Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 10, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/71/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110209518
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110209518.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: B. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXX/X, Ž., právne zast. Q.. V. K., P. B. B. N. X, Ž., proti
odporcovi: Mobis Slovakia s.r.o., MOBIS ulica, Gbeľany, IČO: 35 876 557, právne zast. JUDr. Marta
Wertlenová, advokátka so sídlom Sad SNP 6, Žilina, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 925,93 Eur titulom trov právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Sad SNP
6, Žilina, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 24.03.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
30.03.2010, domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a aby odporca
nahradil trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.11.2009 bola mu doručená výpoveď podľa
§ 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, ktorú však odmietol prevziať s tým, že akceptuje jej účinky.
Navrhovateľ oznámil odporcovi, že považuje výpoveď za neplatnú a žiadal o prideľovanie práce podľa
jeho pracovného zaradenia. Odporca neumožnil navrhovateľovi výkon práce po 31.01.2010, kedy mal

byť ukončený pracovný pomer. Z výpisu z uznesenia výboru základnej organizácie Y. K. V. Ž. zo dňa
01.12.2009 vyplýva, že výbor sa zaoberal žiadosťou zamestnávateľa s obsahom prerokovania návrhu
výpovede s navrhovateľom, teda odporca neprerokoval výpoveď vopred.
Spolusožalobnýmnávrhomnavrhovateľpripojildoobsahuspisovéhomateriálupracovnúzmluvuzodňa
19.12.2005; Dodatok č.1 k Pracovnej zmluve; žiadosť o zaslanie výpovede zo dňa 08.12.2009; odpoveď
odporcu zo dňa 16.12.2009; podanie - neplatnosť výpovede; odpoveď odporcu zo dňa 27.01.2010; výpis
z uznesenia výboru ZO zo dňa 01.12.200v9; oznámenie Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 16.03.2010;

výpis z obchodného registra na odporcu.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní
účastníci konania a ich právni zástupcovia riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu, výsluchom svedkov J.. Q..F., P..Q.Á., T..L.. C..B., P..W., M..V., V..K., V..W., W..V., F..M., Q..S.,

V..N., F..X., T..X., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým
pracovná zmluva, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, žiadosť o zaslanie výpovede, odpoveď na
žiadosť, neplatnosť výpovede, odpoveď na neplatnosť výpovede, výpis z uznesenia výboru, oznámenie
Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 16.03.2010, výpis z obchodného registra na odporcu, žiadosť oprerokovanie návrhu na výpoveď, podanie právnej zástupkyne odporcu zo dňa 31.08.2010, výpoveď
zo dňa 30.11.2009, výňatok z počítača danej výpovede, podanie právneho zástupcu navrhovateľa
zo dňa 04.11.2010, dochádzkové listy zamestnancov, ponuka práce, podanie právneho zástupcu

navrhovateľa zo dňa 04.03.2011, priepustky zamestnancov u odporcu, výpis z uznesenia výboru zo
dňa 07.07.2009, žiadosť o uzavretie dohody zo dňa 30.06.2009, výpis z uznesenia zo dňa 25.05.2009,
žiadosť o prerokovanie z 19.05.2009, výpoveď zo dňa 30.11.2009, písomné vyjadrenie právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.09.2011, rozhodnutie o organizačnej zmene z 12.11.2009 v anglickom
a v slovenskom jazyku, výpis z OR, organizačné schémy, ako aj pripojený spis tunajšieho súdu sp.zn.

XXC/XX/XXXX.

Predmetom konania je neplatnosť výpovede zo dňa 30.11.2009.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Keďže žalobný návrh bol doručený súdu dňa 30.03.2010 a výpovedná lehota uplynula dňa 31.01.2010,
bol podaný v lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce.

Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd zistené, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako
zamestnávateľ uzavreli dňa 19.12.2005 pracovnú zmluvu na dobu určitú na jeden rok so skúšobnou
dobou tri mesiace.
Dodatkom č. 1 k Pracovnej zmluve bola zmenená doba určitá na dobu neurčitú. Dodatok bol uzatvorený
dňa 18.12.2006.

Odporca listom zo dňa 30.11.2009 dal navrhovateľovi výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka
práce na základe vykonaných organizačných zmien a zmene organizačnej štruktúry oddelenia
Administratíva, nakoľko sa stal nadbytočným. Vo výpovedi je taktiež uvedené, že navrhovateľovi boli
písomne ponúknuté existujúce voľné miesta, z ktorých ani jedno neprijal a výpoveď bola prerokovaná ZO

OZ KOVO Mobis dňa 30.11.2009. Pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby,
začne plynúť dňa 01.12.2009 a uplynie dňa 31.01.2010. (l.č. 44 obsahu spisu)
Táto výpoveď je podpísaná iba J.. Q. F. s uvedením, že zamestnanec po prečítaní odmietol prevziať dňa
30.11.2009, čo je potvrdené podpismi dvoch osôb - Q..F. P. P..Q..

