Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 5, 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611202093
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2611202093.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľa: K. D.,

nar. 29.10.1945, bytom L., U. XXXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Bratislava,
Pluhová 42, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: O. L., U.. A. XXX, L., zastúpený advokátom: JUDr. Ján
Pekar, AK Skalica, Potočná 67 o zaplatenie sumy 5 398,80 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 461,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne z dlžnej sumy od 4.6.2008 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti požadovanej istiny vo výške 3 499,44 € a úroku z omeškania sa návrh zamieta.

Konanie v časti zaplatenia sumy 437,42 € s úrokom z omeškania vo výške 18,8% od 17.9.1997 do
zaplatenia sa zastavuje.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporcovitrovykonaniavovýške1770,20€krukámprávnehozástupcu
odporcu, pozostávajúce z pomernej časti súdneho poplatku vo výške 132,87 € a pomernej časti trov
právneho zastúpenia vo výške 1 637,33 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca podal na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX proti navrhovateľovi návrh na zaplatenia sumy

372 900 Sk (12 378 €) s príslušenstvom, následne rozšírený na sumu 400 565 Sk (13 296,32
€) s príslušenstvom. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XX/XXXX. V tomto
konaní vystupujú účastníci v opačnom postavení. Voči tomuto návrhu podal navrhovateľ dňa 28.5.2008
vzájomný návrh, v ktorom sa domáhal zaplatenie sumy 24 105 € s príslušenstvom, sčasti titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, sčasti titulom náhrady škody. Súd po preskúmaní návrhu prišiel k záveru, že
časť nárokov uplatnených vo vzájomnom návrhu sa nehodí na spojenie a preto uznesením č.k. XXC XX/
XXXX - XXX zo dňa 7.2.2011 vylúčil vzájomný návrh v časti zaplatenia sumy 5 398,80 € s príslušenstvom

na samostatné konanie.

Navrhovateľ požadoval po odporcovi zaplatenie sumy 5 356,32 € spolu s úrokom z omeškania, a to zo
sumy 437,43 € vo výške 18,8 % od 17.9.1997 do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo výške 18,8 % od
31.10.1998 do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo výške 18,8 % od 16.10.1999 do zaplatenia, zo sumy
437,43 € vo výške 18,8 % od 28.9.2000 do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo výške 18,8 % od 25.9.2001
do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo výške 17,75 % od 27.9.2002 do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo

výške 16,5 % od 25.9.2003 do zaplatenia, zo sumy 437,43 € vo výške 16 % od 24.9.2004 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 13 % od 24.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 32,36 € vo výške 13 % od
13.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 938,65 € vo výške 13 % od 17.5.2006 do zaplatenia, zo sumy 149,37 €
vo výške 13 % od 16.5.2006 do zaplatenia a zo sumy 126,78 € vo výške 13 % od 27.5.2006 do zaplateniaa náhradu trov konania. (Sumy uvedené vo vzájomnom návrhu boli v priebehu konania opravené tak,
ako je uvedené nižšie).

Navrhovateľ uviedol, že za odporcu uhrádzal poistné za poistenie majetku odporcu, čo je v rozpore s
právnym poriadkom SR, a to v celkovej výške 3 936,86 €. Ide o bezdôvodné obohatenie odporcu, na
ktorého vydanie má navrhovateľ nárok. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške1461,93€,ktorásumapredstavujeúhradyzaprácepripovodniach.Jednalosaoškodovéudalosti
č. XXXXXXXXXX K. Č.. XXXXXXXXXX, pričom poistné plnenie nebolo navrhovateľovi vyplatené. Pri

škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX navrhovateľ uhradil faktúru č. XXXX/XX vystavenú G. Y. na sumu 7
000 Sk (t.j. 232,36 €) a súčasne spoločnosťou E. s.r.o. ako subjektom určeným poisťovňou bola určená
výška škody v sume 28 722,91 Sk (t.j. 938,65). Pri škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX navrhovateľ
uhradil faktúru č. XXXX/XX vystavenú G. Y. na sumu 4 500 Sk (t.j. 149,37 €) a súčasne spoločnosťou
E. s.r.o. ako subjektom určeným poisťovňou bola určená výška škody v sume 3 819,48 Sk (t.j. 126,78
€). Navrhovateľ, keďže uhrádzal poistné za poistenie prenajatej nehnuteľnosti, si na poisťovni uplatnil

nárok na náhradu škody. Poisťovňa však z dôvodu, že navrhovateľ nie je poistníkom a škodovú udalosť
mal uplatniť odporca, odmietla vyplatiť navrhovateľovi poistné plnenie. Nakoľko odporca vedel, že
poistníkom je on, a nie navrhovateľ a napriek tomu požadoval po navrhovateľovi úhradu poistného,
uviedol navrhovateľa do omylu, čím spôsobil navrhovateľovi škodu. Škoda pozostáva zo sumy 1 461,93
€, v čom sú zahrnuté platby za použitie ťažkej techniky a ďalšie škody vzniknuté v dôsledku záplav.

Navrhovateľ ponechal na úvahu súdu, či bude tento nárok priznaný z titulu náhrady škody, alebo z titulu
bezdôvodného obohatenia.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Voči uplatneným nárokom vzniesol námietku premlčania, a to v celom
rozsahu. Okrem toho uviedol, že odporca nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností došlo

k tomu, že navrhovateľ platil poistné za odporcu, t.j. čo bolo dôvodom toho, že navrhovateľ poistné
v jednotlivých rokoch uhrádzal. Navyše, na základe zmluvy o nájme nehnuteľností mal navrhovateľ
povinnosť dať prenajatú nehnuteľnosť poistiť. Pokiaľ ide o škodu vzniknutú pri záplavách v priebehu
roka 2006, pokiaľ by navrhovateľ dal prenajatú nehnuteľnosť poistiť, poisťovňa by mu škodu nahradila.
Na základe uvedeného žiadal odporca návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd na základe dokazovania vykonaného v danej veci vo svojom pôvodnom rozhodnutí rozhodol
tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 3 570,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne z dlžnej sumy od 4.6.2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovanej istiny a úroku z
omeškania návrh zamietol. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Svoje

rozhodnutie súd odôvodnil nasledovne: vzájomný návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Navrhovateľ
svojím návrhom uplatnil v podstate dva skutkovo rozdielne nároky. V prvom prípade ide o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume poistného, ktoré navrhovateľ zaplatil za
odporcu, hoci povinnosť platiť poistné mal odporca. Jednalo sa o poistné za roky 1997 až 2005, ktoré
uhrádzal poisťovni navrhovateľ. Tento celkovo zaplatil sumu 118 602 Sk (t.j. 3 936,86 €). Súd dospel k

záveru, že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu, nakoľko navrhovateľ tým, že
platil za odporcu poistné, plnil za neho, čo mal podľa práva, resp. v zmysle poistnej zmluvy odporca plniť
sám. Bezdôvodné obohatenie odporcu spočíva v tom, že majetok odporcu sa nezmenšil, hoci v prípade
plnenia si svojej povinnosti by sa tak stalo. Pritom na takomto postupe ohľadom platenia poistného sa
účastníci nedohodli. Pokiaľ ide o posúdenie úmyslu, bolo preukázané, že odporca vedel, že subjektom,

ktorý má na základe poistnej zmluvy povinnosť platiť poistné, je on sám, no platenie poistného odporca
požadoval po navrhovateľovi. V dvoch prípadoch mu sumu ročného poistného priamo vyfakturoval, vo
zvyšných prípadoch potom zasielal navrhovateľovi avíza na úhradu poistného vyhotovené poisťovňou,
tedachcel,abypoistnézanehoplatilnavrhovateľ.Uvedenézložkypoznaniaavôle,vdanomprípadeobe
naplnené,založilipodľanázorusúduexistenciupriamehoúmysluvzhľadomkbezdôvodnéhoobohateniu

odporcu, a preto pokiaľ ide o premlčanie, súd vychádzal z dvojročnej subjektívnej a desaťročnej
objektívnej premlčacej doby. Navrhovateľ ako subjekt platiaci poistné si po vzniku poistných udalostí
uplatnil voči poisťovni škody. O tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, sa navrhovateľ dozvedel
až na základe listu od poisťovne zo dňa 12.6.2006, ktorým mu bolo oznámené, že škodu si môže
uplatniť len poistník, teda odporca. Dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula teda najskôr

