Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/300/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111221038
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111221038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej
veci žalobcu Depositum, s. r. o. so sídlom M. Rázusa 1329/28, Banská Bystrica, IČO:46 736 611,
zastúpeného JUDr. Katarínou Blšákovou, advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému B.M.TRADING, s. r. o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO:31582354,
zastúpenému advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska kancelária so sídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 11.861,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/245/2011-249 zo dňa 23. apríla

2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/245/2011-249 zo dňa 23. apríla 2015 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 295,53 eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.861,81 eur so
14,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26.9.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 3.110,07 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2011 sa správca konkurznej podstaty
úpadcu MIRPUS Constructions, s. r. o. „v konkurze“, Banská Bystrica domáhal od žalovaného úhrady
istiny 11.861,81 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny diela „Prestavba a prístavba areálu firmy
B.M. TRADING, s. r. o., Banská Bystrica“. V priebehu konania došlo k zmene pôvodného žalobcu.
Žalobcom v konaní sa na základe uznesenia okresného súdu stala spoločnosť Depositum, s. r. o.,

BanskáBystrica.Okresnýsúdďalejuviedol,ženazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,
že žaloba je dôvodná a vyhovel jej v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca práce na predmetnom diele
vykonával a tieto následne fakturoval žalovanému faktúrou č. 0800205 zo dňa 15.9.2008, splatnou
25.9.2008 v celkovej sume 53.935,14 eur, ktorej dôvodnosť žalovaný nepoprel. Po vyhlásení konkurzu
na spoločnosť MIRPUS Constructions, s. r. o. „v konkurze“ za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený JUDr. Daniel Janšo. Z účtovníctva úpadcu zistil, že z predmetnej faktúry žalovaný neuhradil
sumu 11.861,81 eur ako to vyplýva z účtovnej knihy pohľadávok ku 10.6.2011. Žalovaný v konaní tvrdil,

že nárok žalobcu z predmetnej fakturácie zanikol započítaním v zmysle zápočtu zo dňa 15.1.2009 v časti
istiny 10.599,62 eur, pričom vo zvyšnej istine 1.262,19 eur žalobcovi ešte nevznikol nárok na doplatenie
ceny diela. Okresný súd uviedol, že na tvrdenia účastníkov konania vykonal rozsiahle dokazovanie,
najmä na tvrdenia žalovaného, ktoré sa vykonaným dokazovaním nepotvrdili. Až na základe vykonanýchvýsluchov stavbyvedúceho úpadcu W. V., vypočutého na pojednávaní dňa 23.4.2015 v spojitosti s
predchádzajúcimi výpoveďami svedkov, a to konateľa úpadcu L. W., R.. V., W.. O., O., R.. J. mal za
preukázané, že jednak fakturácia žalobcu voči žalovanému, ale i fakturácia subdodávateľov úpadcu

voči úpadcovi bola dôvodná, len vtedy, keď túto odsúhlasil konateľ úpadcu, ktorým bol L. W.. Ten
v konaní pred súdom vyhlásil, že boli jedinou oprávnenou osobou konať za spoločnosť MIRPUS
Constructions, s. r. o. „v konkurze“ a v prípade potvrdenia listinných dôkazov zamestnancami úpadcu,
ktoré prípadne potvrdili svojim podpisom, boli platné a oprávnené len vtedy, keď na nich figuroval
aj podpis konateľa úpadcu. V opačnom prípade by listinné dôkazy vrátil odosielateľovi. Súd ďalej

zistil, že zmluva o postúpení pohľadávky od F. J. voči úpadcovi žalovanému je neplatná, Jedná sa
o zmluvu zo dňa 15. 1. 2009. Predmetnom zmluvy má byť faktúra F. J. voči úpadcovi pod č. 23/08
zo dňa 12.1.2009 v sume 9.792,20 eur s dátumom splatnosti 27.1.2009, o čom správca konkurznej
podstaty úpadcu predložil do spisu dôkaz - Zmluvu o postúpení pohľadávok a faktúru č. 23/08 zo
dňa 12.1.2009. Z uvedenej faktúry súd zistil, že bola splatná dňa 27. 1. 2009, potvrdená podpisom a
pečiatkou F. J., ako i spoločnosťou MIRPUS bez toho, aby súdu ako i účastníkom bol známy podpis

