Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/421/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112220958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112220958.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.
Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľov 1/ Jána D., štátneho
občana Slovenskej republiky, bytom T. XXX/XX, XXX XX L. C. nad E., 2/ X. D., štátnej občianky D.
republiky bytom T. XXX/XX, XXX XX L. C. nad E., X/Moniky S., štátnej občianky D. republiky, bytom
C. B. č. XXX, 4/ O. D., štátneho občana D. republiky, bytom C. B. č. XXX, všetci práv. zast. Mgr. I. D.,
advokátkou, so sídlom L. Slobody XX, L. C. nad E. proti odporcovi V. L. P., B. XX, P., IČO 00 610 471,
právne zastúpený JUDr. C. K., advokátom so sídlom P., G. XXX/XX, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.1.2015,
č.k. 11C/188/2012-268, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol o nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy pozostalých odporcov po manželke (navrhovateľa 1/) a matke (navrhovateľov 2/ -
4/), k úmrtiu ktorej došlo počas hospitalizácie u odporcu tak, že základ nároku je daný.

Základným skutkovým východiskom napadnutého rozhodnutia bolo, že manželka navrhovateľa 1/
a súčasne matka navrhovateľov 2/ až 4/ (pacientka) bola prijatá na hospitalizáciu dňa 14.2.2011
za účelom operačného odstránenia obličkového kameňa punkciou obličky cez kožu. Dňa 15.2.2011
bola vyšetrením moču pacientky zistená prítomnosť baktérie Escherichia coli. Tento výsledok bol od
17.2.2011 známy ošetrujúcim urológom a od uvedeného dňa až do 22.2.2011 bolo pacientke podávané
antibiotikum Biseptol, na ktoré bola baktéria E. coli rezistentná, s výnimkou dňa 20.2.2011, kedy bolo
pacientke podané iné antibiotikum (účinné). Dňa 21.02.2011 bola pacientka operovaná. Pooperačný
priebeh nebol priaznivý. Dňa 23.2.2011 bolo vykonané CT vyšetrenie so zistením zápalu pľúc a bolo
podané širokospektrálne antibiotikum. Dňa 24.02.2011 v ranných hodinách nastala napriek pokusom o
resuscitáciu smrť pacientky v dôsledku zlyhania srdca a pľúc.

Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala podľa okresného súdu za následok zlyhanie organizmu pacientky
bola skutočnosť, že zo strany odporcu nebola poskytnutá správna lekárska starostlivosť, a to
preliečenie účinným antibiotikom, realizovanie operačného výkonu v teréne bez prebiehajúcej močovej
infekcie a nepodcenenie klinických ťažkostí pacientky a objektívnych prejavov krvácania vo včasnom
pooperačnom období. Táto príčina podľa okresného súdu spôsobila úmrtie pacientky bez ohľadu na to,
či u pacientky boli odporcom tvrdené okolnosti hypertenzie, zvýšeného obsahu tukov a pod. Bola preto
výlučnou príčinou, ktorá spôsobila navrhovateľmi označenú ujmu.

Okresný súd mal tak za preukázané, že odporca nepostupoval v súlade so známymi poznatkami
lekárskej vedy, možnosťami dostupných diagnostických a liečebných metód a pacientke nebola zo strany
odporcu poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Postup odporcu preto okresný súd vyhodnotil ako protiprávny
a mal za preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 OZ a za
nemajetkovú ujmu podľa § 11 a § 13 OZ.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutému rozhodnutiu odporca vytýkal, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.),
a že vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Odporca uviedol, že ani z jedného posudku oboznámeného ako listinný dôkaz v konaní nevyplýva,
že by odporca zavinil úmrtie pacientky indikovaním operačného zákroku, alebo liečbou neúčinným
antibiotikom. Naopak MUDr. C. (znalec ustanovený v trestnom konaní) priamo uviedol, že indikácia
k operačnému výkonu priamo nespôsobila smrť pacientky ale mohla byť počínajúcim momentom,
ktorý k nej viedol. Aj organizáciu Forensic.Sk vypracovaný posudok pre účely trestného konania, tu
oboznámený ako listinný dôkaz, konštatuje, že v zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu boli okolnosti
ktoré mohli prispieť k nepriaznivému vývoju zdravotného stavu pacientky, no neuvádza výslovne, že by k
nemu prispeli (iba mohli prispieť) a už vôbec nie, že by viedli k jej úmrtiu. Ani z tohto posudku nevyplýva,
že by liečba neúčinným antibiotikom priamo zapríčinila smrť pacientky. Ani posudok uvedenej znaleckej
organizácie sa tak nedokázal jednoznačne vyjadriť k príčinnej súvislosti vedúcej k smrti pacientky.