12.6.2008 (vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nevedel uviesť dátum doručenia vyjadrenia poisťovne).
Keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný dňa 25.8.2008, z dôvodu uplynutia
objektívnej desaťročnej premlčacej doby je premlčané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
nadobudnutého predo dňom 25.8.1998. Jedná sa o poistné zaplatené dňa 16.12.1996 a 16.9.1997 vcelkovej výške 874,84 € (t.j. 26 356 Sk). Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže navrhovateľ si
preukázateľne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až vzájomným návrhom doručeným
súdu dňa 25.8.2008, úrok z omeškania patrí navrhovateľovi až odo dňa nasledujúceho po tom, ako bol

opis vzájomného návrhu doručený odporcovi. V danom prípade bol odporca so vzájomným návrhom
oboznámený až v rámci súdneho pojednávania konaného dňa 3.6.2008, do omeškania sa preto dostal
dňom nasledujúcim, teda 4.6.2008 a od tohto dňa súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v
zákonom stanovenej výške (t.j. 8,5% ročne z dlžnej sumy). V dôsledku uvedeného bol návrh vo zvyšnej
časti požadovanej istiny a úroku z omeškania zamietnutý.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ od odporcu požadoval zaplatenie sumy 44 042,39 Sk (t.j. 1 461,93
€) s príslušenstvom. Išlo o sumu zaplatenú pri odstraňovaní následkov povodní v období mesiacov
marec až máj 2006. Súd sa zaoberal otázkou, či sa v danom prípade jedná o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov pri odvracaní škody, alebo o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia a dospel k
záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia zákona upravujúce nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov pri odvracaní škody, nakoľko v danom prípade nejde o náklady vynaložené pri

odvracaní škody, ale o náklady vynaložené na odstraňovanie následkov povodní, v dôsledku ktorých
už škody vznikli. Nešlo teda o hroziacu, ale o existujúcu škodu. V dôsledku povodní sa prenajatá
nehnuteľnosť dostala do stavu, kedy nebola užívaniaschopná, pričom pokiaľ ide o povodne, išlo o
skutočnosť všeobecne známu, a to aj odporcovi. Napriek tomu odporca nevykonal žiadne úkony, ktoré
by smerovali k znovuuvedeniu nehnuteľnosti do užívaniaschopného stavu a to napriek tomu, že bolo ako

zákonnou, tak zmluvnou povinnosťou odporcu nehnuteľnosť udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, teda na ubytovávanie hostí, počas celej doby trvania nájmu. Keďže odporca si túto svoju
povinnosť nesplnil, nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu uviedol odporca, pričom takéto konanie
možno obdobne ako v predchádzajúcom prípade charakterizovať ako plnenie za iného. Navrhovateľ
odvozom bahna a fekálií, dovezením čistej vody, odčerpaním a napustením septika a vyčistením

jediného zdroja pitnej vody uviedol nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu, čím za odporcu plnil to,
čo mal odporca podľa práva plniť sám, pričom vynaložené náklady, o ktoré sa mal zmenšiť, no nezmenšil
sa odporcov majetok, tvoria predmet bezdôvodného obohatenia odporcu. Je potrebné zdôrazniť, že
medzi vznikom škody a ich odstraňovaním ubehol dostatočne dlhý čas na to, aby odporca mohol začať
vyvíjať činnosť smerujúcu k obnoveniu užívaniaschopnosti prenajatej nehnuteľnosti, napriek tomu sa tak

nestalo. Bezdôvodné obohatenie odporcu spočíva v nákladoch vynaložených na použitie ťažkej techniky
v celkovej výške 11 500 Sk (381,73 €) a v nákladoch súvisiacich s opravami zaplavenej vodárne vo
výške 3 819,48 Sk (126,78 €). Čo sa týka kobercov, tieto zakúpil v roku 2001 navrhovateľ, koberce
boli pri povodniach zaplavené, navrhovateľ ich svojpomocne vyčistil. Stav kobercov nemal podľa názoru
súdu vplyv na možnosť či nemožnosť užívania nehnuteľnosti na dohodnutý účel. Navyše, odporca tvrdil,

že koberce boli vo vlastníctve navrhovateľa. V takom prípade nebolo povinnosťou odporcu dať vyčistiť
koberce vo vlastníctve navrhovateľa. V tomto prípade súd nepovažoval za právne významnú ani tú
skutočnosť,čikobercezostaliposkončenínájmuvmotelialebonie.Išlobyoprechodvlastníckehopráva
k hnuteľnej veci až po tom, kedy malo prísť k bezdôvodnému obohateniu odporcu, preto v tejto časti
súd návrhu nevyhovel. Pokiaľ ide o námietku premlčania, v danom prípade súd ustálil nepriamy úmysel

odporcu. Nebolo preukázané, že by odporca priamo chcel bezdôvodné obohatenie spôsobiť, avšak
tým, že vedel o prácach vykonávaných navrhovateľom, k týmto sa nepripojil, no zároveň navrhovateľovi
v ich pokračovaní žiadnym spôsobom nebránil, poznajúc pritom svoju zmluvnú povinnosť udržiavať
nehnuteľnosť v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie musel vedieť, že k bezdôvodnému obohateniu
takýmtospôsobommôžeprísťavzhľadomnasvojesprávaniebolstýmzjavneuzrozumený.Navrhovateľ

sa o bezdôvodnom obohatení odporcu na jeho úkor dozvedel až na základe listu z poisťovne zo dňa
12.6.2006, kedy mu poisťovňa sumy vynaložené za práce pri odstraňovaní následkov povodní odmietla
nahradiť. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol preto podaný včas, na základe čoho súd na
námietku premlčania súd neprihliadal. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže navrhovateľ si
preukázateľne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až vzájomným návrhom doručeným

súdu dňa 25.8.2008, úrok z omeškania patrí navrhovateľovi až odo dňa nasledujúceho po tom, ako bol
opis vzájomného návrhu doručený odporcovi. Ako bolo uvedené vyššie, v danom prípade bol odporca
so vzájomným návrhom oboznámený až v rámci súdneho pojednávania konaného dňa 3.6.2008, do
omeškania sa preto dostal dňom nasledujúcim, teda 4.6.2008 a od tohto dňa súd priznal navrhovateľovi
úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške (t.j. 8,5 ročne z dlžnej sumy). V zmysle vyššie uvedeného

súd návrhu aj v tejto časti vyhovel len čiastočne, vo zvyšku návrh zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie ako navrhovateľ, tak odporca.Navrhovateľ podal odvolanie proti 2. a 3. výrokovej vete rozsudku, teda proti výroku súdu, ktorým bol
návrh navrhovateľa v časti zamietnutý ako aj proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. V
odvolaní uviedol, že súd nesprávne zamietol návrh v časti zaplatenia sumy 437,42 € týkajúcej sa sumy

ročného poistného zaplateného navrhovateľom za odporcu. Nesúhlasil tiež so zamietnutím návrhu v
časti úroku z omeškania s odôvodnením, že odporca sa s vrátením bezdôvodného obohatenia dostal
do omeškania už v čase, kedy k nemu prvý krát došlo, teda dňa 17.9.1997, t.j. deň po zaplatení prvého
poistného. Úrok z omeškania, teda príslušenstvo, sleduje vždy hlavný nárok, a preto nie je možné,
aby pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení došlo k vzniku príslušenstva až vyzvaním úmyselne sa

obohacujúcej strany, teda aby súd priznal nárok z úmyselného obohatenia od roku 1997 a úrok z
omeškania z neho až od roku 2008. Navrhovateľ nesúhlasil ani so zamietnutím návrhu v časti vydania
bezdôvodného obohatenia za čistenie kobercov. Ak odporca mal za to, že koberce boli vo vlastníctve
navrhovateľa, mal uniesť v tomto smere dôkazné bremeno, čo neurobil. Zamietnutie návrhu v časti
týkajúcej sa tzv. nepreukázaných škôd je podľa názoru navrhovateľa v rozpore s obsahom v konaní
pripojeného súdneho spisu č.k. XXC XX/XXXX. S tým súvisí potom aj odvolanie proti rozhodnutiu o

trovách konania.
Odvolanie podal i odporca, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie. V odvolaní namietal nedostatočne vykonané dokazovanie. Uviedol, že v nájomnej
zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bolo jednoznačne dohodnuté, že navrhovateľ sa
zaväzuje poistiť nehnuteľnosť na vlastné náklady pre prípad živelnej udalosti, príp. vzniku inej škody.

Zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že navrhovateľ je povinný hradiť si všetky náklady spojené s obvyklou
prevádzkou a údržbou prenajatého objektu, vrátane údržby okolia a maľovania budovy ako aj náklady
na opravy a údržby väčšieho rozsahu, príp. náklady na rekonštrukciu. Navrhovateľ poistnú zmluvu
neuzavrel, preto nemohol uplatňovať škody, ktoré mu boli z tohto titulu spôsobené. Odporca uviedol,
že v konaní nebolo preukázané, že by odporca navrhovateľovi fakturoval platbu poistného, resp. že by

mu neskôr preposielal avíza na úhradu poistného. Takisto nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa,
že by mu odporca povedal, že ako nájomca je povinný platiť poistné. Odporca má za to, že medzi
účastníkmi musela byť uzavretá ústna dohoda o tom, že poistné bude platiť navrhovateľ. Uvedené má
vyplývať i z toho, že v čase, keď bol starostom odporcu pán O., vystavil navrhovateľovi faktúry na
zaplatenie poistného. Ak by nebola medzi účastníkmi uzavretá dohoda, navrhovateľ by nemal dôvod

platiť vystavené faktúry a nepochybne by ich zaslal odporcovi späť. Odporca žiadal v konaní vypočuť
bývalých starostov odporcu, a to pána G. O. a pani G. G.. Odporca spochybnil tiež existenciu poistnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom a poisťovňou, namietal, že táto nebola predložená (napriek tomu, že v
konaní táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná). Odporca ďalej namietal, že neboli preukázané
výdavky, ktoré navrhovateľ vynaložil pri odstraňovaní škôd po povodniach. Uviedol, že navrhovateľ

žiadnym spôsobom nežiadal odporcu o súčinnosť pri odstraňovaní následkov povodní. Odporca k týmto
prácam nedával žiaden súhlas. Navrhovateľ práce vykonával bez vedomia a bez súhlasu odporcu.
Ak by navrhovateľ poistnú udalosť oznámil odporcovi s tým, že odporca si má uplatniť nárok voči
poisťovni, odporca by tak urobil a poisťovňa by náklady uhradila. K výpočtu škôd nebol odporca prizvaný,
preto nemôže s danými výpočtami predloženými navrhovateľom súhlasiť. V závere odporca namietal

nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa najmä pri výpočtoch súm uvedených
vo výroku rozsudku.

Krajský súd v Trnave rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že okresný súd sa nevyporiadal s nesplnením zmluvnej povinnosti

navrhovateľa dať prenajatú nehnuteľnosť poistiť na vlastné náklady. Za čiastočne odôvodnenú
mal tiež námietku odporcu voči zrozumiteľnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku a tiež
nedostatočným preskúmaním dôkazov predložených navrhovateľom, príp. nevykonaním ďalších
navrhovaných dôkazov. V závere rozhodnutia krajský súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude
pokračovať v zmysle vyššie naznačeného, t.j. vyzvať účastníkov na predloženie dôkazov na ich tvrdenia,

vyporiadať sa s povinnosťou navrhovateľa podľa čl. IV. bod 6 zmluvy o nájme, vyzvať navrhovateľa na
predloženie jednoznačného a zrozumiteľného žalobného petitu a vykonať dokazovanie v potrebnom
rozsahu. Po doplnení dokazovania potom rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodniť.

Súd následne v ďalšom konaní vyzval navrhovateľa na predloženie jednoznačného a zrozumiteľného

petitu návrhu na začatie konanie, na základe čoho navrhovateľ predložil žalobný návrh s petitom v
nasledujúcom konečnom znení:
Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 961,38 € s
úrokom z omeškania , a tozo sumy 437,43 € vo výške 18,8% od 31.10.1998 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 18,8% od 16.10.1999 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 18,8% od 28.9.2000 do zaplatenia,

zo sumy 437,43 € vo výške 18,8% od 25.9.2001do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 17,75% od 27.9.2002 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 16,5% od 25.9.2003 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 16% od 24.9.2004 do zaplatenia,
zo sumy 437,43 € vo výške 13% od 24.9.2005 do zaplatenia,

zo sumy 232,36 € vo výške 13% od 13.4.2006 do zaplatenia,
zo sumy 953,42 € vo výške 13% od 17.5.2006 do zaplatenia,
zo sumy 149,37 € vo výške 13% od 16.5.2006 do zaplatenia,
zo sumy 126,78 € vo výške 13% od 27.5.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh v časti zaplatenia sumy 437,42 € s úrokom z omeškania vo výške 18,8% od 17.9.1997 do
zaplatenia zobral navrhovateľ späť, v tejto časti súd konanie zastavil.

(Pôvodne požadoval zaplatenie istiny vo výške 5 398,80 €).

V predchádzajúcom konaní vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov, vyjadrením spoločnosti
B. F., spol. s.r.o., zápisnicami z pojednávaní v spore vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX, zmluvou
o nájme nebytových priestorov a dodatkami k tejto zmluve, fotodokumentáciou povodní v roku 2006,

avízami na úhradu poistného z bankového účtu z rokov 1996 až 2005, faktúrami z roku 1996 a 1997,
príkazmi na úhradu z obdobia rokov 1996 až 2005, súpisom škôd na odcudzených, poškodených
(zničených) veciach z 25.5.2006, záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy z 10.3.2006,
27.3.2006, 6.4.2006, 10.4.2006, 3.5.2006, 15.5.2006, faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi
zo dňa 12.4.2006 a 15.5.2006, zápismi o obhliadke škody na majetku zo dňa 5.4.2006, 21.4.2006 a

15.5.2006, prehľadom rozpočtových nákladov a krycím listom rozpočtu vyhotovených spoločnosťou
E. s.r.o., mailovou korešpondenciou pracovníkov poisťovne a vyjadrením poisťovne adresovaným
navrhovateľovi.

V ďalšom konaní potom dokazovanie doplnil ďalšími vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych

zástupcov, poistnou zmluvou, výsluchom svedkov G. O., B.. G. G. K. G. Y., peňažným denníkom G. Y.
a fotografiami povodní z časopisu L. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa a vyjadreniami jeho právneho zástupcu vrátane ich doplnenia v konaní
po vrátení veci krajským súdom mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola

uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej mal navrhovateľ od odporcu prenajatú
nehnuteľnosť - motorest. Po uzavretí zmluvy odporca navrhovateľovi dva krát fakturoval platbu
poistného za poistenie nehnuteľnosti, neskôr odporca navrhovateľovi predával už len avíza na úhradu
poistného za poistenie nehnuteľnosti. Navrhovateľovi to mal odôvodniť tým, že navrhovateľ ako nájomca
nehnuteľnosti musí platiť poistné. V doplnenom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že pri platení poistného

mal za to, že platí za seba, že týmto spôsobom si splnil zmluvnú povinnosť nehnuteľnosť poistiť.
Uviedol, že keďže na základe nájomnej zmluvy mal povinnosť platiť poistné, tak toto platil. Vedel, že
platí poistné za prenajatú nehnuteľnosť. Z toho dôvodu novú poistnú zmluvu neuzatváral, vec mal
za vyriešenú týmto spôsobom. Existenciu ústnej dohody ohľadom platenia poistného vylúčil. Poistná
zmluva medzi poisťovňou a odporcom ohľadom poistenia prenajatej nehnuteľnosti bola uzavretá ešte

pred uzavretím nájomnej zmluvy, pričom poisteným bol odporca. Podľa názoru právneho zástupcu
navrhovateľa odporca vedel, že subjektom povinným platiť poistné je on sám, napriek tomu platenie
poistného požadoval po navrhovateľovi. Tým bola podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa
naplnená ako vedomostná, tak vôľová zložka úmyselného konania odporcu. Navrhovateľ poistné vo
výške13178Sk(t..j.437,43€)ročneplatilodroku1997doroku2005.Vobdobímáj,resp.jún2006prišlo

kpovodniam,ktorézasiahliajprenajatúnehnuteľnosť,pričomnavrhovateľodstraňovalnásledkypovodní
a následne od poisťovne požadoval náhradu škody. Poisťovňa mu škody neuhradila. Poisťovňa v liste
zaslanom navrhovateľovi zo dňa 12.6.2006 oznamuje, že škody uplatnené navrhovateľom poisťovňa
zakladá bez úhrady, nakoľko poistníkom je obecný úrad L.. Navrhovateľ najskôr uviedol, že uvedené
oznámil odporcovi, či si odporca náhradu škody u poisťovne uplatnil, navrhovateľ uviesť nevedel.

