Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612207137
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612207137.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu U. S., nar.

X. X. XXXX, W. Q. X. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Nám sv. Egídia č. 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej T. P.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomD.M.,Q.C.XX/XX,právnezastúpenejJUDr.DušanomJančim,advokátomso
sídlomvLiptovskomMikuláši,Garbiarska695,ovyprataniebytuaozaplatenie500eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod číslo
XX, bytového domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku zapísanom ako parcela č. KN-C

1121/4, nachádzajúci sa v katastrálnom území D. M., zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, v lehote 3 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 500 eur od 15. 9. 2012 do zaplatenia, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 7. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanej vypratania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome
súp. č. XX, orientačné číslo XX, na ulici Q. C. Q. D. M. a zaplatenia nájomného vo výške 500 eur a
úrokov z omeškania zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 4. 2012 do

zaplatenia, zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 5. 2012 do zaplatenia,
zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 6. 2012 do zaplatenia, zo sumy
100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 7. 2012 do zaplatenia, zo sumy 100 eur vo
výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 8. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V
žalobe uviedol, že byt prenechal do užívania žalovanej na základe zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej dňa
21. 2. 2011, s účinnosťou od 12. 4. 2011. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú, do 30. 6. 2011,
kedy aj skončil. V uvedený deň bola žalovaná povinná byt odovzdať, čo však neučinila. Žalovaná sa

zaviazala riadne a včas uhrádzať na jeho účet nájomné a ostatné platby spojené s užívaním bytu na účet
správcovi bytového domu, obchodnej spoločnosti BYP, s. r. o.. Žalovaná doposiaľ užíva byt bez platnej
nájomnej zmluvy, hoci bola na uvedenú skutočnosť opakovane upozornená a vyzvaná na uvoľnenie a
vypratanie bytu. V čl. V. nájomnej zmluvy si dojednali mesačné nájomné vo výške 100 eur. V uvedenejsume nebola zahrnutá platba za služby spojené s užívaním bytu. Nájomné bolo splatné do 20. dňa v
mesiaci. Žalovaná mu doposiaľ nezaplatila nájomné za mesiace marec - júl 2012. Žalovaná si taktiež
neplní povinnosť uhrádzať platby za služby spojené s nájmom bytu na účet správcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 18. 2. 2013, uviedla, že predmetný byt
nikdy žalobcovi nepredala, ani to nemala v úmysle. Je vdova v pokročilom veku, v tom čase sa syn
po rozvode vrátil domov, má 2 maloleté deti, ktoré mu boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti,
je preto proti zdravému rozumu, aby byt predala. Keď žalobca zistil situáciu, navrhol, aby poskytla byt

ako formu zábezpeky z dôvodu, že jej syn mu bol dlžný finančné prostriedky. Pri uvedenom jednaní
bol prítomný jej syn a bývalá nevesta. S týmto nesúhlasila, ale z dôvodu psychického nátlaku žalobcu
pristúpila na návrh, že bude ručiť bytom, za podmienok, že stále bude jeho vlastníkom, pričom jej syn
bude žalobcovi splácať dlžnú sumu po 100 eur mesačne. Po určitom čase ju žalobca navštívil, išla s ním
podpísať zmluvu na matriku. Všetko sa zbehlo rýchlo, nedal jej čas na potrebné preštudovanie zmluvy.
Opakovali sa vyhrážky a nátlak na jej osobu, preto pre dobro syna a kľud podpísala zmluvu. Žalobca jej

ani jeden exemplár zmluvy nenechal. V priebehu pár mesiacov syn zistil, že vlastníkom bytu je žalobca,
ktorý prišiel za ňou následne s návrhom nájomnej zmluvy. Keďže bol vlastníkom bytu, nezostávalo jej
nič iné, len zmluvu podpísať. Syn mu zaplatil nájomné na 3 mesiace dopredu, s tým, že nájomná zmluva
sa bude predlžovať. Žalobca mal od začiatku v pláne o byt ju pripraviť. Žalobca na nej spáchal podvod,
s úmyslom získať jej byt.

Právny zástupca žalobcu navrhol podanej žalobe vyhovieť. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že
kúpna zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je platná a nájomný vzťah zanikol uplynutím dojednanej doby,
navrhol vypratať byt a súčasne priznať bezdôvodné obohatenie. Primeranosť bezdôvodného obohatenia
odôvodnil tým, že náhrada za užívanie bytu bola dojednaná nájomnou zmluvou, ktorá vyjadrovala

konkrétnu primeranú hodnotu nájomného, dojednanú účastníkmi nájomnej zmluvy v konkrétnom čase a
mieste. V záverečnom prednese poukázal na to, že pri právnych úkonoch, ktorých obsah je zachytený v
písomnej forme, je znenie právneho úkonu objektívne vyjadriteľné. V danom prípade zmluva bola jasne
označená ako kúpna zmluva. Žalovaná v konaní nepreukázala, že zmluvu podpísať nechcela. Žalovaná
podpísala aj ďalšie listiny, a to zmluvu o nájme bytu, návrh na vklad, príjmový doklad a zabezpečila

vyhlásenie správcu bytového domu.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ aj bol predložený príjmový doklad, žalovaná takýto doklad
nepodpisovala,kúpnacenazabytvyplatenánebola.Kúpnazmluvajeneplatná,nakoľkonebolauzavretá
slobodne a vážne, resp. žalovaná bola v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka uvedená do omylu.

Preto je neplatná aj nájomná zmluva a vlastníkom bytu je žalovaná. Navrhol žalobu zamietnuť. Žaloba
dôvodná nie je, a to pokiaľ ide o vypratanie bytu z dôvodu, že vlastníkom bytu je žalovaná, pokiaľ ide o
peňažné plnenie, nájomný vzťah skončil 30. 6. 2011, pričom žalobca si uplatňuje nájomné od 1. 4. 2012.
V záverečnom prednese uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna zmluva a v
nadväznosti na ňu aj nájomná zmluva z 21. 2. 2011, je absolútne neplatná, nakoľko právny úkon nebol

urobený slobodne a vážne. Žalovaná nemala nikdy úmysel byt predať, keďže je vdova v pokročilom
veku a ani ona, ani jej syn, nevlastnia inú nehnuteľnosť. Žalovaná pod hrozbou opakovaných vyhrážok
žalobcu poskytla byt do zábezpeky, keďže mala za to, že jej syn dlhuje žalobcovi peniaze. Pre prípad
vyhovenia žalobe navrhol, aby súd o trovách rozhodol v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu neprizná, vzhľadom na osobné

a majetkové pomery žalovanej.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 6. 2013, č. k. 10C/139/2012-117, tak, že žalobu zamietol a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a v časti
výroku o náhrade trov konania aj žalovaná. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 1. 2014, č. k.