osoby potvrdzujúcej túto fakturáciu na spoločnosť úpadcu. Jednalo sa o práce prevedené na stavbe
B.M. TRADING v celkovej výške 10.983,20 eur, z ktorej bola postúpená podľa predloženej fakturácie a
zmluvy len suma 9.792,20 eur. Svedok F. J. tvrdil, že na základe dohody došlo k prečíslovaniu faktúry
23/08 na 1/09 a bola i zmenená splatnosť na 14.1.2009, ako i dátum vystavenia faktúry na 2.1.2009,
pričom sa jednalo o poslednú fakturáciu voči úpadcovi. Okresný súd uviedol, že tvrdenia svedka F.

J. ohľadne prečíslovania fakturácie ako i zmeny vystavenia a splatnosti sa v konaní nepreukázali,
keďže žalovaný ako i žalobca v konaní predložili k zmluve o postúpení pohľadávky faktúru č. 23/08 s
dátumom vystavenia 12.1.2009 a so splatnosťou 27.1.2009. Predmetom zmluvy o postúpení sa tak stala
nesplatná pohľadávka veriteľa F. J. voči úpadcovi. Okresný súd ďalej konštatoval, že zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.1.2009 nepovažoval za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti identifikácie pohľadávky,

nakoľko táto bola identifikovaná v prílohe č. 1, ktorá podľa čl. I zmluvy o postúpení pohľadávok je
nedeliteľnousúčasťouzmluvy.Nevyhnutnýmpredpokladomplatnéhopostúpeniapohľadávkyje,žemusí
ísť o pohľadávku určitú, teda identifikovateľnú a existujúcu. Súd vykonal dokazovanie vzhľadom na
námietky žalobcu i na tieto skutočnosti a mal za preukázané výsluchmi svedkov, že F. J. vykonával práce
na predmetnej stavbe pre úpadcu, ale ani výsluchmi svedkov, ani výzvou na F. J. sa nepodarilo súdu

zistiť oprávnenosť fakturovania prác v zmysle faktúry č. 23/08 ako i jej výšku, ktorá pohľadávka sa stala
následne predmetom postúpenia pohľadávky medzi F. J. a žalovaným. Vzhľadom na nepreukázanie
dôvodnosti fakturácie a teda pohľadávky F. J., ktorá sa následne stala predmetom postúpenia medzi
ním a spoločnosťou žalovaného súd posúdil na základe námietok úpadcu uvedenú zmluvu o postúpení
za neplatnú podľa § 39 Obč. zákonníka a následné úkony žalovaného v spojitosti so zápočtom

takto žalovaným nadobudnutej pohľadávky voči pohľadávke úpadcu uplatnenej v zmysle žaloby za
právne irelevantné. Vzhľadom na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia v
spojitosti so zánikom pohľadávky uplatnenej úpadcom ako prvotným žalobcom v konaní, súd rozhodol
o nároku žalobcu, ktorý bol nesporný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s
príslušenstvom.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 3.110,07 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že má za to,

že žalovanému sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda sú naplnené
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, O.s.p. Uviedol, že k porušeniu procesných
zásad konania došlo na strane súdu prvého stupňa v dôsledku nerešpektovania ust. § 118 ods. 2 O.s.p.
s tým, že obsah žiadnej zápisnice v predmetnej veci nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa

postupoval podľa tohto ustanovenia. Postupom podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. sa účastníkom konania
vytvorímožnosť,abytomu,sčímichoboznámilsúdprispôsobilisvojďalšíprocesnýpostup.Nedodržanie
postupu v zmysle tohto ustanovenia, ku ktorému došlo v danej veci treba vidieť procesnú nesprávnosť,
ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmanej veci viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto
ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodovania súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol,