Neskôr tvrdil, že mu poisťovňa neoznamovala, že si má škody uplatniť odporca, preto mu uvedené
neoznámil. Navrhovateľ uviedol, že prvý krát sa s obsahom poistnej zmluvy oboznámil až po povodniach
v roku 2006. Až vtedy zistil, že celé roky platil niečo, čo platiť nemal. Zamestnanec poisťovne privolaný
po povodniach navrhovateľom škody zdokumentoval, vypracoval dokumenty, z ktorých vyplýva výškaškody, ku ktorej došlo v dôsledku povodní, pričom k povodniam prišlo dvakrát po sebe v krátkom
časovom odstupe. Navrhovateľ pri odstraňovaní škôd platil za použitie ťažkej techniky pri čistení
kanalizácie, septiku, odčerpávaní vody, čistení jediného zdroja pitnej vody v blízkosti nehnuteľnosti,

za pomocné práce pri vynášaní nábytku na poschodie a jeho následné sťahovanie späť, za čistenie
kobercov. Navrhovateľ požaduje po odporcovi náhradu platieb za použitie ťažkej techniky a za čistiace
práce po povodniach v celkovej výške1461,93 € (t.j. 44 042,39 Sk). Tieto práce boli nevyhnutné, inak
by nebolo možné znovu spustiť prevádzku zariadenia. V dôsledku škôd po povodniach až do ich
odstránenia bol motorest mimo prevádzky, nebolo možné ubytovávať hostí. Odporca pri odstraňovaní

škôd žiadnu súčinnosť neposkytol, pričom o situácii nepochybne vedel. Navrhovateľ uviedol, že sám
nevyzýval odporcu na odstraňovanie následkov povodní, nakoľko na to nebol čas. Keďže odporca o
povodniach vedel, mal ako vlastník nehnuteľnosti sám konať a odstraňovať následky povodní, neurobil
tak, a tým, že nezabránil v takomto konaní navrhovateľovi, dal mu podľa názoru navrhovateľova
konkludentný súhlas na odstraňovanie týchto následkov.

Právny zástupca navrhovateľa počas celého konania zdôrazňoval, že čo sa týka platenia poistného
navrhovateľom, neexistoval žiaden právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého
by mal navrhovateľ platiť poistné za odporcu, niet právneho dôvodu na takéto plnenie, na druhej strane
neexistoval ani žiaden právny vzťah medzi navrhovateľom a poisťovňou. Existencia dohody o plnení
poistného nebola v konaní preukázaná. Preto ak navrhovateľ platil poistné za odporcu, platil ho bez

právneho dôvodu. Povinnosť dať poistiť nehnuteľnosť na vlastné náklady má majiteľ nehnuteľnosti,
nájomná zmluva nezakladá povinnosť navrhovateľa platiť poistné za odporcu. Pokiaľ navrhovateľ
nehnuteľnosť nepoistil, maximálne sa dopustil porušenia zmluvného ustanovenia, pre ktoré mohol
odporca od zmluvy odstúpiť, čo ale neurobil. Čo sa týka oznamovania škôd vzniknutých po povodniach,
odporca o povodniach vedel, vedel o potrebe sanačných prác, o potrebe odstránenia škôd, čo možno

vyvodiť aj z toho, že do motorestu posielal pitnú vodu, nakoľko táto v motoreste po povodniach nebola.
Situáciu fotil tiež jeden člen obecného zastupiteľstva. Fotografie sa potom objavili v miestnom časopise
L.. Uvedené skutočnosti potvrdili aj súčasný či bývalý starostovia odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom vyjadrení doplnil, že pokiaľ ide o nároky navrhovateľa

uplatnené v konaní, ktoré boli pôvodne súdom prvého stupňa zamietnuté, náklady vynaložené
navrhovateľom na čistenie kobercov, vývoz fekálií a pod. boli preukázané jednak svedeckými
výpoveďami, jednak listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o čistenie kobercov, odporca súhlasil s výmenou
kobercov a stav kobercov súvisel s užívaniaschopnosťou nehnuteľnosti, nakoľko práve k stavu kobercov
sa vyjadroval po vykonanej hygienickej kontrole príslušný úrad verejného zdravotníctva. Čo sa týka

nárokov navrhovateľa, pri ktorých navrhovateľ vychádzal z odhadov spoločnosti E., právny zástupca
zdôraznil, že sa jednalo o zmluvného partnera poisťovne, teda ich výška ako aj potreba vykonaných
prác bola preukázaná nezávislou odbornou organizáciou. Zdôraznil, že odporca vedel o povodniach i
o potrebe vykonania prác tak, aby nehnuteľnosť bola užívaniaschopná. Bývalá starostka odporcu bola
osobne prítomná pri povodniach, takže odporca vedel o rozsahu škôd. Čo sa týka požadovaných úrokov

z omeškania, navrhovateľ na ich zaplatení trval s odôvodnením, že v oboch prípadoch uplatnených
nárokov sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, a teda nie je možné, aby sa odporca o
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dozvedel až oboznámením sa s návrhom navrhovateľa. K
plateniu poistného navrhovateľom právny zástupca znovu uviedol, že ustanovenie nájomnej zmluvy,
ktoré ustanovilo povinnosť navrhovateľa uzatvoriť poistnú zmluvu na nehnuteľnosť nie je zmluvným

vzťahom navrhovateľa a odporcu, na základe ktorého by mal navrhovateľ platiť poistné či odporca právo
takéto plnenie od navrhovateľa prijímať.

Výsluchom odporcu vrátane jeho doplnenia v konaní po vrátení veci krajským súdom mal súd
preukázané, že odporca vie o tom, že navrhovateľ platil poistné z poistnej zmluvy uzavretej medzi

poisťovňou a odporcom. Vie aj o tom, že odporca preposielal avíza na úhradu poistného navrhovateľovi.
Uviedol ale, že nemá vedomosť o tom, prečo bývalý štatutár odporcu riešil platenie poistného týmto
spôsobom. Nevylúčil možnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom v zastúpení bývalým štatutárom
existovala dohoda o platení poistného spôsobom, ako bolo platené. Čo sa týka povodní, ktoré v roku
2006 zaplavili aj prenajatú nehnuteľnosť, o týchto odporca vedomosť mal, to bola všeobecne známa

skutočnosť. Nevedel sa vyjadriť, prečo odporca v tomto smere nekonal, či sa spoliehal na navrhovateľa.
Odporca sa nevedel vyjadriť k tomu, či v čase povodní navrhovateľ vyzval odporcu na odstraňovanie
škôd po povodniach, nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či si odporca na poisťovni uplatnil náhradu škôd aak nie, z akého dôvodu. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody navrhovateľom, teda sumu 44 042,39 Sk
(t.j. 1461,94 Eur), voči tejto nemal námietky, uviedol, že navrhovateľ túto sumu mohol zaplatiť.

