Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212202236
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212202236.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu S. Š., R..

XX.XX.XXXX, N. N.V. XX, XXX XX D., zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice
proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00
151 700, o poskytnutie poistného plnenia, takto

r o z h o d o l :

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 1.835,60 € a z iných trov vo výške 1.108,97 €, na účet právneho zástupcu žalobcu Vojčík &

Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 39.332,38€ titulom
neposkytnutého plnenia z poistnej zmluvy a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy
od 08.06.2010 do zaplatenia.

2. O žalobe žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom č.k. 6C 43/2012-92 zo dňa 11.02.2013 tak, že
zaviazal žalovaného na zapletenie sumy 39.332,38€ s 9% ročným úrokom

z omeškania od 30.11.2011 do zaplatenia, vo zvyšku čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol a
žalobcovi priznal náhradu trov konania postupom podľa § 142 ods. 2 OSP.

3. Na odvolanie oboch strán, Krajský súd v Prešove (ďalej iba „krajský súd“) svojim rozsudkom č.k.
8Co 99/2013-136 zo dňa 28.04.2014 rozsudok okresného súdu, čo do priznanej sumy titulom plnenia z
poistnej zmluvy potvrdil a v prevyšujúcej časti rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

4. Krajský súd vo svojom rozsudku citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 122/02 zo dňa 27.03.2003 a v
súvislosti s otázkou omeškania žalovaného v tejto veci vyslovil právny názor, že prvým dňom omeškania
je deň nasledujúci po dni vykonateľnosti rozsudku, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

5. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, kde jeho neprítomnosť

ospravedlnil právny zástupca. Z uvedeného dôvodu súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
žalobcu postupom podľa § 101 ods. 2 OSP.6. Právny zástupca žalobcu poukázal na ich vyjadrenie zo dňa 12.10.2014 a uplatnil trovy konania. V
uvedenom vyjadrení žalobca opierajúc sa o iný rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 19/09 zo dňa 25.03.2009
mal za to, že nie je možné en - bloc aplikovať na všetky poistné udalosti rozsudok NS SR, na ktorý sa

odvolal krajský súd a poukazujúc na ustanovenia § 787 ods. 1 a 797 ods. 2 OZ žiadal priznať úroky
z omeškania.

7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože sa do omeškania s poukazom na závery krajského súdu
nedostal, keďže plnil skôr, ako sa rozhodnutie v predmetnej veci stalo vykonateľným. Rozhodnutie, o

ktoré sa opiera žalobca, podľa neho rieši inú situáciu. Trovy konania neuplatnil.

8. V zmysle § 226 OSP je okresný súd viazaný právnym názorom krajského súdu v prejednávanej veci,
pretože po vrátení veci okresnému súdu nedošlo k zmene skutkového stavu, oproti stavu z ktorého
vychádzal krajský súd pri vyslovení svojho právneho názoru. Z uvedeného dôvodu okresný súd v
intenciách právneho názoru krajského súdu, dospel v tejto veci k záveru popísaného v nasledujúcom

bode.

9. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu čo do priznanej sumy z poistného
plnenia sa stal vykonateľným dňa 10.06.2014 (čl. 136). Žalovaný žalobcovi plnil dňa 09.06.2014, čo
vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu o pohybe na bežnom účte. Je zrejme, že žalovaný sa tak

nemohol dostať do omeškania so svojím plnením, pretože plnil skôr, ako sa právoplatné rozhodnutie
v prejednávanej veci stalo vykonateľným. Z uvedeného dôvodu musel potom súd žalobu vo zvyšku
(týkajúcej sa úrokov z omeškania) zamietnuť.

