Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/459/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:7615218460.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Quantum

Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO:47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému N. Q., T.. XX.X.XXXX, U..Č.. H. Y.É. XXX/XX, XXX XX
H., o zaplatenie 207,25 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 159,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 51,72 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, výške 8,75% ročne zo sumy 32,37 eur od 26.11.2012
do zaplatenia, výške 8,75% ročne zo sumy 40,37 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, výške 8,75% ročne
zo sumy 34,99 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške
8,89 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 36,59 eur, na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 8.10.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 207,25
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,72 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo

výške 8,75 % ročne zo sumy 32,37 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy
40,37 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 34,99 eur od 26.1.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 47,80eur od 26.9.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak
Telecom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 10.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorej bol poskytovateľ služby povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej elektronickej sieti a aktivovať
mu dátovú službu na dohodnutý mesačný program služieb Program NAJ 200.

Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu si vyčíslil
v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami: fa. č. 7210266264, splatná dňa 25.10.2012, znejúca
na sumu 51,72eur, fa. č. 7211331750, splatná dňa 25.11.2012, znejúca na sumu 32,37eur, fa. č.
7212424844 splatná dňa 25.12.2012, znejúca na sumu 40,37eur, fa. č. 73000052497 splatná dňa
25.1.2013, znejúca na sumu 34,99eur, fa. č. 7309251530 splatná dňa 25.9.2013, znejúca na sumu
47,80eur /zmluvná pokuta /. Nezaplatením faktúr riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal
do omeškania a preto žalobca požaduje v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z

omeškania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 207,25 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.4.2016. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 10.2.2012

Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol poskytovateľ služby povinný pripojiť
účastníka k verejnej mobilnej elektronickej sieti a aktivovať mu dátovú službu na dohodnutý mesačný
program služieb Program NAJ 200.
Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu si vyčíslil
v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami: fa. č. 7210266264, splatná dňa 25.10.2012, znejúca

na sumu 51,72eur, fa. č. 7211331750, splatná dňa 25.11.2012, znejúca na sumu 32,37eur, fa. č.
7212424844 splatná dňa 25.12.2012, znejúca na sumu 40,37eur, fa. č. 73000052497 splatná dňa
25.1.2013, znejúca na sumu 34,99eur, fa. č. 7309251530 splatná dňa 25.9.2013, znejúca na sumu
47,80eur /zmluvná pokuta /. Nezaplatením faktúr riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal
do omeškania a preto žalobca požaduje v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z

omeškania.

Z obsahu faktúry č. 7732980996 z 3.11.2011 na sumu 418,90 eur (splatná 17.11.2011) súd zistil, že
predmetná suma pozostáva z týchto položiek: magio Sat pokuta 199eur, pokuta za Magio box v sume
150 eur, pokuta za diaľkový ovládač 20 eur, pokuta za kartu 19,95 eur; pokuta za ostatné príslušenstvo

v sume 29,95 eur.

Dňa 9.6.2014 spoločnosť Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, ako postupca a spoločnosť Quantum
Credit, a.s., IČO: 47 248 980 ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.Podľa § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Odstúpením od zmluvy

o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po
tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 5 ods.1 cit. zák. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu;
poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

Podľa § 5 ods.4 cit. zák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú
službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 12 Všeobecných podmienok ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade
peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu so

spoločnosťou T - Mobile, má spoločnosť T- Mobile voči účastníkovi nárok na úrok z omeškania vo výške
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v terajšom znení ) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. uzavrel so žalovaným 10.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol
poskytovateľ služby povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej elektronickej sieti a aktivovať mu

dátovú službu na dohodnutý mesačný program služieb Program NAJ 200.
Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu si vyčíslil
v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami: fa. č. 7210266264, splatná dňa 25.10.2012, znejúca
na sumu 51,72eur, fa. č. 7211331750, splatná dňa 25.11.2012, znejúca na sumu 32,37eur, fa. č.
7212424844 splatná dňa 25.12.2012, znejúca na sumu 40,37eur, fa. č. 73000052497 splatná dňa

