Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208128
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115208128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci navrhovateľky X. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXXX/X, T. proti odporcovi K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 6, T. 3, Česká republika, o určenie
manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22.7.2015 č. k.
17C/137/2015-98 jednohlasne takto rozhodol

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľke manželské
výživné vo výške 70,- eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci k jej rukám od 1.5.2005. Dlžné výživné za
obdobie od 1.5.2015 do 30.6.2015 vo výške 140,- eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 10,- eur
mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol,
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi tiež uložil povinnosť

zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 151,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný.
Zistil, že účastníci konania sú manželmi, žijú však oddelene, keď v minulosti odporca odišiel za prácou
do S.. Do júna 2010 odporca prispieval na spoločnú domácnosť, následne od tohto konania upustil,
nepodieľa sa na žiadnych nákladoch spoločnej domácnosti a posledných päť rokov spoločnú domácnosť
ani nenavštívil. Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka dosahuje príjem 368,60 eur mesačne a

odporca má príjem 14.189,- Kč, čo zodpovedá 525,- eur mesačne. Účastníci nemajú vyživovaciu
povinnosť, keďže syn pochádzajúci z manželstva je plnoletý, je súkromným podnikateľom, od septembra
2015 mal nastúpiť na denné štúdium vysokej školy. Podľa súdu prvého stupňa sa tak odporca nepodieľa
na nákladoch spoločnej domácnosti aj keď je pravdou, že sa v nej nezdržiava, je však stále vedený ako
spolumajiteľ bytu. Náklady vo výške 153,- eur mesačne vznikajú podľa predpisu F. ktoré uhrádza sama
navrhovateľka bez prispenia odporcu. Okrem toho uhrádza ďalšie náklady, ktoré vznikajú za odbery
energie a vody vo výške 50,- eur mesačne. Sama uhrádza náklady poistného a do roku 2014 uhrádzala

aj miestne poplatky za odpad a daň výlučne sama, vrátane vyúčtovaných poplatkov odporcu. Odporca
vlastní nehnuteľný majetok značnej hodnoty, ktorý nadobudol ako dedičstvo po svojom otcovi v roku
2014. Ide o majetok, ktorý tvorí rodinný dom a nehnuteľnosti. Na základe takto zistených pomerov
účastníkov mal súd prvého stupňa za to, že sú tu splnené dôvody na určenie manželského výživného,avšak nie vo výške ako žiadala navrhovateľka, a preto čiastočne tomuto návrhu vyhovel. Zdôraznil, že
navrhovateľka tým, že sa sama výlučne stará o nehnuteľnosť - spoločný byt, ktorý má vo vlastníctve
s odporcom, vynakladá náklady na jeho údržbu, či už výmenou alebo renováciou vecí, vynakladá

tieto výdaje aj za odporcu, ktorý síce byt neužíva, keďže sa zdržiava v T., ale ide o výdavky, ktoré
musia byť uhrádzané v rámci predpisu bytového družstva mesačne vo výške 153,- eur. Na vyrovnanie
približne rovnakej životnej úrovne by mal odporca prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,-
eur mesačne, čo by pokrývalo náklady, ktoré uhrádza navrhovateľka za odporcu v rámci mesačných
predpisov bytového družstva, náklady dane za nehnuteľnosť, poistenia bytu, nákladov na údržbu, keď

súd prvého stupňa zohľadnil, že tieto náklady je potrebné rozdeliť na tri diely, keďže byt užíva aj plnoletý
syn účastníkov konania. Preto suma, ktorú by odporca mal uhradiť v rámci výživného zodpovedá čiastke
70,- eur mesačne, ktorá by mala vyrovnať životnú úroveň účastníkov konania. Prihliadol pri určení tohto
výživného tiež na to, že aj odporca má výdavky z nájmom, náklady dopravy v Prahe, prihliadol na jeho
zdravotný stav, keď však náklady vo výške 200,- eur mesačne za nájom súd prvého stupňa považoval
za neprimerane vysoké. Má za to, že odporca má možnosť riešiť svoje ubytovanie aj v rámci nižších

