Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113219369.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu A. A., s.r.o., Y. L. XXXX/XX, V. R., XXX XX Y. 1, S. XXX
XX XXX, Z. I., právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421
proti žalovanej F. Y., bytom Y. Y. XX, XXX XXX Y. Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO
42 362 962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o

zaplatenie 739,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
5C/206/2013-118 zo dňa 04.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že je prípustný vstup vedľajšieho účastníka
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO

42 362 962 do konania na strane žalovaného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s tým, že nárok, ktorý uplatnil žalobca vyplýva zo zmenky, ktorá
zabezpečovala nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade vedľajší účastník vstupuje do
konania v snahe byť nápomocný účastníkovi, teda spotrebiteľovi, pri uplatnení jeho práv. Judikatúra
Európskeho súdneho dvora, ale aj slovenských súdov považuje za cieľ na úrovni verejného poriadku

práve spotrebiteľom súdnych konaniach. Spotrebiteľské združenia v zmysle zákona o ochrane osobných
údajov majú tak isto právo a povinnosť na ochranu osobných údajov ako aj iné subjekty. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 1/2014. Pokiaľ ide o súhlas žalovaného,
ktorý má byť doručený spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa poukázal
nato,ženovelaustanovenia§93ods.3O.s.p.jeúčinnáažod1.1.2015,pritomvedľajšíúčastníkoznámil
vstup do konania ešte pred týmto obdobím.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní
uviedol, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je regulované nariadením Európskeho
parlamentu a rady č. 861/2007. Táto regulácia obsiahnutá v čl. 4 a 5 nepozná vedľajšie účastníctvo.
Po oznámení vstupu, ktoré bolo doručené pred 1.1.2015 zo strany vedľajšieho účastníka neznamená
automaticky právo na účasť v konaní a takisto neznamená, že automaticky žalovaná strana alebo

strana účastníka, na ktorej strane vstúpil s týmto vstupom súhlasí. Preto je namieste vyžadovať súhlas
účastníka, na ktorej strane má vystupovať vedľajší účastník v konaní. Po 1.1.2015 výslovne v ustanovení
§ 93 ods. 3 O.s.p. uvádza, že toto oznámenie o vstupe musí obsahovať už aj súhlas účastníka, na ktorej
strane vedľajší účastník chce vystupovať. Ani v odvolacom konaní sa nezabezpečí súhlas vedľajšieho
účastníka o vstupe do konania na strane žalovaného. S týmto účastníkom potom nemožno prihliadať na
takýto stav a potom je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v vrátiť vec na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.Odvolací súd prejednal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovenia § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci
a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Združenie môže podať návrh
na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť
účastníkom konania

a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len „zoznam
oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený
v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Dňa28.3.2013začalokonaniaozaplatenie739,27eursprísl.nanávrhžalobcu.Dňa10.9.2014oznámilo
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962.

Z obsahu spisu je zrejme, že právny predchodca žalobcu podal žalobu dňa 30.7.2014 proti žalovanému

na základe uzavretej zmluvy na základe telekomunikačných službách, ktoré sú predmetom aj nároku
žalobcu. Dňa 5.9.2014 vedľajší účastník oznámil vstup do konania, ktorú skutočnosť doručoval
oznámenie účastníkom konania. Žalovaná, ktorej pobyt je neznámy je v konaní zastúpená opatrovníkom
obcou E. Q., ktorému bola doručovaná aj výzva súdu na oznámenie, či ako opatrovník žalovaného
súhlasí so vstupom do konania na strane žalovanej týmto občianskym zdužením ako vedľajším

účastníkom. Dňa 1.4.2016 súhlas zo strany opatrovníka žalovanej bol súdu doručený.
Z dôvodovej správy k § 93 ods. 2 O.s.p. (k novele účinnej od 15.10.2008): ,,Navrhovaná právna úprava
súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach
a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v
znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť
širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia
a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku
ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje

rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti
záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako
vedľajšíúčastníci.Dôvodomjefakt,ževdanejsituáciíbybolotakmernemožnépreukázaťprávnyzáujem

na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných
na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.Podľa bodu 50 uznesenia Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 (Pohotovosť s.r.o.
proti S. Q.) „Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana
spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie,

ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku
majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Podľa
názoru odvolacieho súdu nie je vo všeobecnom záujme, ak by sa mala spotrebiteľovi odoprieť možnosť
poskytnutie ochrany podľa článku 6 smernice Rady 93/13/EHS na to špecializovanými subjektmi.

Skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na
ochranu práv spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do
konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
3Cdo 188/2012 publikované ako rozhodnutie 62. v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 4/2014). V predmetnej veci vstup vedľajšieho účastníka nemožno vyhodnotiť ako

nanútený,keďževýslovnýnesúhlasžalovanéhosovstupomvedľajšiehoúčastníkaniejeobsahomspisu.
Nevyslovený súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať za
nesúhlas so vstupom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej vo veci 6Cdo 323/2013).

Podľa článku 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému
používaniuneprijateľných(nekalých)zmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách.Právevedľajší
účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa svojou aktivitou.

Podstatou účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými

prostriedkami pomôcť tejto strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore a má rovnaké procesné
práva a povinnosti, ako hlavný účastník konania, teda môže napr. podávať opravné prostriedky.

Ak by išlo o neinformovaného spotrebiteľa, súd v takýchto prípadoch zohľadní úkon vedľajšieho
účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa, ale je v jeho záujme (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Je

neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod
50), aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na
základe nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom

ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak
je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých
hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom
sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je
pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v

takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky bez návrhu.“).

Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní
EÚ). S tým je spojená aj povinnosť prihliadať na práva spotrebiteľa a chrániť jeho záujmy aj v prípade,
že spotrebiteľ nie je v konaní procesne aktívny.

Súd je povinný vykladať aplikovať ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. umožňujúce vedľajšiemu účastníkovi

konaťsamémuzasebatak,abysanezmarilamožnosťvedľajšiehoúčastníkazbaviťspotrebiteľa plnenia
z neprijateľnej zmluvnej podmienky (nekalej obchodnej praktiky), ak konanie ešte nie je právoplatne
skončené.

Vedľajšíúčastníkmápodľaprvejvety§93ods.4O.s.p.vkonanírovnaképrávaapovinnostiakoúčastník

a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie
alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov (§ 44 ods. 1 O.s.p.), pričom
táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s osobnými údajmi účastníkov konania a
prípadne aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je aj to obsahom súdneho spisu. Tým ale nieje dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné údaje (podľa zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov) a zachovávať telekomunikačné tajomstvo (podľa § 63 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia vedľajšieho účastníka v

konaní.

Vstup vedľajšieho účastníka do konania sa neprieči ani cieľom konania podľa Nariadenia (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda
zjednodušenie a zrýchlenie konania a zníženie nákladov na takéto spory. Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa využíva na cezhraničné spory obhajované, ako aj neobhajované, čo vyplýva
z čl. 5 ods. 1 nariadenia, v zmysle ktorého môže súd nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá z procesných strán. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nie je typickým skráteným konaním, v ktorom je účasť vedľajšieho účastníka vylúčená.
Na predmetnú právnu vec preto nemožno aplikovať závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013, na ktoré žalobca vo svojich námietkach odkazuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie s osvojením si dôvodov v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.