Navrhovateľ nepopieral, dokonca výslovne uviedol, že danú výpoveď zo dňa 30.11.2009 odmietol
prevziať.

Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

Podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,

ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako zamestnanec
odmietol prijať danú písomnosť, účinky doručenia nastali. Teda výpoveď bola navrhovateľovi doručená.

Navrhovateľ však listom doručeným odporcovi dňa 25.01.2010 oznámil, že výpoveď zo dňa 30.11.2009
považuje za neplatnú, nakoľko nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Preto žiadal
odporcu o prideľovanie práce podľa pracovného zaradenia navrhovateľa.Súd mal preukázané, že navrhovateľovi skutočne bola daná výpoveď z organizačných dôvodov dňa
30.11.2009 a ktorú považoval navrhovateľ za neplatnú z dôvodu neprerokovania výpovede vopred so
zástupcami zamestnancov.

Navrhovateľ nenamietal žiadny iný dôvod neplatnosti výpovede okrem neprerokovania vopred so
zástupcami zamestnancov.

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Súd najprv skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka
práce.

Súd mal preukázané písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej

bolo zrušené miesto - pozícia navrhovateľa.

Vo výpovedi bolo taktiež riadne uvedené, že na základe vykonaných organizačných zmien a zmene
organizačnej štruktúry oddelenia Administratíva sa navrhovateľ stal nadbytočným, pričom bolo uvedené
aj zákonné ustanovenie - § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce.

Navrhovateľ po rozsiahlom dokazovaní začal namietať aj rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene, hoci na pojednávaní dňa 03.09.2010 výslovne uviedol, že jediný dôvod, pre ktorý považuje
výpoveď za neplatnú, je to, že nebola prerokovaná pred jej doručením odporcovi. (l.č. 38 prvý odsek)

Z predložených listín, ako aj z výpovede J.. Q. F. z oddelenia ľudských zdrojov u odporcu mal súd za
preukázané, že odporca ako zamestnávateľ rozhodol o organizačnej štruktúre, pričom toto rozhodnutie
dokonca pripravoval J.. Q..F., ktorý zároveň potvrdil, že rozhodnutie podpísal „prezident“ spoločnosti
odporcu, ktorý bol v tom čase aj konateľom odporcu. Toto vyplýva aj z úplného výpisu z obchodného
registra na odporcu.

Súd nezistil žiadny relevantný dôvod pochybovať o danom rozhodnutí.

Súd posúdil, že výpoveď daná navrhovateľovi zo dňa 30.11.2009 spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky
stanovené v § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce.

Súd mal preukázané, že odporca predložil navrhovateľovi aj ponuku práce dňa 30.11.2009, z ktorej
vyplýva, že na základe vykonaných organizačných zmien pred daním výpovede z organizačných
dôvodov podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce ponúka jedno z voľných pracovných miest, pričom
tieto miesta boli riadne uvedené. Na danej listine je uvedené, že zamestnanec, t.j. navrhovateľ prehlásil,
že takéto pozície neprijíma. Odmietol podpísať dňa 30.11.2009. Prítomní - Q..F., P..Q.Á.. (l.č. 75 obsahu

spisu)
Túto ponuku potvrdila aj P..Q., ktorá uviedla, že z ponúkaných miest bolo pre navrhovateľa vhodné
miesto - inšpektor kvality na oddelení kvality.

Aj keď navrhovateľ nenamietal danú ponuku, súd považuje za potrebné uviesť, že hoci zamestnávateľ je

povinný ponúknuť vhodné voľné miesto, pokiaľ také nemá, tak ani nemôže ho ponúknuť. Preto odporca
ponúkol iba tie miesta, ktoré mal k dispozícii a v prípade, že by nebolo žiadne ponúkané miesto vhodné
pre navrhovateľa, súd má za to, že táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť výpovede. Avšak P..Q.uviedla, že jedno ponúkané miesto bolo vhodné a navrhovateľ ani nenamietal nevhodnosť ponúkaných
miest.

Podľa § 74 Zákonníka práce v znení do 31.12.2010 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov,inakjeneplatná.Zástupcazamestnancovjepovinnýprerokovaťvýpoveďalebookamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že

k prerokovaniu došlo.

Podľa § 17 ods.2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 237 ods.1 Zákonníka práce prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľov.

Z daného ustanovenia vyplýva povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov vopred.

Také neprerokovanie spôsobuje neplatnosť výpovede.

