Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/217/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110209518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110209518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D., ul. V. č. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Mariánom
Kuckom, advokátom so sídlom D., ul. N. č. X, D., proti odporcovi: Mobis Slovakia, s. r. o., so sídlom
Gbeľany, MOBIS ulica č. 1, IČO: 35 876 557, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr.

Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom D., ul. W. č. XXXX/X A., o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
10. februára 2012 č. k. 18C/71/2010-206 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. marca 2012 č.
k. 18C/71/2010-236, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur k rukám

JUDr. Marty Wertlenovej, advokátky, so sídlom D., ul. W. č. XXXX/XB do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 10. 02. 2012 č. k. 18C/71/2010-206, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 22. 03. 2012 č. k. 18C/71/2010-236, žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
Navrhovateľa zaviazal nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 925,93 eur titulom trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom B. B. X,

D., a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľa zaviazal nahradiť trovy
štátu Slovenskej republiky vo výške 81,04 eur na účet Okresného súdu Žilina, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi náhradu trov konania za účasť na pojednávaní
dňa 22. 03. 2012 nepriznal.
Konštatoval, že predmetom konania je neplatnosť výpovede zo dňa 30. 11. 2009. Keďže žalobný návrh
bol doručený súdu dňa 30. 03. 2010 a výpovedná lehota uplynula dňa 31. 01. 2010, bol podaný v lehote
v zmysle § 77 Zákonníka práce. Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd zistené, že navrhovateľ ako

zamestnanecaodporcaakozamestnávateľuzavrelidňa19.12.2005pracovnúzmluvunadobuurčitúna
jeden rok so skúšobnou dobou tri mesiace. Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve uzatvoreným dňa 18. 12.
2006 bola zmenená doba určitá na dobu neurčitú. Odporca listom zo dňa 30. 11. 2009 dal navrhovateľovi
výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce na základe vykonaných organizačných zmien
a zmene organizačnej štruktúry oddelenia Administratíva, nakoľko sa stal nadbytočným. Vo výpovedi je
taktiež uvedené, že navrhovateľovi boli písomne ponúknuté existujúce voľné miesta, z ktorých ani jedno

neprijal a výpoveď bola prerokovaná ZO OZ KOVO Mobis dňa 30. 11. 2009. Pracovný pomer skončil
uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začne plynúť dňa 01. 12. 2009 a uplynie dňa 31. 01.
2010. Táto výpoveď je podpísaná iba Ing. Q. F. s uvedením, že zamestnanec po prečítaní odmietolprevziať dňa 30. 11. 2009, čo je potvrdené podpismi dvoch osôb - Ing. Q. F. a Ing. P. Q.. Navrhovateľ
nepopieral, dokonca výslovne uviedol, že danú výpoveď zo dňa 30. 11. 2009 odmietol prevziať. S
poukazom na ust. § 38 ods. 1, 4 Zákonníka práce, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako zamestnanec

odmietol prijať danú písomnosť, účinky doručenia nastali. Súd preto konštatoval, že výpoveď bola
navrhovateľovi doručená. Navrhovateľ však listom doručeným odporcovi dňa 25. 01. 2010 oznámil, že
výpoveď zo dňa 30. 11. 2009 považuje za neplatnú, nakoľko nebola vopred prerokovaná so zástupcami
zamestnancov. Žiadal preto odporcu o prideľovanie práce podľa pracovného zaradenia navrhovateľa.
Súd mal preukázané, že navrhovateľovi skutočne bola daná výpoveď z organizačných dôvodov dňa

30. 11. 2009. Navrhovateľ ju považoval za neplatnú z dôvodu neprerokovania výpovede vopred so
zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ nenamietal žiadny iný dôvod neplatnosti výpovede okrem
neprerokovania vopred so zástupcami zamestnancov.
Najprv súd skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce. V tejto súvislosti mal preukázané písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, v
dôsledku ktorej bolo zrušené miesto - pozícia navrhovateľa. Vo výpovedi bolo taktiež riadne uvedené, že

na základe vykonaných organizačných zmien a zmene organizačnej štruktúry oddelenia Administratíva
sa navrhovateľ stal nadbytočným, pričom bolo uvedené aj zákonné ustanovenie - § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Navrhovateľ po rozsiahlom dokazovaní začal namietať aj rozhodnutie zamestnávateľa
oorganizačnejzmene,hocinapojednávanídňa03.09.2010výslovneuviedol,žejedinýdôvod,prektorý
považuje výpoveď za neplatnú je to, že nebola prerokovaná pred doručením odporcovi. Z predložených

listín, ako aj z výpovede Ing. Q. F. z oddelenia ľudských zdrojov u odporcu mal súd za preukázané, že
odporca ako zamestnávateľ rozhodol o organizačnej štruktúre. Toto rozhodnutie dokonca pripravoval
Ing. Q. F., ktorý zároveň potvrdil, že rozhodnutie podpísal „prezident“ spoločnosti odporcu, ktorý bol v
tom čase aj konateľom odporcu. Toto vyplýva aj z úplného výpisu z obchodného registra na odporcu.
Súd nezistil preto žiadny relevantný dôvod pochybovať o danom rozhodnutí a posúdil, že výpoveď daná

