Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615203034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615203034.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a.s. so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, Slovenská republika IČO: 36 668
745, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. yo sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668
745, proti odporcovi: L. J., Z.. XX.XX.XXXX, H. Q., o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomprotiodporcovidomáhal zaplateniasumy248,95eurs9,00%úrokom
z omeškania zo sumy 248,95 eur od 26.05.2012 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že

spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca
a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 20.11.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Odporca uzavrel
s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 04.05.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb na
základe ktorej pripojil odporcu k telefónnej sieti a aktivoval mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu
FIX. Odporca bol povinný dobíjať si kredit mesačne okrem služby FIX 0, pričom prvýkrát bol povinný
dobiť si ho najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný

vzťah uzavretý. Na základe Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 04.05.2012 jeho povinnosť trvala
počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Predchodca navrhovateľa odpredal odporcovi mobilný telefón
SAMSUNG E1050 BLACK v akciovej cene. Keďže si odporca kredit nedobil alebo počas tejto lehoty si
kredit mesačne nedobíjal čím porušil zmluvu o pripojení FIX.

Súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení FIX zo dňa 01.12.2011č.l.3,
Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 01.12.2011č.l.4 spisu, faktúry č. 7205176637 zo dňa 08.05.2012
splatnej 25.05.2012 v sume 248,95 eur - zmluvná pokuta č.l.5 spisu, oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.12.2013 č.l.6 spisu, a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako predchodca postupcu uzavrel s odporcom Dodatok k zmluve o
pripojení zo dňa 01.12.2011, na základe ktorého mu bol odpredaný mobilný telefón Samsung E 1050

Black za sumu 1 eur. Bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 248,95 eur.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur .Navrhovateľ v návrhu k oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty uviedol, že vyúčtovanú zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 eur nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z
hľadiska platnej judikatúry súd ani v jednom prípade nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia

dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Dôvodom neuznania nároku navrhovateľa na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany
odporcu by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je z ohľadom na
druh a povahu zabezpečovacieho záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty
slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považoval jej dojednanie za oprávnené.

Ustanovenie dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti pri porušení
ktorých má Podnik právo vyfakturovať zmluvnú pokutu. Odporca bol pri podpise zmluvných dokumentov
oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. V Dodatku sa nachádza taxatívny výpočet povinností po
porušení ktorých má Podnik právo uplatniť dohodnutú zmluvnú pokutu , aj napriek tomu, že sa
v ustanovení nachádza slovné spojenie "porušenie akejkoľvek povinnosti", myslí sa tým porušenie
povinnosti následne vymenovaných , ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. V

danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že
práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany.
K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o
uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí, nie je nútený
vstúpiť do zmluvného vzťahu čo by založilo posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného, čo

sa týka preukázania dobíjanie kreditu na SIM karte, poukazujeme na prenos dôkazného bremena z
navrhovateľa na odporcu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi
konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne následky. Vprípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale
dochádza iba k tzv. "suspendácii klienta". Počas štvormesačného obdobia má klient ešte možnosť

záväzok zo zmluvnej pokuty zaplatiť až v prípade, že tak neurobí dochádza k úplnej deaktivácii SIM
karty s uplatnením zmluvnej pokuty.

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah, lebo odporca uzavrel zmluvu

ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z
titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o
postúpení pohľadávok na navrhovateľa.

Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou

aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, žeprávny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane napr. v súvislosti s výpadkom poskytovania služieb alebo iného
porušenia svojich povinností dodávať služby riadne a včas v požadovanej kvalite. Významné je pritom

posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej
pokuteaposúdenieprijateľnostialeboneprijateľnostitohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať
ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy
a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či
dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm.

k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,

čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca
navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach.
Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by
odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku
zmluvnej pokuty.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý

mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa
zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,

ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne
a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma

služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška
zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, pričom v Dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 01.12.2011 tabuľka č.l. sa uvádza, že maximálna kúpna cena za mobilný telefón
je 1 eur, teda medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o takejto cene mobilného telefónu priamo v
zmluve. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike

právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie
času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 248,95 eur s 9,00%
úrokom z omeškania zo sumy 248,95 eur od 26.05.2012 do zaplatenia na tom základe, že spoločnosť
Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ

ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod
pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči odporcovi. Odporcovi bolo zaslané oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2013 postupcom, čím došlo k postúpeniu pohľadávky podľa § 524
Občianskeho zákonníka na navrhovateľa. Zmluvu o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby
podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách na základe ktorej bola odporcovi

aktivovaná užívateľská SIM karta a odporcovi podľa Dodatku zo dňa 01.12.2011 bol pridelený program
služieb: FIX 12 dobou viazanosti 24 mesiacov, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý mobilný
telefón Samsung E1050 Black, taktiež v Tabuľke č.l. za maximálnu kúpnu cenu 1 eur sa uvádza zmluvná
pokuta vo výške 248,95 eur.

Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení (bod 3 dodatku). Podľa

tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporcu (najmä
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavanie povinností podľa zmluvy o pripojení, všeobecných
podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť
po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také

konanie, na základe ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť
zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia
povinnosti zo strany odporcu alebo povinnosti uvedenej v bode 3 dodatku, t.j. povinnosť po dobu
viazanostinepožiadaťoaktiváciualebozmenuprogramuslužiebnaprogramslužiebsnižšímmesačným
poplatkom ako má minimálny program služieb podľa dodatku alebo na ekvivalentný program služieb,

ďalej špecifikované povinnosti vo všeobecných podmienkach) a následného vypojenia SIM karty zo
strany zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vyúčtovanú v sume 248,95 eur,
povinností v bode 1 písm. c/, v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 zmluvy bod 3.6 Všeobecných
zmluvných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2.písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok. Podľa § 544
ods.1a2Občianskehozákonníka,preplatnosťdohodyozmluvnejpokutesaokreminéhovyžaduje, aby

v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej
pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj
ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť
vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

MObdo/4/2003zodňa19.11.2003,rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.25Cdo/182/2001
zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa
27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo
nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu

v Dodatkoch uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností
bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu
všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto
dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného
dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného

dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné
porušenie zmluvných povinností, ale aj následné "vypojenie SIM karty zo strany podniku" /tento pojem
"vypojenie SIM karty zo strany podniku" nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia
bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie
zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej/. Z uvedeného potom vyplýva, že
vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym
úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo
preukázané. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať
dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť

zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie
zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty
viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy /v prejednávanej veci na "vypojenie SIM karty" s
prakticky rovnocenným účinkom/, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ideo dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také
je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej
pokute v dodatku k zmluve o pripojení považuje za absolútne neplatné. Navyše pokiaľ ide o Dodatok

k zmluve o pripojení zo dňa 0112.2011, nie je možné z neho zistiť dátum aktivácie služby, ale len
skúšobnú dobu 24 mesiacov, pričom odporca mal nezaplatiť za služby faktúry za obdobie od 08.04.2012
do 07.05.2012, ktoré musel odporca zaplatiť, lebo nie sú predmetom postúpenia pričom predchodca
navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu za obdobie od 08.04.2012 do 07.05.2012, teda po tom čo už
faktúry za služby museli byť odporcom zaplatené. Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve

prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie /t.j. vypojenie
alebo nevypojenie SIM karty/ len jednej zmluvnej strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom prípade;
dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní
o uzavretie zmluvy o pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v
prípade nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu "vypojením SIM karty" a podobne s tým, že
faktická kontraktačná nerovnosť strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany.

Ako z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.12.2011 nie je zrejmý ani dátum aktivácie SIM karty
len doba viazanosti 24 mesiacov, pričom zmluvná pokuta v sume 248,95 eur bola vyúčtovaná faktúrou
č.7205176637 zo dňa 07.05.2012 splatnou dňa 25.05.2012 za obdobie od 08.04.2012 do 07.05.2012 v

sume 248,95 eur, teda zrejme pred dobou ukončenia viazanosti, teda samotné plynutie doby viazanosti
vyplývajúcej z predloženého Dodatku zo dňa 01.12.2011 najmä začiatok jeho plynutia nie je dojednaný
jasne a určito a nie je pre odporcu ako spotrebiteľa zrozumiteľný. Priamo z Dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa 01.12.2011 nebola preukázaná pozitívna skutočnosť, že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná za
porušenie povinnosti v období, kedy ešte neuplynula dojednaná doba viazanosti.

Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu
neprijateľnosti /ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve/. Dodatok k zmluve
o pripojení zo dňa 01.12.2011, o ktorý oprel svoj nárok možno charakterizovať ako nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a
tedanepredstavujúosobitnýzmluvnýtypzozáväzkovejčasti/.Navrhovateľprávonazaplateniezmluvnej
pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých

prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka/. Predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporca nemohol ovplyvniť výberom
mobilného telefónu /alebo iného koncového zariadenia/, pretože ceny mobilných telefónov /od ktorých

sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho právny
predchodca/ a neboli predmetom dohody s odporcom. V Dodatku k zmluve o pripojení sa jasne uvádza,
že bola dojednaná maximálna kúpna cena 1 eur, ktorú odporca ako spotrebiteľ riadne zaplatil. Je vecou
predchodcu navrhovateľa a jeho obchodnej politiky za akú cenu odpredal odporcovi mobilný telefón.

Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a

konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formouaj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách
o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje
súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej
pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci

povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd

konštatujepreto,ženavrhovateľakoprávnynástupcadodávateľaniejenijakosankcionovanývsúvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty
s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento
obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní
vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí,

aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia
povinností, pričom v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.12.2011 nie je uvedená ani cena služby
a ani začiatok plynutia 24 mesačnej doby viazanosti, teda len jasným a jednoznačným stanovením
zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom, súd poukazuje na
skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej

dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a zrozumiteľné. Navyše ide
o formulárovú zmluvu písanú drobným takmer nečitateľným písmom, ktorej odporca ako spotrebiteľ
mohol len veľmi ťažko porozumieť, jedinou jeho motiváciou bolo, že mal záujem o službu, ale ostatným
okolnostiam vzhľadom na vymedzenie zmluvných povinností vo viacerých bodoch, ktorých obsah sa javí
súdu pre samotného spotrebiteľa, ktorý nie je právne znalý za nezrozumiteľný a ťažko čitateľný.

Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 eur s 9,00% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 01.12.2011 do zaplatenia zamietol pre neplatnosť dojednania
o zmluvnej pokute z horeuvedených dôvodov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi, ktorý bol v spore úspešný
náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať
náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebolriadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.