Právny zástupca odporcu vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol, že voči uplatneným nárokom
vznášajú námietku premlčania. Ďalej uviedol, že tým, že navrhovateľ platil poistné, nemohlo prísť k
bezdôvodnému obohateniu odporcu, nakoľko navrhovateľ mal v zmysle nájomnej zmluvy povinnosť
poistiť nehnuteľnosť na vlastné náklady. Navrhovateľ novú poistnú zmluvu neuzavrel. V danom prípade
nebola splnená jedna z podmienok pre vznik bezdôvodného obohatenia, a to, že ten, kto plní za iného,

nemá sám povinnosť plniť. Navrhovateľ pritom mal povinnosť plniť sám, t.j. mal povinnosť platiť poistné
za prenajatú nehnuteľnosť. Právny zástupca uviedol, že navrhovateľ začal platiť poistné po dohode s
pánom O., bývalým štatutárom odporcu a v platení pokračoval až do roku 2006. Poistné pritom platil
podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi poisťovňou Kooperativa a odporcom. (V závere konania právny
zástupca odporcu uviedol, že odporca mal za to, že navrhovateľ platí poistné zo svojej poistnej zmluvy,
odporca nevedel, že navrhovateľ platí poistné zo zmluvy odporcu a že navrhovateľ platil poistné proti vôli

odporcu). V roku 1997 zaplatil navrhovateľ poistné na účet odporcu, v ďalších rokoch potom uhrádzal
poistné priamo na účet poisťovne. Podľa názoru právneho zástupcu teda navrhovateľ plnil svoj vlastný
záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy. Tiež uviedol, že navrhovateľ tým, že platil poistné, v podstate
predlžoval účinnosť poistnej zmluvy, nakoľko ak by poistné zaplatené nebolo, poistenie by zo zákona
zaniklo. Navrhovateľ nebol k plateniu poistného nikdy nútený. Právny zástupca odporcu tiež uviedol,

že navrhovateľ si avíza na úhradu poistného preberal osobne na obecnom úrade a poistné platil bez
vedomia odporcu. Zároveň ale uviedol, že pre avíza si navrhovateľ chodieval na základe telefonického
upovedomenia pracovníčky odporcu. Čo sa týka náhrady škôd vzniknutých pri povodniach, právny
zástupcaodporcuuviedol,ženavrhovateľnikdyžiadnymspôsobomodporcovineoznámil,žejepotrebné
v prenajatej nehnuteľnosti vykonať nejaké opravy, príp. že je potrebné konať tak, aby nedochádzalo ku

škode na prenajatej nehnuteľnosti tak, ako to vyžaduje zákon. Nárok na náhradu vynaložených nákladov
by navrhovateľ voči odporcovi mal vtedy, ak by sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo
ak by prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral. Pokiaľ nie je splnená ani jedna z vyššie
uvedených podmienok, môže nájomca požadovať iba to, o čo sa prenajímateľ obohatil. Z dôvodu, že
navrhovateľ potrebu opráv odporcovi neoznámil, nemá navrhovateľ právo na náhradu vynaložených

nákladov Teda ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu odporcu tým, že sa
nezmenšil jeho majetok.

Z vyjadrenia spoločnosti B. F., spol. s.r.o., ktoré si nechal vyhotoviť navrhovateľ, vyplýva, že poistná
zmluva č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na poistenie objektu G. Z. C. bola uzavretá medzi odporcom

ako poistníkom a poisťovňou Kooperativa. Poistné za poistenie majetku odporcu uhrádzal navrhovateľ
ako nezmluvný partner, celkom zaplatil sumu 118 602 Sk (t.j. 3 936,86 €). Odporca neuhrádzal poistné
z vlastného majetku, prišiel tak k neoprávnenému prospechu 3 936,86 €, navrhovateľ prišiel k ujme v
rovnakej výške. Právny zástupca odporcu považoval uvedené vyjadrenie za irelevantné. Súd považuje
za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci nie je rozhodujúce právne posúdenie skutkového stavu

vyššie uvedenou spoločnosťou, uvedené je nepochybne úlohou súdu.

Zápisnicami z pojednávaní v spore vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX mal súd preukázané, že
dňa XX.X.XXXX svedok Y. A. okrem iného vypovedal, že v súvislosti so záplavami bola na prenajatej
nehnuteľnosti upchatá všetka kanalizácia, po záplavách sa musela celá vyčistiť.

Zmluvou o nájme nebytových priestorov a dodatkami k tejto zmluve mal súd preukázané, že navrhovateľ
ako nájomca a odporca ako prenajímateľ uzavreli dňa 23.2.1996 zmluvu o nájme nebytových priestorov,
predmetom ktorej bol G. Z. C., daný navrhovateľovi do nájmu za účelom poskytovania ubytovania. V
zmysle čl. IV bod 6 zmluvy sa navrhovateľ zaväzuje poistiť prenajatú nehnuteľnosť na vlastné náklady

v zmysle platnej právnej úpravy pre prípad živelnej udalosti, resp. vzniku inej škody na prenajatej
nehnuteľnosti. Dodatkami k zmluve bola zmenená doba nájmu a výška nájomného.

Z fotografií povodní v roku 2006 je zrejmé, že povodne zasiahli i prenajatú nehnuteľnosť, teda motel a
jeho bezprostredné okolie. Je tiež zrejmé, že voda vyrážala von z kanalizácie.

Avízami na úhradu poistného z bankového účtu z rokov 1996 až 2005 mal súd preukázané, že poisťovňa
Kooperativa a.s. zasielala odporcovi avíza na úhradu poistného, pričom tieto avíza súdu predložil
navrhovateľ, ktorému boli predané.Faktúrami č. XX/XXXX zo dňa 9.12.1996 a č. XXXXX zo dňa 9.9.1997 mal súd preukázané, že odporca
dva razy fakturoval navrhovateľovi poistné, vždy vo výške 13 178 Sk (t.j. 437,43 €).

Príkazmi na úhradu z obdobia rokov 1996 až 2005 mal súd preukázané, že poistné vo výške 13 178
Sk (t.j. 437,43 €) platil navrhovateľ, a to dvakrát na základe faktúr na účet odporcu, v ďalších rokoch
platil poistné priamo poisťovni. Poistné bolo uhrádzané formou príkazu na úhradu, ktoré boli zadané
dňa 16.12.1996, 16.9.1997, 30.10.1998, 15.10.1999, 27.9.2000, 24.9.2001, 26.9.2002, 24.9.2003,

23.9.2004 a 23.9.2005.

Súpisom škôd na odcudzených, poškodených (zničených) veciach z 25.5.2006 mal súd preukázané,
že pri povodniach, ktoré zasiahli prenajatú nehnuteľnosť, boli poškodené koberce, drevené obklady,
murované steny, bola zaplavená studňa a miestnosť, kde sa nachádza vodáreň, bola zaplavená
žumpa a uv-filter na bakteriálne čistenie vody, bolo zaplavené osvetlenie vonkajšieho parkoviska, bola

svojpomocne vyčistená studňa, odčerpaná a vyčistená žumpa. Ďalšie práce spočívali v sťahovaní
zariadenia motorestu na poschodie a následné znášanie zariadenia späť do prízemia. Boli vykonané
čistiace práce okolia budovy, odstránená zemina zo schodov. V dôsledku povodní bolo upchaté
odpadové potrubie priamo v objekte ubytovne. Z dôvodu záplav nebolo možné ubytovať hostí v období
od 28.3.2006 do 17.4.2006 a následne v období od 30.4.2006 do 15.5.2006.

Záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (patriacich pánovi G.U. Y.) z 10.3.2006, 27.3.2006,
6.4 2006, 10.4.2006, 3.5.2006 a 15.5.2006 mal súd preukázané, že v tieto dni boli použité vozidlá
nákladnej dopravy.

Faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 12.4.2006 a 15.5.2006 mal súd preukázané,
že G. Y. - U. V. N. K. H. W. fakturoval navrhovateľovi faktúrou č. XXXX/XX sumu 7 000 Sk (t.j. 232,35
€) za vývoz fekálií v počte 4x dňa 3.4.2006, dovoz čistej vody, napustenie septika 4x, čerpanie septika
2x dňa 6.4.2006 a čerpanie septika 4x dňa 10.4.2006, faktúrou č. 2006/31 sumu 4 500 Sk (t.j. 149,37
€) za vývoz fekálií v počte 9x v dňoch 3.5., 10.5. a 15.5.2006. Sumu 232,35 € navrhovateľ uhradil dňa

12.4.2006, sumu 149,37 € dňa 15.5.2006.