navrhovateľovi zo dňa 30. 11. 2009 spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky stanovené v § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce.
Súd mal preukázané, že odporca predložil navrhovateľovi aj ponuku práce dňa 30. 11. 2009, z
ktorej vyplýva, že na základe vykonaných organizačných zmien pred daním výpovede z organizačných
dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ponúka jedno z voľných pracovných miest, pričom

tieto miesta boli riadne uvedené. Na danej listine je uvedené, že zamestnanec, t. j. navrhovateľ prehlásil,
že takéto pozície neprijíma. Odmietol podpísať dňa 30. 11. 2009. Prítomní - Ing. Q. F., Ing. P. Q.. Túto
ponuku potvrdila aj Ing. P. Q., ktorá uviedla, že z ponúkaných miest bolo pre navrhovateľa vhodné miesto
- inšpektor kvality na oddelení kvality. Aj keď navrhovateľ nenamietal danú ponuku, súd považoval za
potrebné uviesť, že hoci zamestnávateľ je povinný ponúknuť vhodné voľné miesto, pokiaľ také nemá,

tak ani nemôže ho ponúknuť. Odporca preto ponúkol iba tie miesta, ktoré mal k dispozícii a v prípade,
že by nebolo žiadne ponúkané miesto vhodné pre navrhovateľa, súd mal za to, že táto skutočnosť nemá
za následok neplatnosť výpovede. Avšak Ing. P. Q. uviedla, že jedno ponúkané miesto bolo vhodné a
navrhovateľ ani nenamietal nevhodnosť ponúkaných miest.
Podľa súdu navrhovateľ tvrdil, že nedošlo k prerokovaniu pred výpoveďou, ale až po výpovedi, čo

preukazuje uznesenie výboru zo dňa 01. 12. 2009.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd nepochybne zistené, že dňa 30. 11. 2009 bola riadne
prerokovaná výpoveď daná navrhovateľovi, ktorá mu bola daná až po tomto prerokovaní. Svedkovia,
ktorí tvorili v tom čase výbor ZO jednoznačne potvrdili, že výpoveď riadne prerokovali dňa 30. 11.
2009 okolo 14.00 hod. Svedkovia Ing. Q. F. a Ing. P. Q. potvrdili, že výpoveď bola doručovaná

navrhovateľovi dňa 30. 11. 2009 okolo 15.00 hod po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Svedkovia - zamestnanci odporcu (aj bývalí) potvrdili iba skutočnosť, že navrhovateľovi bola daná
výpoveď. Tvrdenie, že k tomu došlo pred obedom dňa 30. 11. 2009, súd neposúdil ako hodnoverné,
nakoľko jednak nepotvrdili jednoznačne, že to bolo určite dňa 30. 11. 2009, a taktiež niektorí z nich
neboli v ten deň ani v práci, hoci presviedčali súd, že im to v ten deň navrhovateľ oznámil pri obede,

čo nie je možné, keďže neboli v práci. Taktiež z ich výpovedí nedá sa jednoznačne považovať, že v ten
deň, keď im to navrhovateľ oznámil, že skutočne v ten deň aj mu bola oficiálne daná výpoveď, keďže
navrhovateľ komunikoval ohľadom skončenia jeho pracovného pomeru už od konca októbra 2009 a z
výsluchusvedkovvyplýva,ženavrhovateľimskutočnespomenul,žedostalvýpoveď,žekončí,...,alenie
dňa 30. 11. 2009, ale buď predtým alebo potom. Toto vyplýva aj z toho, že niektorí tvrdili, že navrhovateľ

im to povedal pri obede, hoci v ten deň, keď dostal výpoveď, neboli v práci, čo znamená, že im to povedal
pri obede v iný deň. Súd dôkaz „výtlačok z PC so zobrazením výpovede určenej navrhovateľovi spolu
so záznamom, kedy bol text naposledy upravovaný nepovažoval za hodnoverný, keďže do systému
v PC sa dá zasiahnuť a zmeniť údaje. Taktiež nebolo vylúčené, že odporca použil znenie výpovedepred poslednou zmenou uloženou naposledy v PC. Poukázal tiež na to, že z daného programového
okna sa nedá zistiť, kedy bol dokument v takej podobe vytlačený. Dôležitým však je, v akej podobe
bola navrhovateľovi doručovaná, pričom podľa programového okna v PC bola posledná úprava o 14.53

hod. Súd mal za to, že výpoveď bola prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov a posúdil, že
došlo k riadnemu prerokovaniu. Zároveň poukázal, že spôsob prerokovania je vnútornou záležitosťou
zamestnanca.
Ďalej súd dodal, že navrhovateľ svoju námietku voči výpovedi doplnil po rozsiahlom vykonanom
dokazovaní o spochybnenie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Považoval však

