Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/650/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215058
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112215058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Valentovej a sudcov JUDr.

Ľubice Spálovej a JUDr. Antona Jačeka, v právnej veci navrhovateľky: T. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q., V. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Dagmar Hornáková, so sídlom Sereď, A. Hlinku 3044,
proti odporkyni: F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., O. XX/X, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 25.6.2015, č.k. 37C/86/2012-186 - v zamietajúcej časti,
včítane závislého výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti včítane výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (druhom v poradí po predchádzajúcom zrušení) prvostupňový súd odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 568,54 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie prvostupňový súd i tentoraz s použitím ustanovení § 488, § 489, § 420 ods. 1, § 442
ods. 1, 3, § 443, § 494 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky (po čiastočnom nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č.k.
37C/86/2012-134 zo dňa 30.9.2013 ohľadom povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľke sumu vo
výške 149,62 Eur) je možné vyhovieť iba čiastočne. Nesporné v konaní pritom bolo, že dňa 20.3.2012
prišlo medzi motorovým vozidlom ktoré riadila navrhovateľka (PEUGEOT 207, EČ: GA 263DB) a
motorovým vozidlom ktoré riadila odporkyňa (HYUNDAI ACCENT, EČ: TT 551CO) k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo ku škode na oboch vozidlách; od uvedeného dňa bolo motorové vozidlo navrhovateľky
nepoužiteľné v dôsledku tzv. „totálnej škody“. Dopravnú nehodu zavinila odporkyňa, ktorá sa nevenovala

plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke. Návrh na zaplatenie sumy 3.676,01
Eur (v čase po zrušení rozsudku č.k 37C/86/2012-134 zo dňa 30.9.2013 a jeho vrátení súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie) pozostával z troch v podstate samostatných zložiek, a to: 1/ navrhovateľka
žiadala zaplatiť sumu 3.134,47 Eur ako rozdiel ceny medzi novým a starým (havarovaným) motorovým
vozidlom. Uvedenú sumu špecifikovala ako rozdiel medzi cenou nového vozidla 9.920,- Eur, a súčtom
plnení ktoré navrhovateľka dostala ako poistné plnenie z havarijnej poistky vo výške 4.285,53 Eur a za
predaj zvyškov havarovaného auta vo výške 2.500,00 Eur. Súd dospel k záveru, že tejto časti návrhu

je možné vyhovieť, iba v časti 300,- Eur (keď sa riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu), nakoľko pre priznanie zostatku žalovanej sumy nie sú splnené predpoklady pre zodpovednosť
odporkyne za túto „škodu“. Takáto „škoda“ (vo výške 2.834,47 Eur) totiž navrhovateľke vôbec nevznikla
(nie v súvislosti s dopravnou nehodou), pretože je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že odporkyňoubola poškodená / zničená nie nová vec (v takom prípade by sa dalo uvažovať o tom, že zničená
nová vec má byť nahradená inou novou vecou), ale poškodená / zničená bola vec - motorové vozidlo
- staršie, používané, jazdené, ktoré bolo zakúpené 20.1.2011 (za cenu 9.590,- eur) a zničené bolo

(keďže sa jednalo o tzv. „totálnu škodu“) dňa 20.3.2012, teda po roku a dvoch mesiacoch prevádzky.
Je síce pravdou, že v dôsledku škody bolo vyplatené poistné vo výške vo výške 4.367,53 Eur (vrátane
zápočtu dlžného poistného), a navrhovateľka reálne predala použiteľné zvyšky za 2.500,- Eur, teda
navrhovateľka v dôsledku poistnej udalosti získala sumu 6.867,53 Eur, pričom nové motorové vozidlo
si zakúpila za cenu 9.920,- Eur (z čoho vyplýva rozdiel 3.052,47 Eur) - tento rozdiel však nie je v

možné považovať za škodu navrhovateľky; v danom prípade chýba aj splnenie ďalšej podmienky na
náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a kúpou nového motorového vozidla.
Presne by bola škoda na havarovanom motorovom vozidle ustálená iba na základe určenia jeho hodnoty
(znaleckýmposudkom)kudňuhavárie(potomkladnýrozdielmedziurčenouhodnotouasumou7.167,53
Eur by mohol byť považovaný za škodu), takýto dôkaz však navrhovateľka nepredložila, ani ho počas
celého konania nenavrhla (aj napriek postupu naznačeného odvolacím súdom); súd, keďže sa jedná o

konanie návrhové, v ktorom má zodpovednosť za preukazovanie tvrdených skutočností navrhovateľka,
nevidel dôvod na vykonanie dôkazov z vlastnej iniciatívy (v tomto zmysle sa nemohol stotožniť s
názorom odvolacieho súdu); navrhovateľka tak v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Súd preto
priznal navrhovateľke z tohto titulu právo na zaplatenie sumy 300,- Eur, ako rozdielu medzi všeobecnou
hodnotou havarovaného motorového vozidla v čase jeho zničenia a sumou vyplatenou poisťovňou