Podľa ustálenej súdnej praxe účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľom nastanú vtedy, ak
žiadosť o prerokovanie obsahuje náležitosti podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce. To znamená, že dôvod
výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento

nemožno dodatočne meniť.
Citované zákonné ustanovenia smerujú na ochranu zamestnancov, aby zamestnávateľ nezneužil svoje
postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. (5Cdo 255/2008)
Taktiež v zmysle ustálenej súdnej praxe k účinnému prerokovaniu výpovede postačuje, ak sa s ním
zástupcovia zamestnancov oboznámia a vezmú ho na vedomie. Spôsob prerokovania je vnútornou

záležitosťou zástupcov zamestnancov. Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie môže byť urobené aj
ústnou formou. Forma prerokovania nie je zákonom určená, preto sa môže uskutočniť aj ústne, aj
písomne. (3Cdo 192/2007, 1Cdo 72/2006)

Navrhovateľ tvrdil, že nedošlo k prerokovaniu pred výpoveďou, ale až po výpovedi, čo preukazuje

uznesenie výboru zo dňa 01.12.2009.

Súd mal preukázané, že odporca listom zo dňa 30.11.2009 požiadal ZO OZ KOVO Mobis o prerokovanie
návrhu na výpoveď. (l.č. 30 obsahu spisu)
Z danej žiadosti vyplýva, že zamestnávateľ - odporca žiadal o prerokovanie návrhu na výpoveď zo strany

zamestnávateľa podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce z organizačných dôvodov s 3 konkrétnymi
zamestnancami, medzi ktorými je aj navrhovateľ z oddelenia Administration, pričom je uvedený dôvod
- organizačný.

Zo žiadosti je teda nepochybne zrejmý dôvod výpovede s uvedením aj zákonného ustanovenia a meno

konkrétneho zamestnanca.

Na žiadosti je rukou napísané - 30.11.09 - Výbor + predseda návrh prerokoval a vzal na vedomie. Toto
je podpísané nečitateľným podpisom.
Súdu bol predložený aj výpis z uznesenia výboru ZO zo dňa 01.12.2009, na ktorom je uznesenie

č. XX/XX/XX, z ktorého vyplýva, že výbor sa zaoberal žiadosťou zamestnávateľa o prerokovanie
návrhu výpovede a zároveň je uvedené, že žiada o písomné predloženie, t.j. informovanie odborovej
organizácie o skladbe a terajšom stave organizačnej štruktúry, ako aj dosahu reštrukturalizácie na
jednotlivé pracovné pozície a funkcie.

Súd vypočul členov výboru ZO OZ KOVO MOBIS Ž. - T..L., W..V., W.. B., ktorí jednoznačne potvrdili
prerokovanie danej žiadosti dňa 30.11.2009 s tým, že oficiálny zápis urobili dňa 01.12.2009.
Avšak súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ak zástupca zamestnancov zaujme nejaké
stanovisko a ak ho následne zmení, platí prvé jeho stanovisko.Svedok T..L., ktorý bol v tom čase predsedom ZO potvrdil, že dňa 30.11.2009 asi o 14.10 hod sa
konal výbor na žiadosť Q..F., ktorý im oznámil, že musia dať výpoveď 3 konkrétnym zamestnancom z

organizačných dôvodov, keďže k dohode nedošlo. Uviedol, že rokovanie, kedy o tom diskutovali, trvalo
asi 30 minút. Trval na tom, že výpoveď navrhovateľovi dňa 30.11.2010 prerokovali. To, že rokovali aj dňa
01.12.2010 vysvetlil tak, že potrebovali prerokovať ďalšie kroky, keďže okrem tých troch výpovedí im
bolo oznámené, že reštrukturalizácia bude pokračovať, preto žiadali od odporcu ďalšie informácie. Teda
01.12.2010 sa stretli za účelom prejednania reštrukturalizácie. Potvrdenie prerokovania podpísal tento

svedok. Potvrdil, že prax výboru ohľadom žiadosti na prerokovanie výpovede je iba uvedenie výboru,
že žiadosť prerokovali a berú na vedomie.
Svedok C..B. potvrdil stretnutie výboru dňa 30.11.2009 okolo 14.15 hod. za účelom prerokovania
výpovede aj navrhovateľovi z organizačných dôvodov. Uviedol, že riadne prerokovali výpoveď
navrhovateľovi. Dodal, že predseda výboru podpísal prerokovanie, ale chcel, aby si to ešte sami
prerokovali, aby si urobili oficiálny zápis. Uviedol síce, že povedali predsedovi ZO, že by bolo dobré,

keby si to ešte potom prerokovali, ale má za to, že výpoveď bola riadne prerokovaná aj dňa 30.11.2009
o 14.15 hod., pričom prerokovanie aj s Q..F. trvalo cca 25 minút, pričom od Q..F. žiadali o informácie
v písomnej forme ohľadom ďalšej reorganizácie, ktorá im bola tiež oznámená, a dané prerokovanie sa
týkalo iba výpovede 3 zamestnancov. Dané písomnosti žiadali až na ďalšom zasadnutí výboru.
Svedok M..V. uviedol, že predmetná výpoveď bola riadne prerokovaná dňa 30.11.2009 niekedy po 14.00

hod., teda po pracovnej smene. Na druhý deň sa ako výbor opäť stretli a dohodli sa, že budú žiadať
podkladykorganizačnejzmene.Potvrdil,žeprerokovaniepodpísalpredseda,aleostatníčlenoviavýboru
mu to odobrili.