za preukázané existenciu tohto rozhodnutia v písomnej forme podpísané štatutárnym zástupcom.
Poukazovanie navrhovateľa na to, že svedok Ing. Q. F. uviedol pri rokovaní s výborom ZO, že bude
organizačná zmena, teda v čase, keď rozhodnutie už malo existovať, súd posúdil za účelové tzv.
„chytanie za slovíčka“, nakoľko predsa ak niekto plánuje dať výpoveď 3 zamestnancom a žiada to
prerokovať, tak musí to vychádzať z nejakého rozhodnutia. Nie však z rozhodnutia nejakého radového
zamestnanca, ale z rozhodnutia zamestnávateľa, ktorý dal pokyn také rozhodnutie pripraviť, čo aj Ing.

Q. F. pripravil a štatutárny zástupca podpísal. Teda existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačnej zmene je nepochybná a na toto rozhodnutie, aj keď nie presne špecifikované, sa odkazuje
aj vo výpovedi, aj v žiadosti o prerokovanie.
Z týchto dôvodov posúdil súd výpoveď odporcu zo dňa 30. 11. 2009 ako platnú a návrhu navrhovateľa
nevyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“) a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal trovy konania z titulu právneho zastupovania
advokátom v sume 925,93 eur.
Dopĺňacím rozsudkom zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi aj trovy konania štátu z titulu
svedočného, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu v sume 81,04 eur. Súd skúmal

plnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov u navrhovateľa, pričom nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Zobral do úvahy aj skutočnosť, že
navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom a zo žiadneho ním predloženého dokladu nevyplýva,
že by malo ísť o bezplatné zastupovanie. Podľa súdu preto pokiaľ účastník konania je schopný plniť
povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi - hradiť odmenu za zastupovanie, v zásade musí byť

spôsobilý plniť túto (finančnú) povinnosť aj vo vzťahu k štátu. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 148 ods.
1 O. s. p.
Okrem toho, nakoľko odporca bol v danej veci úspešným účastníkom, prináležala by mu s poukazom na
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania aj za účasť na pojednávaní dňa 22. 03. 2012, ale keďže
si náhradu trov konania za tento úkon právnej služby neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a zároveň zaviazať
odporcu nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým bol
navrhovateľ zaviazaný nahradiť trovy štátu, poukázal navrhovateľ na to, že podal voči rozhodnutiu vo

veci samej odvolanie. V konaní ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, preto žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie o tejto povinnosti zrušil a rozhodol o povinnosti nahradiť trovy štátu jednou alebo druhou
stranou až na základe právoplatného rozhodnutia (výsledku) sporu.
V odvolaní navrhovateľ vytýkal súdu že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 30. 11. 2009 mu bola pri osobnom stretnutí doručená odporcom výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Na tomto stretnutí odmietol písomnú výpoveď prevziať
s tým, že akceptuje účinky jej doručenia a požiadal o jej zaslanie poštou na jeho adresu. Listom zo
dňa 08. 12. 2009 opätovne žiadal o zaslanie písomnej výpovede na jeho adresu. Odporca mu oznámil

listom zo dňa 16. 12. 2009, že k doručenej výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce došlo
osobne na pracovisku dňa 30. 11. 2009. Ďalej bolo v liste uvedené, že odporca postupoval v súlade s
§ 38 Zákonníka práce a výpoveď je účinná, pracovný pomer skončí 31. 01. 2010. Navrhovateľ oznámil
odporcovi, že považuje výpoveď zo dňa 30. 11. 2009 za neplatnú a žiadal odporcu o prideľovanie práce
podľa jeho pracovného zaradenia. Odporca neumožnil navrhovateľovi výkon práce po 31. 01. 2010,

kedy podľa jeho písomného stanoviska mal byť ukončený pracovný pomer.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že z výpisu z uznesenia výboru Základnej organizácie OZ KOVO Mobis Žilina
zo dňa 01. 12. 2009 vyplýva, že výbor sa zaoberal žiadosťou zamestnávateľa, teda odporcu, s obsahom
prerokovania návrhu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ z organizačných dôvodov s navrhovateľom,ako aj ďalšími zamestnancami. Z uvedeného výpisu z uznesenia vyplýva, že ZO OZ KOVO Mobis Žilina
žiadalaodporcuopísomnépredloženieskladbyastaveorganizačnejštruktúry,dosahureštrukturalizácie
na jednotlivé pracovné pozície a funkcie. V závere tohto výpisu je konštatované, že výbor ZO žiadosť

