Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 16, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233674
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113233674.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. P. XXX, V. X., 2/ G. G., J.. XX.XX.XXXX, G. P. XXX, V.
Y., obaja právne zast. JUDr. Tatiana Polková, advokátka so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody vo
výške 7.185,66 Eur Sk s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ sumu vo výške 7.185,66
Eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ trovy konania vo výške
20,- Eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 2.208,92 Eur titulom trov právneho zastúpenia
na účet právneho zástupcu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľa v rade 2/, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.10.2013 sa navrhovatelia domáhali
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 7.185,66 Eur titulom náhrady škody, ktorá im vznikla nesprávnym
úradným postupom pracovníkov polície, ktorí bez zákonného dôvodu nevrátili navrhovateľom osobné
motorové vozidlo v zákonom stanovenej lehote a vozidlo dali do úschovy.

Spolu s návrhom predložili potvrdenie o zaistení veci; znalecký posudok č. XX/XXXX; potvrdenie o
odovzdaní vozidla; potvrdenka o prevoze vozidla; faktúru č. XXXXXXXXX; vyúčtovanie znaleckého
posudku.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a právneho zástupcu
navrhovateľov.
Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorý bol napadnutý odvolaním,

na základe čoho Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením zo dňa 29.09.2014, č.k. XXCo/XXX/
XXXX, napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, odvolací súd nespochybňuje
existenciu nesprávneho úradného postupu, avšak okresný súd podľa odvolacieho súdu, zrozumiteľne
a logicky nevysvetlil, v čom spočívalo pochybenie policajných orgánov v zmysle § 21 zák.č. 171/1993
Z.z. (6.strana uznesenia)
Zároveň uviedol, že záver okresného súdu o existencii nesprávneho úradného postupu z hľadiska

časovej pôsobnosti, je predčasný. (7.strana uznesenia)
Odvolací súd teda rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s úlohou okresnému súdu vyzvať
navrhovateľa podľa § 43 O.s.p. na doplnenie rozhodujúcich skutočností žaloby o uvedenie, v čom podľa
navrhovateľov spočíval nesprávny úradný postup policajných orgánov a následne preskúma úradnýpostup policajných orgánov v časovom období od 04.08.2003 v súvislosti so zaistením motorového
vozidla navrhovateľov 1/ a 2/ až do jeho vydania 12.06.2012 a posúdi, či ide o porušenie právnou normou
ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho

orgánu.

Súd následne postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu.

Súd sa najprv zaoberal vecnou legitimáciou v zmysle § 103 O.s.p.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.
Podľa § 21 ods. 2 O.s.p. za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec
týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a
povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené
nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Súd dospel k záveru, že odporca, ktorým je štát - Slovenská republika, je správne v konaní zastúpený
podľa uvedených zákonných ustanovení ústredným orgánom, a to Ministerstvom vnútra SR, nakoľko v
konaní o náhradu škody je napadnutá správnosť úradného postupu policajného orgánu.

Súdustálil,ževecpoprávnejstránkedopadápodrežimzákonač.58/1969Zb.,upravujúcizodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jej nesprávnym úradným postupom.

Odporca namietal, že v danej veci neeviduje žiadosť navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, preto má za to, že nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 9 ods.1 zák.č.
58/1969 Zb. v spojení s § 10 zák.č. 58/1969 Zb., v dôsledku čoho by mal súd konanie zastaviť v zmysle

§ 104 ods.2 O.s.p.

Súd mal zistené, že skutočne nebola podaná žiadosť navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody.

V zmysle § 9 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom

stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Vzmysle§10zák.č.58/1969Zb.akústrednýorgánneuspokojínárokpoškodenéhodošiestichmesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.Súd poukazuje na to, že je nutné rozlišovať škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a škodou
spôsobenou nezákonným rozhodnutím, lebo tieto nároky sa uplatňujú rozdielne.
Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom sa predbežne neprerokováva podľa § 9 ods.1 zák.č.

58/1969 Zb. Prerokováva sa len škoda nezákonným rozhodnutím.
Vdanomprípadeideokonanie,onáhraduškody,ktorejpríčinouvznikujepráveneprávnyúradnýpostup.
V zmysle § 9 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. sa škoda vopred prerokováva iba v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, či rozhodnutím o väzbe alebo treste. Teda nie aj v dôsledku nesprávneho úradného
postupu.

Z toho dôvodu nie je potrebná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. (uznesenie
NS SR z 20.03.2012 sp.zn. 5M Cdo 13/2010,...)
Na základe uvedeného súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre konanie a námietky
odporcu sú neopodstatnené.
Pokiaľ odporca tvrdil, že v danom prípade by bolo vhodné použiť analogicky ustanovenie § 9 cit.zák.
a požadovať nárok vopred prerokovať aj v danom prípade pri škode spôsobenej neprávnym úradným

postupom, tento názor nemá právny základ a nie je možné použiť analógiu. Citované zákonné
ustanovenie presne špecifikuje, kedy je potrebná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a škoda vzniknutá titulom nesprávneho úradného postupu tam nie je uvedená, čo znamená, že
žiadosť sa nevyžaduje, čo vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. (5M Cdo 5/2010,...)