9Co/574/2013-154,rozsudokprvostupňovéhosúduzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie,zdôvodu,žesúd
nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie na prijatie ním ustálených skutkových záverov a následne
neposúdil vec právne správne. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní nezohľadňoval vôľu žalovanej
podľa toho, ako ju v písomne uzatvorenej zmluve prejavila, ale podľa toho, ako ju prezentovala na
súdnych pojednávaniach. Prvostupňový súd opomenul, že súčasťou spisu, vedeného Správou katastra

Liptovský Mikuláš, bolo i splnomocnenie žalovanej, udelené žalobcovi na doplnenie údajov ohľadne
kúpnej zmluvy o prevode bytu a taktiež vyhlásenie BYP, s. r. o., ktoré bolo adresované žalovanej a
vydané na jej žiadosť. Súd taktiež nezohľadnil zmluvu o prenájme bytu, uzatvorenú medzi účastníkmi, na
ktorej boli matričným úradom osvedčené podpisy obidvoch účastníkov, predmetom ktorej bol prenájomsporného bytu. Účastníci uzatvorili dva písomné právne úkony, v ktorých žalovaná najskôr prejavila
vôľu previesť byt, vypratania ktorého sa žalobca domáha, na žalobcu a v druhom žalobca aj žalobkyňa
prejavili vôľu prenechať byt žalovanej do nájmu s tým, že ho bude ako nájomkyňa ďalej užívať po

stanovený čas a bude uhrádzať dohodnuté nájomné. V danom prípade z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by žalobca úplne odoprel alebo zmaril možnosť žalovanej oboznámiť sa pred podpisom
s ňou podpísanými právnymi úkonmi, resp. že by ju ubezpečoval o inom obsahu, ako bol v skutočnosti
v písomných právnych úkonoch obsiahnutý. Prvostupňový súd neodstránil rozpor vo výpovedi žalobcu,
žalovanej a svedkov o tom, či vôbec syn žalovanej dlhoval nejaké peniaze žalobcovi, resp. jeho synovi,

ak áno, v akej výške, s akou lehotou splatnosti a kedy malo dôjsť k úhrade zo strany syna žalovanej.
Prvostupňový súd taktiež neskúmal, či žalobca, ako vlastník bytu, uzatvoril zmluvu o správe bytu s
príslušným správcom bytu, či došlo k prevodu energií na nového vlastníka, či žalovaná poskytla v
tomto smere žalobcovi potrebnú súčinnosť, či sa žalovaná odhlásila u dodávateľa energií a žalobca
ako kupujúci sa prihlásil k ich odberu. Taktiež zostalo zo strany prvostupňového súdu nepovšimnuté,
prečo žalovaná hneď po tom, ako sa dozvedela o prevode bytu na žalobcu, nepodala návrh na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaná je plne spôsobilá k právnym úkonom a z jej strany je nutné predložiť
také dôkazy, ktorými jednoznačne súd presvedčí o tom, že pri podpise kúpnej zmluvy, aj zmluvy o nájme
bytu, konala pod psychickým nátlakom, resp. pod hrozbou bezprostredného fyzického násilia, teda že na
nej protiprávne bolo vynucované niečo, čo takto vynucovať nemožno, vzbudilo to v nej dôvodnú obavu z
úkonu toho, kto hrozil, a teda že takáto bezprávna vyhrážka bola priamo adresovaná a smerovaná voči

nej. Žalovaná neuviedla, akým konkrétnym spôsobom jej žalobca hrozil, ani či jeho hrozby mohli u nej
vzbudiť dôvodnú obavu, že ich uskutoční. O existencii dlhu svojho syna sa vyjadrovala ona, aj svedkovia,
veľmi neurčito, preto bolo uložené prvostupňovému súdu v tomto smere doplniť dokazovanie. Je tiež
potrebnédoplniťdokazovanieovyjadreniežalovanej,zakéhodôvoduzabezpečovalapísomnépodklady
k prevodu bytu na žalobcu, keď tvrdila, že byt v skutočnosti previesť nechcela, ani o tom neuvažovala.

Pokiaľ poukazovala žalovaná na agresivitu, resp. nevhodnosť správania žalobcu, ktorú preukazovala
priestupkovým spisom, uvedený incident sa odohral až po podpise kúpnej zmluvy a zmluvy o prenájme
bytu. Zo strany žalovanej je potrebné preukazovať nevhodnosť správania sa žalobcu, z ktorého by mohla
u nej vzniknúť dôvodná obava, že úkon, ktorým jej hrozí, uskutoční, časovo pred uzatvorením kúpnej
zmluvy a zmluvy o prenájme bytu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalobca aj žalovaná boli v priebehu súdneho konania opakovane vypočutí, mali možnosť
k veci sa vyjadriť, na súdnom pojednávaní boli zastúpení svojimi právnymi zástupcami, ktorí s

vykonaním súdneho pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich
neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalobca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že byt pozostáva zo vstupnej chodby, kúpeľne,
WC, izby a pivnice, ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu. Byt kúpil kúpnou zmluvou od

žalovanej. V zmluve je uvedené, že pri jej podpise nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Byt kupoval pre syna,
ktorý je vojakom z povolania. Kým sa synovi veci vyjasnia, dal byt do nájmu žalovanej. Nájomná zmluva
bola dojednaná na dobu určitú. Žalovaná nájomné neplatila. Nájomné nie je zaplatené od marca 2012.
Poznal syna žalovanej, ktorý mu navrhol, z dôvodu, že má dlhy, predaj bytu. Žalovaná bola pri tom
prítomná, s takýmto riešením súhlasila. V kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena vo výške 13.278

eur, ktorú aj žalovanej zaplatil. Na žalovanú žiadny fyzický, ani psychický nátlak v súvislosti s uzavretím
kúpnej zmluvy nevyvíjal. Poprel, že by sa byt prevádzal za účelom zábezpeky. Kúpnu zmluvu boli
podpisovať na matrike. Po podpise kúpnej zmluvy dal žalovanej 2 rovnopisy zmluvy. Kúpnu cenu si
určila žalovaná. Nájomná zmluva sa uzatvárala v deň podpisu kúpnej zmluvy. Nájomnú zmluvu dojednali
na dobu určitú, nakoľko počul, čo je to za partia od susedov, že neplatili. Žalovaná na jeho výzvy