(vrátane zápočtu) a sumou za ktoré navrhovateľka odpredala použiteľné zvyšky motorového vozidla (t.j.
7.167,53 Eur mínus 4.285,53 Eur mínus 82,- Eur mínus 2.500,- Eur). Naviac, podľa názoru súdu ak
by odporkyňa bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť navrhovateľke (v tomto bode) sumu 3.134,47 Eur,
podieľala by sa odporkyňa bez právneho dôvodu na tom, že navrhovateľka nadobudla novú vec za vec
užívanú, čím by prišlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu (v tejto súvislosti súd tiež poukazuje

na skutočnosť, že pôvodné motorové vozidlo bolo kúpené za sumu 9.590,- Eur, nové vozidlo však za
sumu 9.920,- Eur, t.j. o 330,- Eur drahšie). Z uvedených dôvodov súd návrh prevyšujúci sumu 300,- Eur
v tejto časti zamietol. 2/ navrhovateľka žiadala zaplatiť sumu 273,- Eur ako rozdiel ročného poistného
na nové motorové vozidlo navrhovateľky vo výške 437,- Eur (poisťovňa Allianz, správne má byť 439,09
Eur) a poistného za havarované motorové vozidlo vo výške 164,- Eur (poisťovňa Union). V tejto časti súd

považoval návrh za čiastočne dôvodný, nakoľko navrhovateľka mala zaplatené poistné za havarované
motorové vozidlo vo výške 164,- Eur do 16.2.2013, pričom toto poistné jej nemohlo byť vrátené,
nakoľko bola z poistnej zmluvy evidovaná poistná udalosť. Podľa názoru súdu odporkyňa spôsobila
navrhovateľke škodu tým, že poistné bolo zaplatené (a nevrátené) za vec, ktorá bola v dôsledku
dopravnej nehody zničená, teda poistné bolo za časť poistného obdobia nevyužiteľné, a to v dôsledku

škodovej udalosti spôsobenej odporkyňou - škodu súd vyčíslil vo výške 149,62 Eur, a to ako zaplatené
poistné za havarované a zničené motorové vozidlo za obdobie od 20.3.2012 (deň dopravnej nehody) do
16.2.2013 (teda časť poistného vo výške 164,- Eur ročne za 343 dní) - tento nárok navrhovateľky súd
priznal už vo svojom prvom rozsudku (v tejto časti rozhodnutie je právoplatné). Súd sa však nestotožnil s
uplatnenou výškou škody 273,- Eur, ako rozdielu medzi novým a starým poistným, nakoľko rozhodnutie

dať si nové motorové vozidlo poistiť v inej poisťovni za sumu o 275,09 Eur ročne vyššiu bolo rozhodnutím
navrhovateľky, na ktoré škodová udalosť nemala žiaden vplyv (znova chýba príčinná súvislosť); naviac
navrhovateľka si dala poistiť iné, nové a drahšie, motorové vozidlo, kde aj poistné je logicky vyššie - aj tu
platí, že ak by odporkyňa bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť navrhovateľke (v tomto bode) sumu 273,-
Eur, podieľala by sa odporkyňa bez právneho dôvodu na platbe drahšieho poistného navrhovateľke,

čím by prišlo na strane navrhovateľky k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedených dôvodov súd návrh
v tejto časti (123,38 Eur, t.j. 273,- Eur mínus 149,62 Eur) zamietol. 3/ navrhovateľka žiadala zaplatiť
sumu 268,54 Eur ako rozdiel medzi poskytnutým a zaplateným úverom na nákup nového motorového
vozidla (navrhovateľka si zobrala úver vo výške 5.270,00 Eur kým jej bolo vyplatené poistné plnenie,
následneúverzaplatilavovýške5.538,54Eurspolusúrokmi,poplatkamiapod.).Súdvtejtočastinávrhu