Súdvzmysle§122anasl.O.s.p.vykonaldokazovanie,atovyjadrenímsaprávnehozástupcuodporkyne
a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom postupoval v zmysle
intencií odvolacieho súdu, na základe ktorého vyzval navrhovateľov v zmysle § 43 O.s.p.
Na základe výzvy v zmysle § 43 O.s.p. právny zástupca navrhovateľov doplnil, či odstránil vady podaním
zo dňa 23.01.20145. (l.č. 175) Preto súd pokračoval v konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa 1/, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľov
a odporcu a oboznámením sa listinami, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, ako aj pripojený spis
tunajšieho súdu XC/XX/XXXX.

Pre právne posúdenie v konkrétnej prejednávanej veci má zásadný právny význam zodpovedanie
otázky, či sa navrhovatelia stali „vlastníkmi" osobného motorového vozidla M. V. na základe kúpnej
zmluvy. Od vyriešenia tejto rozhodujúcej právnej otázky závisí aj právne posúdenie, či bol nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu (pretože postup orgánu štátu - KR PZ v Žiline po formálnej
stránke nepochybne vykazuje znaky nesprávneho postupu) zasiahnuté do ich vlastníckeho práva s

následnouzodpovednosťouštátuzaspôsobenúškodu.Bolopotrebnépretoprejudiciálneskúmaťotázku
vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnému motorovému vozidlu na zistenie, či navrhovatelia
nadobudli vlastníctvo k predmetnému vozidlu od vlastníka a teda či titulom vlastníckeho práva požíva
právnu ochranu.

Navrhovateľ v rade 1/ za trvania manželstva s navrhovateľkou v rade 2/ platne uzatvoril kúpnu zmluvu
ako kupujúci dňa 25.08.2001, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. M. V.. Vozidlo kúpil
od Š. V., ktorý bol riadne evidovaný ako držiteľ vozidla aj v technickom preukaze.
Dňa 30.07.2001 bol vyhotovený protokol o kontrole vozidla pred schválením technickej spôsobilosti na
premávku na pozemných komunikáciách, podľa ktorého neboli zistené žiadny nedostatky. Následne bol

vydaný technický preukaz.
Je nepochybné, že hoci kúpnu zmluvu uzavrel iba navrhovateľ v rade 1/ ako kupujúci, bolo to za trvania
manželstva s navrhovateľkou v rade 2/, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniklo
a teda trvá, preto vozidlo patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a preto je daná ich aktívna
legitimácia.

Podľa § 21 ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov
vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je
potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní,
alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného

štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným
opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento
zákon neustanovuje inak.Podľa § 21 ods.9 zák.č. 171/1993 Z.z. ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej
bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú
vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby

si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné
právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde,
je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec
uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci
oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v

súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote
podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju
neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

Dňa 04.08.2003 bolo predmetné vozidlo zaistené príslušným policajným orgánom, čo vyplýva aj z
potvrdenia o zaistení veci, keďže bolo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo

priestupku. (l.č. 44 obsahu spisu)

Je nepochybné, že vozidlo nebolo navrhovateľom vrátené po uplynutí 90-dňovej lehoty, v dôsledku čoho
sa navrhovatelia domáhali svojho práva na príslušnom súde žalobou o vydanie veci, č.k. XC/XX/XXXX,
pričom pred podaním žaloby žiadali KR PZ v Žiline zo dňa 16.03.2005 o vrátenie vozidla a nemali

vedomosť o tom, že by nejaká ďalšia osoba prejavila vlastnícke právo o dané vozidlo.

Z oznámenia KR PZ v Žiline zo dňa 14.10.2003 (l.č. 53 pripojeného spisu) vyplýva, že nakoľko vznikla
pochybnosť, či predmetné vozidlo je skutočne vozidlom, ktoré bolo odcudzené v X., navrhovatelia boli
odkázaní na občianskoprávne konanie a vozidlo bolo uložené do úschovy.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.10.2010, č.k. XC/XX/XXXX, súd uložil Krajskému
riaditeľstvu policajného zboru v Žiline vydať navrhovateľom predmetné osobné motorové vozidlo, a to
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, dňa 24.04.2012, vykonateľné 28.04.2012.

Súd mal zistené, že predmetné vozidlo bolo vydané až dňa 12.06.2012. (l.č. 17)

Podľa navrhovateľov vozidlo im bolo vydané nepojazdné, preto bol nutný prevoz vozidla Záchranným
systémom, Slovakia, čo vyplýva aj z potvrdenky č. 15 zo dňa 13.06.2012. (l.č.18)

Vozidlo tak bolo v úschove takmer 9 rokov.