zamestnávateľa prerokoval a zobral na vedomie.
V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol: „Na pojednávaní dňa 28. 10. 2010 právna zástupkyňa odporcu
predložila kópiu výpovede odporcu voči navrhovateľovi spolu s originálom na porovnanie, pričom kópia
výpovede zo dňa 30. 11. 2009 bola založená do spisu a uznesením na str. 2 zápisnice z 28. 10. 2010 bolo
konštatované, že originál výpovede je totožný s predloženou kópiou. Ďalej právna zástupkyňa na tom

istom pojednávaní predložila výtlačok z počítačového programu s tým, že daná výpoveď bola vytvorená
30. 11. 2009 o 14.53.05, zmenená bola 30. 11. 2009 o 14.53.06. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne
odporcu týmto listinným dôkazom je preukázané, že výpoveď bola vytvorená v konečnej podobe 30. 11.
2009 o 14.53.06. Na základe uznesenia súdu bol založený do spisu výtlačok z počítačového programu
- Výpoveď odporcu adresovaná navrhovateľovi spolu s podtabuľkou vlastností.
Z obsahu vyššie uvedených dvoch listinných dôkazov, a to výpovede zo dňa 30. 11. 2009 a výtlačku

z počítačového programu, ktoré boli predložené odporcom jasne vyplýva rozpor v obsahu textu tak,
ako bolo uvedené na pojednávaní dňa 01. 07. 2011. Tieto listiny nie sú totožné a v tomto prípade je
spochybnený obsah písomného dokumentu výpovede navrhovateľovi, ktorý mu mal byť 30. 11. 2009
doručený. Svedkyňa Q. na pojednávaní dňa 14. 01. 2011 na str. 5 zápisnice okrem iného uviedla,
keď sa vyjadrovala k obsahu čísla listu 45 (výtlačok z počítačového programu): „Áno, tento dokument

som ja vytvorila 30. 11. 2009 o 14.00 hod s tým, že po vyhotovení daného dokumentu som tento
dokument uložila, a tak sa zaznamenal čas, ako je tam uvedený. Na tomto čase trvám. Tento čas je
ten, kedy som ten dokument vytvorila prvýkrát, a to preto, lebo je nepochybné, že tento dokument som
skutočne vytvorila v tom čase, ako je tam uvedené, nakoľko musela som tam vložiť vetu, že výpoveď
bola prerokovaná.“. Z výpovede svedkyne Q. vyplýva, že dokumentom, ktorý vytvorila o 14.53.05 je ten

dokument, do ktorého dopĺňala vetu o prerokovaní výpovede. Tento je ale v úplnom rozpore s obsahom
listinnéhodôkazu,založenéhopodč.l.44vspiseakovýpoveďzostranyzamestnávateľa.Ztohtodôvodu
považujeme za nevierohodnú výpoveď svedka Ing. F. a Ing. Q., týkajúci sa času doručovania výpovede
navrhovateľovi, nakoľko tvrdili, že výpoveď bola doručovaná v popoludňajších hodinách a navrhovateľ
tvrdí, že výpoveď mu bola doručená dopoludnia dňa 30. 11. 2009.

Jediný dokument (č. l. 45), ktorým odporca dokazuje praktický čas od doručenia výpovede, nie je
obsahovo totožný s tým, ktorý bol doručený navrhovateľovi (č. l. 44) a dokazuje, že bol vytvorený
dodatočne.
Svedkyňa Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 01. 2011 (str. 4 zápisnice) na otázku právnej
zástupkyne odporcu, či bola navrhovateľovi pred výpoveďou daná ponuka na iné pracovné miesta a v

akej forme uviedla: „Áno, bola a bola v písomnej forme táto ponuka daná, keďže boli voľné miesta.“.
Ďalej uviedla na str. 6 zápisnice: „Navrhovateľ bol 30. 11. 2009 zavolaný tým, že mu bola predložená
táto ponuka práce, ktorú odmietol, a preto hneď mu bola následne na to predložená výpoveď, ktorá
bola pripravená pre prípad, že ponuku práce neprijme.“. Z obsahu svedeckej výpovede svedka L. na
pojednávaní28.10.2010(str.8zápisnice)naotázkunavrhovateľa,abyuviedolčop.F.vzávodnejjedálni

uviedol, že neboli prijaté nejaké ponuky, aby to objasnil, uviedol: „p. F. nám povedal, že nedošlo k žiadnej
dohode, že neboli akceptované ponuky, a teda neboli prijaté ponuky zamestnávateľa zamestnancom,
že nedošlo medzi nimi k dohode“. Z obsahu citovaných výpovedí vyplýva, že ponuka práce bola
daná navrhovateľovi zo strany zamestnávateľa ešte pred rokovaním odborovej organizácie, a preto
nie je možné považovať za vierohodnú výpoveď svedkyne Q. v tej časti kedy uviedla, že výpoveď