Jenepochybnéprerokovaniezástupcovzamestnancovdňa30.11.2009po14.00hodineapokiaľrokovali

aj dňa 01.12.2009, kedy vydali aj uznesenie, je to záležitosťou výboru a nemôže to vnášať neistotu
zamestnávateľovi, ktorému bolo dňa 30.11.2009 písomne potvrdené, že výpoveď bola prerokovaná.
Nie je podstatné, či zástupcovia zamestnancov súhlasili s výpoveďou alebo nie. Dokonca nevyžaduje
sa ani žiadne rozhodnutie. Podmienkou je iba prerokovanie.
Taktiež nie je podstatné tvrdenie, že zástupcovia od zamestnávateľa žiadali nejaké informovanie o

skladbeorganizačnejštruktúry,keďžepísomneodporcovipotvrdiliprerokovanievýpovede.Akmalizato,
že potrebujú nahliadnuť nejaké ďalšie písomnosti, nemuseli predsa potvrdzovať v ten deň prerokovanie
výpovede, veď je zákonná 10-dňová lehota na prerokovanie. A z ničoho nevyplýva, že by rokovali pod
nejakým nátlakom dňa 30.11.2009. Bolo preukázané, že J.. Q..F. požiadal v mene zamestnávateľa o
prerokovanie výpovede v ten deň a skutočne v ten deň sa zástupcovia zamestnancov, a to výbor ZO

stretol po skončení ich smeny, ktorá končila o 14.00 hod spolu s J.. Q..F., s ktorým komunikovali o
dôvodoch výpovede a následne potvrdili prerokovanie.
Súd však poukazuje na to, že z výpovedí svedkov, ktorí ako zástupcovia zamestnávateľov prerokovali
výpoveď, vyplýva, že k prerokovaniu dňa 30.11.2009 došlo a dňa 01.12. potrebovali si prerokovať
ďalšie kroky, nakoľko dňa 30.11.2009 boli dané dve informácie, a to: 1. tri návrhy na skončenie

pracovného pomeru výpoveďou a 2. že bude naďalej pokračovať reštrukturalizácia, na základe
čoho žiadali ďalšie písomné predloženie informovania odborovej organizácie. Svedkovia jednoznačne
potvrdili, že výbor dňa 01.12.2009 sa stretol za účelom prejednania reštrukturalizácie, čo bola ďalšia
informácia zamestnávateľa. K zápisu zo dňa 01.12.2009 sa jednoznačne vyjadrili, že návrh na súhlas s
výpoveďou navrhovateľovi bol prerokovaný dňa 30.11.2009 a bolo dané písomné vyjadrenie, že výbor

bol oboznámený, prerokoval výpoveď a vzal na vedomie.
Súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,ževýpoveďbolazástupcamizamestnancovprerokovaná
dňa 30.11.2009, a to v čase okolo 14.00 hod.
Súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že výbor ZO takýmto spôsobom prerokováva žiadosti
odporcu.

Súd považuje za potrebné uviesť, že predsa závodný výbor ako zástupca zamestnancov prerokoval a
bezohľadunato,čimalvšetkypodklady,informácie,potvrdil,zamestnávateľovi,žežiadosťprerokoval.A
to bolo splnenie hmotno-právnej podmienky podľa § 74 Zákonníka práce. To, či výboru stačili predložené
a oznámené informácie, to bolo ich vecou, keďže prerokovanie potvrdili a pre zamestnávateľa nie
je podstatné, ako to výbor prerokoval. Predsa ak by výbor požadoval nejaké ďalšie podklady na

prerokovanie, nemusel výpoveď vtedy prerokovať. Pokiaľ výbor nepostupoval v záujme zamestnancov,
nemôže to byť na úkor zamestnávateľa. Je však nepochybné, že výpoveď bola prerokovaná, teda
ustanovenie § 74 Zákonníka práce bola splnená.Súd však podotýka, že výbor žiadal ďalšie podklady nie ohľadom predmetnej výpovede, ale ohľadom
ďalšej reštrukturalizácie.

Súd mal za nesporné, že výbor ZO prerokoval danú výpoveď dňa 30.11.2009 okolo 14.00 hod.