Podľa vyjadrenia odporcu, vykonaným dokazovaním policajného orgánu vznikla pochybnosť o tom, či
predbežne zaistené motorové vozidlo patrí navrhovateľom vzhľadom k tomu, že poisťovňa K., ktorá
nadobudla vlastnícke právo k vozidlu odškodnením pôvodného majiteľa O. H., prejavila záujem o

vrátenie vozidla.
- súd poukazuje na to, že nie je správny názor domnievať sa, že daná poisťovňa nadobudla automaticky
vlastnícke právo k vozidlo len tým, že odškodnila nejakú osobu.
Odporca má na základe uvedeného za to, že Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline postupovalo správne, keď
vozidlo zadržalo, lebo vzniklo dôvodné podozrenie, že vozidlo súvisí s trestným činom krádeže, pričom

postupovalo podľa § 21 ods.9 zák.č. 171/1993 Z.z., keďže si nárokovalo viac osôb vlastnícke právo na
dané vozidlo. Odstránenie pochybností ohľadom vlastníckeho práva k zaistenej veci neprináležalo KR
PZ v Žiline.

Súd mal zistené, že KR PZ v Žiline sa dozvedelo z faxovej správy Národnej ústredne Interpol Bratislava

zo dňa 04.12.2003, že poisťovňa K. má záujem si uplatniť nárok na predmetné vozidlo, keďže odškodnila
pôvodného majiteľa.

Podľa uvedenia odporcu na základe uvedeného preto KR PZ v Žiline správne postupovalo v zmysle §
21 ods.9 zák.č. 171/1993 Z.z.

Súd však poukazuje na to, že táto skutočnosť (záujem uplatniť si) vyšla najavo až z faxovej správy zo
dňa 04.12.2003, avšak vozidlo bolo zaistené dňa 04.08.2003, teda pochybnosť, na ktorú sa odporcaodvoláva ako dôvod pre postup v zmysle § 21 ods.9 zák.č. 171/1993 Z.z., vyšla najavo až po uplynutí
90-dňovej lehoty a v čase, keď vozidlo bolo už v úschove.
Doba zaistenia môže trvať najviac 90 dní.

Napriek tomu KR PZ v Žiline po uplynutí tejto lehoty vozidlo nevydalo navrhovateľom, ale naďalej
zadržiavalo odvolávajúc sa na § 21 ods.9 cit.zák.

Keďže uvádzaná skutočnosť bola známa až po uplynutí 90-dňovej lehoty, nebol splnený tento dôvod
ako jeden zo zákonných dôvodov pre uloženie do úschovy a teda tento dôvod nemohol byť dôvodom

pre uloženie do úschovy.

Ďalším zákonným dôvodom pre uloženie do úschovy je vznik pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí
osobe, ktorej bola zaistená.
Podľa oznámenia KR PZ v Žiline zo dňa 14.10.2003 vyplýva, že uloženie do úschovy bolo z dôvodu, že
vznikla pochybnosť, či predmetné vozidlo je skutočne vozidlom, ktoré bolo odcudzené v X.

Uvádzaný dôvod však nie je dôvodom v zmysle § 21 zák.č. 171/1993 Z.z.
Teda nebol splnený žiadny zo zákonom stanovených dôvodov.
Taktiežjepotrebné,abypochybnosťvlastníckehoprávabolapočasplynutia90-dňovejlehoty.Akdovtedy
nie je, je potrebné zaistenú vec vrátiť, vydať. Odporca však odôvodňoval správnosť postupu KR PZ v
Žiline tým, že vznikla pochybnosť, či dané vozidlo bolo odcudzené v X., čo je však bez opory zákona.

Jepotrebnézdôrazniť,žezoznámeniaKRPZvŽilinezodňa14.10.2003vyplýva,ževzniklapochybnosť,
či predmetné vozidlo je skutočne vozidlom, ktoré bolo odcudzené v X.. Avšak v zmysle § 21 cit.zák.
do úschovy je možné uložiť zaistenú vec vtedy, ak vzniknú pochybnosti, či zaistená vec patrí osobe,
ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba. Z uvedeného oznámenia KR
PZ v Žiline je zrejmé, že pochybnosť síce vznikla, ale v tom zmysle, či predmetné vozidlo je skutočne

odcudzeným vozidlom a zároveň poisťovňa K. oznámila až 04.12.2003, že má záujme uplatniť si nárok
na predmetné vozidlo, teda v čase, keď vozidlo už bolo dané do úschovy.
Z uvedeného je zrejmé, že ani jedna z dvoch možných podmienok uloženia do úschovy nebola splnená
v čase uplynutia lehoty pre zaistenia, pričom aj sám odporca jednoznačne uviedol, že tieto podmienky
musia byť splnené najneskôr v 90.deň trvania zaistenia vozidla.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konkrétnom prípade napriek
pochybnostiam o práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu policajné orgány postupovali
v rozpore s ust. § 21 zák.č. 171/93 Z.z. a ich konanie vykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu v zmysle zák.č. 58/69 Zb., ako aj skutočnosti, že v takomto prípade je povinným subjektom
zodpovednostného vzťahu podľa zák.č. 58/69 Zb. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Tento

orgán štát nezastupuje, ale priamo zo zákona za štát koná svojím pracovníkom, poprípade pracovníkom
iného orgánu, ktorého tým poveril. Ústredným orgánom, s ktorým sa má vec prejednať, a ktorý koná zo
zákona za štát, je ministerstvo vnútra.
Odporca v konaní vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko mal za to, že nárok navrhovateľov je
premlčaný najneskôr od 05.11.2006, kedy uplynula 90-dňová lehota.

