Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715010087.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému V. pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr.zák. a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 21. decembra 2015, sp. zn. 1T/19/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21. decembra 2015, sp. zn. 1T/19/2015, bol
obžalovaný ml. V. B. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 3.3.2015, sp. zn. Pv 790/14/3306-88 pre skutok uvedený pod
bodom 2/ a kvalifikovaný ako jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák.
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že

obžalovaný ml. V. B. s odsúdeným T. E. dňa 06.07.2014 asi o 02.00 h, v obci Nosice, okr. Púchov,
na príjazdovej ceste ku cvičisku dobrovoľných hasičov, kde sa v tom čase konala hasičská zábava, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený T. E. a obvinený ml. V. B., spoločne s ďalšími doposiaľ
neustálenými osobami, obkľúčili T. K., M. K. a J. A., z ktorých následne fyzicky napadli T. K., bytom W.
A., B. XXX, a to tak, že obvinený ml. V. B. ho udrel pravdepodobne kovovým predmetom, tzv. boxerom,
zozadu do hlavy, následne obvinený T. E., ktorý stál v tom čase za poškodeným K., ho udrel jedenkrát

rukou do hlavy, po čom spadol na zem, kde zostal ležať, následne ho obvinený T. E. a obvinený ml. V.
B., spoločne s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, opakovane kopali najmä do hlavy a hrudníka
a obvinený T. E. mu veľkou intenzitou skočil najmenej jedenkrát na hlavu, čím mu spôsobili zranenia -
otras mozgu, periokulárny hematóm a opuch v oblasti ľavého oka, opuch a hematóm vo vlasatej časti
hlavy temena a záhlavia vpravo, mnohopočetné odreniny tváre, povrchové odreniny vlasatej časti hlavy,
obojstrannépomliaždeniepliec,pomliaždeniezáhlaviavľavoscudzímtelesom-kameňomoveľkosti5x5

mm v hlave, ktoré by si vyžiadali podľa znalca chirurga práceneschopnosť v trvaní najmenej 1 mesiac,
teda od 06.07.2014 do 06.08.2014, ak by bol poškodený zaradený do pracovného procesu, pričom podľa
znaleckého posudku obmedzovali poškodeného uvedené zranenia v bežnom spôsobe života po dobu
najmenej 10 dní a to bolestivosťou zranených miest, hlavy s maximom v oblasti pravej polovice tváre,
vlasatej časti hlavy a pravého ucha, pri spánku musel vyhľadávať úľavové polohy, ohľadom zranenej
hlavy a zranených ramien, pri stravovaní a hygiene mal bolesti v oblasti temporomandibulárneho zhybu

vpravo, musel konzumovať tekutú a mäkkú stravu, nemohol vykonávať žiadnu činnosť v predklone,
nemohol čítať, musel zachovávať kľudový režim a bol úplne odkázaný na pomoc svojej matky, pričom vprípade, že by bola intenzita úderov a kopancov väčšia, došlo by u poškodeného K. ku závažnejšiemu
poraneniu-pomliaždeniumozgu,krvácaniudomozgualebopodmozgovéobaly,vdôsledkučohobyboli
ťažko poškodené životne dôležité orgány, mozog a veľké cievy v mozgu a tým by bol priamo ohrozený

jeho život.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený T. K. vo vzťahu k obžalovanému ml. V. B., odkázaný s jeho
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rozopre s vyhláseným rozsudkom senátu okresného súdu, ktorý
vykonal konanie a vo veci aj rozhodol, okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku chybne uviedol, že
rozhodolsamosudcaokresnéhosúdu,pretookresnýsúdbudepovinnýuvedenúchybuopraviťpostupom
podľa § 174 Tr. por.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej

lehote podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku
o oslobodení obžalovaného ml. V. B., t.j. výrokov o vine a treste. Prokurátor v písomnom odôvodnení
odvolania sa nestotožnil s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov
a ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného ml. V. B.. Poukázal na jednotlivé dôkazy vykonané
okresným súdom a namietal správnosť ich hodnotenia s poukazom na to, že podľa jeho názoru sa

vôbec nevysporiadal s výpoveďou svedka M. K., tiež ani s výpoveďou svedka Z. A. a že opätovne
nevypočul svedkyňu W. S.. Prokurátor poukazoval na to, že okresný súd oslobodzujúci rozsudok oprel o
tvrdenie obžalovaného ml. V. B., ktorý sa k trestnej činnosti nedoznal, o výpoveď poškodeného K., ktorý
uviedol, že si pamätá, že dostal jednu ranu zozadu do hlavy, po ktorej „išiel k zemi“ a keďže toho času
už odsúdený T. E. vzal vinu na seba a znalec MUDr. Mičiak potvrdil typické zranenie na jeho ruke, ktoré