Zápismi o obhliadke škody na majetku zo dňa 5.4.2006, 21.4.2006 a 15.5.2006 mal súd preukázané, že
dňa 28.3.2006 prívalová vlna rieky Myjava zasiahla ubytovňu, ktorú mal v prenájme navrhovateľ, voda
sa dostala do troch miestností a chodby, poškodila koberce, zaplavila studňu a septik. V súvislosti s

povodňoubolovykonanéprečisteniepriľahlejkanalizácie,dvochseptikovajednejžumpy.Dňa30.4.2006
pri silných dažďoch opätovne stúpla hladina rieky Myjava, zaplavila parkovisko, voda prenikla do žumpy,
zaliala odpadové potrubie motorestu, zasiahla zdroj pitnej vody a zaplavila vodáreň.

Pokladničnými blokmi mal súd preukázané, že koberec, ktorý navrhovateľ kúpil dňa 19.12.2001, stál 14

698 Sk (t.j. 487,88 €), koberec, ktorý kúpil dňa 20.12.2001, stál 4 880 Sk (t.j. 161,98 €).

Prehľadom rozpočtových nákladov a krycím listom rozpočtu vyhotovených spoločnosťou E. s.r.o. dňa
XX.X.XXXX mal súd preukázané, že práce súvisiace s odstraňovaní škôd po povodniach si vyžiadali
náklady vo výške 3 819,48 Sk (126,78 €), pričom išlo o čerpanie vody, vyčistenie ostatných objektov a

opravu vnútorného vodovodu.

Mailovou korešpondenciou pracovníkov poisťovne mal súd preukázané, že k tomu, aby poisťovňa
uhradila škody vzniknuté v dôsledku povodní, bolo potrebné, aby si škody písomne uplatnil odporca.

Vyjadrením poisťovne Kooperativa zo dňa 12.6.2006 adresovaným navrhovateľovi mal súd preukázané,
že poisťovňa uplatnené škody navrhovateľovi neuhradila s odôvodnením, že poistníkom je odporca.

Poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že dňa 26.9.1995 uzavrel odporca ako
poistený s poisťovňou Kooperatíva, družstevná poisťovňa a.s. poistnú zmluvu pre poistenie majetku a

zodpovednosti za škodu podnikateľov, pričom poistený bol G. Z. C., teda nehnuteľnosť, ktorá bola na
základe nájomnej zmluvy prenajatá navrhovateľovi, výška ročného poistného predstavovala 13 178 Sk
(437,43 €). Poistka vystavená dňa 3.10.1995 potvrdzovala uzavretie poistnej zmluvy na dobu neurčitú,pričom v závere sa uvádza, že číslo poistky je číslom, ktoré treba predkladať k uplatneniu práva na
poistné plnenie v prípade poistnej udalosti.

Výsluchom svedka G. O., bývalého štatutára odporcu mal súd preukázané, že tento bol štatutárom
(starostom) odporcu v rokoch 1995 až 1998. Z odstupom času si na mnohé veci už nepamätal. Potvrdil
uzavretie nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Nepamätal si na zmluvné dojednania
týkajúce sa poistenia prenajatej nehnuteľnosti ani platenia poistného, ani na to, či navrhovateľovi boli
vystavenéfaktúryalebopreposielanéavízanaúhradupoistného.Uviedol,žebezjehopodnetubyfaktúry

vystavené byť nemohli. Bolo bežné, že dohody s navrhovateľom uzatváral svedok i v ústnej forme,
takto to bolo aj ohľadom platenia nájomného, svedok nevylúčil aj existenciu dohody ohľadom platenia
poistného s tým, že si na to už nepamätá.

Výsluchom svedkyne Ing. G. G., bývalej štatutárky odporcu mal súd preukázané, že táto bola štatutárkou
(starostkou) odporcu v rokoch 1999 až 2010, do úradu nastupovala po pánovi O.. Nájomná zmluva

uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom ešte trvala. Čo sa týka platenia poistného, konkrétna dohoda
medzi účastníkmi urobená nebola, pre odporcu bolo podstatné, že výdavok odporcovi nevznikal. V
zmysle nájomnej zmluvy mal navrhovateľ povinnosť poistiť prenajatú nehnuteľnosť a tým, že platil
poistné, mal odporca túto povinnosť za splnenú. O povodniach v roku 2006 odporca vedel, vedel, že
sú záplavy aj pri prenajatej nehnuteľnosti. Spolu s hasičským zborom zabezpečoval odporca ochranu

objektu, monitoroval stav vodného toku, rieky Myjavy, zamedzoval jej vyliatiu. Pokiaľ ide o konkrétne
práce k odstraňovaniu škôd na nehnuteľnosti a okolo nej, svedkyňa si ich priebeh už presne nepamätala,
uviedla, že zrejme odporca odstraňoval s navrhovateľom škody, ak nie, potom si to dokázal navrhovateľ
zmenežovať sám. Navrhovateľ však súpis škôd odporcovi nepredložil, nežiadal, aby tieto výdavky
požadoval odporca po poisťovni. Svedkyňa uviedla, že ak na nehnuteľnosti vznikli tak rozsiahle škody,

ktoré by bolo treba uplatniť na poisťovni, určite by tak odporca urobil. Svedkyňa uviedla, že pri
povodniach bola osobne. Uviedla, že pri povodniach bola voda vyliata z rieky, boli nasiaknuté podlahy
a koberce, čo spôsobila spodná voda, ktorá bola z vonku budovy až po jej okraj.

Výsluchom svedka G. Y. a jeho peňažným denníkom mal súd preukázané, že svedok pri povodniach v

roku 2006 vykonával nejaké práce pre navrhovateľa. Pamätal si, že opakovane odčerpával dve žumpy,
odstraňoval blato z parkoviska, splachovali ho čistou vodou, čistili priľahlý objekt, mohla to byť vodáreň.
Voda vyrážala von z kanalizácie. Uviedol, že všetky výkazy o jazdách, faktúry a príjmové pokladničné
bloky založené v súdnom spise (do ktorých svedok nahliadol) sa týkajú prác u navrhovateľa v súvislosti
s povodňami v roku 2006. Uvedené bolo potvrdené i údajmi v peňažnom denníku svedka (fa č. 21/2006

a fa č. 31/2006). Svedok tiež uviedol, že navrhovateľovi pomáhalo veľa ľudí, v čase, keď bol svedok u
navrhovateľa, nepomáhal nikto z obce, teda od odporcu.

Fotografiami povodní z časopisu L. mal súd preukázané, že v tomto časopise boli uverejnené
fotografie povodní, konkrétne aj prenajatej nehnuteľnosti - motela zasiahnutej povodňami, pričom

členom redakčnej rady bola okrem iného aj G.A. G., vyššie vypočutá svedkyňa. Jedná sa o vydanie z
4/2006.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže
nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

Podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne
plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má

prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá
za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa§669Občianskehozákonníkaaknájomca vynaložilnavecnákladyprioprave, naktorújepovinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Podľa § 35 ods. 1,2,3 OZ Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavuvecivyvodilsúdtenprávnyzáver,ževzájomný
návrh bol podaný dôvodne len sčasti. V konaní bolo preukázané, že odporca ako prenajímateľ a
navrhovateľ ako nájomca uzavreli dňa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - motorest.

V nájomnej zmluve sa navrhovateľ zaviazal poistiť prenajatú nehnuteľnosť na vlastné náklady v zmysle
platnej právnej úpravy pre prípad živelnej udalosti, resp. vzniku inej škody na prenajatej nehnuteľnosti.
Poistnú zmluvu ale neuzavrel. Zároveň bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ od roku 1996 do roku
2005 platil poistné za nehnuteľnosť na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a poisťovňou
Kooperativa, vo výške a v lehotách splatnosti ustanovených poistnou zmluvou.