výdavkov. Prihliadol na to, že odporca vlastní nehnuteľný majetok, ktorý nadobudol v dedičskom konaní,
kým navrhovateľka vlastní len polovicu bytu spolu s odporcom. S prihliadnutím na všetky okolností takto
zistené na strane účastníkov konania, t. j. z hľadiska dosahovaných príjmom, majetkových pomerov a
osobných pomerov s prihliadnutím na záväzky a povinnosti účastníkov konania mal súd prvého stupňa
za to, že určené výživné v sume 70,- eur mesačne zodpovedá rovnakej životnej úrovni účastníkov

konania a v tejto sume preto výživné stanovil. Rozhodol o splácaní dlžného výživného podľa § 160 ods.
1, 2 O.s.p., vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p..

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992

Zb. v znení neskorších predpisov. V konaní bola čiastočne úspešná navrhovateľka, preto súd stanovil
odporcovi v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorého výšku
stanovil podľa § 7 ods. 5 tohto zákona. Vychádzal zo základu trojnásobku ceny ročného plnenia a podľa
položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z tohto základu predstavuje 151,20 eur. Na
zaplatenie tohto súdneho poplatku zaviazal odporcu s tým, že má uhradiť poplatok na účet Okresného

súdu Prešov.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, sa včas odvolal
odporca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby návrh navrhovateľky bol v celom rozsahu
zamietnutý. Nesúhlasí s rozhodnutím a dôvodmi súdu prvého stupňa tak, ako ich prezentoval vo

vydanom rozhodnutí. Nie je mu zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení prvostupňový súd
založil svoju právomoc a príslušnosť konať vo veci, keď on sa území Slovenskej republiky už niekoľko
rokov nezdržiava a dlhodobo žije a pracuje v zahraničí. Návrh navrhovateľky považuje za účelový.
Od roku 2010, kedy prestal prispievať na domácnosť uplynulo 5 rokov do podania návrhu, ktorý bol
podaný ihneď po tom, ako navrhovateľka zistila, že zdedil po otcovi hodnotnejšie nehnuteľnosti, ktoré ale

nepatria do BSM. Odporca uvádza, že tieto nehnuteľnosti získané v dedičskom konaní nijako neužíva
ani nevyužíva a nemá z nich žiaden prospech či príjem. V rodinnom dome žije jeho matka, ktorej podľa
možností pomáha. Zohľadňovanie tejto okolnosti súdom preto považuje za vytrhnuté z kontextu. S
navrhovateľkou dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti, každý vedie svoju domácnosť a nepodieľajú sa
vzájomne na nákladoch spojených s oddeleným bývaním. Súd mal v rovnakom rozsahu zisťovať nielen

výdavky navrhovateľka, ale i jeho výdavky spojené s bývaním v T.. Ak sa má on podieľať na výdavkoch
navrhovateľka, aj ona ako manželka by sa mala podieľať na jeho výdavkoch v Prahe. Argument súdu o
neprimerane vysokom nájomnom v Prahe vo výške 200,- eur je hypoteticky ničím nepodložený. Súd si
sám odporuje, ak takýto výdavok akceptuje u navrhovateľky a nie aj uňho. Je všeobecne známe, že v T.
je bývanie extra drahé. Náklady na bývanie platené navrhovateľkou sú výdavkami spojenými s užívaním

bytu, ale nie s vlastníctvom bytu, je preto absolútne neprijateľné, aby sa mal navrhovateľke pri relatívne
porovnateľnom príjme, ale pri jeho vyšších výdavkoch podieľať na úhrade týchto jej nákladov. Byt vôbec
neužíva, nespotrebuváva žiadne média, súd takýmto rozhodnutím legalizoval v prospech navrhovateľky
bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. Manželstvo medzi účastníkmi je iba formálne. Vzhľadom na
absenciu vedenia spoločnej domácnosti a formálnosť manželského zväzku má za to, že zaviazanie

