Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Alena Ernestová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Er/52/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605202367
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7605202367.3

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému O..
C. M., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, F. T. J. F. R., U. XXX/X, vedenej u súdneho exekútora Mgr.
Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX
126/05R, o vymoženie istiny 1.997,44 eur (60.175,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská
Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 80,86 eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy
uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí č. 700-227-4105/2002-5 zo
dňa 30.1.2002 a č. 700-249-4105/2003-5 zo dňa 28.7.2003, vydal dňa 14.3.2005 poverenie na výkon
exekúcie pod číslom 5810 003281* pre súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský

úrad Spišská Nová Ves, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 1.997,44 eur (60.175,- Sk) a trov
exekúcie.

Uznesením č. k. 5Er/52/2005-12 zo dňa 10.6.2013 súd exekúciu v časti istiny vymáhanej na základe
rozhodnutia č. 700-227-4105/2002-5 zo dňa 30.1.2002 zastavil z dôvodu preklúzie. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.10.2013.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie
exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie nastala skutočnosť
znemožňujúca ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to úmrtie povinného. Povinný zomrel dňa 3.11.2015,
pričom dedičské konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2D/194/2015, bolo zastavené
pre nemajetnosť povinného. Uvedené možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen"Exekučnýporiadok").Vpodnetezároveňsúdny
exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené vo
vyúčtovaní trov exekúcie v sume 86,64 eur. Prílohou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie, fotokópia
uznesenia č. k. 2D 194/2015-21 zo dňa 17.12.2015 a spis sp. zn. EX 126/05R.

Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len"Exekučný poriadok"), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46
ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania

začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.8.2005, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 31.8.2005, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby
sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto
podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri
nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor
nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.

Súd mal z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2D/194/2015-21 zo dňa 17.12.2015, preukázané, že
povinný zomrel dňa 03.11.2015, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 21.02.2005. Po
nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 2D/194/2015-21 zo dňa 17.12.2015
zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k.

2D/194/2015-21 nadobudlo právoplatnosť dňom 28.12.2015, čo do výroku o zastavení konania a dňom
13.1.2016, čo do výroku o trovách konania.

Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času.Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
31.8.2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,

za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora,

a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov
exekúcie a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je
skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené
pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 8/2011 zo dňa 31.5.2012, sp. zn. 5 M Cdo 9/2011 zo
dňa 1.2.2012, sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 35.7.2012 a iné) v danom prípade sa jedná o zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Súdnyexekútorvyčísliltrovyexekúcievcelkovejsume86,64eurvrátaneDPHvovyčíslenítrovexekúcie,
ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy
boli účelne vynaložené vo výške 80,86 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri
tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume
46,48 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie 2 x

(zo dňa 25.4.2005 a zo dňa 10.1.2012), doručenie exekučného príkazu 2 x (zo dňa 25.4.2005 a zo
dňa 10.1.2012), každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3 x
( Sociálna poisťovňa - dňa 5.2.2008, 12.1.2012, dňa 14.7.2013, každé zisťovanie účtu povinného, každé
ďalšie zisťovanie majetku povinného 3 x (kataster, ISEB - vozidlá, dražba JUDr. Ďurková). V rámci trov
exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v

sume poštovného 19,-- eur za poštové služby (9 x 1,40 eur + 4 x 1,60 eur), v sume 1,66 eur za kolkové
známky a v sume 0,24 eur poplatok za elektronické lustrácie (ISEB). Trovy exekúcie účelne vynaložené
súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 67,38 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal,
že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 13,48
eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške

predstavujú sumu 80,86 eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi 3,32 eur ako odmenu za úkon doručenie upovedomenia o spôsobe
vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti (22.6.2005), keďže vykonanie takéhoto úkonu nemal z
exekútorského spisu sp. zn. EX 126/05R preukázané. Ďalej súd nepriznal v rámci hotových výdavkov

náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,55 eur, keďže súd nemal
preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a
doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za
poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravytrov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku,
nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to
aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu

exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného

poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.