že zo žiadnej zápisnice zo súdnych pojednávaní v predmetnej veci nevyplýva, že by súd na pojednávaní
riadne vykonal dokazovanie listinami a po vykonaní dokazovania vytvoril účastníkom konania procesnú
možnosť vyjadriť sa k riadne vykonaným dôkazom v zmysle ust. § 123 O.s.p. a realizovať tak z toho
ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníkov. Z obsahu žiadnej zo zápisníc nevyplýva, žesúd prvého stupňa na predmetných pojednávaniach prečítal, resp. oboznámil obsah listín predložených
účastníkmi konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 400/2009 zo dňa
6.5.2010. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa zameral výlučne na posudzovanie platnosti postúpenia

pohľadávky vo výške 10.599,62 eur, pričom absolútne nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s obranou
žalovanéhovčastitýkajúcejsasumyvovýške1.262,19euranapriektomuzaviazalžalovanéhokúhrade
sumy vo výške 11.861,81 eur s príslušenstvom. Okresný súd odignoroval vyjadrenie k dôvodom v častí
týkajúcej sa sumy 1.262,19 eur, ktorú žalovaný neuznával z úplne iných právnych dôvodov. Žalovaný
má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na tomto základe dospel k nesprávnemu

rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že svedok J. skutočne vykonal práce pre
právneho predchodcu žalobcu, čo bolo potvrdené nielen samotným svedkom J., ale aj aj svedkami
V., J., ktorý okrem iného uviedol aj tú skutočnosť, že práce fakturované faktúrou č. 23/08, resp. 01/09
prevzal, a to ako stavebný dozor vykonávajúci práce pre právneho predchodcu žalobcu. Záver súdu o
pochybnostiach, či svedok J. fakturoval správnu výšku ako i obdobie, t. j. či ide o existujúcu pohľadávku
nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedok J. potvrdil aj skutočnosť, že právny predchodca

žalobcu sa dohodol so žalovaným na úhrade pohľadávky svedka J. tak, že táto bude postúpená na
žalovanéhoatentojusvedkoviuhradí.SvedokJ. nakoniecajpotvrdil,žepohľadávka,ktorúevidovalvoči
právnemu predchodcovi žalobcu bola uhradená žalovaným z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky.
Svedok W. ako štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu toto nevylúčil, iba uviedol, že už si
nespomína na dané obdobie. Skutočnosti prezentované svedkom W. o akomsi odsúhlasovaní všetkých

faktúr a právnych úkonov výlučne jeho osobou si súd osvojil z jeho výpovede bez toho, aby tieto boli
akýmkoľvek iným spôsobom dokazované (napr. výpoveďami svedkov alebo inými listinnými dôkazmi z
tohto obdobia). Svedkyňa V. potvrdila, že ona sama mohla mať oprávnenie na určité úkony týkajúce
sa najmä zápočtov, ktoré vykonávala so súhlasom svedka W., ale pravdepodobne to bolo aj v tomto
prípade. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť fakturácie svedkom J., čím mu vznikla

pohľadávka, ktorá bezpochyby mohla byť predmetom postúpenia. Túto skutočnosť v konaní ani jeden
z účastníkov a svedkov nespochybňoval. Z týchto dôvodov považuje žalovaný zmluvu o postúpení
pohľadávky za platnú a z nej vyplývajúce ďalšie úkony považuje za platné. Vzhľadom k tomu, že súd vo
svojom rozhodnutí po zistení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky platnosť nasledujúcich úkonov
neskúmal, pridržiaval sa vo vzťahu k nim svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Vzhľadom

na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 O.s.p. rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú účelové,
nakoľko prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol. Má za to, že

pohľadávka žalobcu bola riadne preukázaná, žiadna zo strán ju nespochybňuje, avšak spôsob akým
predmetná pohľadávka podľa žalovaného mala zaniknúť nebol preukázaný. Žalovaný vo svojom
odvolaní uvádza viacero nepravdivých tvrdení, napr. .....“z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
svedok J. vykonal práce pre právneho predchodcu žalobcu, čo bolo potvrdené nielen svedkom J., ale
aj svedkom V. a J., ktorý okrem iného uviedol aj tú skutočnosť, že práce fakturované faktúrou č.