10. Je potrebné ešte uviesť, že právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní uviedol, že žiadajú

úroky z omeškania od 09.12.2010 do 09.06.2014. Pôvodne ich žiadali od 08.06.2010. Podľa § 41
ods. 2 OSP súd posudzuje každý úkon podľa obsahu, aj keď je nesprávne označený. V úkone, ktorý
právny zástupca žalobcu učinil na poslednom pojednávaní, žiadal, aby súd žalobcovi, pokiaľ ide o úroky
z omeškania, prisúdil kvantitatívne menej, ako pôvodne žiadal. Tento úkon bol realizovaný právnym
zástupcom, od ktorého sa očakáva podanie kvalifikovaného návrhu, a preto súd ustanovenie

§ 41 ods. 2 OSP

neinterpretoval v okolnostiach tohto prípadu striktne formálne tak, aby označený úkon automaticky
posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania. Súd konštatuje, že konečné rozhodnutie
o zamietnutí konkrétneho nároku žalobcu (úroky z omeškania) oproti rozhodnutiu, ktorým by bola časť

tohto nároku zamietnutá a vo zvyšnej časti by bolo konanie zastavené, nemá vplyv ani na rozhodnutie
o trovách konania. Z tohto dôvodu súd považuje takýto postup za súladný aj s obsahom základného
práva účastníka konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže aspekt materiálnej ochrany práv bol v
danom prípade zachovaný.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP tak, že
náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní. V súlade s § 224
ods. 1 a 3 OSP rozhodnuté bolo aj o trovách odvolacieho konania.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené
( istina), v časti bola zamietnutá ( úroky z omeškania). Pri výpočte pomeru úspechu účastníkov v konaní

pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku
- istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky -úroky z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.04.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004). Keďže žalobca úroky z omeškania
zo sumy 39.332,38 € vo výške 9 % ročne žiadal pôvodne od 08.06.2010 do zaplatenia tejto sumy, pričom
istina tu bola zaplatená dňa 09.06.2014, súd pri výpočte úspechu a neúspechu za rozhodné pre výpočet

výšky úroku z omeškania vzal toto obdobie ( t.j. od 08.06.2010 do 09.06.2014).
Žalovaný nárok- istina s úrokom z omeškania kapitalizovaným ku dňu 09.06.2014 ( deň zaplatenia istiny
do ktorého sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania) tak činí 53.521,13 € ( z toho istina je
39.332,38 € a kapitalizovaný úrok z omeškania je 14.188,75 €).
Prisúdený nárok činí istina vo výške 39.332,38 € a neprisúdený ( zamietnutý) nárok činia úroky z

omeškania vo výške 14.188,75 € ( t.j.9 % ročne zo sumy 39.332,38 € od 08.06.2010 do 09.06.2014).
Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 73,5 % ( t.j. v časti o zaplatenie istiny vo výške 39.332,38 €)
v ktorej bolo žalobe právoplatne vyhovené. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 26,5 % ( t.j. v častio zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39.332,38 € od 08.06.2010 do 09.06.2014
v ktorej bola žaloba zamietnutá).
Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 26,5 % od úspechu žalobcu v rozsahu 73,5 % vznikol

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47 %.
Žalobca trovy konania v zákonnej lehote vyčíslil v podaní zo dňa 16.10.2014 tak, že tieto pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 2.359,50 € a trov jeho právneho zastúpenia vo
výške 5.487,38 €.
Trovy konania žalobcu považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané pozostávajú z náhrady

trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátskou kanceláriou vo výške spolu
3.905,53 € a z iných trov konania vo výške 2.359,50 € titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku
za žalobu.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 7 úkonov právnej služby vo výške spolu 3.496,99
€ ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./
žaloba; 3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 15.10.2012; 4./ vyjadrenie zo dňa 04.02.2013; 5./ zastúpenie

napojednávanídňa11.02.2013;6./vyjadreniekodvolaniužalovanéhozodňa21.05.2013;7./zastúpenie
na pojednávaní dňa 15.10.2014 ) pri sume 499,57 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2
v spojení s § 14 ods.1 písm. a/, b/ a c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 a § 13a ods.1 písm. d/ tejto Vyhlášky v
zneníúčinnomod01.07.2013,čopopripočítanínáhradyvýdavkovnamiestnetelekomunikačnévýdavky

a miestne prepravné / režijný paušál / za 7 hore uvedených úkonov právnej služby vo výške 54,14
€ ( 1á 7,41 € +2á 7,63 € +3á 7,81 €+1á 8,04 €), náhrady cestovných výdavkov vo výške
136,81€ ( za použitie motorového vozidla OPEL INSIGNIA LIMOUSINE HB s priemernou kombinovanou
spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 8,9 l/100 km právnym zástupcom žalobcu
na cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla - Košice do Bardejova a späť dňa 15.10.2012 a dňa

11.02.2013 a za použitie motorového vozidla OPEL ZAFIRA TOURER s priemernou kombinovanou
spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 5,2 l/100 km právnym zástupcom žalobcu
na cestu na pojednávanie z miesta jeho sídla - Košice do Bardejova a späť dňa 15.10.2014 podľa
zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 153,4 km, sume
základnej náhrady 0,183 €/km a cene PHM zistenej postupom podľa § 7 ods.5 posledná veta zák. č.

