktorou boli vymožené

dve sumy. Odvtedy obžalovaný platil výživné sporadicky. Na Vianoce 2014 obžalovaný nedal deťom
žiadne darčeky. Svedkyňa uviedla, že výdavky si delila so svojou matkou. Svedkyňa financovala všetky
potreby detí a úver, ktorý si zobrala na rekonštrukciu a jej matka platila stravu a energie. Svedkyňa
vo výpovedi uviedla presný rozpis všetkých platieb, ktoré jej obžalovaný za jednotlivé roky uhradil, a
aj výšku neuhradeného výživného, ktorá bola k januáru 2015, po odrátaní všetkých ňou evidovaných

platieb vo výške 7.160,09 eura. K týmto rozporom vo výpovediach svedkyňa uviedla, že to čo vypovedalav prípravnom konaní bola pravda a na hlavnom pojednávaní to neuviedla z dôvodu, že nemala pri sebe
záznamy o uhradených platbách, ktoré v pri výpovedi v prípravnom konaní mala k dispozícií.
Svedkyňa zároveň uviedla, že vo výške dlžného výživného je zarátane aj obdobie, počas ktorého jej

syn I. žil s obžalovaným z dôvodu, že v tom čase sa syn I. chodil domov najesť, oprať si veci a niekedy
mu dávali aj vreckové.
Obžalovaný sa k výpovede svedkyne vyjadril, že v čase keď u neho žil syn I. tak ho každé ráno zobudil a
poslal do školy. Ak I. nechcel ísť do školy musel ísť s obžalovaný, aby sa naučil čo je to robota. Zároveň
obžalovaný uviedol, že synovi I. zaplatil vodičský preukaz, ktorý nedokončil.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Z podrobného prehľadu úhrad poskytnutých I. C. od júla 2005 do marca 2012 a od roku 2009 do januára
2015 vyplývalo, že v období od júla 2005 do decembra 2008 si obžalovaný riadne plnil vyživovaciu

povinnosť, aj keď nepravidelnými platbami v rôznych výškach, a od augusta 2005 vždy po termíne
splatnosti. Od 01.01.2009 do 01.01.2015 platil obžalovaný výživné veľmi nepravidelne a málokedy v
stanovenej výške.

Z rodných listov detí J. C., narodenej XX.XX.XXXX, G. C.É., narodeného XX.XX.XXXX, Q. C.,

narodeného XX.XX.XXXX, I. C., narodeného XX.XX.XXXX a I. C., narodeného dňa 11.07.1997, súd
zistil, že obžalovaný je ich otcom.

Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 3/04 zo dňa 02.06.2005 vyplynulo, že manželstvo
obžalovaného s matkou detí I. C. bolo rozvedené, deti boli zverené do výchovy a opatery matky a

obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou tak, že na I. mal prispievať sumou
2.000,-Sk mesačne, na I. sumou 2.000,-Sk mesačne, na Q., G. Z. J. 1.000,- Sk mesačne na každého
z nich, spolu vo výške 7.000,-Sk.

Z exekučného príkazu EX 1615/2011-13, vydaného súdnym exekútorom N.. I. Š. na zriadenie

exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na základe
vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 3/04-112 zo
dňa 02.06.2005 vyplývalo, že tento bol vydaný v prospech detí I., I., Q., G. Z. J. proti povinnému N.
C. a že dňa 10.10.2011 bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
Katastrálnom území Z., vedené na W. Č.. XXX a nachádzajúce sa v Katastrálnom území Z. vedené na

W. Č.. X vo výlučnom vlastníctve obžalovaného

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/54/2014 vydaného dňa 09.06.2014,
právoplatného dňa 28.06.2014, súd zistil, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia

slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva)
roky. Obžalovanému bola zároveň uložená povinnosť smerujúca k tomu, aby viedol riadny život, a aby
v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra súd zistil, že I. C. poberá na štyri deti prídavok

na dieťa od 01.07.2002 doposiaľ a na syna I. C. poberala od 01.07.2002 do 31.08.2014, vo výške
94,08 eur mesačne. Menovaná nepoberala pomoc v hmotnej núdzi, ani náhradné výživné a v evidencii
uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná v dobe od 18.11.2005 do 02.04.2006.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že I. C. bola registrovaná u zamestnávateľa Špecializovaná

nemocnica sv. Svorada Zobor n.o. od 03.04.2006 ako zamestnanec s pravidelným príjmom a v
Obeci Zbehy od 02.06.2011 ako zamestnanec s nepravidelným príjmom. Menovaná nepoberala dávky
v nezamestnanosti, dôchodok, úrazové dávky a dávky garančného poistenia. I. C. poberala len
nemocenské dávky v mesiaci marec, apríl a máj 2013.

Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme I. C. vyplývalo, že menovaná mala od apríla 2006 pravidelný
príjem.Zo správy Obce Zbehy súd zistil, že I. C. je rozvedená, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a
s piatimi deťmi. V obci má dobrú povesť a nikdy nebola zamestnancom Obce Zbehy.

Zo správy o povesti z Obce Zbehy vyplývalo, že obžalovaný v mieste trvalého pobytu má dobrú povesť,
žijesosvojoupriateľkouajejdvomadeťmi.Zodpisuregistratrestovsúdzistil,žeobžalovanýboldoposiaľ
sedemkrát súdne trestaný, pričom štyrikrát sa neho hľadí, akoby nebol potrestaný. Naposledy bol
obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/54/2014 vydaného
dňa 09.06.2014, právoplatného dňa 28.06.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný bol trikrát priestupkovo
prejednávaný za spáchanie štyroch priestupkov v cestnej premávke. Zo správy Zboru väzenskej
a justičnej stráže vyplývalo, že obžalovaný nikdy nebol vo výkone väzby alebo vo výkone trestu
odňatia slobody. Z lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči

obžalovanému bolo vedených trinásť trestných stíhaní, z ktorých bola v siedmych prípadoch podaná
obžaloba na súd. Z lustrácie v databáze súdov vyplývalo, že obžalovaný v štyroch spisoch vedených
na Okresnom súde Nitra vystupuje ako odporca. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
súd zistil, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 13.09.1991 do
25.07.1993 a nepoberal štátne sociálne dávky, konkrétne prídavok na dieťa, či rodičovský príspevok.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplývalo, že obžalovaný nebol registrovaný u žiadneho zamestnávateľa
a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Obžalovaný nepoberal dávky v nezamestnanosti,
nemocenské dávky, dôchodok, úrazové dávky a dávky garančného poistenia. Obžalovaný bol evidovaný
ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 22.04.1994 do 31.12.2000 a od 01.07.2005 do
30.06.2007.

Z výpisu zo Živnostenského registra vyplývalo, že obžalovaný podnikal pod obchodným menom N.
C. SEIKO TRANZ v období od 22.04.1994 do 07.02.2011 s predmetom podnikania cestná nákladná
doprava, autobazár, vnútroštátna nákladná doprava, v oblasti nakladania s odpadmi, recyklovanie
nekovového odpadu a zvyškov, sprostredkovanie obchodu v rozsahu voľnej živnosti, maloobchod a

nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného
vozidla.

Zo správy Daňového úradu Nitra vyplývalo, že obžalovaný si podal daňové priznanie k dani z príjmov
fyzických osôb iba za rok 2009 a 2010, keď 07.02.2011 ukončil živnosť, kde uviedol za rok 2009 príjmy

vo výške 10.070,- eur, výdavky vo výške 6.050,- eur a základ dane vo výške 4.020,- eur. Za rok 2010
si uviedol nulové príjmy, ako aj výdavky.

Z výpisu z Obchodného registra vyplývalo, že obžalovaný bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ZAPO STAV s.r.o., ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 03.06.2010 s

predmetom činnosti v oblasti stavebníctva. Dňa 03.06.2010 obžalovaný splatil vklad, ktorý tvorí základné
imanie spoločnosti vo výške 10 000,- eur.

Z daňového priznania spoločnosti ZAPO STAV s.r.o. za zdaňovacie obdobie od 03.06.2010 do
31.12.2010 súd zistil, že v tomto období spoločnosť nemala žiadne zisky ani výdavky, vlastné imanie

mala 10.000,-eur. Z ďalších daňových priznaní vyplývalo, že predmetná spoločnosť bola v roku 2011
v strate, pričom majetok spolu bol 25.900,-eur, v roku 2012 a v roku 2013 mala nulový výsledok
hospodárenia, pričom majetok spoločnosti v roku 2012 tvoril hodnotu spolu 9.900,-eur.

Zo správy o majetkových pomeroch Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. súd zistil, že

obžalovaný bol majiteľom dlhopisu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 01.01.1996 do
12.11.2014. Obžalovaný však nebol majiteľom cenných papierov, nemal registrované záložné právo
k cenným papierom, ani zabezpečený prevod cenných papierov a nebol akcionárom listinných akcii
na meno. Obžalovaný nemá účet majiteľa zaknihovaných cenných papierov. V evidencii RM-S Market,
o.c.p., a.s. nemá obžalovaný evidované žiadne cenné papiere.