Napokon ani v tejto veci ustanovený súdny znalec sa v znaleckom posudku nevyjadril, že neúčinná
antibiotická liečba pacientky by bola v priamej príčinnej súvislosti s jej úmrtím. Naopak uviedol 5 možných
dôvodov pooperačných komplikácií ( nie úmrtia ) a neúčinná antibiotická liečba bola iba jedným z nich.
Ďalšími dôvodmi, ktoré mali tiež dôležitý podiel na zhoršenom zdravotnom stave po vykonanej operácii
boli podľa súdneho znalca liečený vysoký krvný tlak, obezita, fajčiarska bronchitída a krvácania. Ani
súdom ustanovený znalec sa nevyjadril, že by príčinou smrti bolo už samotné indikovanie operačného
zákroku. Pretože okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, možno sa iba dohadovať, či by
neuskutočnenie operácie neviedlo k rovnakému fatálnemu následku.

Odporca v odvolaní ďalej tvrdil, že vec posudzujúci znalci sa nedokázali zhodnúť v otázke, či bol stav
pacientky pred operáciou taký, že indikovanie operačného zákroku bolo vhodné, nevyhnutné či dokonca
nevhodné. Nie je potom zrejmé z čoho vychádzal okresný súd, keď za postup non lege artis považoval
vykonanie operačného zákroku. Okresný súd tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje
neštandardne dlhé čakanie na nie akútny operačný zákrok, čo je v protiklade so záverom súdom
ustanoveného znalca, že zdravotný stav pacientky bol pri prijatí charakterizovaný akútnym ochorením
ľavej obličky. V prípade pochybností okresného súdu o záveroch ním ustanoveného znalca bolo potrebné
doplniť dokazovanie za účelom ich odstránenia.

Okresný súd tiež podľa odporcu neodôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a to vypočutie
ošetrujúcich lekárov a znalcov ktorí vypracovali znalecké posudky pre potreby trestného konania.
Prinajmenšom bolo potrebné vypočuť súdneho znalca MUDr. C. k otázkam, či bolo v danej situácii
správne, prípadne nevyhnutné indikovanie operačného zákroku, a či takéto rozhodnutie spôsobilo úmrtie
pacientky.

Odporca tiež namietal že okresný súd vytvoril v napadnutom rozhodnutí konštrukciu zodpovednostného
vzťahu, ktorá je v rozpore s tým ako uplatnili nárok navrhovatelia v návrhu. Sami totiž uviedli, že za
príčinu úmrtia pacientky považujú liečbu neúčinnými antibiotikami a ustavičné odkladanie operačného
zákroku, zatiaľ čo súd za príčinu úmrtia považoval samotný fakt, že operácia bola vôbec vykonaná.

Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôkazov vychádzal okresný súd pri konštatovaní, že
nepreliečenie pacientky účinnými antibiotikami a operácia pri prebiehajúcej močovej infekcii pôsobili aj
keby neboli existujúce okolnosti hypertenzie, zvýšeného obsahu tukov u pacientky, a boli preto výlučnou
príčinou, ktorá spôsobila navrhovateľmi označenú ujmu. Z dôkazov, ktoré súd 1. stupňa vykonal takéto
závery vôbec nevyplývajú a z vyjadrení súdom ustanoveného znalca vyplýva pravý opak.

Odporca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu že nepreukázal tvrdenia o viacročnom odkladaní
operácie zo strany pacientky. Pritom súdom ustanovený znalec jednoznačne uviedol že od roku 2010
mala pacientka diagnostikovaný kameň v obličke. Do akej miery pacientka sama výrazne prispela ku
vzniku neskorších pooperačných komplikácii neskorým objednaním sa na operačný zákrok by bolo
možné hodnotiť jedine na základe vyjadrenia znalca.