283/2002 Z.z. 1,577 €/l pri ceste dňa 15.10.2012, 1,497 €/l pri ceste dňa 11.02.2013 a 1,333 €/l pri ceste
dňa 15.10.2014); z náhrady premeškaného času právneho zástupcu žalobcu za 12 polhodín pre dve
cesty Košice - Bardejov a späť dňa 11.02.2013 a dňa 15.10.2014 spolu vo výške 158,52 € podľa § 17
Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb činí na
trovách právneho zastúpenia a náhradách advokáta spolu 3.846,46 €. Keďže advokátska kancelária

zastupujúca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s vyúčtovaním trov konania a v
súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvýšil priznanú náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času o
daň z pridanej hodnoty vo výške 59,07 €. Súd, riadiac sa vyúčtovaním trov konania zo dňa 16.10.2014
vyhotovenéhoprávnymzástupcomžalobcunezvýšilodaňzpridanejhodnotypriznanúodmenuvovýške
3.496,99 € a náhradu na režijnom paušále v sume 54,14 €, a to preto, lebo z týchto položiek daň z

pridanej hodnoty vo vyúčtovaní trov konania žiadaná nebola a súd, viazaný vyúčtovaním trov konania
nemôže v rámci náhrady trov konania priznať nárok, ktorý sa neuplatňuje.
V prípade plného úspechu v spore by teda žalobcovi v zmysle hore uvedeného patrila náhrada trov
konania vo výške 6.265,03 € ( z toho 3.905,53 € ako trovy právneho zastúpenia a 2.359,50 € ako iné
trovy konania). Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu v spore však žalobcovi podľa § 142

ods. 2 OSP patrí len 47 % tejto sumy, teda 2.944,57 € ( z toho 1.835,60 € ako trovy právneho zastúpenia
a 1.108,97 € ako iné trovy konania ).
Trovy konania je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu
žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd uvádza, že v rámci náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu nepriznal odmenu ani

paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné požadované
za úkon právnej služby - výzva na plnenie poistného zo dňa 18.11.2011. Nejedná sa jednak o výdavky
platené v bezprostrednej súvislosti s konaním ( R14/1985 ), resp. výdavky, ktoré možno priznať v
rámci náhrady trov konania podľa § 137 OSP, keďže s výnimkou prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom a spísania žaloby nemožno ostatné úkony vykonané pred začatím konania

považovať za trovy
konania, lebo konanie v zmysle § 82 ods.1 OSP začína dňom keď došiel súdu návrh na jeho začatie.
Naviac normotvorca novelou Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. číslo 209/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2009
výslovne vypustil z § 14 ods.1 písm. c) písomné podanie protistrane ako úkon, za ktorý patrí odmena atento stav ku dňu 18.11.2011 stále platil. Keďže výzva na plnenie poistného je práve písomným podaním
protistrane, ktorého odmeňovanie bolo z vyhlášky vypustené, aj z uvedeného dôvodu trovy spojené s
jej vyhotovením nebolo možné pojať do priznanej náhrady trov konania.