23/08, resp. 01/09 prevzal a ako stavebný dozor vykonávajúci práce pre právneho zástupcu žalobcu....“
Podľa zápisnice zo dňa 23.4.2015 je zrejmé, že svedok V. sa k prácam, ani faktúram nevedel vyjadriť
ani potvrdiť, že by ich prevzal. Ani svedok J. nemohol uvedené potvrdiť, nakoľko nie je pravdou,
že by pracoval ako stavbyvedúci právneho predchodcu žalobcu, keďže pracoval ako stavbyvedúci
žalovaného. Na dotaz súdu, či práce, ktoré vykonal F. J. za žalobcu pre žalovaného na predmetnej

stavbe mohli byť i v objeme 10.000,--eur svedok uviedol, že k tomuto sa nevie už vzhľadom na odstup
času vyjadriť (zápisnica z 13.3.2014). Ďalej žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na svedecké
výpovede,ktorépotvrdzujúpostupprezentovanýsvedkomW.oodsúhlasovanífaktúraprávnychúkonov,
keď svedkyňa R.. E. V. uviedla, „.....tieto vzájomné pohľadávky len účtovali, avšak zápočet podpisoval
štatutár, ktorým bol pán L. W......“ (zápisnica z 30.9.2013). L. W. uviedol, že všetky faktúry a dodacie

listy podpisoval vždy sám konateľ, teda on. Ak doklad prevzal aj stavbyvedúci, vždy bol podpísaný
mojou osobou, až vtedy išla faktúra na úhradu na ekonomické oddelenie (zápisnica z 11.11.2013).
Ďalej žalobca poukázal aj na výpoveď svedkyne W.. V. O., G. O. s tým, že z uvedených výpovedí
jednoznačne vyplýva, že akýkoľvek právny úkon urobený za spoločnosť MIRPUS Constructions, s. r.
o. si vyžadoval schválenie a podpis konateľa spoločnosti L. W.. Zápočet predložený žalovaným však

podpis konateľa neobsahuje, a teda nie je urobený platne. Tento postup bol známy aj žalovanému,
čo dokazuje aj výpoveď W.. V. O.. Ďalej uviedol, že žalovaný okrem vyššie uvádzanej pohľadávky zo
zmluvy o postúpení nepreukázal ani svoju pohľadávku vo výške 807,42 eur uvádzanú vo vzájomnom
zápočte pohľadávok zo dňa 15.1.2009, ktorá žalovanému údajne vznikla z faktúry č. 090005. Žalovanýnepredložil žiadnu zmluvu ani iný právny titul, na základe ktorého by bol oprávnený vykonávať takúto
fakturáciu,pričomanitátofakturácianebolaschválenákonateľom.Vzápočtesauvádza,žerozdiel,ktorý
spoločnosť M.B.TRADING, s. r. o. zostáva dlžná spoločnosti MIRPUS Constructions, s. r. o. vo výške

1.262,19eursavysporiadapovybaveníreklamácie.Napojednávanínebol predloženýstavebnýdenník,
ktorý by bol podpísaný konateľom právneho predchodcu žalobcu, v denníku, ktorý bol predložený sa
uvádza, že v prípade neodstránenia vád bude medzi oboma spoločnosťami uzatvorená samostatná
dohoda určujúca finančnú čiastku na zadávanie časti platby. V konaní nebola predložená žiadna takáto
dohoda. Žalobca poukázal aj na ust. § 46 zák. č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého sa od vyhlásenia konkurzu

považujú za splatné všetky nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu. V časti 1.269,12 eur si vyhlásením
konkurzu mal žalovaný v zákonnej lehote prihlášku prihlásiť „svoju pohľadávku“ do konkurzu, čo však
neurobil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a
zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 287,14
eur a režijný paušál vo výške 8,39 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.861,81 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Základnou odvolacou námietkou je tvrdenie žalovaného , že okresný súd nerešpektoval ust. § 118 ods.

2 O.s.p., že obsah žiadnej zápisnice nedáva podklad pre záver, že súd prvého stupňa postupoval podľa
tohto ustanovenia, ďalej žalovaný namietol, že z obsahu žiadnej zo zápisníc nevyplýva, že súd prvého
stupňa na pojednávaniach prečítal, resp. oboznámil obsah listín predložených účastníkmi konania podľa
ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a tiež, že sa nevysporiadal s obranou žalovaného v časti týkajúcej sa sumy
vo výške 1.262,19 eur a napriek tomu zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 11.861,81 eur s

príslušenstvom.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.