Podľa uvedenia odporcu, po prerokovaní výpovede s výborom ZO J.. Q..F. spolu s P..Q. zavolali
navrhovateľa, aby mu odovzdali výpoveď, ktorú však odmietol prevziať. Súd poznamenáva, že J.. Q..F.
pracuje u odporcu ako personálny manažér od roku 2005 a všetky vzniky a skončenia pracovných

pomerov prechádzajú cez neho.
Podľa ich uvedenia k tomu malo dôjsť okolo 15.00 hod. v zasadačke, kde navrhovateľovi ponúkli najprv
voľné miesta, s ktorými nesúhlasil a tak mu dali výpoveď.

Svedkyňa P..Q., ktorá pracovala u odporcu do 30.11.2010, uviedla, že bola spolu s Q..F. prítomná pri
tom, keď bola navrhovateľovi daná výpoveď z organizačných dôvodov, ktorú odmietol prevziať. Taktiež

mala vedomosť o tom, že výpoveď bola výborom ZO riadne prerokovaná v deň, keď bola daná výpoveď,
a to pred samotnou výpoveďou, čo jej povedal Q..F., keďže ona pri tom nebola a Q..F. sa venoval
prerokovaniu, zastrešoval prerokovanie s odbormi. Toto aj predpokladá, lebo tak sa vždy postupovalo,
že výpoveď bola najprv prerokovaná. Potvrdila, že výpoveď bola navrhovateľovi daná okolo 15.hod. a
vypracovala ju ona v ten deň medzi 14.-15.hodinou. taktiež uviedla, že navrhovateľovi dňa 30.11.2009

bola predložená ponuka práce, ktorú odmietol a preto mu hneď bola predložená výpoveď, ktorá bola
pripravená pre prípad, že ponuku práce navrhovateľ neprijme.
Uviedla, že nemá vedomosť o žiadnom rokovaní s navrhovateľom v dopoludňajších hodinách a na
rokovaní s navrhovateľom ohľadom výpovede bola iba dňa 30.11.2009 okolo 15.hod. Taktiež uviedla, že
sa vo firme hovorilo, že sa niečo rieši s navrhovateľom o prípadnom skončení pracovného pomeru.

Navrhovateľ trval na tom, že výpoveď mu bola daná pred obedom, kedy oznámil odporcovi, že
nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou. Potvrdil, že žiadosť o prerokovanie výpovede
bola doručená predsedovi výboru ZO okolo 14.00 hod.

Navrhovateľ tvrdil, že mu bola daná výpoveď dňa 30.11.2009 krátko pred obedom a počas obedňajšej
prestávky túto skutočnosť oznámil pri obede v závodnej jedálni svojim kolegom.
Na preukázanie svojho tvrdenia navrhol svedkov, ktorí boli vtedy na obede a počuli, že dostal výpoveď.

Svedkyňa P..W. tvrdila, že dlhšiu dobu sa hovorilo, že navrhovateľ dostane výpoveď. Uviedla, že si

pamätá, že dňa 30.11.2009 išla na obed a prisadol si k nej a ku kolegom aj navrhovateľ, keď povedal,
že už s tou výpoveďou je to isté. Dokonca uviedla aj mená kolegov, ktorí sedeli tiež pri stole - V..W.,
W..W., V..K..
Nevedela sa však vyjadriť k tomu, či navrhovateľ už tú výpoveď má alebo či bolo nejaké rokovanie.
Bolo preukázané, že táto svedkyňa dňa 30.11.2009 nebola v práci. (l.č. 66 obsahu spisu) Napriek tomu

tvrdila dané skutočnosti.
Svedok M..V. uviedol, že pri obede mu navrhovateľ povedal, že už dostal papier o ukončení pracovného
pomeru, ale nevedel uviesť, či to bola dohoda alebo výpoveď a nevedel uviesť ani to, či to bolo v októbri
alebo novembri.
Svedok V..K. uviedol, že videl navrhovateľa vychádzať pred obedom v presne neuvedený deň z

meetingovej miestnosti a za ním išiel W..F. a navrhovateľ mu povedal, že dostal výpoveď. Nikoho
ďalšieho vychádzať z miestnosti si nevšimol, pričom sedel tak, že videl rovno na danú miestnosť.
Nepamätal si dátum.
Svedok taktiež preukázateľne nebol dňa 30.11.2009 v práci (l.č. 70)
- bolo nepochybne preukázané, že výpoveď bola daná dŇa 30.11.2009. Teda aj keď si svedok nepamätal

deň, kedy dostal navrhovateľ výpoveď, bolo to nepochybne dňa 30.11.2009, avšak v ten deň svedok
nebol v práci, takže nemohol byť ani pri miestnosti, z ktorej vychádzal p.F. a navrhovateľ v deň, keď
mu bola daná výpoveď. Taktiež je nepochybné, že pri výpovedi bola aj p. P..Q., ktorú však nevidel.
Z uvedeného vyplýva, že svedok pravdepodobne opísal len niektoré z rokovaní navrhovateľa a Q..F.
ohľadom skončenia pracovného pomeru, ale nie deň, kedy skutočne výpoveď bola aj daná. Teda