Z výpisu z Katastra nehnuteľností vyplývalo, že obžalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Katastrálnom území Z.V., vedených na W. Č.. XXX a nachádzajúcich sa v
KatastrálnomúzemíZ.vedenýchnaW.Č..X. Konkrétneobžalovanývlastnilzáhradyazastavanéplochya nádvoria nachádzajúce sa tak v zastavanom území obce Alekšince ako aj mimo neho, a záhrady a
zastavané plochy a nádvoria s domom nachádzajúcim sa v zastavanom území obce Zbehy - Andač.

Zo zoznamu vozidiel vyplývalo, že obžalovaný vlastnil sedem nákladných vozidiel a tri osobné vozidlá,
pričom na všetkých mal exekútorskú blokáciu.

Z potvrdení svedkyne C. súd zistil, že obžalovaný ku dňa 01.04.2015 neuhradil dlžné výživné vo výške
7.392,45,- eur, tak ako sa zaviazal. Dňa 18.08.2015 obžalovaný uhradil sumu vo výške 650,- eur, dňa

10.11.2015 uhradil 100,-eur.

Z oznámenia od svedkyne I. C. zo dňa 25.01.2016 súd zistil, že obžalovaný ku dňu podania oznámenia
už dodatočne neuhradil žiadne výživné.

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mal obžalovaný povinnosť zaplatiť k rukám

matky ku dňu 26.01.2016, súd konštatoval s poukazom na vykonané dokazovanie, že za preukázané
obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti mal vzniknúť obžalovanému dlh na výživnom za obdobie
od 01.01.2009 do 01.02.2015, do podania obžaloby, vo výške 7.027,33 eura, nie 7.160,09 ako bolo
uvedené v obžalobe zohľadňujúc pritom svedkyňou I. C. potvrdené zaplatené výživné v sume 6.300,-eur,
pretože obžalovaný bol povinný do decembra 2014 platiť výživné vo výške 232,36,- eur/mesačne, ale od

decembra 2014 obžalovanému zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi I., narodenému XX.XX.XXXX,
tak ako to vyplynulo z výpovede svedkyne C. na hlavnom pojednávaní 14.04.2015, preto od decembra
2014 je obžalovaného vyživovacia povinnosť voči jeho trom maloletým deťom vo výške 165,98 eura.
Od februára 2015, teda od začatia súdneho konania do vyhlásenia rozsudku, preto dlh na výživnom
predstavoval sumu 12 mesiacov x 165, 98 eura ako mesačné výživné na tri deti, spolu v sume 1.991,40

eura, z čoho však v priebehu súdneho konania obžalovaný zaplatil, podľa vyjadrenia svedkyne I. C. 750,-
eur a podľa tvrdenia obžalovaného nenamietaného svedkyňou I. C. tiež obžalovaný synovi I. zaplatil
vodičský preukaz v sume 600,-eur, teda dlh na výživnom bol ponížený o ďalšiu sumu 1350,- eur, teda
celkový dlh na výživnom po odpočítaní všetkých čiastočných úhrad bol vypočítaný súdom na sumu
7.668,73,- eura (/dlh do podania obžaloby 7.027,33 eura + dlh počas súdneho konania 1991,40 eura/

- /1350 zaplatené úhrady nezohľadnené v obžalobe/= 7.668,73 eura).

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného

dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k
tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného s úpravou čiastočných úhrad a následne nevyhnutne vyjadril,
že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) , písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b), písmeno j) Trestného zákona, § 127 odsek 12 Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v

období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom obžalovaný sa skutku dopustil
závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas a na viacerých osobách, napriek tomu, že bol v
posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 3T/54/2014 vydaného dňa 09.06.2014, právoplatného dňa 28.06.2014.

Hoci obžalovaný vypovedal, že je pravdou, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim
piatim deťom kvôli nepriaznivej situácii v jeho podnikaní a prisľúbil, že dlh zaplatí do konca súdu, ku
dňu hlavného pojednávania tak neurobil, a to napriek písomnej výzve súdu a zákonnému poučeniu o
účinnej ľútosti.