odporcu alebo navrhovateľky na platenie výživného druhému manželovi je neadekvátne a v hrubom
rozpore s dobrými mravmi. Z jeho pohľadu je neakceptovateľné, aby bol formou manželského výživného
zaviazaný na uhrádzanie výdavkov navrhovateľky spojených s jej bývaním a zabezpečovaním iných
každodenných výdavkov ak s ňou nežije, vzájomne sa nepovažujú za manželov a navrhovateľka ho akospoluvlastníka bytu neinformovala o potrebe akýchkoľvek opráv, či úprav. Nie je tiež pravdou, že jeho
schopnosti a možnosti a majetkové pomery sú lepšie v porovnaní s týmito schopnosťami navrhovateľky.
Navrhovateľka väčšinu svojich tvrdení o výdavkoch nepreukázala. Poukazuje na to, že v minulosti

bol od 2.6.2014 do 30.4.2015 práceneschopný, poberal iba dávku nemocenského, teraz pracuje v
spoločnosti E. L., s čistým príjmom 525,- eur mesačne. Tento príjem ale dosahuje len ak je zdravý
a odpracuje celý mesiac. Príjem pred práceneschopnosťou vo výške 16.000,- Kč mesačne popiera,
pričom ani tento nie je relevantný pre určenie manželského výživného od 1.5.2015. Vyslovuje vážnu
pochybnosť o reálnom príjme navrhovateľky, keď mu tvrdí, že tento musí dosahovať aspoň sumu 500,-

eur mesačne. Má za to, že zárobkové možnosti u účastníkov nie sú zásadne odlišné, má sa podľa jeho
názoru prihliadať na okolnosť, že navrhovateľka žije a užíva spoločný byt účastníkov bez poskytovania
akejkoľvek protihodnoty. Za výlučné užívanie bytu mu navrhovateľka neposkytuje žiadnu náhradu, ak
by bol byt prenajímaný, plynul by mu príjem z prenájmu. Túto hodnotu, ktorou navrhovateľke poskytuje
manželské výživné súd nijako nevyhodnotil. Navyše s uhrádzaním výdavkov spojených s užívaním
bytu pomáha navrhovateľky syn účastníkov, ktorý je podnikateľom, je schopný a ochotný navrhovateľke

finančne z tohto titulu pomáhať. Taktiež byt plnohodnotne užíva a túto skutočnosť súd ignoroval. Taktiež
navrhovateľka zamlčala, že mu nebolo umožnené vstúpiť do bytu z dôvodu vymenených zámkov, a
tiež to, že navrhovateľke na jej požiadanie do bytu zakúpil novú mrazničku. Poukázal na judikatúru
súdov v problematike určenia manželského výživného, keď z rozhodnutí súdov možno navyše implicitne
vyvodiť, že sa v nich do značnej miery predpokladá vedenie spoločnej domácnosti manželov ako jeden

z predpokladov priznania manželského výživného v súlade s dobrými mravmi. Nie sú správne tvrdenia
súdu o tom, že navrhovateľka zaňho uhrádza poistné na zdravotné poistenie, exekučné vymáhané
dlhy, poplatok za komunálny odpad a pod.. Na zvádzajúcu povahu týchto tvrdení upozornil vo svojom
vyjadrení k návrhu, pričom mu nebolo umožnené predložiť konkrétne doklady o vyrovnaní príslušných
dlhov a odhlásení sa v meste T. v súvislosti s platením poplatkov za komunálny odpad. V dôsledku

toho súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy. V zmysle uvedeného
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu a má za to, že bola správne určená miestna príslušnosť
súdu, nakoľko odporca je občanom SR a má podľa registra obyvateľstva trvalý pobyt v T.. Odmieta

tvrdenia odporcu, že tento návrh je čisto účelový. Počas dokazovania v konaní vyšlo najavo, že odporca
zdedil po svojom otcovi nehnuteľnosti, a to pozemky v hodnote 9.420,63 eur a spoluvlastnícky podiel 1
k rodinnému domu vo U. C.. Cieľom dokazovania z jej strany bolo preukázať, že odporca má dostatok
prostriedkov na plnenie svojich manželských povinností. Uvádza, že odporca sa dobrovoľne rozhodol
opustiť spoločnú domácnosť, a to pod zámienkou novej práce v S. republike, nakoľko ako v konaní

viackrát spomínala, prácu v T. zanechal. Odmieta, aby odporca hovoril o neplatení účtov spojených
s užívaním bytu v množnom čísle, nakoľko na tieto účty neprispieva iba on a všetky platí ona sama.
Uvádza, že svoje výdavky riadne a spoľahlivo preukázala, a to platobným výmerom za užívanie bytu,
faktúrami a pokladničnými blokmi. Zdôrazňuje, že odporca je spolu s navrhovateľku spoluvlastníkom
bytu v T., nič mu nebráni spoločne užívať tento byt. Pokiaľ má problémy s úhradou svojich osobných

výdavkov spojených so životom v T., môže ich riešiť hľadaním lacnejšieho ubytovania, resp. lepšie
platenej práce, ktorú by našiel aj na L.. Je však podľa nej zrejmé, že odporca by najradšej využíval
výhody spoluvlastníckeho podielu bytu v T. a života v T., ale reálne financovať zvládne iba jedno z
toho. O bezdôvodnom obohatení by však mohla uvažovať iba navrhovateľka, nakoľko práve odporca
sa päť rokov nijako nepodieľa na financovaní spoločnej domácnosti a o byt sa nezaujímal. Má za to,

že prvostupňový súd správne a spoľahlivo zistil skutkový stav ohľadom príjmov oboch strán a pokiaľ
ide o predloženie dôkazov, mal v tomto smere odporca dostatočný časový priestor na ich predloženie.
Uvádza, že v byte odporca zanechal svoje veci, byt spadá do BSM, a teda navrhovateľka nie je
povinná platiť odporcovi žiadnu protihodnotu. Je pravdou, že odporca opustil spoločnú domácnosť, byt
prenechal v užívaní navrhovateľky, zabudol však dodať, že aj so všetkými výdavkami, ktoré sú s tým

spojené. Pokiaľ ide o ich spoločného syna Y., je pravdou, že je štatutárom v obchodnej spoločnosti.
Odporca však neprihliada na to, že syn je študentom denného štúdia T. univerzity, zo svojich príjmov
financuje svoje štúdium a pomáha aj navrhovateľke s chodom domácnosti. I. sa dobrovoľne vzdal dobre
plateného zamestnania v pozícii riaditeľa kina. Rovnako dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a
začal viesť vlastný život v T. a prestal sa zaujímať o svoju rodinu. Sám priznal, že päť rokov sa nijako

nepodieľal na chode domácnosti. Za ten čas navrhovateľka sama finančne a materiálne zabezpečovala
chod domácnosti. Nemožno preto hovoriť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa by nebolo v súlade s
dobrými mravmi. Odporca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že platil svoje exekúcie,
platby za komunálny odpad, dane a pod.. Napriek tomu má navrhovateľka za to, že prvostupňový súdsa mal vo väčšej miere zaoberať faktom, že navrhovateľka sama zo svojho nízkeho príjmu financuje
celú domácnosť a odporca zo svojho príjmu financuje svoj nadštandardný život v T. na jej úkor. Súd
nedostatočne prihliadol na to, že syn je síce plnoletý, ale je študentom dennej formy štúdia na vysokej

škole. Syn naopak supluje v starostlivosti o domácnosť odporcu, ktorý si svoje povinnosti dobrovoľne
neplní. Myslí si, že tak mohol súd prvého stupňa určiť vyššie výživné, a to až v rozsahu 100,- eur
mesačne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí návrhu

v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že pokiaľ ide o vec samú, odvolanie odporcu dôvodné nie je.