navrhovateľovi bola daná pred skončením pracovného času okolo tretej hodiny. Svedok F. uviedol na
pojednávaní dňa 28. 10. 2010, že navrhovateľovi boli ponúknuté práce, s ktorými nesúhlasil, a tak mu
bola daná výpoveď. Ďalej uviedol, že navrhovateľ odmietol aj ponuku prác, ako aj výpoveď prevziať, a
tak bol urobený zápis s p. Q. na výpovedi. V tejto časti považujeme výpoveď svedka F. za nevierohodnú
a považujeme za pravdivú výpoveď svedka L., ktorý sa vyjadril, že navrhovateľ neakceptoval ponuky zo

strany zamestnávateľa. Ponuka práce podľa svedka F. mala byť daná tesne pred daním výpovede, a
teda po zasadnutí závodného výboru. Svedok M. V. vo svojej svedeckej výpovedi 14. 01. 2011 okrem
iného uviedol: „A raz navrhovateľ pri obede nám oznámil, obed je medzi 11.00 až 12.00 hod, že už dostal
papier o ukončení pracovného pomeru od p. F.“. Svedok V. W. na pojednávaní dňa 10. 03. 2011 okrem
iného uviedol, že už pred obedom dostal výpoveď. Vedel, že navrhovateľ dostal výpoveď a po ňom

bol zavolaný on. Potvrdil, že už na obede sa o výpovedi rozprávali. Svedok T. X. na pojednávaní dňa
10. 03. 2011 okrem iného uviedol, že navrhovateľovi bola daná výpoveď v novembri 2009. Navrhovateľ
mu povedal, že dostal výpoveď a že má pocit, že to nebolo zákonným spôsobom. Svedok Ing. F. M.
na pojednávaní dňa 28. 04. 2011 vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol na otázku súdu,či vie uviesť, či v danom čase, teda pred obedom v posledný deň v mesiaci navrhovateľovi bolo len
oznámené, že mu je daná výpoveď, alebo mu bola aj písomne odovzdaná vypovedal, že vie, že na stole
mal nejaký papier. Povedal mu navrhovateľ, že mu bola daná výpoveď. A svedok bol z toho prekvapený.

Na otázku o psychickej pohode navrhovateľa svedok uviedol: „Bol v nepohode, teda nebol v psychickej
pohode“. Tento svedok označil aj ďalších prípadných svedkov, ktorí sedeli pri stole v závodnej jedálni
v posledný novembrový deň 2009, a to F. X., Q. S. a V. N.. Svedok Ing. M. vo výpovedi uviedol, že
navrhovateľ povedal, že dostal výpoveď, keď prechádzal okolo stola v závodnej jedálni. Pamätal si, že
jasne povedal, že dostal výpoveď. Na pojednávaní dňa 01. 07. 2011 svedok F. X. uviedol, že si nepamätá

na presný deň kedy navrhovateľ dostal výpoveď. Nevylúčil, že navrhovateľ mohol spomenúť, že dostal
výpoveď na obede v jedálni. Svedkyňa Q. S. potvrdila, že navrhovateľ sa pristavil pri stole v jedálni, bolo
to iba na minútku a pritom spomenul, že bude končiť. Svedkyňa V. N. uviedla, že keď sedeli na obede,
tak sa navrhovateľ pristavil a povedal, že končí, že dostal výpoveď. Svedecké výpovede P. W. a V. K.
na pojednávaní dňa 14. 01. 2011 nepovažujeme za vierohodné vzhľadom na skutočnosti, preukázané
odporcom. Svedok C. B. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 02. 09. 2011 okrem iného

uviedol, že po predložení žiadosti o prerokovanie p. F. zostali v jedálni traja členovia výboru, chceli
urobiť nejaký oficiálny zápis a stretnúť sa aj so štvrtým členom, takže v priebehu týždňa sa aj s ďalším
členom stretli a urobil sa oficiálny zápis. Uviedol, že s navrhovateľom sa zamestnávateľ nedohodol, čo
potvrdzuje tú skutočnosť, že ponuka práce bola navrhovateľovi daná už pred zasadnutím závodného
výboru odborovej organizácie. Svedok ďalej uviedol, že zamestnávateľ bol požiadaný o predloženie

písomných dôvodov na výpoveď trom zamestnancom odporcu. Svedok M. V. na pojednávaní dňa 02. 09.
2011 okrem iného uviedol, že dňa 30. 11. 2009 po pracovnej zmene sa stretol v jedálni s členmi výboru
T. L. a C. B.. Prítomní pán F. im povedal, že dôjde k nejakej organizačnej zmene, týka sa navrhovateľa,
V. W. a V. W.. Potvrdil, že p. F. povedal, že s navrhovateľom nedošlo k žiadnej dohode. Z tejto svedeckej
výpovede vyplýva, že ponuka práce daná navrhovateľovi zo strany odporcu bola realizovaná ešte pred

zasadnutím závodného výboru a nie po tomto zasadnutí, ako uvádzal svedok F.. Svedok ďalej uviedol,
že od p. F. boli žiadané nejaké podklady po organizačnej zmene v písomnej forme. Ani jeden zo
svedkov, a to C. B. a M. V. vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdili, že by bolo dňa 30. 11. 2009 prijaté
platnéuzneseniekprerokovaniužiadostiodporcuohľadnevýpovedenavrhovateľovi.Právnazástupkyňa
odporcu na pojednávaní dňa 02. 09. 2011 predložila súdu kópiu výpovede zo strany zamestnávateľa zo