Z výpovede svedkyne I. C., ktorá túto učinila na hlavnom pojednávaní, ako aj z obsahu ostatných
listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že obžalovaný si od 01.01.2009 neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť riadne a včas, v dôsledku čoho mu ku dňu 26.01.2015 vznikol dlh na výživnom vo výške
7.668,73,- eura.Výpoveď tejto svedkyne nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej výpoveď
vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda súd vychádzal aj z výpovede obžalovaného, ktorý

na hlavnom pojednávaní priznal, že si neplnil vyživovaciu povinnosť, ako aj z právoplatného rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 3/04 zo dňa 02.06.2005, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že
vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel
aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak od 01.01.2009
nerobil. Nakoľko si matka detí obžalovaného viedla presnú evidenciu uhradených súm výživného

obžalovaným, ktorú potvrdila aj na hlavnom pojednávaní a obžalovaný k nej nemal výhrady, súd nemal
dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti.

Povinnosť vyživovať svoje dieťa zo Zákona o rodine nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia
určeného zákonom, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať dieťa v naturálnej forme, teda vo
faktickej starostlivosti o jeho bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o jeho výchovu

a všestranný rozvoj.
Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v
reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala
príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti
považoval súd za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému vznikla povinnosť vyživovať iného, teda svojich

päť detí, z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C 3/04 zo dňa 02.06.2005,
ktorým bol zaviazaný platiť výživné celkovo v sume 232,36,- eur od 09.01.2006 mesačne až do
času, kým deti nebudú schopné sa živiť samé a tiež z ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 odsek
3). Do tohto okamihu je obžalovaný ako otec povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom jeho deti majú právo zároveň sa podieľať na

životnej úrovni svojho otca. Obžalovaný v čase, keď si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, podnikal
pod obchodným menom N. C. SEIKO TRANZ, od 03.06.2010 bol jediným spoločníkom a konateľom
spoločnosti ZAPO STAV s.r.o., ktorá nevykazovala žiaden zisk v rozhodnom období, pričom jej vlastné
imanie bolo 10.000,-eur a jej majetok sa pohyboval v tomto období od 9.900-eur do 25.900,-eur,
nemal žiadny úver, ktorý by bol povinný splácať, bol schopný zriadiť farmu za sumu vo výške 40.000,-

eur, vlastnil dlhopis Fondu národného majetku Slovenskej republiky a bol vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v Katastrálnom území Alekšince, vedených na W. Č.. XXX a nachádzajúcich sa v
Katastrálnom území Andač vedených na W. Č.. X. Napriek svojim finančným možnostiam, si obžalovaný
svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil, odôvodňujúc to platobnou neschopnosťou
svojich obchodných partnerov. Obžalovaného nezbavuje zákonnej povinnosti platiť výživné a s tým

súvisiacej trestnoprávnej zodpovednosti iba všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu
(pohľadávky neuhradené inými firmami) bez existencie objektívnych skutočností (ako je úplná strata
možnosti pracovať, napríklad trvalá a celková invalidita, ktoré by mu zabezpečeniu dostatku finančných
prostriedkov bránili). Pokiaľ je matka schopná uživiť päť detí obžalovaného, takúto schopnosť musí
mať objektívne aj otec. Rovnako obžalovaného trestnej zodpovednosti nezbavuje ani to, že má ďalšie

vyživovacie povinnosti k iným deťom (celkovo má obžalovaný 10 detí). Pokiaľ takáto situácia u
obžalovaného existuje, obžalovaný musí vedieť, že výživné má prednosť pred inými, nie nevyhnutnými
výdavkami rodičov, preto je povinný zvýšiť svoju aktivitu smerom na vykonávanie práce, ktorá bude
riadne zaplatená, prípadne je povinný pristúpiť k vymáhaniu svojich splatných pohľadávok, aby tieto
mohol aj naozaj použiť na zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný si svoju
vyživovaciu povinnosť úmyselne neplnil, napriek tomu, že mu to jeho životná situácia umožňovala.

Z objektívneho hľadiska bolo nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos-

ti (vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine a jednak z rozhodnutia súdu) pris-
pievať na výživu svojich detí, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednos-
ti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov v dôsledku
nevyplatenia jeho pohľadávok zo strany obchodných partnerov. Súd vyhodnotením vyššie uvedených
okolností daného prípadu a osoby páchateľa u obžalovaného ustálil z hľadiska subjektívnej stránky je-

ho konania zavinenie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, nakoľko z
konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej zákonnej povinnosti vyživovať svojich päť detí
vedel, výživné neplatil a pre zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič, nemožno konštatovať iný záverako ten, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou jednoznačne chcel porušiť spoločenský záujem
chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane nároku oprávnených osôb na výživné.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, keďže svojím úmyselným
konaním naplnil subjektívnu aj objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1, odsek 3 písmeno b) , písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona, § 127 odsek 12 Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch

rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom obžalovaný sa skutku dopustil závažnejším
spôsobom konania, teda po dlhší čas od 01.01.2009 a na viacerých osobách, napriek tomu, že bol v
posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 3T/54/2014 vydaného dňa 09.06.2014, právoplatného dňa 28.06.2014.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4

Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, podľa odpisu registra trestov, že obžalovaný bol
doposiaľ sedemkrát súdne riešený, z toho sa štyrikrát na neho hľadí akoby nebol odsúdený, naposledy

bol obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/54/2014
vydaného dňa 09.06.2014, právoplatného dňa 28.06.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Podľa správy Obecného úradu
Zbehy má obžalovaný v mieste trvalého pobytu dobrú povesť, žije so svojou priateľkou a jej dvoma

deťmi. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR súd zistil, že obžalovaný bol
trikrát priestupkovo prejednávaný za spáchanie štyroch priestupkov v cestnej premávke.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mys-
li ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným zavinením for-

mou priameho úmyslu a jeho následok, ktorým je obmedzenie matky dieťaťa v riadnom zabezpečení
potrieb z dôvodu nevyhnutnosti starať sa o detí bez participácie otca dieťaťa. Súd súčasne prihliadol na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona pod písmenom l), že sa obžalovaný k trestnému
činu nepriamo na hlavnom priznal, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a jej neplatenia a mal
snahu dlžné výživné zaplatiť a z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u

obžalovaného zistil okolnosť pod písmenom m), že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Preto
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby jeden rok až päť rokov. Súd dôsled-
ne hodnotil aj osobu páchateľa - obžalovaného, prihliadol na jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd
primárne pred obligatórnym postupom podľa ustanovenia § 49 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle kto-
rého ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečné-

ho odsúdenia, nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, skúmal, či v danom prípade
nebude účelné obžalovanému uložiť alternatívne peňažný trest, resp. trest povinnej práce. Súd uzavrel,
že takéto tresty by boli za daných okolností nedostatočné a nepochybne by nespĺňali požiadavku naj-
mä individuálnej prevencie, navyše by ich uložením nepochybne došlo ku sťaženiu možnosti úhrady dl-
žného výživného obžalovaným a preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici

trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, pri ktorého výkone v prípade súhlasu obžalovaného s prácou v
ústave na výkon trestu, nedôjde k takému výraznému obmedzeniu možnosti obžalovaného aspoň čias-
točne prispievať na výživu svojich detí počas obmedzenia jeho osobnej slobody. Pri ukladaní výšky tres-
tu odňatia slobody sa súd zaoberal aj otázkou možnosti použitia inštitútu mimoriadneho zníženia tres-
tu v zmysle § 39 Trestného zákona, najmä ak obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť v §-e 36

písmeno l) Trestného zákona, čím nedošlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, av-
šak dospel k záveru, že takýto postup neodôvodňovali ani okolnosti prípadu, teda všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa závažnosti trestnej činnosti (obžalovaný dlhodobo neplnil svo-
ju vyživovaciu povinnosť voči piatim, v súčasnosti voči štyrom osobám), ani osoba obžalovaného (ako
objektu trestu), u ktorého súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné konštatovať, že ulože-

ný trest by mohol byť obžalovaným vnímaný citeľnejšie ako u iných páchateľov rovnakej trestnej činnos-
ti. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráže-
nia, nakoľko v posledných desiatich rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Podľa názoru súdu je uložený trest odňatia slobody zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona tak v rámci jeho pôsobenia na

obžalovaného, ako aj jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti z hľadiska generálnej
prevencie. Súd považoval najmä vzhľadom na okolnosti predmetnej veci (obžalovaný dlhodobo neplatil
výživné na svojich päť detí) uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za nevyhnutné, nakoľko
bolo zrejmé, že obžalovaný vnímal predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody iba za formalitu,
ktorá mu nezabránila vo faktickom opakovaní rovnakého protiprávneho konania. Podľa názoru súdu po

predchádzajúcom podmienečnom odsúdení, ktoré neviedlo k jeho náprave, iba dočasná izolácia od spo-
ločnosti u obžalovaného zmení jeho postoj k plneniu si svojich povinností a v budúcnosti ho bude moti-
vovať k väčšej aktivite, výsledkom ktorej bude schopnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.