Proti výroku o zmietnutí návrhu v prevyšujúcej časti zo strany navrhovateľky nebolo v zákonom určenej
lehote podané odvolanie, preto tento výrok nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom (§ 206 ods.

2, 3 O.s.p.).

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Vyživovacia povinnosť predpokladá citovaným zákonným ustanovením vzniká uzavretím manželstva,

je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.
Zákonná koncepcia vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom,
že muž a žena majú rovnaké práva a povinnosti. Je potrebné uviesť, že uzavretím manželstva vzniká
medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú
manželia alebo niektorý z nich za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút

predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku
rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť
všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené
na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Pokiaľ ide o rozsah tejto vyživovacej povinnosti, týka sa tak ako iné druhy daných povinností všetkých
osobných potrieb oprávnenej osoby, východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov, keď v tejto
súvislosti nejde iba o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Je
vždy treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík

týkajúcich sa jednotlivých manželov.

Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom nehovorí o
spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia. Návrhy v praxi
spravidla vyplývajú z rozvratu vzťahov, keď manželia začnú hospodáriť samostatne, na základe čoho sa

prejaví rozdiel v ich životnej úrovni. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka odporcu poukazujúceho na
absenciu vedenia spoločnej domácnosti účastníkov a formálnosť ich manželského zväzku, v dôsledku
čoho by nárok navrhovateľky nemal byť opodstatnený.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, účastníci konania sú manželmi, keď manželstvo uzatvorili

dňa 12.47.1986. Toto manželstvo trvá a z ich vzťahu sa narodil Y. L. dňa XX.X.XXXX. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že odporca v roku 2003 odišiel za prácou do S. republiky, do júna 2010 prispieval
na spoločnú domácnosť, následne sa prestal podieľať na týchto nákladoch a posledných päť rokov
domácnosť nenavštívil.

Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti M. L. SK, a.s., ako asistentka predaja - vedúca oddelenia,
s priemerným čistým mesačným príjmom 368,60 eur. Uvedené vyplýva z predloženého potvrdenia
zamestnávateľa o príjme navrhovateľky zo dňa 4.6.2015 (č. l. 83) a pokiaľ odporca rozporuje výšku
dosahovaného príjmu navrhovateľkou, tieto tvrdenia v konaní nepreukázal. Účastníci konania nemajúinú vyživovaciu povinnosť, ich plnoletý syn je súkromným podnikateľom, zároveň aj študentom denného
štúdia vysokej školy a podľa vyjadrení navrhovateľky sa podieľa na úhradách s chodom domácnosti.

Pokiaľ ide o odporcu, tento je zamestnaný v spoločnosti E. L., s.r.o., T. X - L., kde dosahuje čistý
mesačný príjem 14.189,- Kč, čo zodpovedá rozsahu 525,- eur mesačne. K výdavkom odporcu patrí
úhrada nájomného za byt vo výške 200,- eur mesačne. V dedičskom konaní po poručiteľovi H. L. (sp.
zn. 5D/100/2014 OS Stará Ľubovňa) odporca nadobudol nehnuteľný majetok, a to podiel na rodinnom
dome č. súp. XX, v kat. úz. U. C., ako aj podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. U.

a kat. úz. L. U..

Účastníci konania sú bezpodielovým spoluvlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v T., na ul. S. č. 7.
Navrhovateľka sa stará o nehnuteľnosť - spoločný byt účastníkov a v tejto súvislosti uhrádza náklady
na jeho údržbu, náklady vo výške 153,- eur mesačne vo vzťahu k správcovi bytu - F. T., náklady za
odbery energií v rozsahu 50,- eur mesačne a zároveň platby poistného, stanovené miestne poplatky