V závere odvolanie odporca poukázal na stanovisko súdom ustanoveného znalca, že pri odstránení
kameňa punkciou obličky cez kožu dochádza v jednom až štyroch percentách prípadov ku komplikáciám,
ktoré sa nie vždy dajú adekvátne nezvládnuť.
Navrhovatelia vo vyjadrení žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázali na
to, že všetky posudky vrátane posudku súdom ustanoveného znalca sa zhodujú v tom, že operácia
pacientky bola plánovaná, že u nej bola už dňa 17. 2. 2011 zistená baktéria s rezistenciou na liek Biseptol,
že napriek tomu sa tento liek pacientke naďalej podával, že neúčinná liečba spôsobila zhoršenie
zdravotného stavu a operačný zákrok prebiehal v prostredí masívne sa rozvíjajúcej infekcie. Ani jeden
zo znalcov nepochyboval o tom, že operácia sa za takýchto okolností nemala vôbec vykonať. V
pooperačnom období absentovali kontrolné vyšetrenie krvného obrazu, a to napriek nepriaznivému
zdravotnému stavu pacientky, čo spôsobilo oneskorenú reakciu lekárov na jej pooperačný stav.
Navrhovatelia mali zato, že ak by k operácii nedošlo a infekcia by sa riadne a účinne liečila, k úmrtiu
pacientky by nedošlo.

Čo sa týka ischemickej choroby srdca, bronchitídy a tvrdenej, no nepreukázanej obezity na strane
pacientky, tieto príčinnú súvislosť s úmrtím nemajú a v každom prípade odporca o týchto skutočnostiach
vedel a mal na ne v rámci zdravotnej starostlivosti prihliadať. Podľa navrhovateľov odporca nepostupoval
pri liečbe pacientky lege artis v dôsledku čoho došlo k jej úmrtiu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné
rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní výslovne uvádza dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a písm. f)
O.s.p.

Čo sa týka odporcom uplatneného dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods . 2 písm. f/ O.s.p., za ten sa
podľa dôvodovej správy ako aj praxe súdov Slovenskej republiky považuje stav, kedy súd prvého stupňa
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu alebo aj keď síce použil správny právny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval alebo ho nesprávne aplikoval.

Z obsahu odvolania nevyplýva žiadna námietka odporcu, ktorá by smerovala k nesprávnym právnym
záverom, pretože odporca namieta iba skutkové okolnosti veci. Nesprávne právne posúdenie veci tak
nebolo uplatnené dôvodne.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva vo všeobecnosti
predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom
je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odporca nespochybňuje, že v prípade zdravotnej starostlivosti o pacientku bola u nej deň po prijatí
zistená bakteriálna infekcia, ktorá nebola medikamentózne účinne a cielene liečená, ako ani to, že počas
trvania tejto infekcie bol dňa 21.02.2011 vykonaný operačný zákrok, a že po ňom došlo k nasadeniu
účinnej antibiotickej liečby až dňa 23.02.2011 po vyšetrení CRP.

Hodnotenie relevantných skutkových okolností vychádza v tomto prípade v zásade z posudkov
vypracovaných znalcami pre potreby trestného konania (MUDr. C., V..Sk) a zo znaleckého posudku
vypracovaného v tomto konaní MUDr. C.. Významné sú aj závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktoré sú však v uvedených posudkoch obsiahnuté.