25.1.2013, znejúca na sumu 34,99eur, fa. č. 7309251530 splatná dňa 25.9.2013, znejúca na sumu
47,80eur /zmluvná pokuta /. Nezaplatením faktúr riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal
do omeškania a preto žalobca požaduje v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z
omeškania.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno

tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne

( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca, resp. jeho predchodca
ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej
pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred
novelouč.568/2007Z.z.,akoipouvedenejnovelesúčinnosťouod1.1.2008).VzťahmedziObčianskym
zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného
predpisu ( lex specialis ). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ spoukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika

už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným

princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce
sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí

aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri

samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom
posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej

pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm.
k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah

zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri
dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne
zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v
dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
začiatku.Rovnakojebezakéhokoľvekvýznamuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí,t.j.činezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná

rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku
ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán ( Rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 ).

Za nedôvodný preto súd považoval návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvných pokút zo
zmluvy. V tomto prípade nemožno ani moderovať ( znižovať ) výšku zmluvnej pokuty, ktorú súd
považuje za neprijateľnú podmienku a tým pádom v zmysle § 53 ods. 5 OZ za absolútne neplatnú.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu. Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, súd mu z tohto dôvodu nemôže nepriznať právo na plnenie. Tým viac, že slovenské
súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok a § 53a ods.
1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená
za neprijateľnú. Je evidentné, že spotrebiteľ sa na ich tvorbe a individuálnom dojednaní podmienok,
nemohol zúčastniť a ako ,, slabší účastník vzťahu ,, ich prijal z dôvodu, aby mu boli poskytnuté

služby žalobcu / viď odôvodnenie vyššie /. Súd si nevie predstaviť, aby predchodca žalobcu individuálne
prispôsoboval všeobecné podmienky požiadavkám spotrebiteľa - žalovaného.

Ako vyplýva z podaného návrhu žalovaný ku dňu podania žaloby dlhoval žalobcovi na nezaplatených
službách sumu 159,45eur, čo v tomto prípade predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 159,45 € s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 51,72 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
32,37 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,37 eur od 26.12.2012 do
zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 34,99 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, keďže je v omeškaní
so zaplatením jednotlivých faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. V

prevyšujúcej časti - ohľadne zmluvnej pokuty s prísl. pre jej neprijateľnosť súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v spojení s
ustanovením § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V časti o zaplatenie 159,45 eur s prísl. mal žalobca úspech, naopak neúspešný bol v časti, v ktorej súd
návrh zamietol / 47,80 eur s prísl. t.j. zmluvná pokuta / v tejto časti mal teda žalovaný úspech.
V konečnom dôsledku bol teda pomer úspechu a neúspechu žalobcu 76,93% : 23,07%.

Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 53,86% (od úspechu žalobcu vo výške 76,93 %
súd odrátal úspech žalovaného vo výške 23,07%), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a
žalobcovi priznal právo na 53,86 %-nú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 8,89€ /53,86% zo 16,50€/ a trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej

služby advokátom, a to za 2 úkony (1/prevzatie a prípravu zastúpenia, 2/písomné podanie návrhu na
súd dňa 30.9.2015, a 2x paušálna náhrada hotových výdavkov /2 x 8,39 za rok 2015/ v zmysle § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; pričom základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 19,92 Eur /vyčíslená z celkovej uplatňovanej
pohľadávky vo výške 207,25€/, v zmysle ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), celkom teda na trovách právneho zastúpenia súd priznal
žalobcovi sumu 36,59 eur /53,86% zo sumy 67,94€ s DPH /; nakoľko právny zástupca preukázal súdu,
že je platcom DPH, súd mu priznali zvýšenie odmeny o 20%DPH.

Žalovaný, ktorý bol v konaní len sčasti úspešný, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.