dňa 30. 11. 2009 p. W., teda osobe, ktorej bola výpoveď daná v ten istý deň, ako aj navrhovateľovi. Z
tohto predloženého dokladu jasne vyplýva, že je v rozpore s obsahom listinného dôkazu na č. l. 45, ktorý
predložila právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 28. 10. 2010. Samotné znenie výpovede
navrhovateľovi bolo spochybnené odporcom. Svedkyňa Q. na pojednávaní dňa 14. 01. 2011 na otázku
právnej zástupkyne odporcu voči svedkyni: „Môžete sa teda vyjadriť k l. č. 45 obsahu spisu, či tento

dokument ste vy vytvorili v tom čase, ako je tam uvedené?“. „Áno, tento dokument som ja vytvorila 30.
11. 2009 po 14.00 hod s tým, že po vyhotovení daného dokumentu som tento dokument uložila, a tak sa
zaznamenal čas, ako je tam uvedený. Na tomto čase trvám. Tento čas je ten, kedy som ten dokument
vytvorila prvýkrát, a to preto, lebo je nepochybné, že tento dokument som skutočne vytvorila v tom
čase, ako je tam uvedené, nakoľko musela som tam vložiť vetu, že výpoveď bola prerokovaná“. Tento

obsah svedeckej výpovede svedkyne Q. nebol vyhodnotený v súvislosti s obsahom listinného dôkazu
založeného pod č. l. 44 v spise ako výpoveď zo strany zamestnávateľa. Tieto listinné dôkazy sú rozdielne
apriporovnanítextuvovýpovedinač.l.44alistinnéhodôkazunač.l.45jerozdielvslovnýchspojeniach
„pozíciu Asistent Manažér“ a „pozíciu Asistant Manažér“, „ste sa stali nadbytočným.“ a „ste sa
stali nadbytočnými“, „z ktorých ste ani jednu neprijali“ a „ktoré ste odmietli“. Pre názornosť porovnania

týchto listinných dôkazov ich prikladáme vo fotokópii (nachádzajú sa na č. l. 44-45). Odporca predložil
do súdneho spisu doklad o organizačnej zmene (č. l. 171), pričom prílohou tohto dokladu mala byť aj
organizačná štruktúra, ako je uvedené na tomto písomnom dôkaze. Táto nebola spoločne s listinným
dôkazom predložená a až v priebehu konania, v roku 2012, odporca predložil doklad pod č. l. 186, pričom
nie je preukázaná súvislosť tohto listinného dôkazu a listinného dôkazu pod č. l. 171. Z výpovede svedka

M. V. na pojednávaní dňa 02. 09. 2011 (č. l. 5) okrem iného vyplýva, že „Pán P. F. nám povedal, že dôjde k
nejakej organizačnej zmene“. Pokiaľ by odporca mal k dispozícii v tom čase predkladané listinné dôkazy
na č. l. 171 a 186, vyhotovené ku dňu 15. 11. 2009 a 12. 11. 2009, nebol by žiaden problém na rokovanie
výboru odborovej organizácie tieto doklady predložiť, prípadne špecifikovať, o akú organizačnú zmenu
sa jedná. Na tom istom pojednávaní dňa 02. 09. 2011 svedok C. B. na str. 3 doslova uviedol: „Pričom

sme žiadali prostredníctvom T. L., aby zamestnávateľ predložil v písomnej forme dôvody, prečo práve
tieto tri osoby majú dostať výpoveď“. Ďalej svedok uviedol, že p. F. tvrdil, že s navrhovateľom a V. W.
sa nedohodli. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok M. V. na pojednávaní dňa 02. 09. 2011, ktorý uviedol,
že p. F. povedal, že nedošlo k žiadnej dohode. Na str. 11 prvostupňového rozsudku sa uvádzal, žesúd mal za preukázané existenciu rozhodnutia v písomnej forme, podpísané štatutárnym zástupcom. Z
tohto nie je zrejmé, či súd vyhodnotil aj dôkaz, založený pod č. l. 186 ako Organizačná štruktúra a čo
považoval za rozhodnutie v písomnej forme. V tejto časti je prvostupňový rozsudok nepreskúmateľný.