na vypratanie bytu nijakým spôsobom nereagovala. Priestupkové konanie sa skončilo tak, že zaplatil
pokutu. O skutočnosti, že žalovaná chce byt predať, vedel od jej syna, ktorý bol u neho a uvedené
riešenie mu navrhol. Žalovaná chcela byt predať pre dlhy. Žalovaná mu nikdy netvrdila, že zmluvu
uzavrela pod psychickým nátlakom. Syn žalovanej mu povedal, že majú 3 byty, a to v Jamníku, v
Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku, a že byt v Liptovskom Hrádku chcú predať, nakoľko má

kopec dlhov a babka pôjde bývať k nim. Prvý krát bola pri jednaní prítomná aj nevesta žalovanej, potom
tam už nebola. O predaji bytu začali hovoriť už v dlhšom časovom období pred uzavretím kúpnej zmluvy.
Podklady ku kúpnej zmluve mu poskytla žalovaná so synom, a to list vlastníctva, doklady z bytového
podniku, že je všetko poplatené. Pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu mu neposkytla. Žalovanádo zmluvy pozerala doma, aj na matrike, nevedel uviesť, či ju aj čítala. Potom žalovanej telefonoval, že
sú v súvislosti s konaním na katastri nejaké nedostatky. K vyplateniu kúpnej ceny došlo v Liptovskom
Hrádku, v kaviarni hotela Smrek. Bankovky boli rôzne, mal ich pripravené v taške, žalovaná si peniaze

prepočítala. Doklad o prevzatí vypisoval v kaviarni. Peniaze na kúpnu cenu mal doma, nakoľko podniká
a bežne má doma takéto sumy. V deň podpisu zmluvy bol syn žalovanej doma, avšak na matriku s nimi
nešiel. Stretnutia u žalovanej boli v korektnej atmosfére, ešte aj doniesol deťom darčeky. Syn žalovanej
mu nič nedlhoval, ani jeho synovi. Pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 21. 1. 2015 uviedol, že
trvá na predchádzajúcej výpovedi. Kúpnu zmluvu uzatváral na základe ponuky syna žalovanej, urobil si

následne prieskum trhu. O záležitostiach svojho syna, pokiaľ ide o jeho dlhy, nevie. Jemu H. P. žiadne
peniaze nedlhoval. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil, tak sa domnieval, že sa
jednaloosplátkudlhu,ktorýmalzrejmeH.P.vočijehosynovi.Jemuvšakpeniazenedlhoval.Keďževšak
bol prítomný pri preberaní tovaru, preto označil príjmový doklad svojím menom. Zrejme mal cestu okolo,
preto mu syn P. povedal, že P. mu dlhuje peniaze, aby ich išiel zobrať. Na uzavretí kúpnej zmluvy sa
dojednaliponávštevesynažalovanejunehodoma,potomsibolbytpozrieť,prešielsirealitnékancelárie.

Cenu navrhla žalovaná. Kúpnu zmluvu pripravoval on, na základe podkladov z internetu, nejaké listiny
mu poskytla žalovaná. V deň podpisu kúpnej zmluvy bol u syna žalovanej, potom aj so žalovanou išli
na matriku. Žalovanej dal kúpnu zmluvu k dispozícii u nej doma, predpokladá, že si ju prečítala, pozerali
do nej aj ona, aj jej syn. Plnomocenstvo na zastupovanie v katastrálnom konaní podpisovali na matrike.
Vyhlásenie správcu bytu zabezpečila žalovaná. Dodatok k zmluve o výkone správy sa riešil písomne.

Stredoslovenská energetika, a. s. mu oznámila, že ak žalovaná zostáva v nájme, je zbytočné platiť
poplatkyzaodhlásenieaprehlásenie.Okrempriestupkovéhokonania,ktorébolooboznamovanévrámci
listinných dôkazov, iné priestupkové, ani trestné konanie, voči nemu vedené nebolo. Žalovaná nepodala
žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Od začiatku sa hovorilo o kúpnej zmluve, nie o zabezpečovacom
inštitúte.

Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa spoznala vtedy, keď začal chodiť
za jej synom, približne v októbri roku 2010. Za synom chodil preto, že mu údajne, resp. jeho synovi,
dlhoval peniaze. Pri každom stretnutí prítomná nebola. Syn jej povedal, že žalobcovi dlhuje peniaze,
bolo to asi v tej výške, ako bolo uvedené na príjmovom doklade. Následne prišiel žalobca s návrhom,

aby dala byt ako zábezpeku, s tým, že syn bude platiť po 100 eur, kým sa dlh nesplatí. Žalobca sa
im vyhrážal, kričal, že ich pozabíja, že syn mu ukradol peniaze. Vyhrážky zabitím boli skôr v zúrivosti,
afekte, žalobca by to neurobil, len chcel dosiahnuť svoje. Na stretnutí sa dohodli, že byt poskytne ako
zábezpeku. Potom prišiel žalobca so zmluvou, ktorá sa podpisovala na matrike. Stále bola v tom, že je
to zábezpeka. Išla s ním v strese, aby mala pokoj. Nevedela uviesť, prečo si zmluvu neprečítala. Byt

predávať nechcela. Na bytovom podniku jej potom povedali, že vlastníkom bytu je žalobca. K podpisu
nájomnej zmluvy došlo v apríli 2011, po podpise kúpnej zmluvy. Keď chodili papiere z katastra, nečítala
ich, ani na ne nereagovala, nakoľko bola v tom, že je to zábezpeka. K podpisu na príjmovom doklade
uviedla, že vyzerá ako jej, ale nebola si vedomá, že by niečo také podpísala. Následne uviedla, že
podpis nie je jej. Po uzavretí nájomnej zmluvy žalobcovi neplatila nič, boli dohodnutí tak, že to bude

platiť syn, kým sa dlh nevyrovná. Okrem nájomnej zmluvy, ktorá je založená v spise, iné nájomné zmluvy
so žalobcom uzatvorené neboli. Keď prišiel žalobca podpisovať zmluvu na matriku, bola v tom, že je
to zábezpeka. Aj telefonovala synovi, ktorý jej povedal, aby so žalobcom sama nešla nikde. Myslela
si, že podpisuje zábezpeku, ktorá bude trvať dovtedy, kým sa dlh nesplatí. Byt predať nechcela. Iné
nehnuteľnosti nevlastní, ani v čase podpisu kúpnej zmluvy nevlastnila. Byt v Jamníku bol obecný a byt

v Liptovskom Mikuláši patril vnukovi, avšak už bol predaný. Pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa
21. 1. 2015 uviedla, že všetko je klamstvo, byt nechcela predať, nechce predať. Žalobca jej povedal,
že jej syn mu dlhuje peniaze a že to bude zábezpeka a bude tam môcť do smrti bývať. Jej syn mal
dlhovať peniaze synovi žalobcu, približne 13.000 eur. Peniaze, ktoré dlhoval žalobcovi, vrátil. Potom
prišli k nej syn, nevesta a žalobca, že žalobca je už vyriešený, ale jeho synovi ešte dlhuje 13.000 eur.