Súd nepriznal ani odmenu a paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné požadované za úkon právnej služby - odvolanie proti rozsudku zo dňa 29.04.2013,
keďže žalobca s týmto svojim odvolaním bol neúspešný a nárok na náhradu trov s ním spojených mu
nevznikol.
Súd nepriznal ani odmenu a paušálnu náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné požadované za úkon právnej služby -vyjadrenie zo dňa 12.10.2014 a to z dôvodu
neúčelnosti. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v tomto podaní argumentuje v prospech svojho
nároku, reagujúc na rozhodnutie odvolacieho súdu ktoré mu bolo riadne doručené ešte dňa 04.06.2014.
Podľa názoru súdu, toto samostatné vyjadrenie, ktoré bolo uskutočnené až viac ako 4 mesiace
po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu, a až bezprostredne pred
nariadeným pojednávaním, ktorého sa následne právny zástupca žalobcu osobne zúčastnil, vyúčtoval

zaň trovy a tieto mu boli priznané nespĺňa kritérium účelnosti vynaložených trov s ním spojených ( § 142
ods. 1 OSP) ako zákonnú podmienku ich náhrady. Za situácie, keď žalobca hoci mal na to dostatočný
priestor uskutoční takéto vyjadrenie faxom až dňa 13.10.2014 o 17:24, t.j. jeden pracovný deň pred
pojednávaním, hoci právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na ústne pojednávanie na ktorom
bolo možné všetky skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení priamo uviesť doručené ešte dňa 31.07.2014

je treba ho považovať za absolútne neúčelné. Zásade hospodárnosti konania a účelnosti vynaložených
trov by zodpovedal len taký postup, pri ktorom by právny zástupca žalobcu skutočnosti uvedené
vo svojom písomnom vyjadrení uviedol buď až priamo na pojednávaní konanom dňa 15.10.2014,
ktorého sa zúčastnil, alebo žeby svoje vyjadrenie súdu zaslal v dostatočnom časovom predstihu pred
pojednávaním, aby bolo možné nielen vyžiadať stanovisko žalovanej strany k takémuto vyjadreniu, ale

aj poskytnúť jej naň dostatočný priestor, keďže v opačnom prípade vyhotovenie takéhoto samostatného
vyjadrenia úplne postráda zmysel a je neúčelné, nakoľko druhému účastníkovi ani súdu už nedáva
priestor akokoľvek naň reagovať inak než až na nariadenom pojednávaní, na ktorom bolo možné všetky
tieto skutočnosti vo vyjadrení obsiahnuté priamo uviesť.
V súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2012 súd nepriznal náhradu za stratu

času. Podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za
predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa
však uvedeného pojednávania zúčastnil advokátsky koncipient advokáta žalobcu, pričom zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta, preto na jej
priznanie chýba akýkoľvek právny podklad. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené v §

24 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí
primerane pre advokátskeho koncipienta - viď § 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.. Advokátsky koncipient
je v zmysle § 64 zák. č. 586/2003 Z.z. v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa preto spravuje
pracovnoprávnymi predpismi. Za čas strávený cestou
koncipienta na pojednávanie mu patrí riadna mzda, preto neprichádza do úvahy duplicitné

kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času. Už len z povahy a účelu náhrady za stratu
času advokáta vyplýva, že nemožno ju stotožňovať napr. s náhradou hotových výdavkov advokáta
ktoré patria aj v prípade, že úkon vykonáva koncipient, lebo na rozdiel od hotových výdavkov, ktoré v
danom čase môžu vzniknúť advokátovi paralelne, ten istý čas advokáta reprezentovaný konkrétnym
časovým úsekom je možné stratiť len raz. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom

prípade, ak úkon právnej služby vykonáva osobne advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom
náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu
za čas počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu ale v dôsledku cestovania to robiť
nemôže. Prisúdená náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je
zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Pri ceste koncipienta na

pojednávanie žiadna strata času advokáta, ktorú by bolo možné nahradiť nevzniká, lebo za tento
čas advokát môže riadne vykonávať svoju odbornú prácu, resp. tento čas tráviť napr. cestou na
iné pojednávanie a koncipient má tento čas odmenený mzdou. Za tento čas preto advokátskemu
koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o
cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí

advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas
tohto času riadne vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas
strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi, potom by za
tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za stratu svojho časustráveného cestou niekam inam ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou.
Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril
svojím zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov, náhrada za stratu času by

bola priznávaná opakovane, čo je v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom § 17 označenej vyhlášky.
Nakoľko pojednávania na tunajšom súde sa dňa 15.10.2012 zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý bol
v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom žalobcu, náhradu za stratu času za uvedené pojednávanie
súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.