Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206843
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206843.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.238,67
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.238,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne od 10. 05. 2010 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 557,38 €. v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 14. 05. 2014 návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť jej sumu 1.238,67 € a úrok z omeškania ročne vo výške 8,25 % od 10. 05. 2014
až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 14. 06. 2011
uzavrela Zmluvu o úvere s odporcom, na základe ktorej jej odporca poskytol finančné prostriedky vo
výške 800,00 €. Uvedená zmluva sa spravuje Zákonom o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého

okrem iných náležitostí mala zmluva obsahovať aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a ročnú percentuálnu mieru nákladov. V prípade, že zmluva tieto údaje neobsahuje, zákon spája s
takouto absenciou následok a to, že spotrebiteľský úver sa považuje bez úrokov a bez poplatkov.
Navrhovateľka uhradila na základe predmetnej zmluvy na účet odporcu celkovú sumu 2.038,67 €.
Vzhľadom na uvedené zaplatila o 1.238,67 € viac, než mal odporca nárok, pretože na jeho strane
došlo k bezdôvodnému obohateniu v žalovanej sume. Odporca bol vyzvaný na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, na ktoré však nereagoval. Preto si navrhovateľka uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania

vo výške 8,25 % odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. od 10. 05. 2014.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Vo veci vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti,
pretože podľa jeho názoru, navrhovateľke nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a potom sa
miestna príslušnosť posudzuje v súlade s ustanovením § 84 O. s. p., kedy je na konanie príslušný
všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t. j. všeobecný súd odporcu, ktorým je Okresný
súd Bratislava I. Odporca poukázal na to, že predmetnú Zmluvu o úvere nemožno považovať za

zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nemožno na
ňu vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka výlučne. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere sa za spotrebiteľa považovala fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebopodnikania. Navrhovateľka podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvného vzťahu
za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania. Navrhovateľka toto výslovne v
zmluve prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila svojím podpisom. Odporca považuje za dôležité - na

aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti
použil. Odporca akceptoval vyhlásenie navrhovateľa učineného v zmluve a ďalej poukázal na to, že
oblasť predmetu podnikania odporcu je charakterizovaná ako „rýchle pôžičky“, kde nie je žiaden čas na
preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Odporca ako dodávateľ konal v dobrej viere,
že druhá strana nie je spotrebiteľom a preto sa táto osoba nemôže dovolávať toho, že mala postavenie

spotrebiteľa. Odporca pri tom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Ak teda navrhovateľka
v Zmluve o úvere uviedla a podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej
povolania, treba chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa.
Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny a uplatňovanie právnych noriem
s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Preto odporca zastáva názor, že predmetné zmluvy
o úvere nemusia obsahovať údaj o RPMN. Pokiaľ sa navrhovateľka domáha vydania bezdôvodného

obohatenia, odporca zastával názor, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovujeObčianskyzákonník.NavrhovateľkaplnilanazákladeplatneuzavretejZmluvyoúvere,zmluva
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere
nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a podobne) a majetkový prospech
získal odporca z poctivých zdrojov. Navrhovateľ preto žiadal, aby tunajší súd postúpil vec miestne

príslušnému súdu a to Okresnému súdu Bratislava I a aby príslušný súd po vykonanom dokazovaní
návrh navrhovateľa ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

Uznesením zo dňa 30. 07. 2014 súd námietku odporcu miestnej nepríslušnosti zamietol ako nedôvodnú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 28. 01. 2015 a to v neprítomnosti odporcu v súlade
sustanovením§101ods.2O.s.p.Odporcasanapojednávanienedostavil,predvolanienapojednávanie
mu bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol
aj v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Potvrdila, že s odporcom uzavrela Zmluvu
o úvere. Poukázala na to, že po ukončení zamestnania v Železniciach SR, kde pracovala 18 rokov,
bola 14 rokov na plnom invalidnom dôchodku a posledné 2 a pol roka je na starobnom dôchodku. Žije
spolu s manželom, ktorý je taktiež dôchodca. Mali problémy finančného charakteru. Nemali dostatok
financií na uhrádzanie nákladov na domácnosť a na bývanie, preto sa rozhodla pre úver. Zmluvu s ňou