V spisovom materiáli sa nachádza aj preklad, podpísaný A. A. dňa 22. 02. 2010, pričom táto nebola
ako svedkyňa vypočutá a nie je zrejmé, či aj tento preklad súd považoval za rozhodnutie o organizačnej
zmene, nakoľko tento písomný dôkaz nebol vyhodnotený“.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žiadal

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
navrhovateľa nahradiť mu trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume
79,58 eur.
Uviedol, že prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonal všetky navrhované
dôkazy oboma spornými stranami, ku ktorým vykonaným dôkazom sa navrhovateľ, jeho právny
zástupca aj odporca vyjadrili. Dokazovanie vo veci prvostupňovým súdom bolo vyčerpávajúce. Podľa

odporcu prvostupňový súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov, pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver. Zistením skutkového stavu vychádzal súd zo všetkých skutočností, na ktoré
navrhovateľ poukázal v odvolaní a s týmito sa i v odôvodnení rozsudku vysporiadal. Dôkazy predložené
prvostupňovému súdu tento vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O. s. p. podľa svojej úvahy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol ku všetkému čo počas
konania vyšlo najavo vrátane toho čo uviedli účastníci konania. Prvostupňový rozsudok má všetky
náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 1, 2 O. s. p.
Skutočnosti, o ktoré opiera navrhovateľ odvolanie proti prvostupňovému rozsudku namietal už
prvostupňovom konaní, tak ako bolo uvedené, s týmito sa prvostupňový súd v napadnutom rozsudku

odvolaním vyporiadal. Odporca trval na všetkých vyjadreniach v prvostupňovom konaní, na ktoré
odkazuje.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že k doručeniu výpovede danej
navrhovateľovi zo strany odporcu došlo dňa 30. 11. 2009 (§ 38 Zákonníka práce) a preto pracovný pomer
mal skončiť v zmysle ust. § 62 Zákonníka práce dňa 31. 01. 2010.
Podaním doručeným odporcovi dňa 25. 01. 2010, označeným ako neplatnosť výpovede, navrhovateľ
oznámil, že nakoľko podľa § 74 je zamestnávateľ povinný výpoveď prerokovať vopred so zástupcami

zamestnancov k čomu nedošlo, považuje výpoveď v zmysle citovaného paragrafu za neplatnú a zároveň
žiadal o prideľovanie práce podľa jeho pracovného zaradenia.
Dňa 30. 03. 2010 (§ 77 Zákonníka práce) podal navrhovateľ na súd návrh o určenie neplatnosti
výpovede, ktorý návrh odôvodnil tým, že z výpisu z uznesenia výboru základnej organizácie OZ KOVO
MOBIS Žilina zo dňa 01. 12. 2009 vyplýva, že výbor sa zaoberal žiadosťou zamestnávateľa, teda

odporcu, s obsahom prerokovania návrhu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
z organizačných dôvodov s navrhovateľom ako aj ďalšími zamestnancami. Z uvedeného výpisu z
uznesenia vyplýva, že ZO OZ KOVO MOBIS Žilina žiadala odporcu o písomné predloženie skladby
a stave organizačnej štruktúry, dosahu reštrukturalizácie na jednotlivé pracovné pozície a funkcie. V
závere tohto výpisu je konštatované, že výbor ZO žiadosť zamestnávateľa prerokoval a zobral na

vedomie. Ako dôkaz označil: Výpis z uznesenia výboru ZO zo dňa 01. 12. 2009. Na podnet zamestnanca
odporcu V. W. sa Inšpektorát práce Žilina okrem iného zaoberal aj okolnosťami výpovede menovaného
pracovníka, o čom je vedený spisový materiál pod č. j. 2551/2010. V oznámení o vybavení podania
zo dňa 16. 03. 2010 je okrem iného konštatované, že zamestnávateľ v rozpore s § 74 zákona č.
311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov vopred neprerokoval danú výpoveď so

zástupcami zamestnancov. Ako dôkaz označil: Oznámenie o vybavení podania zo dňa 16. 03. 2010 a
spis Inšpektorátu práce Žilina č.j. 2551/2010.Podľa odvolacieho súdu z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede z dôvodu, že výpoveď daná mu odporcom nebola prerokovaná vopred pred zástupcami
zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce. Tento dôvod neplatnosti výpovede uviedol v

rámci lehoty na podanie návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v
zmysle ust. § 77 Zákonníka práce, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer
skončiť t.j. do 31. 03. 2010. Nebolo preto opodstatnené zaoberať sa skutočnosťami týkajúcimi sa
vnútorných organizačných zmien vyusťujúcich do nadbytočnosti zamestnanca, ktoré začal navrhovateľ
spochybňovať až v priebehu súdneho konania dňa 04. 11. 2011. Týmito sa okresný súd navyše (zrejme

z opatrnosti) zaoberal aj keď tiež v rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ nenamietal žiadny iný
dôvod neplatnosti výpovede okrem neprerokovania vopred so zástupcami zamestnancov. Uvedené totiž
navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu potvrdil na pojednávaní dňa 03. 09.
2010 keď uviedol: „Jediný dôvod, pre ktorý považujeme výpoveď za neplatnú, je práve to, že nebola
prerokovaná výpoveď pre jej doručením odporcovi“.

