Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204000
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714204000.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľa R. proti

odporkyni R., zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou so sídlom Námestie osloboditeľov 25,
071 01 Michalovce, o určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 12.3.2014 domáhal proti odporkyni určenia manželského
výživného v sume 350,00 Eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou nežije v spoločnej
domácnosti od novembra 2001. V júni 2012 mu diagnostikovali rakovinu hrubého čreva a po

nevyhnutných ošetreniach musel podstúpiť 3 operácie, chemoterapiu a od januára 2013 je na plnom
invalidnom dôchodku. Má vysoké výdavky na lieky, hygienu, stravu a prepravu, nakoľko nemôže
používať prostriedky hromadnej prepravy. Bol mu vydaný parkovací preukaz pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím. Jeho príjem je dôchodok vo výške 367,90 Eur mesačne a ten mu nepostačuje
na pokrytie životných nákladov. Odporkyňa pracuje na Mestskom úrade ako hlavná kontrolórka mesta
Michalovce a súčasne podľa jeho informácií má aj iné príjmy, preto navrhuje tieto zistiť dotazom na
Daňovom úrade Michalovce.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľ sa už domáhal manželského výživného v
konaní XC/XXX/XXXX Okresného súdu Michalovce, ale návrh na určenie výživného bol zamietnutý. Od
roku 2013 nenastali žiadne nové skutočnosti na jej strane, pričom navrhovateľ podľa verejne dostupných
informácii podniká.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli manželmi od roku 1982. Z manželstva pochádzajú dve už dospelé deti, a to W.
a X.. Podľa zhodného vyjadrenia účastníkov konania v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2001 a
spolužitie nikdy neobnovili ani na krátky čas. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce XXC/XXX/XXXX
zo dňa 19.11.2014 bolo manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.12.2014.

Navrhovateľ žije sám v obci Koňuš v rodinnom dome. Jeho príjmom je invalidný dôchodok 366,90

Eur mesačne a podľa jeho vyjadrenia má približne 100,00 Eur príjem z podnikateľskej činnosti. K
výdavkom uviedol, že náklady na kúrenie predstavujú 90,00 Eur mesačne, prevádzka automobilu 55,00
Eur mesačne, lieky 35,00 Eur mesačne, elektrina 40,00 Eur mesačne, voda 7,00 Eur mesačne, údržba
domu 30,00 Eur mesačne, zvýšené náklady na hygienu, stravu a ošatenie predstavujú 200,00 Eur. Ďalejuviedol, že pre svoj zdravotný stav má nárok na príplatky na stravu, hygienu a osobný automobil z
úradu práce sociálnych vecí a rodiny, avšak pre vysoký príjem, nakoľko do jeho príjmov sa započítava
aj príjem odporkyne, tieto mu nemôžu byť priznané. Odporkyňa ho pritom ubezpečovala, že na získanie

kompenzácií nemusí byť rozvedený, preto aj vzal späť návrh na rozvod manželstva. Na úrade práce mu
však jednoznačne povedali, že do príjmu sa započítava aj príjem manželky, pretože nie sú rozvedení.
Spochybnil aj výdavky odporkyne, pretože býva v dome s rodičmi, ktorí majú príjem, preto sa musia
podieľať na výdavkoch domácnosti a výdavky na byt v Bratislave, pretože nejde o nevyhnutné výdavky.
Ďalej uviedol, že je pravda, že na výživu svojich detí po odlúčení neprispieval mesačne, ale vždy podľa

svojichmožnostíaschopností,pričomodporkynipoodchodeostalvšetokichmajetokaúspory.Poukázal
na to, že ak by na výživu detí neprispieval, tak je nenormálne, aby sa odporkyňa výživného nedomáhala.
Odporkyňa ani po 13 rokoch odlúčenia neprejavila ochotu sa rozviesť. Okrem príjmu zo zamestnania
má príjem aj zo svojej pedagogickej činnosti na vysokej škole.
Z lekárskych správ predložených navrhovateľom vyplýva, že žalovanému bolo diagnostikované
onkologické ochorenie v roku 2012 a je držiteľom parkovacieho preukazu pre fyzické osoby so

zdravotným postihnutím. Z rozhodnutí úradu práce sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľ
požiadal o kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi, bytového zariadenia a zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Kompenzácie mu podľa
odôvodnenia rozhodnutia neboli priznané, pretože jeho priemerný mesačný príjem a príjem spoločne
posudzovaných osôb za kalendárny rok bol vo výške 775,49 resp. 775,49 Eur. Z komplexného posudku

z 31.10.2012 ďalej vyplýva, že v tej dobe nežil v spoločnej domácnosti s manželkou a býva prechodne
v Michalovciach na ul. Svornosti 10.
Odporkyňa je zamestnaná s mesačným príjmom 1334,00 Eur. Výdavky deklarovala vo výške 1129,00
Eur mesačne, pričom okrem bežných výdavkov na domácnosť uviedla aj výdavky na prevádzku a úver
bytu syna X. v Bratislave a jeho štúdium.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odišiel v roku 2001 a odvtedy ani na
domácnosť ani na deti neprispieval. Syn W.j bol v roku 2001 prvák na vysokej škole a syn X. bol ôsmak
na základnej škole. O synov sa starala sama aj finančne. Synovia majú v súčasnej dobe ukončené
vysokoškolské štúdium, pričom X. pokračuje druhý rok na III. stupni denného štúdia a zároveň na II.
stupni vysokoškolského štúdia na druhej vysokej škole. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú

starobní dôchodcovia. Starší syn je zamestnaný a má vlastný príjem, stará sa ešte o X., ktorý študuje.
Prisvojejvýpovediuviedla,žejepravda,ževyučujenavysokejškole.Zasvojučinnosťvšaknemážiadny
príjem, pretože v rámci svojej činnosti na vysokej škole študuje III. stupeň vysokoškolského štúdia. Jej
príjem oproti konaniu XC/XXX/XXXX sa nezmenil ani jej výdavky. Snažila sa vysporiadať bytovú otázku
syna X., ktorý študuje v Bratislave, ktorému sa zakúpil v tomto meste byt a na ktorý si zobrala úver. S

rozvodom nesúhlasila.
Z potvrdenia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety súd zistil, že odporkyne nie je
zamestnancom tejto vysokej školy, od roku 2011 je externou doktorantkou v študijnom odbore 3.1.14
Sociálna práca.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne

na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
To neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na manželské výživné je potrebné zamietnuť.
Podľa názoru súdu priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V konaní bolo preukázané, a medzi účastníkmi nebolo ani sporné, že nežijú v spoločnej domácnosti
od roku 2001 a že spolužitie ani na čas neobnovili. Zákon o rodine vyžaduje, aby mali manželia v

zásade rovnakú životnú úroveň a vzájomná vyživovacia povinnosť je vyjadrením ekonomickej solidarity
manželov. Táto je odvádzaná od ich rovnakého postavenia v rodine a z práv a povinností vyplývajúcich
z manželského zväzku. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať
si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Ustanovenie § 19 Zákona o rodine
zas vyžaduje, aby sa o uspokojovanie potrieb rodiny starali obaja manželia podľa svojich schopností a

možnosti. Medzi uspokojovanie potrieb rodiny sa ráta aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Právo
oprávneného manžela na výživné od povinného manžela však musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine je súd povinný nie oprávnený skúmať, či priznanie manželského
výživného v konkrétnom prípade je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Účastníci konania neplnia už viac ako trinásť rokov ani jednu z funkcií, ktoré vyžaduje od manželov

Zákon o rodine. Navrhovateľ sa z domácnosti odsťahoval v roku 2001 a prakticky od tej doby žili obaja
účastníci nezávisle na sebe svoj život. Navrhovateľ podľa vlastného vyjadrenia na chod domácnosti
a výživu detí neprispieval. O výchovu a materiálne zabezpečenie detí sa starala výlučne odporkyňa,
ktorá tak robí aj teraz. Navrhovateľ síce uvádzal, že by nebolo logické, aby sa odporkyňa nedomáhala
výživného, ak by sa o deti nestaral, ale podľa vlastnej výpovede pred súdom na ich výživu pravidelne

neprispieval, iba občasnou výpomocou. Súd preto nepovažuje za spravodlivé a v rozpore s dobrými
mravmi, aby po dlhej dobe odlúčenia, keď odporkyňa sama zabezpečovala potreby rodiny, výchovu
a výživu ich spoločných detí, ale aj svoju, požadovať od nej platenie manželského výživného. Z
návrhu je zrejmé, že motívom podania návrhu na výživné bola skutočnosť, že navrhovateľ prišiel o
kompenzácie pre svoje zdravotné postihnutie od úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pretože do

jeho príjmu sa započítali aj príjmy odporkyne ako manželky. Tento dôvod súd nevidí ako dostatočný
argument pre neaplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine na tento prípad. Navrhovateľ tvrdil,
že v otázke posudzovania spoločných príjmov a rozvodu ho odporkyňa zavádzala, pretože tvrdila, že
kompenzácie mu budú priznané, aj keď rozvedení nebudú. Súd by správanie sa odporkyne mohol
hodnotiť ako účelové a úmyselne vedúce k poškodeniu navrhovateľa, ak by bola odporkyňa zbehlá v

tejtooblastialebovtejtooblastipracovala.Navrhovateľjedospelý,vysokoškolskyvzdelaný,pretomunič
nebránilo získať si relevantné informácie zo zákona, či od pracovníkov kompetentných v tejto oblasti a
nespoliehať sa na informácie od odporkyne. Aj keď je pravda, že odporkyňa mala výhrady proti rozvodu,
nakoniechovšakakceptovalaamanželstvoúčastníkovboloprávoplatnerozvedené.Takýmtospôsobom
si mohol navrhovateľ svoje sociálne postavenie vyriešiť už dávno a neviniť zo svojho sociálneho statusu

odporkyňu.
Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ je vážne chorý. Vychádzal však z
toho, že má pravidelný mesačný príjem, a to dôchodok, a časť príjmu má aj z podnikateľskej činnosti.
Príjem deklarovaný navrhovateľom pokrýva ním uvádzané mesačné výdavky. Choroba, aj keď ťažká,
ho nevyradila z bežnej činnosti, pretože je mobilný a dokáže aj pracovať, preto nie je existenčne

závislý na starostlivosti inej osoby. Pri splnení zákonom stanovených podmienok má pre svoje zdravotné
postihnutie nárok aj na kompenzácie v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)