Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/235/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110228954
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110228954.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Obec Dolná Poruba, IČO 00 311 499, zastúpeného
JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Legionárska 2, proti odporkyni Q. I.,
bytom O. K. XXX, zastúpenej JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
Dukelská 972/7-3,o zaplatenie 38.402,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 21C/130/2011-66 zo dňa 22. februára 2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a odporkyni náhradu trov

konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu
38.402,78 Eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa získala
na jeho úkor tým, že v exekúcii získala plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Konkrétne odporkyňa bola úspešná v konaní OS TN sp. zn. 12C/137/2000, v ktorom sa domáhala

zaplatenia náhrady mzdy. Na základe titulu z tohto konania v exekúcii (sp. zn. 62Er/2678/2007) získala
4.10.2007 sumu 1.200.000,- Sk a 9.10.2007 260.031,- Sk. V dôsledku mimoriadneho dovolania bol
rozsudok okresného súdu napokon zrušený, následne OS TN v konaní sp. zn. 12C/137/2000 dňa
5.5.2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.10.2010. Navrhovateľ
bezprostredne po obdržaní rozhodnutia NS SR vyzval odporkyňu listom zo dňa 21.12.2009 k vráteniu
vymožených finančných prostriedkov, vrátane nákladov exekúcie, celkom v sume 48.464,15 Eur, bez

výsledku. Preto dňa 19.11.2010 súdu podal predmetnú žalobu.

Odporkyňa podala dovolanie, ktorého kópia na vyjadrenie bola doručená navrhovateľovi 22.11.2010.
Rozhodnutím zo dňa 14.04.2011 bolo toto dovolanie NS SR odmietnuté. Odporkyňa 27.5.2011 podala
opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Dňa 24.7.2012 NS SR rozhodnutia okresného
a krajského súdu zrušil. Dňa 4.9.2013 OS TN v konaní sp. zn. 12C/178/2012 opakovane rozhodol, a to

tak, že odporkyne nárok na náhradu mzdy priznal, rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.10.2013.

Navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu 11.2.2016, vzal žalobu v celom rozsahu späť.
Odporkyňa so späťvzatím žaloby súhlasila a uplatnila si náhradu trov konania celkom 2.540,98 eur.

V dôsledku prejavu vôle navrhovateľa súd konania zastavil.Navrhovateľ späťvzatím žaloby zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, náhrada trov konania by preto
patrila odporkyni. Tieto jej súd nepriznal s použitím § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd mal za to, že v čase
podania žaloby 19.11.2010 bola táto podaná dôvodne. Navrhovateľ nemohol predpokladať uplatnenie

mimoriadneho opravného prostriedku a už vôbec nie jeho výsledok. Vo veci bolo dvakrát právoplatne
rozhodnuté, zakaždým s iným výsledkom. Preto súd z dôvodov hodných osobitého zreteľa náhradu trov
konania odporkyni nepriznal.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa proti výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote
odvolanie odporkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a navrhovateľa

zaviazal na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Uviedla, že navrhovateľ podal žalobu
nedôvodne, pretože jeho nárok bol premlčaný. Ako uviedla v podanom odpore zo dňa 4.2.2011 proti
platobnému rozkazu prostredníctvom exekútora vymohla plnenie v dvoch splátkach a to 4.10.2007 a
9.10.2007. Už v tom čase sa teda navrhovateľ dozvedel, že mu vznikla ujma a keďže sa sám ( teda
ešte predo ňou) cestou mimoriadneho dovolania na Generálnej prokuratúre SR domáhal zrušenia
exekučného titulu, považoval vymožené plnenie za bezdôvodné obohatenie. Najneskôr od 10.10.2007

mu začala plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula najneskôr
10.10.2009. Navrhovateľ však podal žalobný návrh na súde 19.11.2010, teda po uplynutí premlčacej
lehoty. V zmysle ustálenej judikatúry (viď. napríklad rozhodnutie NS SR 4 M Cdo13/2007) premlčanie
a prekluzívne lehoty zásadne začínajú plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť uplatnené po prvý krát,
teda kedy mohlo byť najskôr uplatnené voči druhému účastníkovi na súde. Okamih, kedy právo mohlo

byť uplatnené po prvý krát je vymedzený objektívne, to znamená, že začínal plynúť bezohľadne na
to či oprávnený účastník o svojom nároku alebo o inom práve vedel, či ho pre jeho rôzne prekážky
mohol uplatniť a podobne. V danom prípade si navrhovateľ mohol proti nej uplatniť nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaod10.10.2007.Keďženavrhovateľpodalnávrhaž19.11.2010,tedadávnopo
uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, jeho nárok bol v čase podania žaloby premlčaný a preto nemožno

povedať,žepodalžalobudôvodne.Jenepochybné,ženavrhovateľprocesnezavinilzastaveniekonania,
pretože podanú žalobu zobral späť. Podaním žaloby zavinil, že jej vznikli v súvislosti s uplatnením jej
práva a úspešným bránením jej práva trovy právneho zastúpenia. Tieto zavinil nepochybne navrhovateľ.
Skutočnosti o ktoré oprel okresný súd nepriznanie náhrady trov konania nie sú ani mimoriadne ani
dôvodné. Okresný súd v ničom tento svoj názor neodôvodnil. Navrhovateľ v ničom nepreukázal

dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľ sa ani nedomáhal nepriznania trov z toho dôvodu.
Pôvodne právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trovy konania zaplatia. Preto mu 14.11.2012 zaslala
špecifikáciu trov avšak do dnešného dňa jej trovy konania nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
dôvodne tvrdí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a vznik trov právneho zastúpenia na jej strane.
Dôvodne sa teda domáha, aby ho súd k náhrade trov konania zaviazal.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na

vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolaním odporkyne bolo uznesenie súdu prvého stupňa napadnuté iba vo výroku o náhrade trov
konania (výrok II.), preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia
a uznesenie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti (výrok I.) ostal právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť mu 38.402,78 Eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
odporkyňa získala na jeho úkor tým, že v exekúcii získala plnenie na základe právneho dôvodu,
ktorý odpadol. Konkrétne odporkyňa bola úspešná v konaní OS TN sp. zn. 12C/137/2000, v ktorom sa
domáhalazaplatenianáhradymzdy.Nazákladetituluztohtokonaniavexekúcii(sp.zn.62Er/2678/2007)

získala 4.10.2007 sumu 1.200.000,- Sk a 9.10.2007 260.031,- Sk. V dôsledku mimoriadneho dovolania
bol rozsudok okresného súdu napokon zrušený, následne OS TN v konaní sp. zn. 12C/137/2000 dňa
5.5.2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.10.2010. Navrhovateľ
bezprostredne po obdržaní rozhodnutia NS SR vyzval odporkyňu listom zo dňa 21.12.2009 k vráteniu
vymožených finančných prostriedkov, vrátane nákladov exekúcie, celkom v sume 48.464,15 Eur,

bez výsledku. Preto dňa 19.11.2010 súdu podal predmetnú žalobu. Odporkyňa podala dovolanie,
ktorého kópia na vyjadrenie bola doručená navrhovateľovi 22.11.2010. Rozhodnutím zo dňa 14.04.2011
bolo toto dovolanie NS SR odmietnuté. Odporkyňa 27.5.2011 podala opakovaný podnet na podanie
mimoriadneho dovolania. Dňa 24.7.2012 NS SR rozhodnutia okresného a krajského súdu zrušil. Dňa4.9.2013 OS TN v konaní sp. zn. 12C/178/2012 opakovane rozhodol, a to tak, že odporkyne nárok
na náhradu mzdy priznal, rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.10.2013. Navrhovateľ písomným
podaním, doručeným súdu prvého stupňa 11.2.2016, vzal žalobu v celom rozsahu späť. Odporkyňa so

späťvzatím žaloby súhlasila a uplatnila si náhradu trov konania celkom 2.540,98 eur.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky - prvou je, ak niektorí z účastníkov zastavenie
konania zavinil a je tak povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) a druhou výnimkou
je, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne a vtedy je povinný uhradiť

trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol
podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu
sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu,
ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.

Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol
splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby
odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok prípadne
odchýlku zo zásady zodpovednosti za zavinenie, že konanie sa muselo zastaviť (§ 142, § 146 ods.

2 O.s.p.). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitého zreteľa musí súd prihliadať na majetkové,
zárobkové, osobné, sociálne a iné pomery všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka,
ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra
bolavýnimočnýmnepriznanímnáhradytrovkonaniadotknutá.Rovnakomusísúdprihliadaťnaokolnosti,
ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení
správne posúdil procesný aspekt zavinenia zastavenia konania, keď na účely rozhodnutia o náhrade
trov konania vychádzal z toho, že zastavenie konania v danom prípade procesne zavinil navrhovateľ,
vzhľadom k čomu náhrada trov konania by preto patrila odporkyni. Tieto jej súd prvého stupňa však
správne nepriznal s použitím § 150 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade mal odvolací súd zhodne so

súdom prvého stupňa za to, že v čase podania žaloby 19.11.2010 bola táto podaná dôvodne, nakoľko
navrhovateľ nemohol predpokladať uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku a už vôbec nie jeho
výsledok. Ako z vyššie uvedeného vyplýva vo veci bolo dvakrát právoplatne rozhodnuté, zakaždým s
iným výsledkom, preto súd prvého stupňa správne z dôvodov hodných osobitého zreteľa náhradu trov
konania odporkyni nepriznal.

Čo sa týka námietky odporkyne, že navrhovateľ podal žalobu nedôvodne, pretože jeho nárok bol
premlčaný, nakoľko prostredníctvom exekútora vymohla plnenie v dvoch splátkach a to 4.10.2007
a 9.10.2007, teda už v tom čase sa navrhovateľ dozvedel, že mu vznikla ujma a preto najneskôr
od 10.10.2007 mu začala plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto

uplynula najneskôr 10.10.2009, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko podľa názoru
odvolacieho súdu navrhovateľ sa dozvedel, že mu vznikla ujma až po doručení rozhodnutia NS SR zo
dňa 30.06.2009, ktorým bol rozsudok okresného súdu a krajského súdu zrušený.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku

II. o náhrade trov konania v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .