Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211788
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814211788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky: O. X., nar. X.X.XXXX, bytom
V. T. č. XX, zast. JUDr. R. R., advokátom so sídlom K., M. Rázusa č. XX, proti odporcovi: Y., s.r.o. so
sídlom P., Y. č. XX, IČO 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2015 č. k. 15C/95/2014-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcajepovinnýzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovkonania72,92eurdotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8 zo dňa 26.05.2014 pod sp. zn. SR 00061/14. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania 370,79 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že návrh na zrušenie
rozhodcovských rozsudkov bol podaný včas, teda v lehote 30 dní od ich doručenia navrhovateľovi
ako účastníkovi rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že možnosť výberu spôsobu riešenia sporu
povinným je len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v

prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu odporca ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať
sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú odporcom do rozhodcovskej
zmluvy formou rozväzovacej podmienky, okresný súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o
možnosti riešenia sporov. Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola podľa okresného súdu

uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na
predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľky
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania videl okresný súd aj v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže
odporca, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným

osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový
vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len odjednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Odporca ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv

zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten
istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil. Pre účely posúdenia
prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen
z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného

zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008
jevustanovení§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníkavýslovneuvedenáajneprijateľnápodmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba

vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred
štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom,
ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď
podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom , dlžník stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv na všeobecnom súde / sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné

poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Okresný
súd poukázal aj na prípad Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08, kde ESD dokonca
dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú

právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná
za nekalú. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru
súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s

ustanoveniami§6ods.1,§8a9zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,ajepodľaokresného
súdu neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Vzhľadom na uvedené okresný súd rozhodcovský

rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v § 40 ods. 1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

K námietke odporcu o tom, že okresný súd mal rozhodnúť uznesením o jeho námietke miestnej
nepríslušnosti súdu Okresného súdu v Prievidzi, pretože nepovažuje navrhovateľku za spotrebiteľa, a

tým je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. , teda súdu, v obvode
ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania, okresný súd uviedol, že o procesnej námietke
účastníka konania ohľadom miestnej nepríslušnosti súd nerozhoduje. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p.
súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 O.s.p. a ďalej za podmienok stanovených zákonom
aj podľa § 84 až 87 O.s.p. V zmysle § 105 ods. 2 v prípade ak zistí, že nie je miestne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v 11
ods. 3 predloží Najvyšší súd SR; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Podľa okresného
súdu nemá súd povinnosť rozhodovať o námietke účastníka konania k miestnej príslušnosti, o to zvlášť
ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 2 O.s.p.. Pod pojmom „skúma“ podľa názoru
súdu nie je možné rozumieť vydať aj rozhodnutie. Okresný súd skúmal výlučnú miestnu príslušnosť

a uzavrel, že na konanie je príslušný OS Prievidza, pretože navrhovateľom je spotrebiteľ. Nebol tak
ani ako dôvod na odročenie pojednávania ako navrhoval odporca, a preto súd prejednal a rozhodol
vec v jeho neprítomnosti.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci
okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), pretože okresný súd vec prejednal a vo vecirozhodol v neprítomnosti odporcu napriek jeho náležitému ospravedlneniu. To bolo odôvodnené predtým
podanou námietkou miestnej nepríslušnosti, o ktorej okresný súd do nariadenia pojednávania žiadnym
spôsobom nerozhodol.

Akoďalšíodvolacídôvoduplatnilodporcainúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Tá mala spočívať v tom že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný
súd, čo predstavuje nedostatok podmienky konania a porušenie práva na zákonného sudcu.

Odporca uplatnil tiež odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.), ktoré sa týka postavenia navrhovateľa ako spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
uzavrel zmluvu za účelom výkonu zamestnania. Odporca namietal aj záver o nedostatku individuálneho
dojednania rozhodcovskej doložky, pretože táto bola dojednaná na samostatnom liste papiera
oddelene od úverovej zmluvy. Rozhodcovská doložka nie je tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože úverová zmluva ňou nebola podmienená, pripúšťala možnosť voľby medzi rozhodcovským a

všeobecným súdom. Podľa odporcu neobstojí argument, že väčšinu sporov iniciuje veriteľ a tým vyberá
rozhodcovský súd, pretože sa tak deje na základe porušenia práva zo strany dlžníka, bez ktorého by sa
veriteľ na rozhodcovský súd nikdy neobrátil. Odporca mal za to, že práva veriteľa tu ustupujú účelovej
obrane dlžníkov, ktorí si neplnia svoje záväzky. Označenie možnosti dlžníka obrátiť sa na všeobecný za
teoretickú, tak ako to uviedol okresný súd, považoval odporca za nepodloženú domnienku konajúceho

súdu a poukázal na to, že eviduje niekoľko takýchto prípadov. Za neopodstatnený považoval odporca aj
argument geografickej vzdialenosti rozhodcovského súdu, pretože konanie pred ním nebolo dohodnuté
ako ústne a nevyžaduje teda účasť strán. V prípade ústneho konania je tu aj možnosť dožiadania.

Navrhovateľ vo vyjadrení žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Súhlasil s postupom okresného súdu keď nerozhodoval osobitne o námietke miestnej príslušnosti a
konštatoval, že odporca nepreukázal poskytnutie úveru na výkon zamestnania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez

nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Odporca v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p..
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p.) je daný v prípade porušenia takých procesných práv účastníka konania, ktoré musia mať za
následok zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p.. Citované zákonné ustanovenie ich uvádza pod písm. a/

až j/, pričom odporca v odvolaní poukazuje na písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom). Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť
postup súdu, ktorým účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna
úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

Za odňatie možnosti konať pred súdom považuje odporca prejednanie veci na pojednávaní v jeho
neprítomnosti. Svoju neprítomnosť považoval za riadne ospravedlnenú na základe žiadosti o odročenie
pojednávania pre nerozhodnutie o námietke miestnej nepríslušnosti.

V tomto smere však okresný súd nepochybil, keď svoju miestnu príslušnosť považoval za danú

a nevydával o tom osobitné rozhodnutie. Občiansky súdny poriadok neukladá súdu rozhodovať
čiastkovými rozhodnutiami o tom, že účastníkom namietané podmienky konania sú splnené. Takýto
postup by nezodpovedal hospodárnosti konania. Záver konajúceho súdu o tom že podmienky konania
sú splnené sa prejaví v tom, že koná vo veci. Osobitné rozhodnutie vydáva iba v prípade nedostatku
podmienky konania. Prípadná nesprávnosť záveru súdu o danosti podmienok konania môže byť

uplatnená ako odvolací dôvod vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p.) a je spôsobilým
predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania.Nerozhodnutie o námietke miestnej príslušnosti, ktorým odôvodňoval žiadosť o odročenie pojednávania
odporca preto nebolo dôležitým dôvodom, pre ktorý by bolo možné odročiť pojednávanie (§ 119 ods. 1
O.s.p.) a okresný súd nepochybil keď za daného stavu pojednával v neprítomnosti odporcu.

Naplnený nebol ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Za ten odporca považuje skutočnosť, že súd
prvého stupňa bol miestne nepríslušný, pretože navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa, čím je daná
výlučná miestna príslušnosť OS BA IV. podľa § 88 ods. 2 O.s.p. posledná veta pred bodkočiarkou. Už

v čase podania námietky miestnej nepríslušnosti však okolnosti veci nasvedčovali, že navrhovateľka je
spotrebiteľom, čo sa aj preukázalo v ďalšom priebehu konania, a preto bol miestne príslušným súdom
OS Prievidza, v obvode ktorého má navrhovateľka ako spotrebiteľ bydlisko (§ 88 ods. 2 poslená veta
in fine O.s.p.).

Čo sa týka odporcom uplatneného dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., za ten sa

podľa dôvodovej správy ako aj praxe súdov Slovenskej republiky považuje stav, kedy súd prvého stupňa
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu alebo aj keď síce použil správny právny predpis, ale
ho nesprávne interpretoval alebo ho nesprávne aplikoval.

V prejednávanej veci je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že súd prvého stupňa na danú

vec správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov (§
52, § 53 Občianskeho zákonníka) ako aj ust. § 41 Zák. o rozhodcovskom konaní. Odporca v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybňuje aplikáciu citovaných zákonných ustanovení na daný skutkový stav,
ani nenavrhuje, že by sa daná právna vec mala posudzovať podľa iného predpisu, prípadne iného
ustanovenia Občianskeho zákonníka, alebo Zákona o rozhodcovskom konaní. Z odvolania je zrejmé,

že spochybňuje výklad pojmu "individuálne dojednaná zmluvná podmienka" tak ako je upravený v ust.
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako bol súdom prvého stupňa aplikovaný na prejednávanú vec.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa pojem "individuálne dojednané zmluvné
podmienky" vyložil v súlade s doterajšou praxou súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora

EÚ. Tieto vyznievajú v takom zmysle, ako boli interpretované a aplikované súdom prvého stupňa, t. j.,
že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1

Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanúzmluvnýmistranamialebovovzájomnevymenenýchlistoch,akjedohodnutátelefaxomalebo
pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy
a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Platí,

že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvého stupňa o neprimeranosti rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Táto bola predložená navrhovateľovi na formulári a preto jej obsah
nemohol ovplyvniť, a preto ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj odvolací súd zastáva

názor, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória aj prax
navyše označujú aj za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak je takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 24.02.2011 sp. zn. IV ÚS 55/2011).

Vzhľadom na všeobecne známe fakty o tom, že pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je navodená

situácia,keďspotrebiteľnemádostatočnýčasapriestorabysasozmluvnýmipodmienkamiriadneavčas
oboznámil, je mu daná na podpis spolu s ostatnými listinami, treba konštatovať, že zmluvná podmienka
nie je individuálne dojednaná. Rovnako odporcom tvrdená skutočnosť, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere má pre dlžníka len význam teoretický právevzhľadom na celkový postup a účel ako aj všetky okolnosti uzatvárania spotrebiteľských zmlúv a s nimi
súvisiacich rozhodcovských zmlúv.

Odvolací súd preto nepovažoval za daný ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý má v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v odmene 64,53 eur (§ 11
ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a režijnom paušále 8,39 eur (§ 16 ods.
3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.), spolu 72,92 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e je odvolanie p r í p u s t n é .