sa podriadil vyslovenému / naznačenému právnemu názoru odvolacieho súdu (ktorým je viazaný),
že totiž „v praxi je bežné, že poškodený počas opravy motorového vozidla, tu potom počas doby
zabezpečenia si vozidla iného, resp. do poskytnutia plnenia, použije vozidlo náhradné... Z uvádzaného
je potom možné principiálne vychádzať aj pri posudzovaní uvedeného čiastkového nároku, dokonca je
možné konštatovať, že postup navrhovateľky sa javí ako menej nákladný.“ S poukazom na uvedené súd

navrhovateľke priznal tiež sumu vo výške 268,54 Eur. Súd preto rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu
povinnosťou zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 568,54 Eur (300,- Eur z titulu uvedeného v bode 1/
+ 268,54 Eur z titulu uvedeného v bode 3/).; vo zvyšku súd návrh zamietol.Vzhľadom k tomu, že odporkyni prevažne úspešnej v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadala (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania jej nepriznal.

Aj proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podala navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že jej návrhu vyhovie aj v tejto časti a prizná jej zvyšok náhrady sumy vo
výške 2.565,93 Eur a náhradu trov ako prvostupňového, tak aj odvolacieho konania. Argumentovala
tým, že v konaní sa domáhala zaplatenia sumy 3.134,47 Eur ako rozdiel ceny medzi novým a starým

havarovaným motorovým vozidlom. Táto suma bola špecifikovaná ako rozdiel ceny nového vozidla
vo výške 9.920,- Eur a súčtom plnení, ktoré získala ako poistné plnenie z havarijnej poistky vo výške
4.285,53 Eur a sumy 2.500,- Eur za predaj zvyškov havarovaného vozidla. V tejto časti prvostupňový súd
jej vyhovel len čiastočne a z tohto nároku jej priznal len sumu 300,- Eur, nakoľko bol toho názoru, že na
priznanie zostatku žalovanej sumy vo výške 2.834,47 Eur nie sú splnené predpoklady pre zodpovednosť
odporkyne za túto škodu, pretože takáto škoda jej vôbec nevzniká v súvislosti s dopravnou nehodou

a je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že odporkyňa nepoškodila, resp. nezničila novú vec, ale bola
poškodená/zničené motorové vozidlo, ktoré bolo staršie, používané a jazdené. Pokiaľ súd prvého stupňa
konštatuje, že z jej strany nebol predložený dôkaz a ani navrhnutý na ustálenie obvyklej ceny zničeného
vozidlatupoukazujenazaslanýnávrhnavykonaniedôkazovzodňa27.2.2015,vktoromžiadalavykonať
dopyt na UNION poisťovňu, a.s., na o odborné vyjadrenie na hodnotu - obvyklú cenu havarovaného

vozidla a zadovážiť podklady na ustálenie obvyklej ceny zničeného vozidla pred jeho zničením, t.j. pred
dňom20.3.2012.Takétonavrhovanédokazovaniemalonahradiťznaleckýposudok,naabsenciuktorého
prvostupňový súd poukazuje. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 4.5.2015 nebol
tento dôkaz (dopyt na UNION poisťovňu, a.s.) zo strany súdu vykonaný, a preto bol tento dôkaz z jej
strany opätovne navrhnutý na vykonanie (skutočnosť vyplýva zo zápisnice z pojednávania konanom dňa

4.5.2015. Je názoru, že znalecký posudok v danej veci nebolo možné vykonať vzhľadom na zničenie
motorového vozidla, ale z podkladov a odborného vyjadrenia od UNION poisťovne, a.s., Bratislava, by
bolo možné ustáliť obvyklú cenu zničeného vozidla. Preto je názoru, že v tomto smere prvostupňový súd
pochybil, nakoľko nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorým by bola ustálená výška škody na havarovanom
vozidle a jej uplatnený nárok by tak bol riadne preukázaný. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu 273,- Eur

ako rozdiel ročného poistného plnenia na nové motorové vozidlo vo výške 437,- Eur, keď súd prvého
stupňa predchádzajúcim rozsudkom z uplatneného nároku vo výške 437,- Eur jej priznal sumu 149,62
Eur, z ktorej jej súd prvého stupňa priznal len sumu 123,38 Eur s odôvodnením, že si sama vlastným
rozhodnutím dala nové motorové vozidlo poistiť v inej poisťovni a za sumu vyššiu ako bola suma
pôvodná a naviac si dala poistiť iné, nové, drahšie motorové vozidlo, kde je teda aj logicky vyššie