V ďalšom preto odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená a
to neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov

Podľa ust. § 74 Zákonníka práce v znení do 31. 12. 2010 obsahuje práva a povinnosti zástupcov
zamestnancovazamestnávateľapriskončenípracovnéhopomeruvýpoveďouapriokamžitomskončení

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ má povinnosť každú výpoveď alebo
okamžité skončenia pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, a to pod
sankciou neplatnosti. Právna úprava ustanovuje pre zástupcov zamestnancov povinnosť prerokovať
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru do 10-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak v tejto lehote nedôjde k prerokovaniu, platí nevyvrátiteľná

domnienka, že k prerokovaniu došlo.

Zamestnávateľ je teda povinný každú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak budú neplatné. Ide o prerokovanie, nie je podstatné,
či zástupcovia zamestnancov súhlasia, alebo nie; ide v podstate o splnenie povinnosti oboznamovať

zástupcov zamestnancov o personálnej politike zamestnávateľa. Napriek tomu, je tu zakotvená sankcia
neplatnosti pri nesplnení si tejto povinnosti.

Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol majúc z vykonaného dokazovania za to, že dňa 30. 11. 2009
bola riadne prerokovaná výpoveď daná navrhovateľovi, ktorá mu bola daná až po tomto prerokovaní.

Odvolacísúdpopreskúmanívecidospelkrovnakémuzáveruakookresnýsúd.Rozhodujúceskutočnosti
totiž potvrdili svedkovia a to hlavne členovia výboru ZO (T. L., M. V. a C. B.). Taktiež prerokovanie
výpovedepotvrdzujeajpísomnévyjadreniepredseduZOnažiadostiodporcuz30.11.2009adresovanej
ZO OZ KOVO Mobis o prerokovanie návrhu na výpoveď („30. 11. 09 - výbor + predseda návrh prerokoval
avzalnavedomieapodpispredseduT.L.).UvedenénapokonvyplývaajzvýpisuzuzneseniavýboruZO

z nasledujúceho dňa 01. 12. 2009, v ktorom sa konštatuje schválenie uznesenia v rámci ktorého sa výbor
ZO OZ KOVO zaoberal žiadosťou odporcu o prerokovanie návrhu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ z organizačných dôvodov aj s navrhovateľom. Aj podľa odvolacieho súdu, ak výbor ZO na zasadnutí
dňa 30. 11. 2009 rokoval aj o ďalších záležitostiach nebolo to ohľadom výpovede zamestnancom a teda
aj navrhovateľovi, ale požiadavky výboru na odporcu keď sa totiž vo výpise z uznesenia výboru ZO

uvádza tiež „Zároveň žiadame o písomné predloženie t.j. informovanie odborovej organizácie o skladbe
aterajšomstaveorganizačnejštruktúry,akoajodosahureštrukturalizácienajednotlivépracovnépozície
a funkcie“. Svedkovia - zamestnanci odporcu (aj bývalí) potvrdili iba skutočnosť, že navrhovateľovi bola
daná výpoveď. Aj podľa odvolacieho súdu sa z ich výpovedí nedalo jednoznačne uzavrieť, že v ten
deň, keď im navrhovateľ oznámil, že mu bola daná výpoveď, že skutočne v ten deň aj výpoveď bola

daná, keď navrhovateľ s odporcom komunikoval ohľadom skončenia jeho pracovného pomeru už pred
jej daním (a to od konca októbra 2009). Naviac niektorí svedkovia ako sa hodnoverne - evidenciou o
dochádzke - preukázalo neboli v rozhodnom čase v práci. Napokon ani navrhovateľ nespochybňoval, že
výpoveď bola prerokovaná dňa 30. 11. 2009 v poobedňajších hodinách tvrdil však, že výpoveď mu bola
doručovaná v dopoludňajších hodinách a teda pred jej prerokovaním. Uvedené však podľa odvolacieho

súdu navrhovateľ hodnoverne nepreukázal.Okresný súd vykonávaním všetkých dôkazov navrhovaných oboma stranami vykonal rozsiahle a
vyčerpávajúce dokazovanie pričom vecne správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa na určenie
neplatnosti výpovede zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a preto rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Hlavne poukazoval na výpovede svedkov a listinu - výtlačok výpovede v počítači. Odvolanie
navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa zaoberal každou svedeckou

výpoveďou a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil na ktorú výpoveď prihliadol alebo neprihliadol a z akých
dôvodov. Zaoberal sa aj predloženou listinou a jej obsah vyhodnotil správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu
právneho zastupovania advokátom. Tento si uplatňoval odmenu za úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
30. 05. 2012 - 58,69 eur, režijný paušál - 7,63 eur a DPH 20 % - 13,26 eur, celkove sumu 79,58 eur.
Odvolací súd priznal odporcovi uplatnenú sumu nakoľko bola vyčíslená v súlade s ust. § 1 ods. 1, 3, § 11

ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľa preto zaviazal
nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 79,58 eur k rukám jej splnomocneného zástupcu
(§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .