Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/518/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: U. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.238,67 € s prísl., o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 28. 01. 2015 č.k. 18C 80/2014-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na trovách odvolacieho konania 69,80 € do 3 dní na účet
právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o. Kuzmányho 29, 040 01 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1 238,67
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 10. 05. 2010 až do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi taktiež uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania
v sume 557,38 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že zmluva o úvere
uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou nemala náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010

Z.z. bolo potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na strane odporkyne
preto vzniklo bezdôvodné obohatenie pokiaľ na plnení od navrhovateľky dostala viac, ako mala nárok,
preto bol dôvod na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa. Žiadala rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odporkyne rozhodnutie
okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože sa riadne nevysporiadal s charakterom zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX. Má za to, že nie je zrejmé akými úvahami sa okresný súd riadil a aké ustanovenia
právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Podľa názoru odporkyne navrhovateľka zmluvu
dobrovoľne podpísala, vedela o obsahu tejto zmluvy, pričom priznala použitie poskytnutého úveru na
účely povolania. Navrhovateľka potom nemohla mať postavenie spotrebiteľa a súd nemohol daný
právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Má za to, že
zmluva o úvere nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie
zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol. V danom prípade nešlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale

zmluvu o úvere v zmysle ust,.§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a to nepomenovanú zmluvu a preto
odporkyňa má nárok na vrátenie poskytnutého úveru vrátenie úrokov a príslušných poplatkov. Žiadala
preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.Na odvolanie odporkyne sa vyjadrila písomne navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru navrhovateľky
okresný súd správne vo veci rozhodol, keď právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou posúdil

ako vzťah spotrebiteľský. Predmetná zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno
kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.
Pokiaľ odporkyňa poukazovala na to, že si mala navrhovateľka brať úver na účel povolania tak,
správne okresný súd z objektívneho hľadiska skúmal, či tomu tak bolo. Nepreukázalo sa, že by si
navrhovateľka brala finančné prostriedky na účel zamestnania, lebo v zmluve chýba akýkoľvek údaj o jej

zamestnávateľovi. Sama navrhovateľka potvrdila, že tento údaj do zmluvy neuvádzala a pokiaľ tam bol
zaznačený pracovníkom odporkyne, tak ide o nekalú obchodnú praktiku, aby sa vyznačil účel úveru tak,
aby daný vzťah sa nemohol považovať za spotrebiteľský úver. Rozhodnutie okresného súdu považovala
za správne, preto ho žiadala v zmysle ust. § 219 ods. 1/2/ OSP potvrdiť.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods 1 OSP, bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1/,2/ OSP potvrdil.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213
ods. 1 OSP.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania v rámci predvolania na pojednávanie dostali aj poučenie
podľa ust. § 120 ods. 4 OSP, podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a
označené neskôr súd neprihliadne.

Odporkyňa sa pojednávania okresného súdu, ktoré bolo vytýčené na deň 28. 01. 2015 nezúčastnila.
Okresnému súdu zaslala ospravedlnenie a súhlasila s pojednávaním aj v neprítomnosti, pričom
nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov na pojednávaní okresného súdu okrem tých, na ktoré v konaní
už poukazovala. Navrhovateľka sa pojednávania okresného súdu riadne zúčastnila, bola ako účastníčka

v zmysle § 131 OSP vypočutá, pričom po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP nemala návrhy na doplnenie
dokazovania. Okresný súd správne preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Je nesporné,
že uvedeným procesným postupom zo strany okresného súdu nebola žiadnemu z účastníkov konania
odňatá možnosť riadne konať pre súdom.

Krajský súd preto pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany odporkyne dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil

v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 2 OSP odôvodnil z hľadiska
ním zistených skutkových záverov ako aj právneho posúdenia veci. S dôvodmi rozhodnutia okresného
súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

V podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu odporkyňa poukazuje na to, že rozhodnutie

okresného súdu nebolo odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretože prvostupňový súd riadne
nevysvetlil, prečo považoval zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou a odporkyňou za spotrebiteľskú
zmluvu.