Žalobca uviedol, že syna zavrie do basy, chcela aj volať policajtov, ale ju odhovorili. Žalobca nahovoril
jej syna, aby odkúpil byt od elektrární, ona potom byt odkúpila. Žalobcovi platili asi rok. V deň podpisu
kúpnej zmluvy nebol doma nikto, žalobca mal všetko pripravené. Nevedela uviesť, čo podpísala, lebo
má toľko rokov, nikdy predtým také niečo nepodpisovala. Zmluvu podpísala preto, že žalobcovi verila.
Žalobca jej dal doma nejaké papiere, zmluvy, s tým, že idú na matriku. Bola v tom, že je to zábezpeka.

Zmluvu na matrike popodpisovala, nevedela, že je to kúpna zmluva. Žalobcu sa bála, lebo sa vyhrážal
synovi, že pošle na neho bandu cigánov. Syn to na polícii nehlásil. Žalobca sa jej vyhrážal, že ju zabije a
dostane z bytu. To bolo v čase, ktorý je uvedený v priestupkovom spise. Pred podpisom kúpnej zmluvy
sa jej žalobca nevyhrážal, len synovi. Počula, keď sa žalobca vyhrážal synovi. V deň, keď sa zmluvadojednávala, žalobca kričal, že ich všetkých pozabíja, že ich dostane do basy. Nemyslela si, že by ich
naozaj pozabíjal. V deň podpisu kúpnej zmluvy na ňu žalobca nekričal, nevyhrážal sa jej. Nevedela sa
vyjadriť k tomu, prečo si zmluvu nepozrela. Nevedela, či podpísala príjmový pokladničný doklad. Na

bytovom podniku bola sama, poslal ju tam žalobca, dal jej 102 eur, ktoré doplácala. Potom je prišlo
vyhlásenie správcu asi poštou. Na bytovom podniku podpísala, že sa jedná o zábezpeku. Následne
prišiel k nej žalobca domov, povedal jej, že nemusí ísť do Liptovského Mikuláša, potom mu podpísala
na matrike plnomocenstvo na zastupovanie pri oprave chýb v katastrálnom konaní. S informáciou, že
sa vedie vkladové konanie na základe kúpnej zmluvy, nijako nenaložila. Nájomnú zmluvu podpísala

na dva a pol mesiaca, bola v tom, že byt bude v nájme, kým sa dlh nesplatí. Vec neriešila, nakoľko
nemá peniaze na advokátov. Sumu 100 eur platil syn, ak bolo uvedené, že to platila ona, tak to bolo
zo synových peňazí, keďže ona peniaze nemala. Nevedela uviesť, prečo v príkazoch na úhrade bolo
uvedené, že sa platí nájomné

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkov H. P., Q.

P. a G.. P. S. a listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.
M., zmluvou o nájme bytu, výzvami na vypratanie bytu a na zaplatenie dlžného nájomného vrátane
podacích lístkov, listinnými dôkazmi preukazujúcimi dlžnú sumu na službách spojených s užívaním
bytu, záznamom z mestskej polície, zápisnicou o trestnom oznámení, listinnými dôkazmi preukazujúcimi
úhrady nájomného a služieb za užívanie bytu, kúpnou zmluvou, príjmovým pokladničným dokladom,

správou OO PZ Liptovský Mikuláš, správami Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Stredoslovenskej
energetiky, a. s., Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., dodatkom k zmluve o výkone správy,
zmluvou o pôžičke, dohodou medzi žalobcom a H. P., obsahom pripojených spisov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/146/2009, Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok, sp. zn. ČVS:
ORP-570/LH-LM-2012, Správy katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V/466/2011 a Obvodného úradu

Liptovský Mikuláš, sp. zn. 358/2012, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. M. zapísaný ako výlučný
vlastník bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode XX, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX
na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1121/4, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemkuzapísanémuakoparc.
č. KN-C 1121/4 vo veľkosti 391/2869-in, na základe kúpnej zmluvy V 466/2011.

Žalovaná ako predávajúca a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 21. 2. 2011 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj bytu č. XX na X. poschodí, X. podlaží bytového domu súpisné číslo XX, postaveného

na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1121/4, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomuaspoluvlastníckehopodielunapozemkuzapísanom
ako parc. č. KN-C 1121/4, vo veľkosti 391/2869-in, za kúpnu cenu vo výške 13.278 eur. Podľa čl. 7.1
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcej v hotovosti pri podpise
zmluvy. Katastrálne konanie bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra zo dňa 21. 3. 2011, ktoré bolo

doručené žalovanej dňa 25. 3. 2011. Žalovaná dňa 30. 3. 2011 splnomocnila žalobcu na prejednanie a
doplnenie údajov na Správe katastra Liptovský Mikuláš vo vzťahu k povoleniu vkladu kúpnej zmluvy zo
dňa 21. 2. 2011. Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 3. 2011, číslo V 466/2011,
bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalobcu. Rozhodnutie žalovaná
prevzala dňa 4. 4. 2011.

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 21. 2. 2011 zmluvu o prenájme bytu,
v ktorej sa dojednali, že žalobca ako prenajímateľ prenecháva žalovanej ako nájomníčke do užívania
byt č. XX na X. poschodí, v X. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XX, postaveného
na pozemku parc. č. KN-C 1121/4, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa čl. II. bola nájomná

zmluva uzavretá na dobu určitú, od 12. 4. 2011 do 30. 6. 2011. Podľa čl. V. sa účastníci dohodli na
výške nájomného 100 eur mesačne, ako aj povinnosti nájomníčky uhrádzať poplatok podľa platobného
výmeru BYP, s. r. o..

Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu výzvami zo dňa 13. 10. 2011, odovzdaná na poštovú

prepravu dňa 14. 10. 2011, zo dňa 14. 1. 2012 a dňa 15. 5. 2012 výzvou, odovzdanou na poštovú
prepravu dňa 21. 5. 2012 vyzval žalovanú na úhradu dlžného nájomného za mesiace marec - máj 2012
vo výške 100 eur mesačne. Taktiež vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 524,79 eura a vypratanie
bytu výzvou zo dňa 24. 5. 2012, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28. 5. 2012.Podľa rozpisu dlžnej čiastky, vystaveného BYP, s. r. o., predstavovala dlžná suma za služby spojené s
užívaním bytu za obdobie od apríla 2011 do júna 2012 spolu 224,79 eura, za obdobie od januára 2012

do júla 2012 348,60 eura.

Dňa 31. 5. 2012 bol spísaný na Mestskej polícii Liptovský Hrádok záznam so žalobcom, ktorý požiadal
o radu ohľadne riešenia vypratania bytu žalovanou, pričom mu bolo doporučené, aby sa obrátil na súd.
Dňa 31. 5. 2012 podal žalobca trestné oznámenie na OO PZ Liptovský Hrádok na žalovanú, v ktorom

uviedol, že žalovaná napriek uplynutia doby nájmu dňa 30. 7. 2011 a jeho výzvam užíva byt, ktorý mu
patrí.

Z listinných dôkazov, predložených žalovanou, mal súd preukázané úhrady žalovanou dňa 12. 4. 2011
vo výške 300 eur žalobcovi z titulu nájomného za mesiace apríl - jún 2011, synom žalovanej žalobcovi
dňa 11. 8. 2011 vo výške 100 eur, 9. 9. 2011 vo výške 100 eur, 24. 10. 2011 žalovanou vo výške 100 eur,

dňa 8. 11. 2011 žalovanou vo výške 100 eur ako nájomné, dňa 9. 5. 2012 synom žalovanej vo výške
100 eur ako nájomné, dňa 20. 2. 2012 žalovanou ako nájomné, dňa 18. 1. 2012 žalovanou vo výške
100 eur ako nájomné.

Žalobca vystavil dňa 21. 2. 2011 výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého vyplatil žalovanej 13.278

eur z titulu kúpnej ceny za byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 2. 2011.

Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš súdu oznámilo, že vo veci vyslania hliadky v roku 2010 do
predajne Q. P. nebolo prijaté žiadne oznámenie o priestupku.

Žalovaná nadobudla predmetný byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej dňa 27. 10.
2010 s predávajúcim Slovenské elektrárne, a. s..

Podľa príjmového pokladničného dokladu, vystaveného žalobcom, Q. P. vyplatila žalobcovi dňa 1. 6.
2010 sumu 1218,93 eura, ako splátku pôžičky formou nákupu tovaru.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. súdu oznámil, že neeviduje žalovanú ako odberateľku zemného
plynu. Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. súdu oznámila, že zmluva na dodávku pitnej vody a
odvádzanie odpadových vôd nie je uzatvorená s jednotlivými obyvateľmi bytového domu, ale s Bytovým
podnikom, s. r. o. Liptovský Hrádok. Stredoslovenská energetika, a. s. súdu oznámila, že na odberné

miesto D. M. - A. C. XX/X, má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny so žalovanou, od 19.
11. 2010. BYP, s. r. o. súdu predložil dodatok k zmluve o výkone správy zo dňa 24. 4. 2011, ktorým došlo
k zmene zmluvy o výkone správy z dôvodu zmeny vlastníka bytu č. 14 na žalobcu. Uvedený dodatok
k zmluve o výkone správy, spolu s mesačným preddavkovým listom, bol dňa 14. 4. 2011 doručený
žalobcovi.

H. P. ako dlžník a žalobca ako svedok uzavreli dňa 1. 6. 2010 zmluvu o pôžičke, v ktorej je ako veriteľ
označená Q. P., predmetom ktorej je poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 170 eur mesačne z
titulu splácania pôžičky H. P. voči U. S., a to až do doby, kým nenadobudne pôžička sumu 13.278 eur.
Dňa 9. 4. 2010 bola uzavretá dohoda medzi H. P. a žalobcom o plnení vrátenia finančných prostriedkov,

ktoré boli zverené na zhodnocovanie, v celkovej výške zostatku 300.000 Sk, t. j. 9958,18 eura, na
splácanie ktorých sa dohodli zmluvné strany v mesačných splátkach v sume 1000 eur.

Z pripojeného spisu Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok, sp. zn. ČVS: ORP-570/LH-LM-2012,
súd zistil, že na základe trestného oznámenia, podaného žalobcom dňa 31. 5. 2012 na žalovanú, bolo

uznesením zo dňa 4. 6. 2012 začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie žalovanej pre
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr.
zákona, pričom uznesením prokurátora zo dňa 15. 6. 2012, č. k. 1Pv/315/12-2, bolo uznesenie o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia ako neopodstatnené zrušené. Uznesením zo dňa 21. 6. 2012
bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo

postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/146/2009, mal súd
preukázané, že rozsudkom zo dňa 16. 11. 2009, č. k. 3P/146/2009-25, ktorý nadobudol právoplatnosťdňa 27. 11. 2009, bola schválená v mene maloletého X. P. kúpna zmluva, uzatvorená dňa 23.
6. 2009, predmetom ktorej bol odpredaj bytu maloletým ako predávajúcim č. XX A. X. F., Q. Č..
XX, obytného domu X.. Č.. XXXX, na pozemku parc. č. KN 5269/66 v katastrálnom území D.

P., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. KN 5269/66 vo veľkosti 6140/221090-in, zapísaného
v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na liste
vlastníctva č. XXXX.

Z priestupkového spisu Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 358/2012, súd zistil, že na základe
záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 31. 5. 2012 bolo voči žalobcovi vedené priestupkové
konanie, pričom rozhodnutím zo dňa 20. 9. 2012, číslo 358/2012/0624, bol žalobca uznaný za vinného
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tak, že dňa 31. 5. 2012
v čase okolo 15.30 hod. v bytovom dome Q. C. XX/XX v D. M. vulgárne nadával žalovanej a vyhrážal sa
jej zabitím, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, za čo mu bola uložená

pokuta vo výške 20 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Proti uvedenému
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Ministerstvo vnútra SR rozhodlo dňa 6. 12. 2012, pod
číslom SVS-OP2/2012-027011/TKL tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdilo.