Navrhovateľ svojím návrhom uplatnil v podstate dva skutkovo rozdielne nároky. V prvom prípade ide
o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume poistného, ktoré navrhovateľ
zaplatil za odporcu, hoci ako navrhovateľ uviedol, povinnosť platiť poistné mal odporca. Ako už bolo
uvedené, v konaní bola preukázaná existencia záväzku navrhovateľa poistiť prenajatú nehnuteľnosť
na vlastné náklady a tiež skutočnosť, že už v čase uzavretia nájomnej zmluvy obsahujúcej uvedený

záväzok existovala poistná zmluva (uzavretá medzi odporcom a poisťovňou 26.9.1995), predmetom
ktorej bolo práve poistenie motorestu. Ďalej bolo v konaní preukázané, že od roku 1996, teda od roku, v
ktorom bola nehnuteľnosť prenajatá navrhovateľovi, platil poistné navrhovateľ. Úlohou súdu bolo zistiť,
či týmto platením poistného prišlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu. Napriek tomu, že v pôvodnomrozhodnutí súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, po doplnení dokazovania a opätovnom
zhodnotení vykonaných dôkazov prišiel súd k inému záveru. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa
v tom zmysle, že zmluvná povinnosť dať poistiť prenajatú nehnuteľnosť na vlastné náklady sa sama

o sebe ešte nerovná povinnosti navrhovateľa platiť poistné za odporcu (resp. zo zmluvy uzavretej
odporcom). Súd sa stotožňuje tiež s názorom, že uvedené ustanovenie nájomnej zmluvy samo osebe
nie je právnym titulom pre platenie poistného navrhovateľom za odporcu. Avšak na rozdiel od tvrdení
navrhovateľa má súd za to, že právny titul na platenie poistného navrhovateľom existoval, a týmto titulom
bola dohoda, k uzavretiu ktorej nedošlo ani písomne, ani ústne, ale sa jednalo o dohodu, ku ktorej

uzavretiu prišlo konkludentne, bez slov, samotným konaním účastníkov konania. Ako bolo preukázané,
odporca dva razy fakturoval poistné navrhovateľovi, v nasledujúcich rokoch potom odovzdával avíza
na platenie poistného (prostredníctvom svojich zamestnancov) navrhovateľovi. Cieľom tohto konania
bolo, aby platenie poistného počas doby prenájmu znášal na svoje náklady navrhovateľ. To bolo aj
cieľom zmluvného dojednania medzi účastníkmi obsiahnutého v nájomnej zmluve. Odporca netrval na
tom, aby navrhovateľ uzatváral novú nájomnú zmluvu, situáciu riešil týmto spôsobom a ako uviedla

bývalá starostka odporcu, tým, že navrhovateľ platil poistné, mal odporca túto povinnosť zo strany
navrhovateľa za splnenú. Čo sa týka navrhovateľa, z jeho výpovede takisto vyplynulo, že platením
poistného mal za to, že je zadosťučinené jeho povinnosti poistiť nehnuteľnosť na vlastné náklady
a niet dôvodu v súčasnosti tvrdiť, že tomu tak nebolo. Navrhovateľ vždy vedel, že platí poistné zo
zmluvy uzavretej odporcom, nakoľko ako uviedol, sám novú poistnú zmluvu neuzatváral. A z toho istého

dôvodu odporca na uzavretí novej zmluvy zo strany navrhovateľa ani netrval. Niet pochýb o tom, čo
účastníci svojím konaním zamýšľali. Prejavy vôle oboch účastníkov konania smerovali k dosiahnutiu
toho istého účelu, a to k realizácii ustanovenia nájomnej zmluvy čl. IV bod 6, týkajúceho sa poistenia
nehnuteľnosti na náklady navrhovateľa. Ku konkludentnému uzavretiu dohody o platení poistného došlo
okamihom akceptácie prvej faktúry vystavenej odporcom adresovanej navrhovateľovi a jej uhradením

navrhovateľom. Samotná skutočnosť, že po vzniku škôd v dôsledku povodní a po uplatnení nároku
na ich náhradu navrhovateľom poisťovňa odmietla tieto nahradiť z dôvodu, že škody si neuplatnil
oprávnený subjekt, nemení obsah pôvodnej konkludentne uzavretej dohody medzi účastníkmi a nemá
na jej existenciu žiaden vplyv. Platením poistného z vyššie uvedených dôvodov preto nemohlo prísť k
bezdôvodnému obohateniu odporcu, nakoľko nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Z týchto dôvodov

bol preto návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3 499,44 € (8 platieb poistného po 437,43 €) spolu s
príslušným úrokom z omeškania zamietnutý.

Čo sa týka ďalšej časti návrhu, navrhovateľ v nej požadoval zaplatenie sumy 1 461,93 € (t.j. 44 042,39
Sk) s príslušenstvom. Jedná sa o sumu, ktorú vynaložil navrhovateľ pri odstraňovaní následkov povodní,

ku ktorým došlo v období mesiacov marec až máj 2006 a ktoré zasiahli aj prenajatú nehnuteľnosť.
Požadovaná suma pozostáva zo sumy 232,35 € (t.j. 7 000 Sk) za vývoz fekálií, dovoz čistej vody,
napustenie septika a čerpanie septika, zo sumy 149,37 € (t.j. 4 500 Sk ) za vývoz fekálií (v oboch
prípadoch uhradených pánovi G. Y. podnikajúcemu v oblasti nákladnej dopravy), ďalej zo sumy 953,42
€ vynaloženej najmä v súvislosti s čistiacimi prácami a zo sumy 126,78 € vynaloženej v súvislosti s

opravamizaplavenejvodárne.Súdsazaoberalotázkou,čisavdanomprípadejednáonároknanáhradu
účelne vynaložených nákladov pri odvracaní škody, alebo o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať
ustanovenia zákona upravujúce nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pri odvracaní škody,
nakoľko v danom prípade nejde o náklady vynaložené pri odvracaní škody, ale o náklady vynaložené

na odstraňovanie následkov povodní, v dôsledku ktorých už škody vznikli. Nešlo teda o hroziacu,
ale už existujúcu škodu. V dôsledku povodní sa prenajatá nehnuteľnosť - motorest dostala do stavu,
kedy nebola užívaniaschopná, pričom pokiaľ ide o povodne, išlo o skutočnosť všeobecne známu, teda
známu aj odporcovi. Skutočnosť, že odporca o stave, v akom sa nachádza prenajatá nehnuteľnosť,
vedel, dokazuje jednak to, že do zaplavenej nehnuteľnosti dodal pitnú vodu, ale ako sa vyjadrila

bývalá starostka odporcu, táto bola i osobne prítomná pri záplavách, bola aj v motoreste a uviedla,
že navrhovateľ si vedel práce zorganizovať sám, preto následky povodní odstraňoval on. Odporca
nevykonal žiadne úkony, ktoré by smerovali k znovuuvedeniu nehnuteľnosti do užívaniaschopného
stavu a to napriek tomu, že bolo ako zákonnou, tak zmluvnou povinnosťou odporcu nehnuteľnosť
udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, teda na ubytovávanie hostí, počas celej doby

trvania nájmu. Na základe konkludentne vyjadreného súhlasu ponechal celú záležitosť, čo sa týka
uvedenia prenajatej nehnuteľnosti do užívaniaschopného stavu, na navrhovateľovi. Tvrdiť, že odporca
nevedel o prácach vykonávaných odporcom, alebo že navrhovateľ tieto vykonával bez súhlasu odporcu,
by bolo v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané. A pokiaľ ide o oznámenie potreby vykonaniaopráv zo strany navrhovateľa odporcovi, je jednoznačné, a vyplýva to aj z vyjadrenia samotného
odporcu, že tento o zaplavení prenajatej nehnuteľnosti vedel, bol tu i osobne prítomný (v zastúpení
vtedajšou starostkou) a preto nemožno právo na náhradu nákladov vynaložených navrhovateľom

spochybňovať tým, že navrhovateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť. Uvedené by prichádzalo do
úvahy, ak by odporca o potrebe vykonania prác nevedel, inak by išlo o neprimeraný formalizmus
pri aplikácii právneho predpisu, čo je prístup nežiaduci, znemožňujúci dosiahnutie účelu ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníka právneho vzťahu. Keďže odporca si svoju povinnosť nesplnil
a nehnuteľnosť namiesto neho do užívaniaschopného stavu uviedol navrhovateľ, má navrhovateľ