Podľa § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. sa právo na náhradu škody podľa tohto zákona premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Je nepochybné, že dňa 04.08.2003 bolo predmetné vozidlo navrhovateľov zaistené a nebolo vydané ani
v lehote 90 dní, nakoľko, ako bolo navrhovateľom oznámené, vozidlo bude dané do úschovy, nakoľko
sú pochybnosti, či predmetné vozidlo bolo skutočne odcudzené v X..

- súd poukazuje na to, že taký postup KR PZ v Žiline nie je v súlade s § 21 ods. 9 zák.č. 171/1993 Z.z.,
na ktorý sa odporca odvolával.
Vozidlo bolo vydané navrhovateľom až dňa 12.06.2012, pričom navrhovatelia až jeho vydaním zistili,
že vozidlo je nepojazdné, teda že im vznikla škoda na predmetnom vozidle. Navrhovatelia už v
samotnej žalobe uviedli, že sa nedomáhajú nemajetkovej ujmy za čas zadržiavania vozidla, ale z dôvodu

vzniknutej škody na vozidle v dôsledku, že bolo dané do úschovy v rozpore so zákonom a teda bez
ohľadu na trvanie úschovy.
Teda s poukazom na § 22 ods.1 zák.č. 58/1969 Zb. je nepochybné, že pre začiatok premlčacej lehoty
je podstatný okamih, kedy sa poškodení navrhovatelia dozvedeli o škode a to mohli vedieť najskôr jeho
vydaním, t.j. 12.06.2012, kedy zistili, že vozidlo je nepojazdné a muselo byť iným vozidlom prepravené

na miesto určené navrhovateľmi. Začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku
nesprávnehoúradnéhopostupusanespájasvedomosťoupoškodenéhootom,ktozaškoduzodpovedá,
ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípade kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená
(konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, ktoza škodu zodpovedá - v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. za škodu je zodpovedný vždy štát. Jediným
predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode.
Poškodený sa o škode dozvie vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik

škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zák.č. 58/1969 Zb., preto nie je
určujúce, či napríklad nesprávnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté
následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania boli poškodenému
známe.(5MCdo/13/2010 z 20.03.2014)
Navrhovatelia sa podľa uvedenia ich právneho zástupcu dozvedeli o výške škody až po vypracovaní

znaleckého posudku dňa 22.03.2013, pričom podstatné je, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s
nesprávnym postupom KR PZ v Žiline, teda z dôvodu dania do úschovy, a to bez ohľadu na jej dĺžku
trvania.
Na základe uvedeného súd posúdil, že nárok navrhovateľov nie je premlčaný a vznesená námietka je
neopodstatnená.
Podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 171/93 Z.z., ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa ods. 1, vec sa vráti

osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na úradnom
zázname o vrátení veci.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 58/69 Zb., za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská

socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 25, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje
v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 58/69 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§18 ods. 2 tohto zákona).

Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti
štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok.
Týmito podmienkami sú:

1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch),
2) nesprávny úradný postup orgánu štátu,
3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 58/69 Zb. bližšie definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu

tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.
Keďže policajné orgány v danom prípade postupovali v rozpore s ust. § 21 ods. 3 zákona, ich konanie

vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Odporca nepreukázal, že by počas 90-dňovej lehoty bola zistená pochybnosť podľa § 22 cit. zák., resp.
že by vznikol ďalší dôvod pre úschovu, preto mal vozidlo bezodkladne po uplynutí danej lehoty vrátiť
navrhovateľom.

Zákon č. 58/69 Zb. bližšie nedefinuje pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Osobné motorové vozidlo navrhovateľov na ich požiadanie ohodnotil znalec F.. F. O. znaleckým

posudkom č. XX/XXXX zo dňa 22.03.2013, a to ku dňu 04.08.2003 a ku dňu 12.06.2012. Podľa záverov
znaleckého posudku všeobecná hodnota vozidla ku dňu 12.06.2012 predstavovala sumu 2.206,- Eur a
k 04.08.2013 bola všeobecná hodnota predmetného vozidla 8.800,- Eur. (l.č. 7 obsahu spisu)
Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Teda hradí sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v
zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Rozlišuje sa pritomškoda na veci, resp. majetku a škoda na zdraví. Za skutočnú škodu je nutné považovať takú ujmu, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť k uvedeniu do predošlého stavu. Majetkový

stav, ktorý je tu východiskom k zisteniu existencie škody a k vyčísleniu jej výšky, je tvorený predovšetkým
súhrnom hmotných predmetov (vecí) o určitej hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt, či práv,
ak sú peniazmi oceniteľné (napr. pohľadávky, tzv. duševné vlastníctvo a pod.); naproti tomu pasíva
(napr. záväzky) sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového
stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota jeho aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom,

že jeho celkové vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že
porovnaniehodnôtmajetkovéhostavupreúčelynáhradyškodyjemožnélenprevodomnapeniaze,ktoré
plnia úlohu všeobecného ekvivalentu. Túto svoju funkciu peniaze nestrácajú ani vplyvom skutočnosti
uvádzanej navrhovateľom, ako aj inflácie, ktorá sa prejavuje vzostupom cenovej hladiny a spravidla má
za dôsledok to, že za rovnakú čiastku peňazí je možné v rôznych obdobiach získať rozdielny objem
spotrebných predmetov, či iných vecí.

Podľa uvedenia právneho zástupcu navrhovateľa po zaistení vozidla a uplynutí zákonnej 90-dňovej
lehoty v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/93 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného v rozhodnej
dobe policajný orgán žiadnym spôsobom nepreukázal, že si na zaistenú vec právne relevantným
spôsobom uplatnila právo iná osoba v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/93 Z.z. v znení neskorších

predpisov účinného v rozhodnej dobe. Citované zákonné ustanovenie doslova používa slovné spojenie
„ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe...“ z tohto slovného spojenia vyplýva,
že zákonodarca neuvažuje o bezpodmienečnom preukázaní vlastníctva k zaistenej veci, ale len
preukázanie toho, že zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená. Vec môže patriť osobe aj z iných
dôvodov ako z dôvodu vlastníckeho práva a pochybnosti musia byť dôvodné a nie akékoľvek. Skutkové

okolnosti musia preukazovať dôvodné pochybnosti o existencii toho, či zaistená vec patrí osobe, ktorá
ju vydala.
Žalobcovia nadobudli sporné osobné motorové vozidlo v dobrej viere na základe platne uzavretej kúpno-
predajnej zmluvy od subjektu, ktorý mal v predmete činnosti nákup a predaj ojazdených motorových
vozidiel. Táto skutočnosť bola bez najmenších pochybností preukázaná svedeckými výpoveďami v

priebehu konania.
Podľa oznámení Prezídia policajného zboru zo dňa 16.04.2003 a zo dňa 04.10.2003 v databáze pátrania
bolo vozidlo zelenej farby, ktoré malo byť odcudzené v X..
Podľa odborného vyjadrenia KÚPZ zo dňa 06.08.2003 na skúmanom vozidle zaistenom žalobcom sa
nachádza pôvodná farebná vrstva v odtieni šedá metalíza. Podľa názoru žalobcov, pre každého je úplne

zrejmý rozdiel medzi farbami šedá a zelená, ktoré nemožno svojimi odtieňmi považovať ani len za
podobné farby.
Z odborného vyjadrenia vyplýva, že sa nepodarilo stotožniť všetky identifikačné znaky sporného vozidla
s vozidlom, ktoré malo byť odcudzené v X..
Podľa oznámenia žalovanej strany zo dňa 30.03.2005 si na uvedené vozidlo (napriek nezhode vo farbe

a identifikačných číslach) uplatnila právo iná osoba H. O.. Žalovaná strana nikdy nepredložila relevantný
dôkaz o tom, že si iná fyzická osoba u nej uplatnila právo na zaistenú vec.
Podľa vyjadrenia žalovanej strany zo dňa 18.07.2015 záujem uplatniť si nárok na uvedené zaistené
vozidlo prejavila poisťovňa K.. Prejavenie záujmu uplatniť si nárok na získané vozidlo nie je uplatnením
práva na zaistenú vec v zmysle § 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov

účinného v rozhodnej dobe.
Podľavyjadreniažalovanejstranyzodňa30.03.2009vlastníckeprávokukradnutémuvozidlu(ktorému?)
si uplatnila poisťovacia spoločnosť K.. Žalovaná strana nikdy nepreukázala relevantným spôsobom
uplatnenie práva na zaistenú vec - sporné vozidlo, pričom nebolo preukázané, že ide o kradnuté vozidlo.

Žaloba o vydanie zaistenej veci bola legitímnou žalobou, ktorá slúži na ochranu vlastníctva.

Je nesporné, že žalobcovia riadne preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k zaistenému
motorovému vozidlu a nepotvrdilo sa, že sporné motorové vozidlo bolo kradnuté, ako tvrdili policajné
orgány v pôvodnom konaní bez jediného dôkazu.

Nárok na zaistené vozidlo si nikto právne relevantným spôsobom neuplatnil, pretože žalobcovia nemajú
vedomosť o existencii súdneho sporu, v ktorom by sa riešilo vrátenie sporného vozidla inému subjektu.V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XC/XX/XXXX žiaden z údajných záujemcov
o sporné vozidlo nehájil svoje údajné vlastnícke práva, ale boli to práve policajné orgány, ktoré v
označenom súdnom spore hájili cudzie, ale neexistujúce práva.

Po uplynutí zákonnej 90-dňovej lehoty sporné vozidlo nebolo vrátené žalobcom, ale v rozpore so
zákonom (§ 21 ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase) nebolo uložené
zákonným spôsobom do úschovy.
Súd sa stotožnil s navrhovateľmi, že policajné orgány nemali žiaden relevantný dôvod sporné vozidlo
po uplynutí 90-dňovej lehoty nevrátiť. Sporné vozidlo nebolo vrátené a bez zákonných dôvodov bolo

uložené do úschovy, a teda po uplynutí 90-dňovej lehoty bol úradný postup policajného orgánu
nesprávny. V priamej a príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľom
škoda objektívne vyčíslená znalcom.
Navrhovatelia poukázali na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z právoplatného rozhodnutia vo
veci Okresného súdu Žilina sp.zn. XC/XX/XXXX jednoznačne vyplýva, že úradný postup policajného
orgánu nebol správny, a preto žalobcovia majú plné právo garantované ústavou na náhradu škody.

Odvolacísúdmalzato,ženavrhovateliaoznačilizanesprávnyúradnýpostupodporcuvčasovomobdobí
od 04.08.2003, kedy bolo motorové vozilo zaistené až do 12.6.2012, kedy došlo k vydaniu vozidla,
pričom prvostupňovému súdu uložil skúmať úradný postup z tohto časového hľadiska.
Zo spisu je však zrejmé, ako aj z podania právneho zástupcu navrhovateľov po výzve súdu v zmysle
intenciíodvolaciehosúdu,žehocivozidlobolozaistenéanásledneuloženévúschovecca9rokov,podľa

navrhovateľov škoda, ktorej sa domáhajú, vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu
tým, že vozidlo bolo dané do úschovy, hoci neboli splnené zákonné podmienky na to. Teda je irelevantné,
ako dlho bolo vozidlo v úschove a je irelevantné, ako dlho trvalo súdne konanie o vydanie vozidla, pričom
je nutné podotknúť, že pokiaľ bola vec daná do úschovy, len súd mohol rozhodnúť o jeho vydaní.
Teda v danom prípade pri vymedzení predmetu žaloby, príčinou vzniku škody bolo uloženie vozidla do

úschovy bez splnenia zákonných dôvodov, a to bez ohľadu na to, ako dlho bolo vozidlo v úschove, resp.
v akých podmienkach bolo vozidlo uschované,... Podstatné je to, že bolo dané do úschovy, hoci neboli
splnené na to podmienky v čase 90.dňa zaistenia vozidla. Ak také podmienky boli, tieto vznikli až po
uplynutí 90 dní zaistenia.
Podmienky však musia byť splnené najneskôr posledný deň zaistenia, avšak v danom prípade vyplýva,

že neboli pochybnosti v zmysle § 21 cit.zák., ale ako sa KR PZ v Žiline vyjadrilo, vznikla pochybnosť, či
predmetné vozidlo je skutočne vozidlom, ktoré bolo odcudzené v X., teda nie pochybnosť, či zaistená
vec patrí osobe, ktorej bola zaistená a zároveň až po uložení do úschovy bolo oznámené poisťovňou
K., že má záujem si uplatniť nárok, z čoho však ani nevyplýva, že si uplatnila tento nárok, ale iba to,
že má záujem.

Súd zdôrazňuje, že aj odvolací súd vyslovil, že nespochybňuje existenciu nesprávneho úradného
postupu. Len poukázal na vnútorné rozpory prvotného rozhodnutia, ktoré však podľa názoru súdu v
ďalšom konaní boli odstránené a nesprávny úradný postup bol riadne špecifikovaný.
Z uvedených dôvodov preto nebolo už potrebné sa zaoberať dĺžkou úschovy do vydania vozidla, keďže
predmetomtohtokonanianiejedĺžkasúdnehokonaniač.k.XC/XX/XXXX,aleto,ževozidlobolodanédo

úschovy nezákonne, teda bez splnenia zákonných podmienok. Prvotnou škodou bolo uloženie vozidla
do úschovy v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre úschovu a teda z dôvodu nesprávneho
úradného postupu odporcu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v konkrétnom prípade napriek
pochybnostiam o práve k zaistenému predmetnému motorovému vozidlu postupovali policajné orgány v

rozpore s ust. § 21 zákona č. 171/93 Z.z. a ich konanie vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu
v zmysle Zákona č. 58/69 Zb.
Súd poukazuje na to, že odporca si musel byť vedomý, že keď dá vec do úschovy, „niet cesty späť“,
ale len súdnou cestou je možné vec vydať. Keby odporca nedal vozidlo do úschovy, nebola by vznikla
škoda, takže je to riziko a na zodpovednosť odporcu.

KR PZ v Žiline pokiaľ oznamovalo navrhovateľom uloženie do úschovy spolu s dôvodom, nesprávne to
v danom oznámení naformuloval, keďže z jeho formulácie je zrejmé, že nejde o pochybnosť, či vozidlo
patrí navrhovateľom, ale že je pochybnosť, či vozidlo bolo skutočne odcudzené. Aj keď v podstate je to
možno chápať ako s rovnakým významom, súd v tom vidí rozdiel s poukazom na zákonnú formuláciu,
keďže pochybnosti sú vyjadrené v inom zmysle. Na prvý pohľad je význam pochybnosti totožný, ale

chýba jednoznačná formulácia a v zmysle § 21 cit.zák., keďže zákon požaduje pochybnosť, či zaistená
vec patrí osobe, ktorej bola vec zaistená, ale KR PZ v Žiline uviedlo, že sú pochybnosti, či dané vozidlo
bolo odcudzené v X. - teda vyjadrenie KR PZ v Žiline nespĺňa ustanovenie § 21 cit.zák.- predsa nie vždy sa vylučuje vlastnícke právo pri odcudzení, resp. pri nadobudnutí odcudzenej veci,
ako napr. v zmysle zákonných ustanovení Obchodného zákonníka,.....
- formulácia KR PZ v Žiline ohľadom odcudzenia vozidla neznamená a nevylučuje, že vozidlo naďalej

patrí navrhovateľom.
Čo sa týka výšky škody, odporca na pojednávaní výslovne uviedol, že nerozporuje uplatnenú výšku
škody ako rozdiel všeobecnej hodnoty vozidla k 04.08.2003 a k 12.06.2012, ani nenamieta znalecký
posudok, ktorý tak stanovil. Dokonca odporca uviedol, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že žaloba je
opodstatnená, tak súhlasí s takou výškou škody.