SvedokH.P.,synžalovanej,privýsluchunasúdnompojednávaníuviedol,žeprvéstretnutiesožalobcom

absolvovaliajspolusjehobývaloumanželkou,kdesadohodli,žebytžalovanejbybolzábezpeka,pričom
on bude dlžnú sumu splácať po 100 eur. Peniaze dlžil synovi žalobcu, P. S.. Žalobca potom uviedol,
že pripraví návrh zmluvy o ručení a splátkový kalendár. Potom jedného dňa prišiel žalobca k nim, on
však bol v práci, žalovaná mu telefonovala, avšak nemohol prísť. Preto jej povedal, že si zmluvu potom
spolu prejdú. Nakoniec šla žalovaná, aj vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti, so strachom

podpísať zmluvu na matriku. Potom zistili, že sa nejednalo o zmluvu o zabezpečení, a to na katastrálnom
portáli. Žalobcu pozná cez jeho syna, ktorý bol jeho spolužiakom. Momentálne mu peňažné prostriedky
nedlhuje. V minulosti mu dlhoval peniaze, avšak boli vyplatené skôr, ako jednali ohľadne zmluvy. Synovi
žalobcu dlhuje peniaze asi od roku 2008-2009. Okolo zmluvy sa začali riešiť veci v lete roku 2010 -
2011. Ohľadne zmluvy sa žalobca stretol so žalovanou jeden krát, kedy bola prítomná aj jeho bývalá

manželka. Žalobca navrhol, aby sa dlh splácal po 100 eur, pričom chcel mať záruku, ktorou mal byť
byt. Žalovaná s tým nesúhlasila, teda nesúhlasila ani so zábezpekou. Potom začali osobné nátlaky na
žalovanú, žalobca sa vyhrážal, že ho zničí, pôjde sedieť. Fotil si ho pri osobných stretnutiach bez toho,
aby o tom vedel. Vyhrážky adresoval aj jeho bývalej manželke. Pred uvedeným stretnutím chodil žalobca
aj za jeho bývalou manželkou do obchodu, bral si odtiaľ veci na splátku dlhu. Žalobca sľúbil žalovanej,

že zostane vlastníkom bytu, o zmene vlastníctva bytu sa nehovorilo, určite sa so žalovanou ohľadne
predaja bytu nedojednávali. Žalovaná po podpise zmluvy viackrát žiadala žalobcu, aby jej dal kópiu
zmluvu, čo neurobil. Žalobca ich ukľudňoval, že s nimi uzavrie nájomnú zmluvu, avšak vždy to bolo len
na obdobie, za ktoré bolo zaplatené nájomné. Pred rozvodom manželstva býval u žalovanej, byt ani on,
ani jeho manželka, nevlastnili. Bývali v U. v obecnom byte. Jediný byt bol žalovanej. Syn X. vlastnil byt

na A. po jeho starom otcovi, avšak byt sa predal. Byt bol predaný ešte pred rozvodom. Poprel, že by
povedalžalobcovi,žemá3bytyajedenchcepredať.Privýsluchunasúdnompojednávanídňa1.4.2015
uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi už dlh nemá. Dlh voči žalobcovi mal preto, že žalobca a jeho syn chceli
cez neho investovať nejaké peniaze, ktoré neinvestoval. Peniaze mu poskytli prevodom na účet, rádovo
sa jednalo o niekoľko tisíc eur. Syn žalobcu mu poskytol približne 25.000 eur, nevedel uviesť, koľko

mu poskytol žalobca. Bolo to asi v roku 2006-2007. Nevedel, koľko dlhoval žalobcovi, bolo to rádovo
niekoľko tisíc eur. Uvedené prostriedky zaplatil žalobcovi v roku 2010-2011, ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy. V čase podpisu kúpnej zmluvy dlhoval synovi žalobcu 700.000 Sk, uvedená suma sa doposiaľ
nezmenila. Syn žalobcu sa voči nemu nedomáhal splnenia záväzku súdnou cestou, vždy to bolo len
formou nátlaku na rodinu a blízkych. Žalobca to chcel urobiť tak, aby bol nútený dodržiavať splátkový

kalendár, ktorý bol po 100-150 eur mesačne a niekoľko mesiacov to aj platil. Žalobca povedal, že chce
mať zábezpeku, že by pripravil zmluvy o zábezpeke, potom však využil situáciu, že bola mama sama
doma a myslela si, že podpisuje zmluvu o zábezpeke. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo bol splátkový
kalendár podpísaný žalobcom, keď peniaze dlhoval jeho synovi. Syn žalobcu mu povedal, že veci, ktoré
sa týkali jeho dlhu, bude preberať jeho otec. Dlh žalobcovi platil pár mesiacov, prestal ho platiť vtedy, keď

zistil, že byt bol prepísaný. On uhrádzal aj zálohové platby bytovému podniku, a to priamo do pokladne,
resp. ich chodila platiť mama. Sumy vo výške 100 eur platil žalobcovi on. Uvedenými sumami platil dlh,
nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, že ako účel platby bol uvedený nájom.Svedkyňa Q. P., bývalá nevesta žalovanej, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že niekedy
v roku 2010 bolo avizované žalobcom, aby sa stretli v byte u žalovanej. Tomuto predchádzalo veľké
množstvoSMSsprávzostranyžalobcuanátlaku,ktorýžalobcapraktizovalvovzťahuksynovižalovanej.