aj tvrdenie svedka, že výpoveď bola daná pred obedom, je nepravdivé, keďže svedok v ten deň
preukázateľne nebol v práci.
Z výkazov dochádzky mal súd zistené, že Q..F. P. P..Q. boli v práci, z ktorej odišli po 16.hodime.Taktiež z práce odišli v ten deň po 16.hodine aj T..L., C..B., M..V., hoci ich smena končila o 14.00 hod.,
pričom v iné dni pri takej smene mali odchody z práce skoršie.
Svedok V..W., ktorý taktiež vedie spor o neplatnosť výpovede v konaní XXC/XX/XXXX, uviedol, že spolu

s navrhovateľom dostali v ten istý deň výpoveď, pričom naisto vedel, že to bolo pred obedom, ale dátum
si nepamätal, dokonca najprv uviedol, že vo februári, ale po nepovolenom zásahu navrhovateľa, uviedol,
že 2 mesiace predtým, lebo vo februári ukončil pracovný pomer.
Právna zástupkyňa odporcu namietala vierohodnosť tohto svedka, nakoľko svedok spolu s
navrhovateľom dostali v ten istý deň výpoveď a dosvedčujú si skutočnosti v ich prospech.

Súd spochybnil výpoveď svedka V..W. z dôvodu, že taktiež vedie spor s odporcom o neplatnosť
výpovede, ktorá bola daná v ten istý deň, ako aj navrhovateľovi, čo vyvoláva podozrenie vzájomné si
dosvedčovanie skutočností a teda účelovosť jeho tvrdení, pričom svedok pamätal si presný čas, kedy
im bola daná výpoveď, ale dátum si nepamätal, dokonca najprv tvrdil aj nesprávny mesiac. Tým je
spochybnená jeho hodnovernosť. A vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje jeho výpoveď za

účelovú.

Svedok F..M. uviedol, že navrhovateľ dostal výpoveď posledný deň v mesiaci, ale neuviedol, ktorý
mesiac, pričom nepamätal si konkrétny mesiac. Taktiež dodal, že navrhovateľ mu pred obedom povedal,
že dostal výpoveď a toto uviedol aj na obede, kde sa navrhovateľ pri jeho stole pristavil. Súd poukazuje

na to, že z takého uvedenia nevyplýva, že navrhovateľ práve vtedy skutočne dostal výpoveď.
Zároveň pripustil, že vtedy počas obeda sedela s ním pri stole aj p.W.. Súd však poukazuje, že P..W.
dňa 30.11.2009 nebola v práci.
Svedok F..X. uviedol, že nepamätá sa, či navrhovateľ mu niekedy povedal o výpovedi, ale zároveň
uviedol, že mohlo to byť od októbra do novembra 2008, pričom hovorilo sa to po fabrike.

Svedok teda nič podstatné nepotvrdil.
Svedkyňa Q..S. uviedla, že nikdy sa s navrhovateľom nerozprávala a o predmete sporu vie z rozprávania
svedkov vypočutých v tomto konaní. Dodala, že navrhovateľ sa niekedy pri stole na obede pri nej pristavil
a medzi tým povedal, že končí. Nič bližšie nevedela uviesť.
Svedkyňa nič podstatné nepotvrdila.

Svedkyňa V..N. vedela iba to, že navrhovateľ dostal výpoveď, ale nič bližšie si nepamätala.
Svedok T..X. uviedol, že od navrhovateľa vie, že mu bola daná nezákonná výpoveď.

Z výpovedí svedkov vyplýva, že ani jeden z vypočutých svedkov s výnimkou svedka V..W. nepotvrdil
navrhovateľovi jeho tvrdenie, že výpoveď mu bola doručená v dopoludňajších hodinách dňa 30.11.2009.

Nepotvrdili, kedy bola výpoveď navrhovateľovi doručovaná. Naviac navrhovateľ označil svedkov, ktorí
sa vôbec na pracovisku dňa 30.11.2009 ani nenachádzali a neboli na pracovisku prítomní.
Svedkovi V..W. bola doručovaná výpoveď v ten istý deň po navrhovateľovi. Právna zástupkyňa odporcu
poukázala na to, že v konaní XXC XX/XXXX V..W. ako navrhovateľ v rámci prvostupňového konania
vôbecneuvádzal,žebymuboladoručenávýpoveďpredtým,akozasadalodborovýorgán.Tedavýpoveď

V..W. žiadala vyhodnotiť ako nehodnovernú a účelovú.