nepochybne nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec. Súd má za to, že v danom
prípade možno konanie navrhovateľa charakterizovať ako plnenie za iného. Navrhovateľ odvozom
bahna a fekálií, dovezením čistej vody, odčerpaním a napustením septika a vyčistením jediného zdroja
pitnej vody atď. uviedol nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu, čím za odporcu plnil to, čo mal
odporca podľa práva plniť sám, pričom vynaložené náklady, o ktoré sa mal zmenšiť, no nezmenšil sa
odporcov majetok, tvoria predmet bezdôvodného obohatenia odporcu. Bezdôvodné obohatenie odporcu

spočíva v nákladoch vynaložených na použitie ťažkej techniky (sumy uhradené pánovi G. Y.) vo výške
381,73 € (11 500 Sk) a v nákladoch súvisiacich s čistiacimi prácami a opravami zaplavenej vodárne
vo výške 1 080,20 € (32 542,39 Sk = 28 722,91 Sk + 3 819,48 Sk) , celková suma vynaložená
navrhovateľom predstavovala 1 461,94 € (44 042,39 Sk). Uvedené náklady boli preukázané jednak
doloženými dokladmi, jednak výsluchom svedka a treba zdôrazniť, že odporca sám voči výške nákladov

nenamietal, uviedol, že navrhovateľ uvedenú sumu mohol zaplatiť, preto nebolo potrebné ohľadom
výšky nákladov vynaložených navrhovateľom pri odstraňovaní následkov povodní vykonávať ďalšie
dokazovanie. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, v danom prípade súd ustálil
nepriamy úmysel odporcu. Nebolo preukázané, že by odporca priamo chcel bezdôvodné obohatenie
spôsobiť, avšak tým, že vedel o prácach vykonávaných navrhovateľom, k týmto sa nepripojil, no zároveň

navrhovateľovi v ich pokračovaní žiadnym spôsobom nebránil, poznajúc pritom svoju zmluvnú povinnosť
udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie musel vedieť, že k bezdôvodnému
obohateniu takýmto spôsobom môže prísť a vzhľadom na svoje správanie bol s tým zjavne uzrozumený.
Navrhovateľsaobezdôvodnomobohateníodporcunajehoúkordozvedelažnazákladelistuzpoisťovne
zo dňa 12.6.2006, kedy mu poisťovňa sumy vynaložené za práce pri odstraňovaní následkov povodní

odmietla nahradiť. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol preto podaný včas, na základe čoho
súd na námietku premlčania neprihliadal. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže navrhovateľ si
preukázateľne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až vzájomným návrhom doručeným
súdu dňa 25.8.2008 (pred týmto dátumom odporcu o náhradu nákladov nežiadal), s ktorým bol odporca
oboznámený až v rámci pojednávania konaného dňa 3.6.2008, úrok z omeškania patrí navrhovateľovi

až odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda od 4.6.2008 v zákonom stanovenej výške (t.j. 8,5%
ročne z dlžnej sumy). (Obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo
ho veriteľ o vydanie požiadal, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, je treba za kvalifikované
požiadanie považovať žalobu, zročnosť pohľadávky nastáva deň po doručení žaloby žalovanému - viď
napr. rozsudok NS SR sp. Q.. X V. XXX/XXXX). Správnosť úvahy prvostupňového súdu v tomto smere

potvrdilajkrajskýsúd.Vzmyslevyššieuvedenéhosúdnávrhuvyhovellenčiastočne,vozvyškutýkajúcej
sa zaplatenia úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže úspech navrhovateľa v konaní bol
len čiastočný, rozhodol súd o náhrade trov konania v závislosti od pomeru úspechu účastníkov v konaní.

Navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy 4 961,38 €, úspešný bol v časti 1 461,94 €, čo je 29,46% zo
sumy uplatnenej návrhom, neúspešný bol v časti 3 499,44 €, čo je 70,53% z celku, čím je v zásade
zároveň vyjadrený pomer úspechu odporcu. Odporca bol v konaní úspešnejší, čistý úspech odporcu v
konaní predstavuje 41,07%. Na základe uvedeného súd priznal náhradu trov konania odporcovi, a to
v časti zodpovedajúcej 41,07%.

Odporca požadoval náhradu trov konania za nasledujúce úkony právnej služby a v nasledujúcej výške:
1. Účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,41 € + cestovné za cestu
Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25
km a cene paliva (Benzín) 1,445 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške

15,29 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 12,35 € vo výške 49,40 €
2. Účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,41 € + cestovné za cestu
Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25km a cene paliva (Benzín) 1,452 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške
15,32 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 12,35 € vo výške 49,40 €
3. Účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,41 € + cestovné za cestu

Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25
km a cene paliva (Benzín) 1,449 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške
15,31 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 12,35 € vo výške 49,40 €
4. Odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu á 190,89 € + režijný paušál á 7,41 €
5. Účasť na pojednávaní dňa X.XX.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,63 € + cestovné za cestu

Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25
km a cene paliva (Benzín) 1,589 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške
15,90 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 12,71 € vo výške 50,84 €
6. Písomné vyjadrenie zo dňa 15.1.2013 á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 €
7. Účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX (v trvaní od 12.30 hod. do 14.50 hod.) á 381,78 € + režijný
paušál á 7,81 € + cestovné za cestu Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri

spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25 km a cene paliva (Benzín) 1,502 € + náhrada za používanie
motorového vozidla (0,183€/km) vo výške 15,53 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 13,01 € vo
výške 52,04 €
8. Účasť na výsluchu svedka G. O. H. L. dňa XX.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 € + cestovné
za cestu Skalica - Kúty a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejdení

28 km a cene paliva (Benzín) 1,484 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške
17,31 € + náhrada za stratu času 2 x 1 hod. á 13,01 € vo výške 26,02 €
9. Písomné vyjadrenie zo dňa X.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 €
10. Rokovanie s klientom dňa XX.X.XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 € + cestovné za cestu
Skalica - Kúty a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejdení 28 km a

cene paliva (Benzín) 1,479 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške 17,29
€ + náhrada za stratu času 2 x 1 hod. á 13,01 € vo výške 26,02 €
11. Účasť na pojednávaní dňa XX.X..XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 € + cestovné za cestu
Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25
km a cene paliva (Benzín) 1,479 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške

15,44 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 13,01 € vo výške 52,04 €
12. Písomné vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX á 190,89 + režijný paušál á 7,81 €
13. Účasť na pojednávaní dňa XX.X..XXXX á 190,89 € + režijný paušál á 7,81 € + cestovné za cestu
Skalica - Senica a späť pri použití vozidla Nissan Primera pri spotrebe 8,5l na 100 km pri prejedení 25
km a cene paliva (Benzín) 1,479 € + náhrada za používanie motorového vozidla (0,183€/km) vo výške

15,44 € + náhrada za stratu času 4 x 1 hod. á 13,01 € vo výške 52,04 €,
k tomu všetkému prirátaná DPH vo výške 20%, t.j. 664,44 €.
Okrem toho odporca požadoval náhradu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 324 €.
(Za účasť na pojednávaní, ktoré trvá dlhšie než dve hodiny, neprináleží účastníkovi dvojnásobok
režijného paušálu, tak ako si pri jednej položke uplatnil odporca, súd mu priznal len sumu 7,81 €). Trovy

právneho zastúpenia uplatnené odporcom v tomto konaní potom predstavujú sumu 3 986,68 €. Súdne
poplatky sumu 323,50 €. Celkovo predstavuje požadovaná náhrada trov konania sumu 4 310,18 €. Z
uvedených súm súd odporcovi priznal 41,07 %, teda 1 770,20 € . Napriek tomu, že konanie bolo v časti
zastavené, patrí odporcovi náhrada trov konania aj v tejto časti, nakoľko čiastočné späťvzatie návrhu
nesúviselo so správaním sa odporcu po začatí konania, čiastočné zastavenie konania tak z procesného

hľadiska zavinil navrhovateľ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.