spisoval pán V., prípadne asistentka, ktorá bola v kancelárii. Dostavila sa do predmetnej kancelárie,
uvádzala, že má nedoplatky na byt a podobne, uviedla, že je na invalidnom dôchodku a predložila pánovi
V. aj doklad o výške dôchodku. Na to jej on oznámil, akú sumu môže žiadať. Pri vypisovaní zmluvy
ona určite neoznačila kolónku účelu poskytnutie úveru - na povolanie, nevedela uviesť, prečo je tam
táto kolónka označená. Určite to sama nežiadala, pretože v tom čase už bola dôchodkyňou. Zmluvu

ona sama nevypisovala, len zmluvu podpísala. Následne bola dohodnutá, že príslušné splátky bude
osobne uhrádzať v kancelárii u pána V.. Je pravdou, že sa niekedy oneskorila, na čo jej boli vyrubené
vysoké pokuty, ktoré taktiež uhradila. Navrhovateľka sa presne nevedela vyjadriť, kedy a aké splátky
uhrádzala, poukázala však na to, že zo strany odporcu jej bol poskytnutý prehľad splátok, z ktorého
vyplýva, že spolu uhradila sumy 274,00 €, 1.154,67 €, 610,00 €. Následne v rádiu počúvala vyjadrenia

štátnej tajomníčky, že v takýchto prípadoch je možné žiadať preplatené úroky späť a štátna tajomníčka
chodila po mestách, bola aj vo Zvolene na okresnom úrade, kde sa navrhovateľka dozvedela aj od
ďalších ľudí, že jej môžu pomôcť. Následne sa obrátila na právneho zástupcu, ktorý takto ľuďom pomáha
a bola podaná žaloba na súd.

Súd oboznámil Zmluvu o úvere zo dňa 14. 06. 2011, na základe ktorej došlo k vzniku záväzkového
vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 800,00
€ s tým, že navrhovateľka ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť odporcovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 772,00 € a celkovo zaplatiť 1.572,00 € v 12-tich mesačných splátkach po 131,00
€, počnúc dňom 10. 07. 2011. Navrhovateľka ako dlžníčka prehlásila, že finančné prostriedky sú jej

poskytnuté na výkon povolania. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom Zmluvy o úvere, súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na
zadnej strane zmluvy, potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Rovnako dlžník
vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie finančnej hotovosti uvedenej v zmluve. Podľa prehľadusplátok, ktoré navrhovateľke poskytol odporca, zaplatila navrhovateľka odporcovi k predmetnej zmluve
celkovú sumu 2.038,67 €, z uvedeného prehľadu však nie je zrejmé, na úhradu akých súčastí zmluvy
boli použité jednotlivé splátky.

Súd oboznámil obsah e-mailového podania (čl. 6), adresované na e-mailovú adresu [email protected]
zo dňa 05. 05. 2014, ktorou navrhovateľka prostredníctvom právneho
zástupcu uvádzala, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14. 06. 2011 navrhovateľka
dobrovoľne uhrádzala plnenie v súhrnnej výške 2.038,67 €. V zmluve však absentoval údaj o konečnej

splatnostiúveru,akoajúdajovýškeročnejpercentuálnejmierynákladov,čonazákladeustanovenia§11
ods.1písm.b/Zákonač.129/2010Z.z.znamenásankciubezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
úveru. Keďže klient bol povinný vrátiť len sumu vo výške poskytnutého úveru t. j. 800,00 €, vo zvyšnej
časti došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.238,67 €. Preto žiadala o
bezodkladné vrátenie tejto sumy najneskôr do 09. 05. 2014.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.5.2014 (platné znenie v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
( platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 541 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenímz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 546 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.5.2014, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3ods.1NariadeniaVládySRč.586/2008Z.z.účinnýdo31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola vo výške 0,25 %.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
v celom rozsahu dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa 14. 06. 2011 k uzavretiu Zmluvy o
úvere, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky vo výške 800,00 €.