Skutočnosť, že svedkovia aj napriek odstupu času si pamätali, že navrhovateľ im oznámil výpoveď práve
dňa 30.11.2009, vyvoláva pochybnosť.
Dokonca V..W. si na pojednávaní nepamätal presný dátum, hoci v ten deň aj jemu bola výpoveď

doručovaná. Teda sa ho to priamo týkalo. Ale on dátum si nepamätal, hoci všetci ostatní svedkovia si
to pamätali, hoci oni v ten deň výpoveď nedostali.
Súd pripúšťa, že došlo zo strany navrhovateľa k oznámeniu ostatným kolegom, že „končí, ..má
výpoveď,...“, a to počas obedňajšej prestávky, ale sú dané pochybnosti, že to bolo oznámené práve
dňa 30.11.2009,keďže niektorí, ktorí to tvrdili, neboli v ten deň ani v práci. Ani svedok K. nepotvrdil

tvrdené skutočnosti, keď mal vidieť navrhovateľa a p.F. vychádzať z miestnosti a už nikoho ďalšieho, hoci
počas výpovede bola nepochybne preukázaná aj prítomnosť P..Q. a navrhovateľ mu mal povedať, že
dostal výpoveď. Navrhovateľ vedel, že s ním odporca ide ukončiť pracovný pomer a z takých uvádzaní
navrhovateľa svojim kolegom nevyplýva, že k výpovedi už oficiálne došlo a kedy presne. Dokonca
svedok K. si nepamätal dátum a svedok M..V. ani mesiac - či október alebo november a tvrdil, že

navrhovateľ mu oznámil, že dostal papier, ale predsa navrhovateľ nič neprevzal.

Súd mal preukázané, že prebehlo viac komunikácií medzi odporcom a navrhovateľom, pri ktorých riešili
ukončenie jeho pracovného pomeru. Dokonca aj sám navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že celýproces ohľadom výpovede trval asi mesiac a odporca sa s ním chcel najprv dohodnúť, a to skončiť
pracovný pomer dohodou. Ale keďže navrhovateľ považoval za vhodné 6-mesačné odstupné, s čím
odporca nesúhlasil, ponúkal iba 3-mesačné, tak k dohode nedošlo. Navrhovateľ uviedol, že o výpovedi

sa hovorilo od konca októbra 2009.(l.č. 49)

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vedel dlhší čas o tom, že mu bude daná výpoveď a teda vedel aj
o organizačnej zmene. Teda mal možnosť toto oznámiť svojim kolegom aj v iný deň pred 30.11.2009.
Súd poukazuje, že medzi kolegami je prirodzené a bežné, že si navzájom povedia, že je daná niekomu

výpoveď a pod. Je nepochybné, že navrhovateľ vedel o svojom skončení pracovného pomeru od konca
októbra 2009, teda cca 1 mesiac pred doručovaním výpovede a aj svedkovia potvrdili, že sa o tom dlhšie
„po fabrike šepkalo.“

Na preukázanie svojich tvrdení odporca predložil súdu výtlačok z PC so zobrazením výpovede určenej
navrhovateľovi spolu so záznamom, kedy bol text naposledy upravovaný.

Navrhovateľ túto listinu spochybnil, nakoľko je evidentné, že výpoveď na danom výtlačku nie je totožná
s výpoveďou doručovanou navrhovateľovi, hoci odporca tvrdil, že táto podoba výpovede na výtlačku je
po poslednej úprave, a to o 14.53 hod.
Ak aj svedkyňa tvrdila, že verzia uložená v PC je verziou poslednou, ktorú vytvorila, neznamená to, že
nemohla byť vytlačená z PC aj predchádzajúca verzia. A tak prípadný rozpor svedkyne v jej tvrdeniach

ohľadom verzie výpovede nepovažuje súd za závažný vzhľadom na časový odstup, keďže vypovedala
14.01.2011 a mala sa vyjadrovať k podrobnostiam zo dňa 30.11.2009.

Súd tento dôkaz nepovažuje za hodnoverný, keďže do systému v PC sa dá zasiahnuť a zmeniť údaje.
Taktiež nie je vylúčené, že odporca použil znenie výpovede pred poslednou zmenou uloženou naposledy

v PC. Súd poukazuje, že z daného programového okna sa nedá zistiť, kedy bol dokument v takej
podobe vytlačený. Avšak dôležité je, v akej podobe bola navrhovateľovi doručovaná, pričom podľa
programového okna v PC bola posledná úprava o 14.53 hod.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd nepochybne zistené, že dňa 30.11.2009 bola riadne

prerokovaná výpoveď navrhovateľovi, ktorá mu bola daná až po tomto prerokovaní. Navrhovateľ ju
však odmietol prevziať, avšak tým účinky doručenia nastali. Súd má za to, že boli splnené všetky
hmotnoprávne podmienky na výpoveď - písomné rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene, všetky
náležitosti výpovede v písomnej forme s jednoznačným uvedením dôvodu, prerokovanie výpovede
vopred aj s ponukou práce.

