Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706204487
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8706204487.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
č. 4, proti povinnému U. I. , bytom Q. ul. V. č. XXXX/XX, o vymoženie sumy 418,24 EUR s prísl., o
odvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPopradč.k.17Er263/2006-21zodňa6.februára
2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 35,39 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že ako exekučný súd bol zo zákona povinný preskúmať exekučný titul.
Exekučným titulom bola notárska zápisnica zo dňa 20.11.2005, spísaná na notárskom úrade JUDr.

Ondreja Ďuriača, N 6222/2005, NZ 55577/2005. Bola spísaná advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom,
ktorý tak urobil na základe udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 7102337.
Z formy Zmluvy o úvere a formulácie plnomocenstva, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva
zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta, ako aj znenie plnomocenstva boli súčasťou formulárovej
zmluvy bez možnosti zmeny zo strany povinnej. Voľba advokáta nebola na strane povinnej, vzniká
preto pochybnosť, či došlo k slobodnému prejavu vôle povinnej a či takto oprávneným určený právny

zástupca bude hájiť záujmy povinnej. Na základe uvedeného exekučný súd konštatoval, že notárska
zápisnica je neúčinná, a preto nevykonateľná, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. O náhrade
trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Nakoľko exekúcia bola vedená na základe
oprávneným predloženého nespôsobilého exekučného titulu, tento svojím konaním zavinil zastavenie

exekúcie, preto je povinný nahradiť trovy, ktoré tým vznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu, proti všetkých jeho výrokoch, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený. Argumentoval tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
konaním odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd podľa jeho názoru nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade

poukázal na rozpor postupu exekučného súdu so zákonom pri preskúmavaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Nakoľko už v tejto veci bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanieexekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmavanie a
dodatočné vyhlásenie o neplatnosti notárskej zápisnice bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s
právomocou danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability.

Vo vzťahu k inštitútu notárskej zápisnice oprávnený poukázal na postavenie notára v právnom
poriadku Slovenskej republiky, na vierohodnosť jeho úkonov, a na zákonné obmedzenia možnej
revízie úkonov notára. Nakoľko zákon priznáva notárskej zápisnici rovnaké účinky ako rozsudku
všeobecného súdu, exekučný súd by mal s týmito titulmi nakladať rovnako, pričom tak nekonal a
týmto svojím postupom porušil zásadu rovnocennosti. Súd rovnako nie je oprávnený posudzovať vecnú

správnosť notárskej zápisnice, nedisponuje právomocou rušiť či meniť jej obsah a ani v prípadoch
pasívneho sa správania dlžníka nemá oprávnenie naprávať chyby či nedostatky exekučného titulu.
Vo vzťahu k samotnému udeleniu plnomocenstva oprávnený poukazoval na to, že toto v žiadnom
smere nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko plnomocenstvo nebolo udelené
oprávnenému, ale nezávislému advokátovi, pričom povinná takto neprevzala žiadne nové povinnosti či
záväzky. Nakoľko je plnomocenstvo jednostranným právnym úkonom, v žiadnom prípade sa na neho

nemôžu vzťahovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmysle § 53 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Navyše, povinná je zo zákona oprávnená udelené
plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou spísaním notárskej
zápisnice advokátom, ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je jediným úkonom, ktorý v mene povinnej
advokát vykonal a jediným, na ktoré bol udelením plnomocenstva oprávnený, teda svoje právomoci

nijako neprekročil.

Dňa 09.08.2012 podal oprávnený na súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a predložil
prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru EÚ.

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alternatívne, aby konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému

odvolaniu v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. nevyhovel. Vec bola preto predložená na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých
fakultatívnepristúpiktakémutorozhodnutiu(§57ods.2)podrobneupravujeExekučnýporiadok,okamih,

kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

K odvolacím námietkam oprávneného, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už

súd raz skúmal pri vydávaní poverenia je potrebné uviesť, že tento argument je právne irelevantný.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007vydaný pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997:
„Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“)

Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa
29.9.2011). Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek, v priebehu celého exekučného konania ex offo

skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu
relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť
exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by

saňoumohliporušiťtaképrincípyzákonnejaleboústavnejhodnoty,naktorýchjenutnébezpodmienečne
trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu.

Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý

ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri
spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len

zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do
formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany
povinnej. Povinná nemala možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo
na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle.
Povinná, ako dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdala svojho práva na uznanie, resp.

neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala a ani nemohla mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
Odvolací súd k tomuto udáva, že inštitút uznania záväzku je vážnym právnym úkonom, pričom uznať
záväzok je právom dlžníka, ktoré sa môže realizovať, alebo nemusí.

Súdprvéhostupňapretosprávneuzavrel,žeplnomocenstvoudelenépovinnýmMgr.TomášoviKušnírovi

ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné, a z toho titulu nemôže byť platná ani notárska
zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva tento spísal. Notárska zápisnica ako exekučný
titul je v danom prípade v rozpore so zákonom, nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na
základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením zastavil exekúciu, za vecne správny.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok

Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004
sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími
námietkami, ale v súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného, týkajúcimi sa nepoužiteľnosti

európskej legislatívy a judikatúry európskych súdnych inštitúcií uvádza, že v predmetnej veci ani
neboli tieto normy a rozhodnutia aplikované. Okresný súd rozhodoval na základe slovenských právnych
predpisov, ktoré explicitne exekučný titul preskúmať dovoľujú.Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu
odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná
európska právna úprava. Navyše, účastník konania síce môže takéto prerušenie konania navrhnúť, súd

však nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu,
či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže automaticky byť vyvolaný
podnetom, či návrhom účastníka. Navyše, vo vzťahu k prvej predloženej otázke odvolací súd uvádza,
že v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je vecou členských štátov, aby sa vysporiadali s
otázkou, či v konkrétnych prípadoch ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v

zmysle kritérií daných smernicou 93/13/EHS.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnená nebola v odvolacom konaní

úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.