Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219537
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712219537.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie príslušenstva
pohľadávky vo výške 961,01 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 24669/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti

Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/111/2012-17 zo dňa 01. októbra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/111/2012-17 zo dňa 01. októbra 2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 10Er/111/2012-17 zo dňa
01. októbra 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 09431/11 zo dňa 21. novembra 2011 bol vydaný v rozpore
so zákonom. Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom
na povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia zmluvy o úvere, ale aj s poukazom
na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008, na ust. § 1
ods.2 a 3 a § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým bola prevzatá do

právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicou Rady 87/102/EHS zo dňa 22. decembra 1986
o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú spotrebiteľského úveru v znení smernice Rady 90/88/EHS zo dňa 22. februára 1990 a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 98/7/EHS zo dňa 16. februára 1998. Exekučný súd vyhodnotil dohodu
o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako jednu z
neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pri posudzovaní tohto zmluvného

ustanovenia okresný súd vychádzal z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je zabezpečenie
záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy. Konštatoval, že samotná dohoda o vyplnení zmenky je
obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie
nebolo zo spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Exekučný súd zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení
zmenky považoval za také, ktoré umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je podľa
čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS
výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd
oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké
príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 961,01 Eur od 11. júna 2011 do
zaplatenia, tak ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Konštatoval, že v posudzovanej

veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 961,01 Eur spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 961,01 Eur od 11. júna 2011 do zaplatenia, zákonnýmúrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 961,01 Eur od 11. júla 2011 do zaplatenia. Sadzba zmenkového
úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške okresný súd považoval v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázal na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinné

v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, podľa ktorého je zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale
veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Z uvedeného mal okresný súd za to, že je v rozpore s obsahom a účelom
tohto ustanovenia, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe
91,25 % ročne. Podľa názoru okresného súdu je zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom

0,25 % ročne ide o obchádzanie ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15. januára 2009
so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej
výške. Sankčné plnenie v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho
a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore
so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v uvedenej výške je sama
osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a (alebo) riadne.

Exekučný súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len
„RPMN“), pričom podľa Zákona spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy
o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ. Zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom
prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozhodcovský rozsudok
zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za

poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Ďalej exekučný súd zistil, že aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na
samostatnej listine, podľa terminológie smernice 93/13/EHS išlo o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť.
Podľa názoru exekučného súdu, aj keď by si dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli
skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s vopred
stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú. Aj v takom prípade
by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu

rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Považoval za vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy (v
tomto prípade spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces.
V danom prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci
rozhodcovskýsúdpriznaloprávnenémuplneniavzjavnomrozporesprávnymipredpismiaspotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice
2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru exekučného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva
dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim
zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.

Exekučný súd dospel k záveru, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so
zmenkovýmúrokom0,25%dennejeneprimeranoupodmienkou,ktorávosvojichúčinkochadôsledkoch
viedla k tomu, že oprávnenému, ako veriteľovi boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho

zákonnými nárokmi vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Exekučný titul, ktorý má byť podkladom na vykonanie exekúcie je v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a preto nespĺňa formálne a materiálne

náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Z uvedených dôvodov exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,

že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladovposudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom ( § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Namietal nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania
vzbudzoval dôveru v jeho zákonnosť a správnosť ( § 3 O.s.p.). Súd v predmetnej veci aplikoval
na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal za
preukázané podmienky spotrebiteľského vzťahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje

postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Občianskeho zákonníka a
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienky pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Na základe uvedených skutočností
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho zo dňa poriadku,
ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
18. októbra 2012 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 961,01Eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 09431/11 zo dňa 21. novembra 2011, ktorý oprávnený predložil

s vyznačenou doložkou právoplatnosti 12. decembra 2011 a vykonateľnosti 15. decembra 2011.
Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným dňa 13. januára 2011. Oprávnený a povinný sa podľa článku 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu

o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve
spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora, jeho procesný
postup, ktorým bude viesť procesné strany k riešeniu sporov dohodou a ďalšie náležitosti mediácie

vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Dňa 13. januára 2011 bola medzi oprávneným
a povinným uzatvorená Rozhodcovská zmluva. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy „ všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13. januára 2011 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenie zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane sporu o
ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so

záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 13. januára 2011
uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 400 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený

v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky ( formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje
za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu o
úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely zamestnania, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa

ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už

vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovská zmluva koncipovaná v takom znení, ako bola predložená
oprávneným na základe výzvy do súdneho spisu, vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s

poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ju súd posúdil ako absolútne neplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy z 13. januára 2011 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve
o úvere, ktorú uzatvorila povinný ( dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava. Aj keď
je rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z.

je zmluvou medzi dodávateľom a spotrebiteľom ( § 52 OZ). Podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako
podmienku zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 13. januára 2011, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca
2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením

zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej
závisí.“ Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ale bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje

záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných

strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby
z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy

nie je podmienkou poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva spôsobuje zvýšenie nerovnováhy vo vzťahoch medzi dodávateľom

a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám rozhodne vo vopred pripravenom formulári, ktorého obsah
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť o tom, že spory zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť prostredníctvom
navrhovanej osoby, ktorú aj sám vybral. Spotrebiteľovi tak vnúti spôsob riešenia sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania a aj osobu, ktorá bude rozhodcom.Pokiaľ teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže

byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už
sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z uvedeného
vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s
poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.