Svedkovia, ktorí tvorili v tom čase výbor ZO, jednoznačne potvrdili, že výpoveď riadne prerokovali dňa
30.11.2009 okolo 14.00 hod.
Svedkovia Q..F. P. P..Q. potvrdili, že výpoveď bola doručovaná navrhovateľovi dňa 30.11.2009 okolo
15.hod po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Svedkovia - zamestnanci odporcu (aj bývalí) potvrdili iba skutočnosť, že navrhovateľovi bola daná

výpoveď. Tvrdenie, že k tomu došlo pred obedom dňa 30.11.2009, súd neposúdil ako hodnoverné,
nakoľko jednak nepotvrdili jednoznačne, že to bolo určite dňa 30.11.2009, a taktiež niektorí z nich neboli
v ten deň ani v práci, hoci presviedčali súd, že im to v ten deň navrhovateľ oznámil pri obede, čo nie je
možné, keďže neboli v práci. Taktiež z ich výpovedí nedá sa jednoznačne považovať, že v ten deň, keď
im to navrhovateľ oznámil, že skutočne v ten deň aj mu bola oficiálne daná výpoveď, keďže navrhovateľ

komunikoval ohľadom skončenia jeho pracovného pomeru už od konca októbra 2009 a z výsluchu
svedkov vyplýva, že navrhovateľ im skutočne spomenul, že dostal výpoveď, že končí,..., ale nie dňa
30.11.2009, ale buď predtým alebo potom. Toto vyplýva aj z toho, že niektorí tvrdili, že navrhovateľ im
to povedal pri obede, hoci v ten deň, keď dostal výpoveď, neboli v práci, čo znamená, že im to povedal
pri obede v iný deň.

Súd má za to, že výpoveď bola prerokovaná vopred so zástupcami zamestnancov. Súd taktiež
posúdil, že došlo k riadnemu prerokovaniu. Súd poukazuje na to, že spôsob prerokovania je vnútornou
záležitosťou zástupcov zamestnancov. (3Cdo 192/2007)

Navrhovateľsvojunámietkuvočivýpovedidoplnilporozsiahlomvykonanomdokazovaníospochybnenie
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Súd však považoval za preukázané existenciu tohto
rozhodnutia v písomnej forme podpísané štatutárnym zástupcom. Poukazovanie navrhovateľa na to,
že svedok Q..F. uviedol pri rokovaní s výborom ZO, že bude organizačná zmena, teda v čase, keďrozhodnutie už malo existovať, súd posúdil za účelové tzv. “chytanie za slovíčka“, nakoľko predsa ak
niekto plánuje dať výpoveď 3 zamestnancom a žiada to prerokovať, tak musí to vychádzať z nejakého
rozhodnutia. Ale nie z rozhodnutia nejakého radového zamestnanca, ale z rozhodnutia zamestnávateľa,

ktorý dal pokyn také rozhodnutie pripraviť, čo aj Q..F. pripravil a štatutárny zástupca podpísal. Teda
existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene je nepochybná a na toto
rozhodnutie, aj keď nie presne špecifikované, sa odkazuje aj vo výpovedi, aj v žiadosti o prerokovanie.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho
súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, keďže výpoveď zo dňa 30.11.2009 posúdil ako platnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní úspešný a uplatnil si náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za
13 úkonov v celkovej výške 1.001,17 Eur - prevzatie a príprava, vyjadrenie sa k návrhu a účasť na 11
pojednávaniach.

Uplatnené trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe
čoho odporcovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 12 úkonov:
– prevzatie a príprava - 55,49 Eur + réžia 7,21 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 03.09.2010 - 55,49 Eur + réžia 7,21 Eur + DPH

– účasť na pojednávaní dňa 28.10.2010 - 55,49 Eur + réžia 7,21 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 14.01.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 10.03.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 28.04.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 01.07.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH

– účasť na pojednávaní dňa 02.09.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 08.09.2010 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 04.11.2011 - 57,- Eur + réžia 7,41 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 13.01.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH
– účasť na pojednávaní dňa 10.02.2012 - 58,69 Eur + réžia 7,63 Eur + DPH, spolu 771,61 Eur + DPH

(154,32 Eur), t.j. 925,93 Eur.
Súd nepriznal náhradu trov za úkon - vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.08.2010, nakoľko odporca nebol
vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu, pričom odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadroval na prvom pojednávaní, preto nebolo potrebné a účelné vyjadrovať sa aj písomne pred
pojednávaním. Súd zároveň poukazuje, že pojednávanie bolo dňa 03.09.2010 a odporca predložil súdu

písomné vyjadrenie dňa 31.08.2010, teda tesne pred pojednávaním, čo bolo nadbytočné vzhľadom
na to, že pojednávanie sa konalo dňa 03.09.2010, kedy mal právny zástupca odporcu právo sa
vyjadriť k veci a kedy teda mohol predniesť dané vyjadrenie. Medzitým nedošlo k žiadnym relevantným
skutočnostiam.
Súd na základe uvedeného posúdil, že tento úkon nebol vykonaný účelne, a preto ho nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žev konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).