poistné a preto jej uplatnený nárok v plnom rozsahu nemôže patriť, sa s takýmto rozhodnutím súdu
prvého stupňa nestotožňuje. Napokon poukazuje i na to, že zo strany jej právnej zástupkyne boli trovy
konania prvostupňovému súdu riadne a včas predložené, súd prvého stupňa sa však v odôvodnení
svojho rozsudku jej trovám konania nevenuje, a tým je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
nepreskúmateľný.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila, z ktorého
vyjadrenia vyplýva, že súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a§ 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu napadnutej časti - teda v časti ktorou bol
návrh zamietnutý, v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v

zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
o uplatnenom nároku navrhovateľky v zamietajúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 2.834,47Eur, ktorá predstavovala nepriznaný jej rozdiel medzi tým čo získala za poškodené motorové vozidlo
a za čo si musela zadovážiť vozidlo nové a sumu 123,38 Eur ako nepriznanú časť zo sumy 273,-
Eur predstavujúcej rozdiel zaplateného ročného poistného za nové motorové vozidlo s poistným

poškodeného vozidla.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zároveň jeho výsledky náležite vyhodnotil a dospel

k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvého
stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval všetky náležité zákonné ustanovenia a tieto i správnym spôsobom
vyložil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne,
presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k odvolaním
napadnutej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty navrhovateľky
teraz už nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže

preto dať za pravdu odvolateľke.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade súd prvého stupňa
správne ustálil náhradu škody na vozidle navrhovateľky v prípade totálnej škody - jeho zničenia vo

výške priznaných len 300,- Eur, ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou havarovaného motorového
vozidla v čase jeho zničenia a sumou vyplatenou poisťovňou (vrátane zápočtu) a sumou za ktoré
navrhovateľka odpredala použiteľné zvyšky motorového vozidla (t.j. 7.167,53 Eur mínus 4.285,53 Eur
mínus 82,- Eur mínus 2.500,- Eur). Súd prvého stupňa pritom určil všeobecnú hodnotu havarovaného
motorového vozidla v čase jeho zničenia sumou 7.167,53 Eur, keď vychádzal, opierajúc sa tiež o

závery odvolacieho súdu vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, podľa ktorých si súd
mohol zadovážil podklady pre ustálenie obvyklej cenný zničeného vozidla i dopytom na poisťovňu,
ktorá sa tým pravdepodobne tiež zaoberala, z oznámenia UNION poisťovne a.s. zo dňa 19.5.2015
(č.l. 178 a 179 spisu), podľa ktorého všeobecná hodnota vozidla ku dňu nehody bola práve 7.167,543
Eur. Súd prvého stupňa sa tak nielen riadil názorom odvolacieho súdu, ale zároveň i akceptoval a

následne aj vykonal navrhovaný dôkaz navrhovateľkou z jej písomného podania zo dňa 27.2.2015
(č.l. 170 spisu), ktorý návrh zopakovala i prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní dňa
4.5.2015 a požiadal UNION poisťovňu a.s. o zaslanie odborného vyjadrenia na hodnotu/obvyklú
cenu motorového vozidla navrhovateľky pred jeho zničením, t.j. pred 20.3.2012, s prihliadnutím na
to, že vozidlo bolo zakúpené dňa 20.1.2011, zničené dňa 20.3.2012, ktorá poisťovňa určila hodnotu

vozidla ku dňu nehody práve sumou 7.167,53 Eur, následne prevzatou súdom prvého stupňa,
navrhovateľkou v konaní nesporovanou, potom už skutočne bez potreby rozširovania dokazovania v
súlade so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania. Vychádzajúc z uvádzaného potom
navrhovateľke skutočne nemohla byť priznaná iná, než súdom prvého stupňa ustálená náhrada škody
na zničenom vozidle v sume 300,- Eur.

Pokiaľodvolateľkaďalejnamietala,žesanestotožňujesnepriznanímjejsumy123,38Eur(t.j.nepriznaný
rozdiel zaplateného ročného poistného za nové motorové vozidlo s poistným poškodeného vozidla),
ako ani z dôvodmi jej nepriznania podľa napadnutého rozsudku bez toho, aby túto odvolaciu námietku
bližšie konkretizovala, odvolací súd potom už len odkazuje na logické zdôvodnenie vyslovených záverov

súdom prvého stupňa o tomto dielčiom nároku, od ktorých nemá dôvod sa odkláňať. Len na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd opakuje, že pre vznik zodpovednosti za škodu
je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých jej predpokladov ako je porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná. Podľa navrhovateľky jej vznikla škoda ako rozdiel medzi zaplateným ročným
poistným za nové motorové vozidlo s poistným poškodeného vozidla. Zistenie existencie príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou je nevyhnutným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné
z celého reťazcu všeobecnej príčinnej súvislosti zisťovať tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre

zodpovednosť za škodu. Súd zisťuje konkrétne - vzhľadom ku konkrétnej škode - či konanie odporcu je
príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobilo. Príčinnú súvislosť súd nevytvára, túto v kladnom
alebo v zápornom zmysle zisťuje.V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti označuje ako priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav
(príčina)vyvolávadruhýjav(následok).Ovzťahpríčinnejsúvislostiide,akjemedziporušenímpovinnosti
a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou
(ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou

ujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)sazisťujepríčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (pozri

rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/126/2009).

Podľa názoru odvolacieho súdu zaplatenie ročného poistného za nové motorové vozidlo s vyšším
poistným ako u poškodeného vozidla nie je bezprostredným následkom protiprávneho úkonu odporkyne
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľkou a poisťovňou o poistení jej nového

motorového vozidla, ktoré si kúpila a rozhodla sa ho poistiť vo vybranej poisťovni za ponúknuté
poistné. Existencia zmluvného konsenzu predpokladá privolenie navrhovateľky a jej pozitívnu vôľu
poistiť si nové motorové vozidlo v zvolenej poisťovni za dohodnutú cenu. Privolenie poškodeného má
v zásade za následok absenciu protiprávnosti. Platí tu zásada rímskeho práva: volenti non fit injuria.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľky tak nedošlo, pretože táto za zaplatené poistné má

prisľúbené protiplnenie pre prípad, že nastane poistná udalosť.

S vyššie uvedeným záverom je spojené nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus),
pretože dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľky (ako uplatnenej škody) by nebol
protiprávny úkon odporkyne ale poistná zmluva s dojednaným plnením.

Rovnakoaniodvolaciaargumentáciazodvolanianavrhovateľkyvnapadnutejčastitrovkonanianemohla
priniesť úspech.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo

dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96,
resp. 7689/01).

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada
úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,

kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do
jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania,
sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku,

ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,
c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na čiastočnú náhradu trov
konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trovkonania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok
zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a
d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať tej časti nároku, ktorá
podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa v konaní voči odporkyni domáhala zaplatenia sumy
4.126,01 Eur. Navrhovateľka bola úspešná len rozsahu sumy 718,16 Eur (149,62 Eur právoplatne

priznaných predchádzajúcim rozsudkom č.k. 37C/86/2012-134 zo dňa 30.9.2013 a 568,54 Eur
priznaných napadnutým rozsudkov v jeho nenapadnutej vyhovujúcej časti), keď v rozsahu sumy 450,-
Eur bolo konanie na návrh navrhovateľky, bez zavinenia odporkyne zastavené a vo zvyšku bol návrh
zamietnutý.

Vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu zákona, je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne

v preskúmavanej veci ustálil prevažnú úspešnosť práve odporkyne, z čoho vyplýva pri rozhodovaní
o náhrade trov konania aplikácia práve ust. § 142 ods. 2 O.s.p., s ustálením pomeru úspešnosti
navrhovateľky v konaní, vychádzajúc pritom zo zásad popísaných, v pomere 17,4 % z celkovej žalovanej
istiny a tým v tomto pomere neúspech odporkyne a neúspešnosť v pomere 82,6 % taktiež z celkovej
žalovanej istiny, čo potom predstavuje úspech odporkyne. Na základe uvedeného, tak vzhľadom len na

čiastočný úspech navrhovateľky 17,4% a úspech odporkyne až v pomere 82,6%, bolo vo veci dôvodné v
súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov pomerne rozdeliť a práve úspešnejšej odporkyni
priznať nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v pomere 65,2 % (jej úspech
82,6% - neúspech 22,70 %).

Nakoľko však odporkyňa o náhradu trov nepožiadala návrhom, ktorého podanie predpokladá ust. §
151 O.s.p. a zo spisu jej trovy nevyplývajú, súd prvého správne rozhodol, že jej náhradu trov konania
nepriznáva. Z uvedeného potom vyplýva, že o trovách konania navrhovateľky, ktorej právo na ich
náhradu nevzniklo, nebolo potrebné osobitne rozhodovať.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
v ktorej bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, ako vecne správny, včítane vecne správneho
výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej odporkyni v zásade tiež vzniklo podľa § 142 ods. 1 v

spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke,
keďže si ale odporkyňa rovnako ani náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnila (podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli) odvolací súd
odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.