za odpad a daň z nehnuteľností. Súd prvého stupňa preto opodstatnene rozhodol o povinnosti odporcu
za účelom vyrovnania životnej úrovne účastníkov prispievať vo vzťahu k navrhovateľke sumou po 70,-
eur mesačne. Ako už bolo spomínané, navrhovateľka sa stará o spoločný majetok účastníkov, ktorým
je 3-izbový byt v T. a znáša všetky náklady spojené s jeho užívaním a údržbou. Súd prvého stupňa v
tejto súvislosti zohľadnil rozsah nákladov uhrádzaných vo vzťahu k správcovi bytu v sume 153,- eur

mesačne, náklady dane za nehnuteľnosť, poistenie bytu a údržbu bytu. Keďže byt užíva aj plnoletý
syn účastníkov má sa tiež podieľať na týchto úhradách, čo súd prvého stupňa správne akceptoval, v
dôsledku čoho je stanovené výživné so zreteľom na všetky okolnosti veci primerané. Súd prvého stupňa
dostatočným spôsobom zohľadnil dosahovaný príjem odporcu z vykonávanej pracovnej činnosti, rozsah
jeho odôvodnených výdavkov a celkovú majetkovú situáciu.

Dôvodnou nie je ani námietka odporcu poukazujúceho na to, že navrhovateľkou žiadaný nárok je v
rozpore s dobrými mravmi. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za
trvania manželstva vo všeobecnosti berie do úvahy dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie
sa oboch manželov, starostlivosť o domácnosť, o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia

neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Súhrne sa uváži postoj každého z manželov
k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti. Ako už bolo
spomínané, odporca odišiel ešte v roku 2003 pracovať do S. republiky, dlhodobo sa nepodieľa na
zabezpečovaní potrieb domácnosti, a ako sám tvrdí, je etablovaný pracovne aj životne na území S.
republiky. Príjem navrhovateľky je nižší ako príjem odporcu, keď zároveň navrhovateľka sa sama stará

o udržiavanie spoločného majetku účastníkov. S ohľadom na túto situáciu súd prvého stupňa správne
rozhodol o žiadanom nároku navrhovateľky v rozsahu po 70,- eur mesačne, o dlžnom výživnom, ako aj
o oprávnení odporcu zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach (§ 160 ods. 1, 2 O.s.p.).

Dôvodnou napokon nie je ani námietka odporcu o miestnej nepríslušnosti prvostupňového súdu. V

konaní o určenie manželského výživného nie je daná namiesto všeobecného súdu odporcu výlučná
príslušnosť iného súdu v zmysle § 88 O.s.p., ktorú je oprávnený konajúci súd skúmať podľa § 105 ods.
1 O.s.p.. Podľa tohto zákonného ustanovenia súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 v
tom prípade, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu
príslušnosť namieta odporca. Súd skúma miestnu príslušnosť prv než začne konať o veci samej, neskôr

ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Je zrejmé, že odporca námietku miestnej nepríslušnosti, tak ako to predpokladá § 105 ods. 1 O.s.p. v
prvostupňovom konaní, neuplatňoval.

Poukazujúc na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok vo výrokoch o určení výživného, o

dlžnom výživnom a o trovách konania potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa §224ods.1O.s.p.vspojenís§142ods.1O.s.p..
Odporca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a navrhovateľke v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

V súvislosti s odvolaním odporcu proti výroku o uložení poplatkovej povinnosti odvolací súd poukazuje
na ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého od
poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj vkonaní o uplatnenie práva na zaplatenia úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie
alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v
konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi a v konaní pred správnym súdom.

Je zrejmé, že odporca v priebehu konania požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to
podaním doručeným dňa 23.10.2015 (č. l. 118 a nasl.). Súd prvého stupňa preto rozhodne o podanom
návrhu odporcu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle predpokladov § 138 O.s.p.. Zároveň sa
súd prvého stupňa vyporiada s námietkou odporcu poukazujúceho na výsledok konania o veci samej v
porovnaní s rozsahom uplatňovaného nároku navrhovateľkou.

Odvolacísúdpretopostupompodľa §221ods.1písm.f/O.s.p.rozsudokvovýrokuopovinnostiodporcu
zaplatiť súdny poplatok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§
221 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.