Pri preskúmaní veci prišiel odvolací súd k záveru, že aj prípadné porušenie ust. § 118 ods. 2 O.
s. p. nespôsobuje existenciu vady, ktorá by spôsobila žalobcovi odňatie možnosti konať pred
súdom. „Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden

priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne.
Uvedené pochybenie zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania Existencia tejto

vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/189/2011; v spojení s uznesením Ústavného súdu SR III. ÚS 146/2012,
obdobne IV. ÚS 326/2012). Námietka žalovaného, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118
ods. 2 O. s. p. mu súd odňal možnosť konať pred súdom je preto nedôvodná.

Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola
protistranou spochybnená.Žalovaný v odvolaní namietal, že rozhodnutím súdu prvého stupňa a postupom, ktorému vydanie
predchádzalo, sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom, pretože zo žiadnej zápisnice zo

súdnych pojednávaní nevyplýva, že by súd na pojednávaní riadne vykonal dokazovanie listinami a po
vykonaní dokazovania listinami vytvoril účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k riadne
vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O.s.p. a realizovať tak z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné
oprávnenie účastníkov.

Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalovaný už v odpore proti vydanému platobnému rozkazu
poukázal na to, že 15.1.2009 uzatvoril so žalobcom Dohodu o vzájomnom zápočte pohľadávok a
záväzkov, predmetom ktorej bolo započítanie pohľadávky žalobcu z faktúry č. 0800205 v zostatkovej
výške 11.861,81 eur, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok s pohľadávkou žalovaného voči
žalobcovi vo výške 10.599,62 eur a uviedol, že rozdiel medzi pohľadávkou žalobcu a pohľadávkou
žalovaného vo výške 1.262,19 Eur sa vysporiada po vybavení reklamácie na kvalitu spevnených plôch

tak ako je to uvedené aj v dohode o zápočte. Od podania odporu žalobca už vo vyjadrení k odporu a
následne v priebehu celého prvostupňového konania namietal, že zápočet nie je podpísaný štatutárnym
úpadcom L. W., ktorý ako jediný konateľ úpadcu v rozhodnom čase mohol konať za úpadcu, namietal
tiež, že v účtovníctve ani v evidencii úpadcu za rok 2008 a 2009 žiadny záväzok voči F. J. sa nenachádza
a správca má zato, že takýto záväzok ani neexistoval s tým, že na faktúre č. 23/2008 vystavenej F.

J. je pečiatka úpadcu, no chýba akýkoľvek podpis či iné potvrdenie doručenia úpadcovi. Žalobca sa
vyjadroval tiež k sume 1.262,19 eur ako rozdiel údajného zápočtu a celkovej pohľadávky úpadcu voči
žalovanému a poukazoval na ust. § 46 zák. č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého si mal žalovaný túto svoju
pohľadávku voči úpadcovi uplatniť ako podmienenú pohľadávku prihláškou. Navrhoval vypočuť ako
svedka konateľa úpadcu pána L. W..

Vzhľadom na uvedené vyjadrenie žalobcu prvostupňový súd vykonával celé dokazovanie na objasnenie
a preukázanie tvrdení žalobcu a žalovaného ohľadne predmetného zápočtu ako aj zmluvy o postúpení
pohľadávok. Na jednotlivých pojednávaniach prvostupňový súd vypočul množstvo svedkov, ktorí

zaujímalistanoviskoavyjadrovalisaprávekpredloženýmdôkazomzostranyžalovaného,tedakdohode
o zápočte, k zmluve o postúpení pohľadávky, ako aj k ďalším dôkazom, všetci svedkovia boli na
jednotlivých pojednávaniach oboznámení s dokladmi, na ktoré sa vzťahovala ich svedecká výpoveď.

Z obsahu zápisníc je zrejmé, že svedkovia ako aj účastníci konania a ich právni zástupcovia boli

oboznámení s predloženými dokladmi, so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj so vzájomným
zápočtom, keď napr. zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.3.2013 vyplýva , že súd poskytol k
nahliadnutiu svedkovi F. J. zmluvu o postúpení pohľadávok, zo zápisnice z pojednávania z 30.9.2013
vyplýva, že súd poskytol svedkyni R.. E. V. k nahliadnutiu fakturáciu pána J., ktorá sa nachádza
na č.l. 32, spisu zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok a vzájomný

zápočet pohľadávok a záväzkov, zo zápisnice z pojednávania z 11.11.2013 vyplýva, že uvedené
dôkazy boli poskytnuté k nahliadnutiu svedkovi L. W.. Aj z ďalších zápisníc o pojednávaní vyplýva,
že uvedené dôkazné prostriedky boli poskytnuté všetkým ďalším svedkom, ktorí sa k týmto dôkazom
vyjadrovali. Na všetkých pojednávaniach boli vždy prítomní aj právni zástupcovia žalobcu a žalovaného,
ktorí na každom pojednávaní zaujímali stanovisko k predmetným dôkazom. Neobstojí potom námietka