Súdom ustanovený znalec MUDr. C. v záveroch svojho znaleckého posudku konštatuje, že pacientka
bola prijatá ako akútny urologický stav (kameň ľavej obličky pri pretrvávajúcom akútnom zápale),
ktorý vyžadoval urgentné riešenie. Vzhľadom k akútnej infekcii močových ciest spôsobenej dlhodobou
existenciou kameňa obličky (bez evidentnej obštrukcie) nebolo možné bez predchádzajúcej cielenej
liečby močovej infekcie vykonať operačný zákrok. Až po zvládnutí infekcie močových ciest nie
obštrukčného charakteru, bolo možné realizovať operačný zákrok. Súdom ustanovený znalec tiež
konštatuje, že na 5. deň hospitalizácie bol známy výsledok kultivácie moču a zistená baktéria E.
coli, rezistentná na Kotrimoxazol ako účinnú látku lieku Biseptol, ktorý bol nasadený ako evidentne
neúčinné antibiotikum na 6. deň hospitalizácie. Postup lekárov v predoperačnej liečbe infekcie močových
ciest u pacientky nebol podľa súdom ustanoveného znalca lege artis. Priebeh operačného zákroku
bol podľa znalca technicky vykonaný lege artis. V pooperačnom období však absentovali kontrolné
vyšetrenia krvného obrazu, a to napriek peroperačnému a pooperačnému krvácaniu z miesta operácie,
aj napriek zvracaniu krvného obsahu. Absentovalo tiež biochemické vyšetrenie. Uvedené, podľa súdom
ustanoveného znalca spôsobilo oneskorenú reakciu lekárskeho tímu na aktuálny pooperačný stav
pacientky. Znalec výslovne uviedol, že nemôže potvrdiť, že to mohlo byť príčinou smrti pacientky, ale
skôr rozbehlo proces, ktorý v konečnom dôsledku smrťou končil. Bezprostredne k smrti viedlo podľa
znalca zlyhanie srdca a pľúc spojené s krvácaním a akútnym zápalom obličky s ich následným zlyhaním.
Podľa znalca nie je možné jednoznačne odpovedať, či bolo možné liečbou lege artis predísť smrti
pacientky. Uviedol tiež, že na zhoršenom zdravotnom stave po operácii sa rozhodujúcou mierou podieľal
neadekvátne liečený akútny zápal obličky a krvácanie. Dôležitý podiel mali tiež vysoký tlak krvi, obezita
a fajčiarska bronchitída. V závere súdnoznaleckého posudku uviedol, že v 1 - 4 % operácií tohto typu
dochádza ku komplikáciám, ktoré sa nie vždy dajú adekvátne zvládnuť.

Znalecká organizácia Forensic.Sk vo svojom posudku vypracovanom pre potreby trestného konania
prijala tiež záver, že podávanie neúčinného antibiotika, operácia vykonaná v teréne prebiehajúcej
močovej infekcie a podcenenie klinických ťažkostí v deň operácie a prvý deň po nej, mohli prispieť
k nepriaznivému vývoju zdravotného stavu pacientky. Súčasne však tiež uvádza, že v prípade
zmeny antibiotika podľa výsledkov mikrobiologického vyšetrenia a správneho manažmentu počas celej
hospitalizácie by bola pravdepodobnosť komplikovaného priebehu a smrti pacientky výrazne menšia
alebo by k nej vôbec nemuselo dôjsť. Znalecká organizácia výslovne uvádza, že operácia sa mala
uskutočniť až po odznení a preliečení močovej infekcie.

Čo sa týka ďalšieho posudku z trestného konania, a to posudku znalca MUDr. C., ten je vo svojich
záveroch podstatne menej konkrétny, pre účely tohto konania v zásade minimálne použiteľný. Vo
svojich záveroch s nízkou výpovednou hodnotou však neobsahuje taký, ktorý by bol v rozpore s vyššie
uvedenými posudkami.
Podľa odporcu z uvedených posudkov nemožno prijať záver, že pochybenia, ku ktorým došlo v jeho
zdravotnej starostlivosti o pacientku boli príčinou jej smrti. Možno dať odporcovi za pravdu, že ani jeden
posudok neobsahuje výslovný a kategorický záver, že ku smrti pacientky došlo v dôsledku pochybení
odporcu pri zdravotnej starostlivosti o pacientku. V danom prípade je však takýto kategorický záver
vylúčený z povahy veci. Na strane odporcu totiž ani nie je tvrdený taký úkon, ktorý by bol sám o sebe
nezlučiteľný so životom. Z hľadiska príčinnej súvislosti však nemožno vec hodnotiť iba existenciou, či
neexistenciou takého úkonu odporcu, ktorý by bezprostredne spôsobil zlyhanie srdca a pľúc pacientky,
ako zhodne konštatovanú priamu príčinu smrti. Významné je, či jednoznačne konštatované pochybenia
v zdravotnej starostlivosti odporcu, a to liečba močovej infekcie neúčinným antibiotikom, vykonanie
operácie pri pretrvávajúcej močovej infekcii a oneskorená reakcia na klinické príznaky nepriaznivého
vývoja po operácii (pochybenia odporcu), mali vo svojom súhrne za následok smrť pacientky.