S týmto názorom odporkyne sa krajský súd nestotožňuje, pretože rozhodnutie okresného súdu v danej

veci z hľadiska dôvodov je veľmi podrobné, pričom okresný súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia
zaoberá tým, prečo považoval zmluvu uzavretú medzi navrhovateľkou a odporkyňou za spotrebiteľský
právny vzťah a to najmä s ohľadom na to, že do zmluvy o úvere bol uvedený údaj, že úver bol poskytnutý
za účelom povolania. V tomto smere treba poukázať na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňaz ktorého vyplýva, že navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy bola invalidnou dôchodkyňou a v čase
pojednávania okresného súdu už starobnou dôchodkyňou. V tejto súvislosti poukázala na to, že žiadny
úver na výkon povolania nepotrebovala, pretože v tom čase žiadne povolanie už nevykonávala. Toto

tvrdenie zo strany navrhovateľky nebolo vyvrátené ani odporkyňou v rámci podaného odvolania proti
rozsudku okresného súdu. Z hľadiska tvrdenia navrhovateľky, ako aj obrany odporkyne správne okresný
súd objektívne zisťoval na aký účel úver, ktorý bol odporkyňou navrhovateľke poskytnutý, mal byť v
skutočnosti použitý. Sama navrhovateľka poukazovala v konaní na to, že ako dôchodkyňa sa dostala
do ťaživej finančnej situácie a preto si brala úver za účelom jej preklenutia. Záver okresného súdu o

tom, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah zmluvy o úvere uzavretý medzi navrhovateľkou a
odporkyňou nebol ani v odvolacom konaní ničím vyvrátený a preto tento záver považuje aj krajský súd
za vecne správny.

Ak v danom prípade medzi navrhovateľkou a odporkyňou išlo o spotrebiteľský vzťah, tak správne
posudzoval uzavretú zmluvu medzi navrhovateľkou a odporkyňou okresný súd aj v zmysle ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pritom správne poukázal aj na ust. § 52 ods.
1 Obč. zák. o tom, v spotrebiteľskou zmluvou, je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Správne vychádzal aj z odstavca 2 (§ 52 O.z.) uvedeného
zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie zákona sú neplatné.

Preto aj keď v podanom odvolaní odporkyňa poukazovala na ustanovenia Obchodného zákonníka a
obchodno-právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou tak aj v prípade, že by sa daný právny

vzťah mohol posudzovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, tak táto okolnosť sama o sebe
ešte neznamená, že v danom prípade, ak ide o spotrebiteľský vzťah, by sa nemali použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Okresný súd
takýmto spôsobom postupoval, preto jeho procesný postup v danej veci bol správny, keďže použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka v danom spotrebiteľskom právnom vzťahu umožňovali právne

predpisy.

Keďžeokresnýsúdvykonanýmdokazovanímzistil,žezmluvaoúvereuzatvorenámedzinavrhovateľkou
a odporkyňou neobsahovala všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a preto dospel k záveru, že poskytnutý úver medzi odporkyňou a navrhovateľkou sa v zmysle

§ 11 ods. 1 písm. .... zákona 129/2010 Zb. zákonov považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak takýto
záver vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje aj krajský súd za správny.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa od navrhovateľky dostala plnenie vo väčšom
rozsahu ako by na základe zmluvy o úvere bola oprávnená dostať a preto správne uvedený právny vzťah

medzi navrhovateľkou a odporcom posúdil okresný súd ako bezdôvodné obohatenie, ktoré odporkyňa
navrhovateľky musí vydať.

Treba tiež poukázať na to, že aj keď zákonom 129/2010 Z.z. bolo zmenené ustanovenie § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, ktorým sa upustilo od administratívneho stropu poskytovanej odplaty za

spotrebiteľské úvery, tak je to súd, ktorý má vždy možnosť posudzovať uvedenú odplatu s ohľadom na
§ 39 Občianskeho zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka.

Zvyššieuvedenýchdôvodovpretokrajskýsúdpovažovalrozhodnutieokresnéhosúduzavecnesprávne
a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Navrhovateľka v odvolacom konaní mala úspech. Uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa v odvolacom konaní úspech nemala. Krajský súd preto v zmysle § 142 ods. 1 OSP
priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,80 €. Trovy odvolacieho konania
navrhovateľky pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 61,41

€ a réžijného paušálu vo výške 8,39 €. Na náhradu trov navrhovateľky zaviazal odporkyňu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.