žalovaného vznesená v odvolaní, že súd nevytvoril účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť
sa k riadne vykonaným dôkazom v zmysle § 123 O.s.p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce
procesné oprávnenia účastníkov, keď práve z obsahu všetkých zápisníc vyplýva, že ku všetkým
dôkazovým prostriedkom, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú sa účastníci konania vyjadrovali,
vyjadrovali sa aj predvolaní svedkovia, na všetky svedecké výpovede mali možnosť účastníci konania

reagovať.

V súvislosti s rozhodnutím okresného súdu ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
a na to nadväzujúcich ďalších úkonov, konkrétne vzájomného zápočtu podpísaného dňa 18.1.2009
odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne R.. V., ktorá na otázku súdu, či bola oprávnená vykonávať

zápočty pohľadávok a zápočtov uviedla, že tieto vzájomné pohľadávky len účtovali, avšak zápočet
podpisoval len štatutár, s tým, že podpis na vzájomnom zápočte je jej. Má za to, že uvedený zápočet
prebehol. Svedkyňa podotkla, že uvedený zápočet by určite nepodpisovala a nepotvrdila bez
súhlasu štatutára. Samotný štatutárny zástupca úpadcu na pojednávaní uviedol, že iná osoba nemalaoprávnenie potvrdzovať zápočty a takouto osobou nemohla byť ani ekonómka, resp. účtovníčka a
potvrdil skutočnosť, že na dokladoch mohol figurovať aj podpis pani V., ale za podmienky, že tam bol i
podpis konateľa, pretože uvedené skutočnosti platili aj pre styk s bankou a tretími osobami.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Obchod. zák. právnická osoba koná so štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná
zástupca.

Podľa ust. § 15 ods. 1 Obchod. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je

splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že by bola R.. V., prípadne iné osoby oprávnené konať
za spoločnosť v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka, v nadväznosti na uvedené
potom nemohol byť daný zápočet pohľadávok a záväzkov platne uzatvorený bez podpisu štatutárneho
zástupcu. Odvolací súd tiež poukazuje na zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená

medzi F. J. a spoločnosťou B.M. TRADING, s. r. o., Banská Bystrica, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávok postupcu voči dlžníkovi uvedených v prílohe č. 1 zmluvy vyplývajúcich z neuhradenej
čiastočnej faktúry v celkovej výške 9.792,20 eur. Zmluva bola uzatvorená dňa 15.1.2008 (v priebehu
konania bolo preukázané, že sa jednalo o pisársku chybu a správny dátum je 15.1. 2009). Z Prílohy
č. 1 zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť faktúra č. 23/2008 vystavená dňa 12.1.2009

splatná dňa 27.1.2009 v sume 9.792,20 eur, ktorá bola vystavená na sumu 10.983,2 eur. Svedok
F. J. vo svojej výpovedi tvrdil, že predmetné práce boli pôvodne fakturované faktúrou 23/08, ale na
základe vzájomnej dohody s MIRPUS Constructrions, s. r. o. Banská Bystrica došlo k prepisu uvedenej
faktúry na č. 1/09 vystavenou dňa 2.1.2009, splatnou dňa 14.1.2009. Správne poukázal okresný súd
na tú skutočnosť, že tvrdenia svedka ohľadne prečíslovania fakturácie, ako i zmeny vystavenia a

splatnosti predmetnej faktúry sa v konaní nepreukázali. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
výpoveď právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 17.4.2014, keď na dotaz súdu, či pri
postúpení pohľadávok, resp. pri zápočtoch evidoval okrem faktúry č. 23/08 aj faktúru č. 1/2009 uviedol,
že v archíve žalovaného má založenú len faktúru od F. J. vystavenú pod č. 23/2008. Nie je potom
odvolaciemu súdu zrejmé, či mala byť postúpená pohľadávka v sume 9.792,20 eur z faktúry č. 1/09