Na základe námietok odporcu sa súd v prvom rade zaoberal okolnosťou, akým právnym režimom
sa predmetná zmluva spravuje. Z citovaných zákonných ustanovení celkom jednoznačne vyplýva, že
definícia spotrebiteľa v Občianskom zákonníku je síce podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch (toho platného a účinného v čase uzavretia zmluvy v prejednávanej veci, ktorá
bola už nahradený novším znením zákonom č. 394/2011 Z. z. účinný od 1.12.2011- spotrebiteľom je

fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pozn. súdu), v smere
ochrany spotrebiteľa je však dokonca ešte prísnejšou. Za rozhodujúcu okolnosť odporca označil postup
navrhovateľky, ktorá v Zmluve o úvere označila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon
povolania. To, že by malo ísť o vôľu navrhovateľky však vyvolávajú pochybnosti najmä okolnosti, kedy
navrhovateľka v čase poskytnutia finančných prostriedkov bola invalidnou dôchodkyňou a teda bolo

vylúčené, aby vykonávala akékoľvek povolanie. Zmluvu samotnú síce podpisovala, ale údaje v zmluve
nevypĺňala sama, tieto boli vypĺňané sprostredkovateľom zo strany odporcu. Uvedené okolnosti boli
riešené už vo viacerých prípadoch súdmi SR a predmetná prax zo strany odporcu je súdu známa z
vlastnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na hodnotenie takejto situácie napríklad rozsudkom
Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Coe 70/2010 zo dňa 31. 05. 2010.

„Kým ustanovenie § 2 ZoSÚ považuje za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (z čoho tak a contrario,
čiže opakom plynie, že dlžníkov úverov poskytnutých na výkon zamestnania, povolania či podnikania

zásadne za spotrebiteľov považovať nemožno); výkladom úpravy v O. z. citovanej vyššie treba dospieť
k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb
vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v
rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen
uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Ak takto ustanoveným

rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovené živnostenským alebo iným jemu na
roveň postaveným oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania neoprávneného podnikania viedol
i zotretiu hranice určenej na rozlišovanie medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami, resp. vzťahmi),
nemôže byť pochybností o tom, že dopad ochrany podľa ustanovení O. z. o spotrebiteľských zmluvách
musí byť (oproti ZoSÚ) širším. Takto to je už len preto, že v prípade definícií v O. z. odpadá celkom

význam diskusie o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté na výkon zamestnania. U činností
vykonávaných ako zamestnania (s príjmami zo závislej činnosti - vypomáhajúc si tu terminológiou
finančného práva) je totiž pojmovo vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými
podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom, ako to má na mysli úprava majúca satu použiť a to sa sprostredkovanie vzťahuje aj na osoby vykonávajúce takéto činnosti (zamestnanec
pri výkone zamestnania z podstaty veci nemôže byť obchodníkom ani podnikateľom). Pri záujme na
systematickom výklade noriem tzv. spotrebiteľského práva podobne jasne možno zadefinovať i vzťah

pojmov podnikanie (§ 3 ods. 2 ZoSÚ) a obchodná alebo iná podnikateľská činnosť (§ 52 ods. 4 O. z.)
a to tak, že je medzi nimi fakticky znamienko rovnosti (čo zároveň znamená, že v tomto prípade ide aj
o faktické prekrytie oboch definícií).