Odporca škodu nerozporoval, preto nebol dôvod zaoberať sa ďalším dokazovaním ohľadom výšky
škody.

Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom v zmysle intencií súdu po vykonaní ďalšieho dokazovania
bolo ustálené, že navrhovatelia sa domáhajú náhrady škody z nesprávneho úradného postupu tým,
že vozidlo bolo nezákonne uložené do úschovy bez splnenia podmienok. Zároveň výšku škody

odporca nespochybňoval, preto nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, prípadne zisťovať ďalšie
skutočnosti vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti.

Odporca mal za to, že Ministerstvo vnútra SR nie je príslušný orgán, keďže súdne konanie XC /. trvalo
niekoľko rokov.

Súd však poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatňuje škodu nie v dôsledku dĺžky úschovy, či súdneho
konania, ale v dôsledku nesprávneho postupu KR PZ v Žiline, keďže Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline bol
ten, kto nesprávne postupoval, keď po uplynutí lehoty zaistenia ho neodovzdal navrhovateľom s tým,
že sú pochybnosti, či skutočne predmetné vozidlo bolo v X. odcudzené, čo však nie je zákonný dôvod
pre jeho ďalšie zadržiavania formou zaistenia, či úschovy. Vzhľadom na uvedené mal vozidlo vydať

navrhovateľom. To, že začalo súdne konanie, bolo z dôvodu úschovy, z ktorej nemožno vec vydať bez
rozhodnutia súdu, preto navrhovatelia postupom odporcu boli nútení podať žalobu.
Skutočnosť, že súdne konanie trvalo niekoľko rokov, nemá vplyv na predmetné konanie, teda na to,
že KR PZ v ZA sa dopustilo nesprávneho úradného postupu, čo však nevylučuje domáhať sa nejakej
náhrady aj z toho dôvodu, ale už v inom konaní.

Súd dopĺňa, že pokiaľ vznikli dôvody pre úschovu, tieto vznikli až po zaistení, avšak dôvody pre úschovu
musia existovať minimálne v 90.deň zaistenia, čo potvrdil aj odporca. Avšak z dokazovania vyplynulo,
že pochybnosti vznikli ohľadom toho, či vozidlo bolo skutočne odcudzené - teda nešlo o pochybnosti v
zmysle § 21 cit.zák. a iná osoba síce oznámila, že má záujem si uplatniť nárok, ale toto oznámila až v
čase trvania úschovy! Teda ani jedna podmienka nebola splnená.

-súdpoukazujenato,žedokoncaaniodporcanevedelvysvetliť,včomKRPZvŽilinevidelopochybnosti
ako dôvod pre uloženie do úschovy, keďže navrhovateľom bolo až dňa 14.10.2003 oznámené, že sú
pochybnosti, či skutočne vozidlo bolo odcudzené. Ale predsa dôvod uloženia mal byť pochybnosť, či
vozidlo patrí osobe, ktorej bolo zaistené a nie, či bolo skutočne odcudzené. Z daných pochybností bolo
predsa vozidlo zaistené, avšak aj podľa písomného vyjadrenia KR PZ v Žiline pochybnosť vznikla, či

zaistené vozidlo je totožné s odcudzeným vozidlom. Pokiaľ v priebehu zaistenia si uplatnila na vozidlo
nárok iná osoba, táto si ho už následne neuplatňovala, nakoľko bola odškodnená príslušnou poisťovňou
a táto poisťovňa oznámila až počas úschovy, teda po uplynutí 90-dňovej lehoty zaistenia, že má záujem
si uplatniť nárok, čo však neznamená aj jeho skutočné uplatnenie, avšak podstatné je, že toto bolo
oznámené až po uplynutí 90-dňovej lehoty trvania zaistenia, čo teda tiež nemôže byť dôvod pre uloženie

vozidla do úschovy, keďže toto malo byť uplatnené najneskôr do 90.dňa od zaistenia vozidla. (l.č. 214)
- zároveň je nutné poukázať na to, že aj v súdnom konaní XC/XX/XXXX bolo uložené vydať vozidlo
navrhovateľom, teda aj súd v danom konaní posúdil, že vlastníkmi sú navrhovatelia, o čom súd nemal
pochybnosti.
Súd vypočul aj odporcom navrhnutého svedka K.. S.. H., ktorý však neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti predmetu konania, iba sa všeobecne vyjadroval k postupu polície.
Súd poukazuje aj na to, že daný orgán nielenže nesprávne postupoval pri uložení vozidla do úschovy
vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti, ale dokonca nezákonne postupoval aj pri jeho vydaní,
keďže vozidlo nevydal v súdom stanovenej lehote, keďže mal vozidlo vydať do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, t.j. do 3 dní od 24.04.2012, ale vydal ho až dňa 12.06.2012, a to v nepojazdnom stave.