vystavenej dňa 2.1.2009 splatnej dňa 14.1.2009, prípadne pohľadávka z faktúry č. 23/08 s dátumom
vystavenia 12.1.2009 splatná dňa 27.1.2009 tak ako to bolo uvedené aj v prílohe č. 1 Zmluvy o
postúpení pohľadávok. Ak bola postupovaná pohľadávka z faktúry č. 23/08, čo vyplýva z Prílohy č. 1
Zmluvy o postúpení pohľadávok a táto sa stala aj predmetom zápočtu uzavretého dňa 15.1.2009, je
zrejmé, že započítaná bola pohľadávka, ktorá v čase uzatvorenia vzájomného zápočtu nebola splatná,

keďže predmetná faktúra bola splatná dňa 27.1.2009 a zápočet mal byť uzatvorený dňa 15.1.2009.
Predmetom vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov mala byť aj pohľadávka spoločnosti B.M.
TRADING, s. r. o. voči MIRPUS Constructrions, s. r. o. vyplývajúca z faktúry č. 090005 na sumu 807,42
eur. Z predmetnej faktúry, ktorá sa nachádza na č. l. 173 odvolací súd zistil, že aj táto faktúra v
čase vzájomného zápočtu nebola splatná, nakoľko faktúra bola vyhotovená dňa 2.1.2009 a splatná dňa

16.1.2009.

Čo sa týka námietky žalovaného, že prvostupňový súd sa zameral výlučne na posudzovanie platnosti
postúpenia pohľadávky vo výške 10.599,62 eur, pričom absolútne nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s
obranou žalovaného v časti týkajúcej sa sumy vo výške 1.262,19 eur uvádza odvolací súd, že ak dospel

prvostupňový súd vykonaným dokazovaním k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne
neplatný právny úkon a následné úkony žalovaného v spojitosti s prípadným zápočtom považoval za
právne irelevantné, nemohol sa zaoberať sumou 1.262,19 eur, ktorá vyplývala zo vzájomného zápočtu
pohľadávok a záväzkov, nakoľko sa jednalo len o zvyšok sumy 11.861,81 eur. Ak teda bol neplatný
zápočet pohľadávok a záväzkov, nemohol sa súd zaoberať časťou tohto zápočtu, teda sumou 1.262,19

eur, ktorá sa mala vysporiadať po vybavení reklamácie na kvalitu spevnených plôch. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na predložené kolaudačné rozhodnutia na č. l. 170, 171, ktoré predkladal súdu
žalovaný ( viď zápisnica č.l. 167), keď z kolaudačného rozhodnutia zo 7.1.2009, právoplatného dňa
8.1.2009 vyplýva, že „v konaní boli zistené nedostatky brániace vydaniu kolaudačného rozhodnutia,
preto Stavebný úrad kolaudačné konanie prerušil do doby odstránenia nedostatkov. Dňa 2.1.2009

stavebník oznámil odstránenie závad, doplnil chýbajúce vyjadrenia a požiadal o pokračovanie v konaní
o vydanie kolaudačného rozhodnutia. V konaní neboli zistené také nedostatky, ktoré by bránili riadnemu
a nerušenému užívaniu stavby“. V kolaudačnom rozhodnutí z 12.1.2009, právoplatným dňa 13.1.2009
bolo uvedené, že „stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní.Podmienky určené v stavebnom povolení boli dodržané. V konaní neboli zistené také nedostatky, ktoré
by bránili riadnemu a nerušenému užívaniu stavby“. Aj z uvedených kolaudačných rozhodnutí, ktoré boli
vydané a právoplatné pred uzavretím vzájomného zápočtu pohľadávok a záväzkov je zrejmé, že zistené

nedostatky brániace vydaniu kolaudačného rozhodnutia boli odstránené dňa 2.1.2009.

Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred prvostupňovým súdom, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku uvedené a zdôvodnené.

Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval platnú právnu
úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa dospel k
zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,

2 O.s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal trovy odvolacieho
konania vo výške 295,53 eur , t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 287,14 eur,

režijný paušál vo výške 8,39 eur (§ 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.