Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714206809.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu S.. K. K., nar. XX. R. XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, so sídlom Dolná 62,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľ a advokát, v

konaní o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/77/2014-56 z 20. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe o určenie neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500016417 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Y. K., zomrelom

X. Z. XXXX ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 15. 10. 2012 a ktorým žalobca sám sebe
žiadal uložiť povinnosť vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 384,61 Eur. Skutkovým
základom pre žalobu a rozhodnutie okresného súdu bolo tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca
na základe zmluvy o úvere č. 8500016417 z 15. 10. 2012 dostal od žalovaného reálne vyplatených len
616,51 Eur a ku dňu podania žaloby na Okresný súd Zvolen 13. mája 2014 bolo na splátkach úveru
zaplatených žalovanému 231,90 Eur, teda zostáva doplatiť rozdiel týchto súm 384,61 Eur. Dlžník Y. K.

zomrel X. Z. XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Vierou Školníkovou
ako súdnou komisárkou v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17D/108/2013,
Dnot 64/2013 sa žalobca stal jediným a výlučným dedičom po poručiteľovi Y. K.. Žalovaný prihlásil do
dedičstva svoje pohľadávky zo štyroch úverových zmlúv, medzi ktorými je aj pohľadávka žalovaného
z titulu zmluvy o úvere č. 8500016417 vo výške 1 466,23 Eur. Okresný súd v podstate kopírujúc
dôvody žaloby konštatoval, že žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500016417 s právnym predchodcom žalobcu konal v rozpore s dobrými mravmi, keď dojednal úrok
z úveru vo výške 70 % ročne, ktorý viac ako 4x prevyšuje ročnú úrokovú sadzbu používanú bankami
pri spotrebiteľských úveroch s dobou konečnej splatnosti od 1 - 5 rokov. Súd sa zhodol so žalobcom,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500016417 neobsahuje údaj o výške ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej aj „RPMN“), ktorý by bol pre spotrebiteľa jednoznačný, zrozumiteľný a jasný.
Zmluva o úvere neobsahovala ani náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zmluva o
úvere bola formulárová, ktorej obsah spotrebiteľ nemal šancu ovplyvniť alebo zmeniť. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia okresný súd uviedol: „S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie ako aj
medzinárodné smernice, ktorými je Slovenská republika ako člen Európskeho spoločenstva viazaná mal
súd za to, že žaloba je dôvodná a preto vyslovil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným;kedyuložilpovinnosťžalobcovizaplatiťžalovanému

z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 384,61 Eur, ktorá predstavovala rozdiel medzireálne poskytnutou čiastkou úveru právnemu predchodcovi žalobcu a sumou, ktorá bola z titulu úveru
žalovanému uhradená“.
Žalobcu (právneho nástupcu spotrebiteľa) taktiež považoval za spotrebiteľa oslobodeného v tomto

konaní od povinnosti platiť súdne poplatky, preto žalovanému (bez odkazu na príslušný právny predpis
dovoľujúci takéto rozhodnutie) uložil povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu súdny poplatok vo
výške 99,50 Eur.
Rozhodnutie o trovách konania je odôvodnené zásadou úspechu účastníka v konaní a ustanovením §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), avšak pri zdôvodnení výšky trov súd

neuviedol, aký právny predpis aplikoval.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie okresného súdu označil
žalovaný za arbitrárne a nepreskúmateľné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom
právnom posúdení veci, pod ktorým sa rozumie aj použitie nesprávnej právnej normy alebo použitie
správnej normy, ale jej nesprávna interpretácia alebo nesprávna aplikácia. Okresný súd posudzoval

otázku odplaty za úver podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (lex generalis), hoci toto
ustanovenie je vzhľadom na osobitnú právnu úpravu výšky odplaty za úvery v spotrebiteľských vzťahoch
vylúčené. S účinnosťou od 10. 06. 2010 bola výška odplaty za spotrebiteľské úvery regulovaná inak ako
prostredníctvom dobrých mravov. Táto úprava je zahrnutá do § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (lex
specialis), ktorý okresný súd vôbec neaplikoval. Výber príslušnej právnej normy, podľa ktorej bola vec

posudzovaná, nie je okresným súdom žiadnym spôsobom vysvetlený. Prvostupňový súd rozhodol na
základe odkazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa nielen týka skutkovo a
právne odlišnej veci, ale dané rozhodnutie pri svojom rozhodovaní ani nerešpektoval. Podľa rozhodnutia
najvyššieho súdu citovaného prvostupňovým súdom sa má prihliadať k najvyšším úrokovým sadzbám
bánk ako jednému z kritérií pri posudzovaní odplaty. Okresný súd vychádzal z nejakých priemerných

bankových sadzieb, čo odporuje rozhodnutiu, ktoré sám bez opory v zákone použil ako kritérium pre
výklad dobrých mravov. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva aj v tom, že okresný súd neaplikoval
ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dojednanie úrokov vo vyššej
sadzbe než je podľa zákona prípustné, nespôsobuje neplatnosť dojednania úrokov, iba to, že dlžník
nie je viazaný povinnosťou z takéhoto dojednania. Pre posúdenie platnosti zmluvy o revolvingovom

úvere sa mal prvostupňový súd vyporiadať s otázkou, pre ktorý má byť táto zmluva neplatná a či tento
dôvod v zmysle nejakej právnej normy spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Skutkový záver okresného
súdu, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o RPMN nezodpovedá skutočnosti, ide
o nepreskúmateľné tvrdenie súdu. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje hodnotu RPMN úveru,
hodnotu RPMN úveru po vykonaní revolvingu a hodnotu priemernej RPMN. Uvedenie týchto údajov

predpisuje zákonná úprava.
Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietal, že odvolanie bolo podané oneskorene, preto je

potrebné ho odmietnuť. Samotný rozsudok okresného súdu označil za zákonný a vecne správny.

Účastník môže podľa § 201 ods. 1 O. s. p. napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
to zákon nevylučuje. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu, že odvolanie podal žalovaný proti
rozsudku okresného súdu oneskorene v prvom rade skúmal, či bolo odvolanie žalovaným podané v

lehote ustanovenej § 204 ods. 1 O. s. p. do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu,
ktorého smeruje.

Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 20. 11. 2014, písomne vyhotovený 17. 12.
2014 a vypravený účastníkom 22. 12. 2014. Za žalobcu prevzala advokátka JUDr. Marta Ivaničová

rozsudok okresného súdu 7. januára 2015 a za žalovaného právna zástupkyňa žalovaného Advokátska
kanceláriaJUDr.AndreaCviková.NadoručenkeoprevzatírozsudkuprvostupňovéhosúduAdvokátskou
kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou je vyznačený nesprávny dátum prevzatia 2. december 2015, ktorý
nekorešponduje s dennou pečiatkou o vrátení doručenky po prevzatí zásielky zástupcom žalovaného z
Pošty Bratislava I, kde je vyznačený dátum 2. januára 2015. Nesprávnosť dátumu prevzatia uvádzaného

zástupcom žalovaného vyplýva aj z tej skutočnosti, že rozsudok okresného súdu bol odoslaný
účastníkom podľa záznamu na č. l. 68 spisu iba 22. 12. 2014, preto nie je možné, aby žalovaný prevzal
rozsudok 2. decembra 2015. Odvolací súd za dátum doručenia rozsudku okresného súdu právnej
zástupkyni žalovaného považuje dátum 2. január 2015. Dňom 3. januára 2015 začala žalovanémuplynúť 15 dňová odvolacia lehota podľa § 57 ods. 1 O. s. p. a jej posledný deň pripadol na sobotu
17. januára 2015. Odvolací súd si vyžiadal od žalovaného poštový podací hárok na preukázanie, kedy
bolo odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané na poštu. Právny zástupca žalovaného kópiou

podacieho hárku z 19. januára 2015, potvrdeného poštou v Bratislave preukázal, že zásielku pod č.
R 01972740 (obálka s týmto označením je žurnalizovaná na č. l. 72 spisu) podal na poštovú prepravu
19. januára 2015. Dátum z podacieho hárku je totožný s dátumom Pošty Bratislava I na obálke, v ktorej
bolo odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu.

Podľa § 57 ods. 2 O. s. p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ak posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odvolania žalovanému pripadol na sobotu 17. januára

2015, v zmysle § 57 ods. 2 O. s. p. sa posledný deň lehoty presunul na najbližší pracovný deň, ktorý
je 19. január 2015. Po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu bolo podané
včas oprávnenou osobou, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie, považujúc odvolanie žalovaného za dôvodné.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 13. mája 2014 sa domáhal žalobca rozhodnutia o
dvoch nárokoch: o určení neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným (žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p.) a zároveň o povinnosti žalobcu vydať žalovanému
bezdôvodné obohatenie vo výške 384,61 Eur (žaloba podľa § 80 písm. b/ O. s. p.). Procesnou

podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je existencia
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodňuje,
z akého dôvodu sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej ešte medzi
nebohým X K. a žalovaným, čo bolo podnetom na podanie takéhoto návrhu a prípustnosťou žaloby
v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sa nezaoberal vôbec ani okresný súd. Čo mohlo byť dôvodom na

podanie žaloby v tejto veci môže odvolací súd usudzovať len z doložených listinných dôkazov žalobcom,
konkrétne z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/108/2013 z 05. 12. 2013, na základe ktorého žalobca
dedil po svojom bratovi Y. K., zomrelom XXX,XXXX XXXX majetok v čistej hodnote 1 683,89 Eur.
Všeobecná cena majetku poručiteľa bola určená na 8 519,57 Eur a výška dlhov poručiteľa z dôvodu 5
zmlúv o úvere a nákladov spojených s pohrebom poručiteľa až na 6 835,68 Eur. Zo spisu nie je možné

zistiť, či sa žalovaný proti žalobcovi domáha nejakého plnenia, napríklad podľa § 470 Občianskeho
zákonníka. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere č. 8500016417 z 12. 10. 2012. Nejaví sa
potom logické jeho tvrdenie v žalobe, že miestna príslušnosť súdu je daná ustanovením § 87 písm.
f) O. s. p. (popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má
bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy), ani konanie okresného súdu vo veci

bez zaplatenia súdneho poplatku za návrh a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok
z návrhu zrejme podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným môže byť odvodený len od ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
preto bolo povinnosťou žalobcu zdôvodniť, aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500016417 z 12. 10. 2012 a súdu pred vecným rozhodnutím o žalobe

na určenie neplatnosti zmluvy skúmať procesnú prípustnosť takejto žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31. júla 2009, predmetom
ktorého bolo posúdenie správnosti rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci určenia
neplatnostizmluvyoúvereaneplatnostizmluvyozabezpečenízáväzkuprevodomprávaknehnuteľnosti

na návrh spotrebiteľa vyslovil záver, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere
alebo pôžičke má spotrebiteľ, ktorý potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad
rámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsaodplaty
úrokov a poplatkov. Odlišný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 16. marca
2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015, ktorým zamietol dovolanie účastníka v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
takomto určení s odôvodnením, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy, či už celkom alebo čiastočne, by
neodstránilo stav právnej neistoty medzi účastníkmi, pretože by to nezabránilo veriteľovi z tejto zmluvy
domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia (t. j. vrátenia toho, čonavrhovateľpodľazmluvydostal).Vyriešiťotázku,t.j.spor,čiboloplnenénaexistujúcialeboneexistujúci
záväzok je možné podľa názoru dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 8Cdo/251/2015 v konaní o návrhu
na plnenie.

Existencia naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení je podmienkou úspešnosti návrhu na
začatie konania podľa § 80 písm. c) O. s. p.. Jeho nedostatok je samostatným dôvodom na zamietnutie
návrhu s určovacím petitom. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je
potrebné vždy skúmať vo vzťahu ku konkrétnemu navrhovanému petitu, preto musí žalobca už v žalobe

vysvetliť, akým spôsobom žaloba o určenie odstráni stav neistoty účastníkov právneho vzťahu, aký spor
sa určovacím výrokom rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého sporu vytvorí pevný základ. Z
dôvodov žaloby ani odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zistiteľné, akým spôsobom ovplyvní
právne postavenie žalobcu výrok o určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel jeho
právny predchodca so žalovaným. Okresný súd sa nevyporiadal ani s obranou žalovaného prednesenou
vo vyjadrení k žalobe z 13. augusta 2014, že právny nástupca účastníka zmluvného vzťahu je viazaný

zmluvným prejavom svojho právneho predchodcu a žalobca nie je oprávnený meniť a popierať prejav
vôle svojho právneho predchodcu naviac bez toho, aby pritom rešpektoval aspoň základné princípy
zmluvného práva.

Dôvodná je tiež námietka žalovaného, že v návrhu na začatie konania žalobca nezdôvodnil, ako

tvrdená (avšak nepreukázaná absencia náležitostí zmluvy o úvere) spôsobuje jej neplatnosť. Rovnakú
výtku predniesol žalovaný aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v odvolaní. Okresný súd v rozsudku cituje
ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí právny úkon urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, zároveň aj ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka,
ktorý za neplatný právny úkon považuje taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, ale z dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu
nie je zistiteľné, pod ktoré zákonné ustanovenie podriadil svoje skutkové zistenia a čo ho viedlo k záveru
o neplatnosti celej zmluvy o úvere. Za rozporné s dobrými mravmi označil okresný súd na 10 strane
rozhodnutia iba dojednanie účastníkov zmluvy o výške úroku a pri súčasnej citácii ustanovenia § 41
Občianskeho zákonníka o možnej čiastočnej neplatnosti právneho úkonu pozabudol zdôvodniť, prečo

považoval celú zmluvu o úvere za neplatnú, ak len dojednanie o výške úrokov z úveru odporuje dobrým
mravom. Záver okresného súdu, že v zmluve o revolvingovom úvere absentujú náležitosti vymedzené v
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch by mohol viesť iba k posúdeniu,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, ako to uvádza § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a okresný
súd v poslednom odseku na 8 strane svojho rozsudku.

Bez väzby na ďalší text odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú na 4 a 5 strane rozhodnutia
okresného súdu uvedené čísla a názvy smerníc Rady a Európskeho parlamentu. Z dôvodov
rozhodnutia okresného súdu nie je zistiteľné, či na posúdenie právneho vzťahu účastníkov aplikoval
uvedené smernice alebo ich iba použil na interpretáciu vnútroštátneho práva. Eurokonformný výklad

vnútroštátneho práva prichádza do úvahy iba vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva
súdnemu orgánu priestor na voľnú úvahu. Eurokonformná interpretácia môže poslúžiť aj na účely
vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho predpisu ustanoveniami práva únie.

Peňažná suma vo výške 384,61 Eur, o zaplatenie ktorých v prospech žalovaného žaluje žalobca sám

seba, je v žalobe označená ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru právnemu predchodcovi
žalobcu vo výške 616,51 Eur a na úver splatenej sumy do dňa podania žaloby vo výške 231,90
Eur. Žalobca ani skutkovo nezdôvodnil, prečo by ho mal súd zaväzovať na zaplatenie tejto sumy
žalovanému rozhodnutím, pokiaľ sa domnieva, že táto suma žalovanému patrí. Nevysvetlil, z akého
dôvodu neplní žalovanému dobrovoľne, ani z čoho odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie

žaloby na plnenie v prospech veriteľa. Okresný súd kvalifikuje túto sumu na 10 a 11 strane dôvodov
svojho rozhodnutia ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Toto
zákonné ustanovenie považuje za bezdôvodné obohatenie majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zo skutočností, že okresný súd

vyhovel návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd vyvodzuje, že sumu
384,61 Eur považuje okresný súd za bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z neplatného právneho
úkonu. Povinným subjektom zo záväzku z bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí. V rozsudku okresného súdu nie je vysvetlené, akým spôsobom sa žalobca naúkor žalovaného bezdôvodne obohatil, aké plnenie získal žalobca zo zmluvy o revolvingovom úvere
uzavretej medzi Pavlom Lukáčom a žalovaným a prečo práve žalobca je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie žalovanému. Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 28Cdo/569/2014 z 15. 07.

2014 konštatoval, že dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom
si vrátiť všetko, čo plnením zo zmluvy nadobudli, ako to výslovne ustanovuje § 457 Občianskeho
zákonníka. Z neho súčasne vyplýva, že ak spočíva bezdôvodné obohatenie plnení na základe neplatnej
zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu len jej účastníci. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s
plnením z neplatnej zmluvy obohatil aj niekto iný, alebo či v súvislosti s plnením z tejto zmluvy došlo k

bezdôvodnému obohateniu aj na úkor niekoho iného. Vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je
teda daná len na strane účastníkov zmluvy.

I keď synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom plnenia z neplatnej zmluvy vyplýva priamo z § 457
Občianskeho zákonníka, má sa okresný súd pre správne posúdenie žaloby o zaplatenie sumy 384,61
Eur žalobcom žalovanému zaoberať tým, či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje

aktívne legitimovaný účastník. V prípade vzájomného plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy sú obidve
zmluvné strany zároveň povinným aj oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, ktoré
získali na základe neplatnej zmluvy, okresný súd však vôbec neriešil, či medzi účastníkmi konania
je právny vzťah z bezdôvodného obohatenia alebo iný. Ak sa žalovaný ako veriteľ nedomáha proti
žalobcovi plnenia zo zmluvy o úvere č. 8500016417 (aspoň to zo spisu nevyplýva), nie je súdom prvého

stupňa vysvetlené, na základe akého zákonného ustanovenia žalobcu a súd toto plnenie žalovanému
nanucujú.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku,pretoževňomniejestručne,jasneavýstižnevysvetlené,ktoréskutočnostipovažoval

okresný súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je presvedčivé, ale
rozporuplné a odvolacím súdom nepreskúmateľné. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nesprávne si vyložil ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie naliehavého právneho

záujmu podľa § 80 písm. c) O. s. p. na prvom určovacom výroku nedostatočne zistil skutkový stav,
keď neskúmal, akým spôsobom môže rozhodnutie okresného súdu o určenie neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Odvolací súd na základe týchto zistení
rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
v prvom rade výzve súd žalobcu, aby odôvodnil, prečo sa považuje za spotrebiteľa v právnom vzťahu

so žalovaným, aký má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere č. 8500016417
uzavretej 15. 10. 2012 medzi Y. K. a žalovaným, z akého dôvodu neplní žalovanému dobrovoľne sumu
384,61 Eur a prečo potrebuje rozhodnutie súdu ukladajúce žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
práve túto sumu, či žalovaný žiada od neho mimosúdne alebo v súdnom konaní plniť na základe zmluvy
o úvere č. 8500016417 uzavretej s právnym predchodcom žalobcu. Následne okresný súd znovu posúdi

právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania a svoj záver stručne, jasne a zrozumiteľne vyjadrí aj v
dôvodoch svojho rozhodnutia a rovnakým spôsobom odôvodní aj svoje právne závery, na ktorých bude
jeho rozhodnutie postavené. Pokiaľ dospeje okresný súd opäť k názoru, že žalobca je v tomto konaní
oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych
poplatkoch, svoje úvahy konkretizuje a odôvodní, rovnako tak povinnosť žalovaného zaplatiť súdny

poplatok za návrh na účet súdu a vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania je potrebné odôvodniť
nielen základ súdneho rozhodnutia podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ale zdôvodniť
aj výšku priznaných trov, ktorémukoľvek účastníkovi. V novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3 O. s. p.
rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.