Na rozdiel od vyššie priblížených prípadov (kde ide o nepochybne spotrebiteľský, resp. naopak o jasne

nespotrebiteľský vzťah) takto jednoznačnou nemusí byť odpoveď na otázku, čo je povolaním a jeho
výkonom. Práve povolania sú totiž radené k činnostiam, ktoré môžu byť vykonávané ako samostatné
zárobkové činnosti (napr. tzv. slobodné povolania), ale aj v pomeroch obdobných tým zamestnaneckým
(napr. sudcovia). Práve nepochybná priraditeľnosť toho - ktorého povolania k jednej či druhej skupine
potom môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo (nemalo) ísť o spotrebiteľský
úver, napriek tomu však môžu vzniknúť ešte pochybnosti o tom, či tu nejde (ide) o zmluvu spadajúcu

aj pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Len vtedy, ak ide o povolanie vykonávané v režime obdobnom
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenia s takýmto
povolanímodberateľa(potenciálnehospotrebiteľa),ideovzťahnespadajúcipodúpravuspotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku. Úprava normami spotrebiteľského práva pritom nevykazuje znaky
kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená použiteľnosť

všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách (v O. z.) s poukazom na konkrétnu úpravu
niektorého inštitútu v inom zákone (spotrebiteľské úvery v ZosÚ). Nad princíp uprednostnenia predpisu
špeciálneho (lex specialis, tu ZoSÚ) pred predpisom všeobecným (lex generalis) tu totiž zmysel úpravy
kladie princíp subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv alebo prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak

úplne alebo z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné,
či aspoň uspokojivo nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah.

Tunajší súd potom už vo svojej skoršej rozhodovacej činnosti (v tejto súv. por. napr. uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 23. februára 2010 sp. zn. 10CoE/5/2010) uzavrel, že veriteľa úveru nemôže

zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v zmluve
o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží
toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda
nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku),

teda veriteľa. Zaiste potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takéto závery nemali primerane
uplatniť aj u zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako
spotrebiteľské a potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzv. spotrebiteľského práva v širšom
slova zmysle. Pretože však takéto právo (najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v O. z.) pracuje s
čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím k

možnému výskytu zastierania skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých
subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností
o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteruzmluvydodávateľ(veriteľ)ažeexistujúcepochybnostitrebaodstrániťspôsobomznámympre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne

- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Ak potom z už uvedeného vyššie vyplýva, že
výkon povolania (ako účel uzavretia zmluvy či jej plnenia) je z hľadiska stotožnenia konania odberateľa s
predmetom jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti najproblematickejší, totožnosť však reálne
prichádza do úvahy len v prípade tzv. podnikateľských povolaní, namieste je i ďalší záver a to ten, že
bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru)

na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny
súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Takto formulovanú povinnosť si však oprávnená v prejednávanej veci nesplnila (ani splniť nemohla),
keď riadiaca sa odlišným názorom mala podľa všetkého za to, že si všetky povinnosti majúce sa

ňou splniť splnila. Takto ale uplatnením záverov zhora bolo treba mať i za to, že vymedzenie účelu
poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek ďalšej
aktivity oprávnenej (v smere preukazovania nespotrebiteľského charakteru zmluvy) malo na možnosť
prijatia jej interpretácie (odvolateľky) rovnaký vplyv, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.Na povinnú preto bolo treba nazerať ako na spotrebiteľku podľa O. z. a takto sa na ňu museli vzťahovať i
všetky ustanovenia občianskeho práva v širšom slova zmysle (vrátane ustanovení O. z. a vykonávacích

predpisov k nemu upravujúcich prípadné sankcie spojené s omeškaním dlžníka, resp. i možnosti
požadovať popri pôžičkách či úveroch aj prípadné iné platby).“

Konajúci súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením postupu odporcu v obdobných
prípadoch, kedy z veci samej vyplýva, že sa nemôže jednať o vzťah podnikateľský, ale bez akýchkoľvek

pochybností súd konštatuje, že navrhovateľka v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľka a
vzťahujú sa na naň všetky ustanovenia občianskeho práva týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, vrátane
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd preto v ďalšom kroku preskúmaval predloženú spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska naplnenia
všetkých ustanovení, ktoré odporca ako dodávateľ služby bol povinný dodržať. Odporca sa k