K uvedenému sú závery tak súdneho znalca MUDr. C., ako aj organizácie Forensic.Sk dostatočné
pre konštatovanie danosti príčinnej súvislosti medzi pochybeniami odporcu v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a smrťou pacientky. Záver znalca MUDr. C., že nemôže potvrdiť, že pochybenia odporcu
mohli byť príčinou smrti, tou bolo zlyhanie srdca a pľúc spojené s krvácaním a akútnym zápalom obličky,
ale skôr rozbehli proces končiaci smrťou, je práve vyjadrením vyššie uvedeného posudzovania konania

odporcu nie ako úkonu bezprostredne smerujúceho k smrti pacientky, ale ako konania spočívajúceho
v založení príčin, ktoré vo svojej nadväznosti k následku smrti smerovali. Pokiaľ pochybeniam odporcu
prikladal súdom ustanovený znalec rozhodujúcu mieru zhoršeného stavu pacientky po operácii,
a okolnostiam na strane pacientky (vysoký tlak, fajčiarska bronchitída, obezita) mieru dôležitú, je
vo významovom rozlíšení pojmov rozhodujúci a dôležitý zrejmé, že výsledok záleží od okolnosti
rozhodujúcej, nie dôležitej. Uvedené rozlišovanie však nemá ani zásadný význam pre vec, pretože
okolnosti na strane pacientky mali byť odporcovi známe pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
mohol ich preto zohľadniť.

Čo sa týka záverov organizácie Forensic.Sk, že podávanie neúčinného antibiotika, operácia vykonaná
v teréne prebiehajúcej močovej infekcie a podcenenie klinických ťažkostí v deň operácie a prvý deň
po nej, mohli prispieť k nepriaznivému vývoju zdravotného stavu pacientky, nemožno tieto posudzovať
spôsobom zvoleným odporcom, teda oddelene od konštatovania znaleckej organizácie, že v prípade
zmeny antibiotika podľa výsledkov mikrobiologického vyšetrenia a správneho manažmentu počas celej
hospitalizácie by bola pravdepodobnosť komplikovaného priebehu a smrti pacientky výrazne menšia
alebo by k nej vôbec nemuselo dôjsť.

Vzhľadom na uvedené bol správny záver okresného súdu o danosti príčinnej súvislosti medzi
pochybeniami v zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu a smrťou pacientky.

Pokiaľ odporca napadnutému rozhodnutiu vytýka, že okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie,
preto sa možno iba dohadovať, či by neuskutočnenie operácie neviedlo k rovnakému fatálnemu
následku, ani v tomto smere nie je odvolanie dôvodné. Podľa obsahu takto uplatneného odvolacieho
dôvodu sa jedná o nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívajúce v nevykonaní dôkazov
potrebných pre rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Keďže súdom ustanovený znalec ako
aj organizácia Forensic.Sk konštatovali, že s operáciou bolo potrebné vyčkať do vyliečenia močovej
infekcie, je zrejmé, že operácia by mohla prebehnúť aj po vyliečení. Nie je preto namieste porovnávať
následky operácie vykonanej v priebehu infekcie s jej nevykonaním vôbec, ale následky operácie
vykonanej v priebehu infekcie s následkami operácie vykonanej po jej vyliečení. V tomto smere potom
organizácia Forensic.Sk konštatuje záver výrazne menšieho rizika smrti pacientky. Z hľadiska následkov
bola do úvahy prichádzajúca alternatíva nesprávne časovanej operácie a alternatíva správne časovanej
operácie, nie alternatíva vôbec nevykonanej operácie, a preto k takejto alternatíve neboli potrebné
žiadne skutkové zistenia.

Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu neobstojí ani v prípade odvolacieho tvrdenia
odporcu, že znalci sa nedokázali zhodnúť v otázke, či bol stav pacientky pred operáciou taký, že
indikovanie operačného zákroku bolo vhodné, nevyhnutné či dokonca nevhodné. Znalec MUDr. C.
konštatoval bez bližšieho vysvetlenia, že indikácia operačného výkonu bola u pacientky pochybením.
Na rozdiel od neho súdny znalec MUDr. C. a znalecká organizácia Forensic.Sk uviedli, že pochybenie
spočívalo v indikácii operácie počas prebiehajúcej močovej infekcie. O nevhodnosti indikovania
operačného zákroku tak neboli vo vykonaných dôkazoch rozpory.

Správny je tiež skutkový záver okresného súdu, že operácia pacientky nebola akútna. Po oboznámení
sa so znaleckým posudkom MUDr. C. ako aj s posudkom Forensic.Sk je dostatočne zrejmé, že
akútne (prebiehajúce) ochorenie, v tomto prípade obličky, neznamená bez ďalšieho potrebu akútneho
(neodkladného) operačného zákroku. Z posudkov vyplýva, že tá by bola daná v prípade obštrukčného
ochorenia obličky (spôsobujúceho nepriechodnosť), ktorý stav u pacientky nebol. K otázke akútnosti
indikovanej operácie, preto nebolo potrebné ďalšie dokazovanie, ktorého nevykonanie vytýka odporca
v odvolaní.

Pokiaľ odporca vytýka napadnutému rozhodnutiu, že vychádza z iných ako navrhovateľmi tvrdených
rozhodujúcich skutočností (konkrétne v návrhu neuvedené pochybenia odporcu), je potrebné vychádzať
zo základného tvrdenia navrhovateľov, že odporca pochybeniami pri výkone špecifikovanej zdravotnej
starostlivosti zapríčinil smrť pacientky. Pod takto všeobecne označené pochybenie potom spadá aj
také v konaní zistené konkrétne pochybenie, ktoré medzi inými konkrétnymi pochybeniami tvrdenými
navrhovateľmi v návrhu nebolo. Založenie rozhodnutia aj na ňom potom nie je vybočenie z medzí návrhu.

Čo sa týka namietaného záveru okresného súdu, že nepreliečenie pacientky účinnými antibiotikami
a operácia pri prebiehajúcej močovej infekcii pôsobili aj keby neboli existujúce okolnosti hypertenzie,
zvýšeného obsahu tukov u pacientky, a boli preto výlučnou príčinou, ktorá spôsobila navrhovateľmi
označenú ujmu, nadväzuje tento záver na predchádzajúce vysvetlenie príčinnej súvislosti uvedené v
napadnutom rozsudku a pojem výlučná príčina použitý okresným súdom je potrebné vnímať ako príčina
pre následok rozhodujúca, tak ako ju uvádza v záveroch znaleckého posudku MUDr. C.. Použitie pojmu
výlučná príčina s obsahom uvedeným okresným súdom preto nie je v rozpore s konštatovaním ďalších
dôležitých príčin v znaleckom posudku.

Okresný súd tiež nepochybil, keď neprijal obranu odporcu o viacročnom odkladaní operácie zo
strany pacientky. Táto okolnosť nezakladá ani v prípade preukázania iné posudzovanie rozhodujúcich
pochybení zo strany odporcu.

Na správnosť skutkových zistení nemá vplyv ani odporcom zdôraznený záver znaleckého posudku
MUDr. C., že pri odstránení kameňa punkciou obličky cez kožu dochádza v jednom až štyroch
percentách prípadov ku komplikáciám, ktoré sa nie vždy dajú adekvátne nezvládnuť. Je sotva
predstaviteľné, že by takýmito komplikáciami malo byť v uvedenom rozsahu 1 - 4 % zákrokov liečenie
infekcie neúčinným antibiotikom, operovanie počas prebiehajúcej infekcie a nevykonanie potrebných
diagnostických úkonov pri nepriaznivom pooperačnom priebehu.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vecne správne a krajský súd ho preto potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v konečnom rozhodnutí vo veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.