Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113227964
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113227964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúp. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: M. za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01
Bratislava, IČO: 42260086, o zaplatenie 2.544,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

2. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere

uvedenávčl.8.7.vznení„Dlžník,Spoludlžník1,Spoludlžník2uzatvorenímtejtoZmluvyoRÚprehlasuje
v súlade s ustanovením § 401 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov, že predlžuje premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli Veriteľovi z tejto Zmluvy o RÚ
na dobu 10 rokov, od okamžiku keď začne táto doba plynúť.“ je neprijateľná a n e p l a t n á.

3. Súd žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 06. 10. 2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 10. 2013, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 544,32 eur spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania od 30. 12. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19. 09. 2008 Zmluvu o revolvingovom
úvereč.XXXXXXXXX7,nazákladektorejposkytolžalovanémuúvervovýške1327,76eur(40000.-Sk).
Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 77,11
eur (2 323,- Sk) v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný

sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 12, do okamžitej splatnosti úveru
napokon zaplatil len sumu 694,30 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky
č. 13 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2 544,32 eur do
30. 12. 2010. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Spotrebiteľské združenie OSA podaním doručeným súdu dňa 08. 12. 2014 oznámilo vstup do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného a zároveň požiadalo o doručenie žaloby s prílohami, ktoré
oznámenie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 24. 02. 2016 a žalovanému dňa 24.02. 2016, spolu s výzvou, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaslali vyjadrenie k oznámeniu
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Žiaden z účastníkov sa k oznámeniu nevyjadril.

Súd vo veci konal podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 06. 10. 2013,
Oznámením o zosplatnení zo dňa 03. 01. 2010, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100012517, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -

zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100012517, fotokópiou obálky, Kartou klienta zo dňa 07. 10. 2013,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalobcaakoveriteľažalovanýakodlžníkuzavreli
dňa 19. 09. 2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, . na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému revolvingový úver vo výške 40 000,-Sk (1 327,76 eur). Žalovaný sa zaviazal splatiť uvedený

úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach vo výške 2 323,- Sk (77,11 eur), splatných 19. dňa
v mesiaci, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 81,32 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
bola uvedená jednak v časti 5. „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, a to ako predpokladaná
RPMN za úver vo výške 81,32 % a v časti 6. „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ ako RPMN
za úver vo výške 81,41 %. Priemerná RPMN za úver predstavovala 61,36 %. Zmluvná odmena bola v

zmluve uvedená vo výške 57 566,- Sk (1 910,84 eur). Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru
sumu 694,30 eur, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa dlžník dostal do omeškania.
Oznámením o zosplatnení zo dňa 03. 01. 2010 upozornil žalobca žalovaného, že ak sa dostane do
omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od
doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v

budúcnosti. Oznámenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 14. 01. 2010.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno

dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 3 posledná veta zákona spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“),orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto

zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere,
ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi

účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému záveru dospel
súd z dôvodu, že žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného
registra vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov
nebankovým spôsobom. Žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o
fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,

nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných zmluvných dojednaní. S poukazom
na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, má prednosť pred

všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv

povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle §
54 Občianskeho zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ potom zmluva (Zmluvné dojednania) obsahujú písomné vyhlásenie žalovaného o
predĺžení premlčacej doby v zmysle § 401 Obchodného zákonníka, a teda ide o písomné vyhlásenie,

ktoré je v súlade s úpravou obsiahnutou v § 401 Obchodného zákonníka, ide ale o odchýlku
od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, preto toto písomné vyhlásenie žalovaného
o predĺženie premlčacej doby podľa predpisov Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú
a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej
podmienky prihliadať, čo v danom prípade znamená vyhláseniu žalovaného o predĺžení premlčacej

doby z vyššie uvedených dôvodov nepripisovať žiaden právny význam a pri posudzovaní premlčania
postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca podaním zo dňa 03. 01. 2010 oznámil
žalovanému zosplatnenie všetkých jeho záväzkov zo zmluvy, v prípade, že sa dostane do omeškania
s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia
oznámenia. Aktuálne bol v omeškaní s najstaršie splatnou splátkou 76 dní. Oznámenie bolo žalovanémudoručené dňa 14. 01. 2010. Žalovaný splátky nesplatil, preto došlo v zmysle oznámenie dňa 30. 01.
2010 k zosplatneniu celého úveru a začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynula dňa 30. 01.
2013. Žalobca však podal žalobu až dňa 17. 10. 2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Súd bol povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je
treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bola zavedená s účinnosťou od 01. 05. 2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté

žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie
v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie

prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd
ju odôvodňuje nasledovne. Aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je
potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax,
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či
Obchodného zákonníka na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto

v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov definitívne
expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie
výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské
vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je,
nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj

na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015).

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu
uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj

uplatnené úroky a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho
možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný
záväzok.
Nad rámec súd poznamenáva, že k zamietnutiu časti žaloby by došlo i v prípade včasného podania
žaloby, nakoľko zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona

o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je treba
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Vzmysle§93ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakovedľajšíúčastníksamôžepoprinavrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

V zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. 12. 2014 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a

povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému, ani vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného, ktorý boli úspešní v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa

§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.