spôsobil boxer, namietal, že okresný súd sa s týmito dôkazmi uspokojil. Podľa jeho názoru okresný súd
akosi nebral do úvahy, že predmetom obžaloby pod bodom 2/ nebola len tá skutočnosť, že obžalovaný
ml. V. B. poškodeného T. K. udrel zozadu do hlavy, ale aj jeho ďalšie konanie spočívajúce v tom, že
ho kopal na zemi a skákal po ňom. Poukazoval na to, že obžaloba vo vzťahu ku skutku pod bodom
2/ netvrdila, že len jeden úder do hlavy poškodenému K. zo strany páchateľa rukou s použitím boxera

spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ale aj ďalšie konanie dvoch páchateľov, a to T. E. a ml. V. B. malo mať za
následok vznik zranenia poškodeného. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domnieval, že okresný súd v
nedostatočnom rozsahu vykonal všetky dôkazy, najmä opakovane nevypočul svedkyňu W. S., uspokojil
sa s tým, čo uviedli vypočuté osoby a znalec a podľa neho neodôvodnene oslobodil obžalovaného ml.
V. B. spod obžaloby pre veľmi závažnú trestnú činnosť. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321

ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr.

por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného ml. V. B., ktorý sa nedostavil na verejné zasadnutie napriek riadne a včas
doručenému upovedomeniu, na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd podľa

§ 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 26. apríla 2016,

vykonal dňa 22. júna 2016 verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného ml. V. B. v zmysle §
293 ods. 5 Tr. por. a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a
treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotiljednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel
o výpovede obžalovaného ml. V. B., o svedecké výpovede T. K., M. K., V. V., T. E., J. A., Z. A. a

W. S., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Pavla Mičiaka, znalca z
odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia i výpovede znalca MUDr. Pavla Mičiaka, na ktoré v napadnutom
rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu
vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje
skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne

a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel
svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
ml. V. B. spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. pre skutok uvedený v obžalobnom návrhu
pod bodom 2/ a kvalifikovaný ako jednočinný súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. z dôvodu, že

nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný ml. V. B., je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne, v súlade
aj so zrušujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015 vo
vzťahu k tomuto obžalovanému a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný ml. V. B. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak

podľa druhej, prezentovanej popierajúcimi výpoveďami obžalovaného ml. V. B. v prípravnom konaní i na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa a potvrdzovanej aj dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal spôsobom uvedeným v obžalobe a obžalovaný
ho teda nespáchal. Vykonané dôkazy pritom nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa

vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné
spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom,
ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. D. o vine musí byť totiž založený
na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na
pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval

v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z
nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i výpovede súdom prvého stupňa uvedených
svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj znalecké zistenia a z nich vyvodené závery pripúšťajú aj
druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej žalovaný skutok obžalovaný nespáchal.
Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný

skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho aj obžalovaný ml. V. B. mohol
spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového
riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom
uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu pod bodom 2/, ako aj z právoplatného rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 27. apríla 2014, sp. zn. 1T/19/2015, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015, je dostatočne zrejmé, že na hlavu
poškodeného T. K. veľkou intenzitou skočil najmenej jedenkrát obvinený T. E.. Odvolacia námietka
prokurátora, podľa ktorej obžalovaný ml. V. B. skákal po poškodenom T. K. nemá preto opodstatnenie v

podanejobžalobeaanivovykonanýchdôkazoch.SvedkyňaW.S.(rovnakoisvedokZ.A.)bolavypočutá
nielen v prípravnom konaní, ale aj pred súdom prvého stupňa pred zrušením predchádzajúceho
rozhodnutia, pričom vypovedala odlišne a rozporne s výpoveďou z prípravného konania (rovnako i
svedokZ.A.,ktorýbolnavyševypočutýopätovneajpozrušenípredchádzajúcehorozhodnutia).Okresný
súd preto nepochybil, pokiaľ návrh prokurátora na opätovné vypočutie svedkyne W. S. neakceptoval,

pretože aj v prípade, ak by pri vyhodnotení dôkaznej situácie mohol súd prvého stupňa vziať do úvahy
len jej výpoveď z prípravného konania, nič by to nezmenilo, vzhľadom na ostatné vo veci vykonané
dôkazy, na nevyhnutnosti za použitia zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžalobyprokurátora. Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere nepovažoval preto odvolací súd za
dôvodné.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. c/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio

pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. Por.
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho
záver o oslobodení obžalovaného ml. V. B. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolacísúdpopreskúmaníveci,vzhľadomnauvedenédôvodyaajnaužvpredchádzajúcomrozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. júna 2015, sp. zn. 3To/33/2015 vo vzťahu k tomuto obžalovanému
vyslovený právny názor, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery,
preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len

do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak

prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo
uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo
veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr.
por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.