Teda je zrejmé, že príslušný orgán nerešpektoval ani rozhodnutie súdu a teda nepostupoval v zmysle
§ 21 cit. zák. Ale toto nebolo predmetom tohto konania.
Je však nutné po niekoľkýkrát opätovne zdôrazniť, že predmetom konania je náhrada škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v nezákonnom uložení vozila do úschovy po uplynutílehoty zaistenia, preto súd sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami, ako je dĺžka súdneho konania, či
neodovzdanie vozidla v súdom určenej lehote, či iné okolnosti trvania úschovy a spôsob uschovávania
vozidla.

Preto nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v zmysle intencií odvolacieho súdu.
Podstatou je, že ku škode by nedošlo, keby sa odporca nedopustil nesprávneho postupu, teda keby
vozidlo po uplynutí lehoty pre zaistenie vozidla riadne odovzdal a nedával do úschovy, keďže neboli
splnené zákonné podmienky pre uloženie do úschovy, nakoľko iná osoba oznámila až po uplynutí 90-
dňovej lehoty zaistenia, že má záujem si uplatniť nárok a pochybnosti pri ukladaní do úschovy spočívali

nie v zmysle § 21 ods.10 cit.zák., ale v tom, že nie je zrejmé, že predmetné vozidlo je totožné s
odcudzeným vozidlom, pričom nakoniec v súdnom konaní XC/XX/XXXX bolo konštatované vlastníctvo
navrhovateľov.
Pokiaľ odporca namietal, že škoda vznikla v priebehu 9 rokov v dôsledku trvania súdneho konania,
súd s týmto nesúhlasí a poukazuje na to, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu
v dôsledku, že vozidlo po uplynutí 90-dňovej lehoty zaistenia neodovzdal, ale uložil ho do úschovy,

hoci neboli splnené podmienky, a preto nesprávne postupoval. Z úschovy je možné vydať vozidlo len
na základe rozhodnutia súdu, ale keby odporca správne postupoval, vozidlo by do úschovy neuložil a
nebolo by potrebné ani súdne konanie. Navrhovatelia sa nedomáhajú škody v dôsledku trvania súdneho
konania, či trvania samotnej úschovy, ale v dôsledku, že vôbec vozidlo bolo dané do úschovy a to je
podstatný rozdiel. Preto nie je možné súhlasiť, že škoda je v príčinnej súvislosti s trvaním súdneho

konania, pričom KR PZ v Žiline keď vozidlo dávalo do úschovy, muselo mať vedomosť, že vozidlo
je možné vydať len na základe rozhodnutia súdu. Skutočnosť ohľadom trvania súdneho konania je
irelevantná vzhľadom na riadne špecifikovaný predmet konania a výšku škody odporca nespochybňoval
v prípade posúdenia súdu opodstatnenosti nároku navrhovateľov.

Na základe vyššie uvedeného súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 7.185,66
Eur ako vzniknutú škodu nesprávnym úradným postupom. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky
podmienky škody - 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorej výšku odporca
nespochybňovala a súhlasil s výškou), 2) nesprávny úradný postup orgánu štátu, ktorý spočíva v
uložení do úschovy bez splnenia zákonných podmienok, a existenciu ktorého nespochybnil ani odvolací

súd vo svojom rozhodnutí (str.6 uznesenia zo dňa 29.09.2014), 3) príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ vyhovel, navrhovatelia boli úspešným účastníkom v
konaní a prináleží im náhrada trov konania voči odporcovi.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.Nakoľko súd návrhu navrhovateľov vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní boli navrhovatelia,
ktorým na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči
odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľom ako úspešným

účastníkom nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Právny zástupca navrhovateľov si v podaní zo dňa 20.10.2015, doručenom súdu dňa 20.10.2015 uplatnil
avyčíslilnáhradutrovkonania-náhradusúdnehopoplatkuzanávrhanáhradutrovprávnehozastúpenia
spolu v sume 2.228,92 eur za 9 úkonov právnej služby.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľmi uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal im titulom trov
právneho zastúpenia sumu 2.208,92 eur pozostávajúce:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a)
cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma

245,14 eur,
2. za úkon právnej služby - podanie žaloby podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu
237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur, spolu suma 245,14 eur,
3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.04.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma

245,37 eur,
4. za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 14.05.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma
245,37 eur,
5. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 05.06.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.

d) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma
245,37 eur,
6. za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 15.08.2014 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
c) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur, spolu suma
245,37 eur,

7. za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 23.01.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
c) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma
245,72 eur,
8. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.06.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma

245,72 eur,
9. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04.06.2015 podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
d) cit. vyhl. sumu 237,33 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma
245,72 eur
a náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 20,- eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ podľa § 149 ods.
1 O.s.p. trovy konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 20,- eur a titulom

trov právneho zastúpenia sumu 2.208,92 eur a to na účet právneho zástupcu navrhovateľov v rade 1/
a2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu s poukazom na vykonané

dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).