prieskumu dodržania zmluvných podmienok namietaných navrhovateľkou nijako nevyjadril, v tomto
smere nenavrhol žiadne dôkazy, preto súd vychádzal z dôkazného stavu predloženého navrhovateľkou.
Po preskúmaní predloženej Zmluvy o úvere súd zistil, že v rámci zmluvného vzťahu nebol určený
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako je uvedené v citovanom ustanovení zákona
o spotrebiteľskom úvere. Vyhodnotenie pojmu „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“

bol už opakovane prezentovaný vo viacerých súdnych rozhodnutiach a považuje sa zaň presné
dátumové vyčíslenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, aby spotrebiteľ bez akýchkoľvek
pochybností mal vedomosť o tom, aký je posledný dátum splatnosti jeho záväzku, do ktorého vstúpil.
Účelom uvedenej právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej

splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového
údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ Zmluva o úvere údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno
nahradiť napr. apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov.
Je potrebné trvať na tom, aby konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola určená konkrétnym
časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ pred vstupom do úverového vzťahu mohol zohľadniť aj
dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi,
resp. dodávateľmi. Rovnako nevyhnutnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere je tiež údaj o

RPMN, ktorý predstavuje údaj o nákladoch spojených s poskytnutým úverom, ktorý rovnako napomáha
spotrebiteľovi pri rozhodovaní o navrhovanom zmluvnom vzťahu. Uvedené okolnosti neuvedenia
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú potom za následok, že v súlade s ustanovením § 11
ods.1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Navrhoateľka potom bola povinná plniť odporcovi na základe Zmluvy o úvere dlh vo

výške istiny, t. j. 800,00 €. Pokiaľ plnila viac, u odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože
došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Odporca bol povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže
pri ustanoveniach o vydaní bezdôvodného obohatenia nie je uvedený čas plnenia, súd analogicky
posudzoval čas plnenia v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, to znamená, že odporca
bol povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak teda odporca nesplnil svoju

povinnosť v lehote ustanovenej navrhovateľkou, prvého dňa po uplynutí lehoty sa dostal do omeškania
s vydaním bezdôvodného obohatenia a preto súd zaviazal odporcu vydať navrhovateľke uplatnené
bezdôvodné obohatenie v sume prevyšujúcej jeho oprávnený nárok, t. j. v sume 1.238,67 € (2.038,67
€ - 800,00 €). Rovnako bol zaviazaný na platenie úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľka vyčíslila v
súlade s predpismi občianskeho práva. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu

10. 05. 2014 bola vo výške 0,25 % a odporca je povinný platiť úroky z omeškania o 8 percentuálnych
bodov viac, t. j. vo výške 8,25 % odo dňa 10. 05. 2014 až do zaplatenia.

Keďže navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.
Navrhovateľka si uplatnila trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca vyčíslil na celkovú sumu

557,38 €. Uplatnil si náhradu za štyri úkony právnej služby po 61,41 € (1x príprava a prevzatie
zastúpenia, 2x podanie vo veci samej - žaloba, vyjadrenie k odporu, 1x účasť na pojednávaní), 3x režijný
paušál po 8,04 €, 1x režijný paušál po 8,39 €, náhradu za stratu času 12x po 13,98 € za cestu na
pojednávanie dňa 20. 01. 2015 ( Košice - Zvolen a späť) a cestovné náhrady v celkovej výške 111,47 €(právny zástupca predložil fotokópiu technického preukazu, kde spotreba paliva je 6,2 l /100 km, doklad
o cene benzínu 1,249 €/l, počet prejdených kilometrov 428 a paušálna náhrada za 1 km je 0,183 €).
Súd preskúmal vyúčtované trovy právneho zastúpenia a mal zato, že tieto boli vyčíslené v súlade s

ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 15 písm. a/,
písm. b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako aj v súlade s ustanovením § 7
Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd preto zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke
uplatnené trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 557,38 €, ktoré bude odporca povinný zaplatiť
advokátovi navrhovateľky (§ 149 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňarozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.
s. p.).