Stretli sa v byte žalovanej, žalobca predložil nejaké riešenia. Uzavrela so žalobcom zmluvu, že bude
splácať dlh manžela po 170 eur mesačne. Žalobca chcel, aby žalovaná zriadila kvázi záložné právo, s
tým, že tam bude naďalej bývať. Žalobca ešte pred tým 1. 6. 2010 prišiel k nej do obchodu, bral si tovar,
až jeho hodnota dosiahla 1300 eur a potom aj podpísal, že je to splátka dlhu. Potom ešte v septembri
alebo v októbri 2010 jej telefonovala predavačka z obchodu, že je tam žalobca, chce zobrať veci, s

čím nesúhlasila. Preto následne volala aj políciu, hliadka aj prišla. Bývalého manžela sa nepýtala, v
akej výške je jeho dlh voči žalobcovi, bola to vysoká suma. Stretnutie 1. 6. 2010 sa odohralo v byte u
žalovanej, žalovaná plakala, najskôr s tým nesúhlasila. Žalobca od nej chcel záruku alebo zábezpeku,
že keď sa ona pominie, bude mať byt. Dohodli sa, že žalovaná bude po 100 eur splácať nejaký dlh
a zábezpeka bude dovtedy, kým sa dlh nesplatí, pričom zábezpekou malo byť záložné právo na byt.
Žalovanánapokonodtlakomsúhlasila,žebytdádozábezpekyžalobcovi.Slovokúpa,predaj,prijednaní

nepadlo, nehovorilo sa nič o zmene vlastníka bytu. Pokiaľ sa žalobca vyhrážal aj zabitím, asi by to nebol
naozaj spravil. Žalovaná jej povedala, že jej volali z bytového podniku, že tam nebola záložná zmluva,
ale byt je už prepísaný. Žalovaná určite neobdržala kúpnu cenu za byt, nakoľko k nej vodí každý druhý
týždeň deti a vie, v akých pomeroch žije.

Svedok G.. P. S., syn žalobcu, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že ku kúpe bytu došlo asi
5-6 rokov dozadu, k príčinám kúpy sa vyjadriť nevedel. O tom, že jeho otec kúpil byt, sa dozvedel, keď
nastali problémy s platením. Nevedel, že otec zamýšľa byt kúpiť a že ho kúpil. Vie, že otec chodil za
žalovanou a vyzýval ju, aby byt platila. Žalovanú stretol asi jeden krát. Syna žalovanej pozná od roku
2011, kedy spolu nastúpili do školy ako spolužiaci. Po odchode syna žalovanej zo školy sa ich kontakt

postupne vytrácal. Riešil s ním nejaké zmluvy, ktoré mal uzavreté ohľadne životného poistenia asi v roku
2005. Syn žalovanej mu ich sprostredkoval. Od roku 2005 so synom žalovanej prichádzal do kontaktu asi
1-2 krát ročne. Naposledy sa stretli asi v roku 2008-2009. Asi jeden krát bol prítomný na stretnutí aj jeho
otec. Nevedel uviesť, či sa na stretnutiach rozprávalo aj o finančných záležitostiach. Synovi žalovanej
požičal asi 50.000 Sk. Iné peňažné prostriedky mu nepožičal. Peniaze mu vložil na účet, nedohodli sa

na forme vrátenia pôžičky, ani na časovom období. Syn žalovanej mu prostriedky vrátil asi do pol roka v
celom rozsahu. Iný dlh syn žalovanej voči nemu nemal, ani nemá. Má za to, že dlh je splatený, zaplatil
mu aj úroky. Otec sa ho pýtal, či mu syn žalovanej dlhuje nejaké peniaze, on mu to potvrdil. Pôžičku
mu platil na viackrát, úroky boli do 50 eur. Potom to už riešil jeho otec, vycestoval za synom žalovanej.
Nevedel, či konkrétne peniaze priniesol, keďže v tom období aj on dlhoval peniaze svojím rodičom a otec

mu povedal, že peniaze si odpísal z jeho dlhu. Jemu osobne syn žalovanej na účet, resp. v hotovosti,
peniaze nevrátil. Nevedel, či syn žalovanej dlhoval jeho otcovi nejaké peniaze. Voči synovi žalovanej sa
nikdy nedomáhal splnenia dlhu súdnou cestou.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa§712aods.9Občianskehozákonníka,prizánikunájmudohodnutéhonaurčitýčasnemánájomca

právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.Vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdpodanejžalobežalobcučiastočnevyhovel,nakoľko
v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Je potrebné uviesť, že súd bol

po zrušení rozsudku zo dňa 24. 6. 2013 viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho
súdu, v zmysle zákonného ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto v ďalšom
konaní doplnil dokazovanie tak, ako mu bolo uložené odvolacím súdom a na základe vykonaného
dokazovania rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal vypratania bytu, ktorého je, podľa zápisu v katastri nehnuteľností, výlučným vlastníkom a

zaplatenianájomnéhozaužívaniebytuzamesiacemarecažjúl2012.Vlastníckeprávokbytunadobudol
žalobca kúpnou zmluvou, uzavretou so žalovanou dňa 21. 2. 2011. Žalobca sa teda podanou žalobou
domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
namietala vlastnícke právo žalobcu k predmetnému bytu, z dôvodu absolútnej aj relatívnej neplatnosti
zmluvy, ktorou žalobca vlastnícke právo k bytu nadobudol. Súd preto ako predbežnú otázku v konaní
riešil otázku vlastníckeho práva k predmetnému bytu a skúmal, či kúpna zmluva, uzavretá dňa 21. 2.

2011 medzi žalobcom a žalovanou, je platným právnym úkonom. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka,
je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové
znaky právneho úkonu, ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú
vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú.

Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom
stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere
vôle a prejavu a predmete. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny
úkon, vznikajúci na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných
strán. Obsahom zmluvy, tak ako každého právneho úkonu, sú práva a povinnosti. Na platnosť zmluvy, z

hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže.
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dojednanie zmluvných strán o predmete kúpnej zmluvy a
o kúpnej cene. Žalovaná namietala neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu absencie slobodnej a vážnej
vôle a uvedenia do omylu. Žalovaná však ňou tvrdené dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu
resp. v prípade omylu relatívnu, neplatnosť kúpnej zmluvy, nepreukázala. Základným princípom výkladu

zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou.
Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, pokiaľ ide o náležitosti vôle, namietané v konaní žalovanou,
je nevyhnuté skúmať, či vôľa bola skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že na strane žalovanej bola daná (existovala) vôľa uzavrieť kúpnu

zmluvu, vôľa žalovanej bola vážna, slobodná a bezomylná.

Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle v rámci posudzovania platnosti právneho
úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby skutočne existovala, právny úkon nevznikne. Na existenciu
vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j. okolností, za

ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán (žalobcu ako kupujúceho a žalovanej ako predávajúcej),
vykonaných v písomnej forme, obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku žalovanej previesť na žalobcu
vlastnícke právo k bytu a záväzku žalobcu zaplatiť za predmet kúpy dojednanú kúpnu cenu, ako

aj ďalších práv a povinností v zmluve uvedených. Žalovaná ako predávajúca prejavila vôľu previesť
vlastnícke právo k bytu na žalobcu v písomnej forme, pričom svoju vôľu potvrdila podpisom zmluvy,
ktorého pravosť bola úradne overená. Žalovaná absenciu vôle odôvodňovala svojou nevedomosťou o
druhu zmluvy, tvrdila, že sa domnievala, že uzatvára zmluvu o zábezpeke, nie o predaji bytu. Uvedené
tvrdenia sú však v rozpore s jej písomným prejavom Žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu, že

pred podpisom zmluvy mala možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť, čo však, podľa jej tvrdení,
neučinila. Žalovaná netvrdila, že by jej žalobca odoprel, resp. zmaril možnosť pred podpisom zmluvy
oboznámiť sa s jej obsahom alebo že by ju ubezpečoval o inom obsahu zmluvy. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že pri jednaniach so žalobcom sa nikdy nedojednávalo uzavretie kúpnej zmluvy, ale zmluvy o
zábezpeke, nepreukázala, že pred podpisom zmluvy (v deň podpisu zmluvy), resp. pri podpise zmluvy

na príslušnom úrade, jej žalobca tvrdil alebo ju ubezpečoval, že uzatvára zmluvu o zábezpeke. Žalobca
však tvrdil, že žalovaná si kúpnu zmluvu pred jej podpisom prezrela. Žalovaná v deň podpisu zmluvy
dokonca zabezpečila vyhlásenie správcu bytového domu, ktoré je obligatórnou prílohou návrhu na vklad
vlastníckehoprávakbytu, uvedenévyhláseniesprávcuosobneprevzalaanetvrdila,ženemalamožnosťsa s ním oboznámiť. V deň podpisu kúpnej zmluvy žalovaná podpísala aj ďalšie listiny - návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a príjmový pokladničný doklad, ktorým potvrdila prevzatie
kúpnej ceny za byt. V rovnaký deň žalovaná opätovne spôsobom, uznávajúcim vlastníctvo žalobcu k

predmetnému bytu, podpísala aj zmluvu o prenájme bytu, v ktorej prejavila vôľu užívať predmetný byt
a platiť zaň nájomné a náklady spojené s užívaním bytu. Žalovaná aj v priebehu katastrálneho konania
bola upovedomená o prebiehajúcom konaní, keďže dňa 25. 3. 2011 jej bolo doručené rozhodnutie
o prerušení vkladového konania, v ktorom bolo výslovne uvedené, že vkladové konanie prebieha na
základe kúpnej zmluvy. Žalovaná po oznámení uvedenej skutočnosti opätovne nevykonala žiadne

úkony, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu u nej absentovala. Naopak,
dňa 30. 3. 2011 splnomocnila žalobcu na zastupovanie pri oprave údajov kúpnej zmluvy k bytu, pričom
svoj podpis dala aj úradne overiť. Žalovanej bolo následne dňa 4. 4. 2011 doručené rozhodnutie Správy
katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 3. 2011, číslo vkladu V 466/2011, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva k bytu. Ani po doručení uvedeného rozhodnutia žalovaná platnosť kúpnej zmluvy
žiadnym spôsobom nespochybnila. Naopak, na základe zmluvy o prenájme bytu žalovaná (resp. jej syn)

uhrádzali na účet žalobcu platby vo výške 100 eur mesačne, zodpovedajúce dojednanému nájomnému,
teda žalovaná sa opätovne správala k žalobcovi ako k vlastníkovi bytu. Hoci aj žalovaná, resp. svedok P.
uvádzali, že platby vo výške 100 eur predstavovali splátky dlhu syna žalovanej voči žalobcovi, uvedené
tvrdenia sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a súd ich považoval za účelové. Žalovaná (v
príkazoch na úhradu zo dňa 8. 11. 2011, 20. 2. 2012 a 18. 1. 2012), resp. svedok P. (v príkaze na

úhradu zo dňa 9. 5. 2012), do príkazov na úhradu vypisovali účel platby, ktorý sami označili ako nájomné.
Taktiež v doklade, označenom ako príjemka zo dňa 12. 4. 2011, žalovaná potvrdila odovzdanie sumy
300 eur žalobcovi ako nájomného za mesiace apríl až jún 2011. Rovnako sa ako vlastník bytu správal aj
žalobca, ktorý uzatvoril so správcom bytového domu dodatok k zmluve o výkone správy. K uzatvoreniu
zmluvy o dodávke elektrickej energie so žalobcom nedošlo len z dôvodu potreby platenia poplatkov za

zmenu užívateľa, čo žalovaná nespochybnila. Žalovaná až do doručenia žaloby v prebiehajúcom konaní
nevykonala žiadne úkony, ktorými by spochybnila vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu, nedomáhala
sa svojho vlastníckeho práva žalobou na súde, ani žiadnym iným písomným úkonom adresovaným
žalobcovi. Skutočnosti, spochybňujúce vlastníctvo žalobcu k bytu, začala uvádzať až po viac ako
roku od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Dôvod,

uvádzanýžalovanouprenepodaniežalobynaurčenievlastníckehopráva,neobstojí,nakoľkonedostatok
finančných prostriedkov, vzhľadom na možnosť poskytnutia právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
nemôže obmedziť osobu v práve domáhať sa súdnej ochrany. Tvrdenia žalovanej, že so žalobcom
hodlala uzavrieť zmluvu o zábezpeke dlhu jej syna, potvrdzovali len výpovede svedkov Q. P. a H. P..
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že svedkyňa P. bola účastná len jedného stretnutia medzi

žalobcom a žalovanou, ku ktorému došlo v júni 2010. Kúpna zmluva bola uzatvorená až s dlhším
časovým odstupom, a to vo februári 2011, pričom ďalších jednaní medzi žalobcom a žalovanou, ani
uzavretia kúpnej zmluvy, svedkyňa účastná nebola. Pokiaľ ide o výpoveď svedka P., súd ju považoval
za účelovú, keďže výsledok konania mal vplyv na bytovú situáciu jeho matky-žalovanej. Z jazykového
vyjadrenia právneho úkonu, ale aj z okolností, za ktorých bola vôľa žalovanej prejavená a z následného

správania žalovanej mal súd preukázané, že jej vôľa, uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k bytu na žalobcu, existovala.

Žalovaná taktiež namietala, že jej vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola vážna. Podľa ustálenej
judikatúry, právny úkon nie je urobený vážne, ak je z okolností zrejmé, že osoba, ktorá právny úkon

vykonala, nechcela svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú
príslušné právne predpisy. Jedná sa najmä o prejav vôle urobený žartom, pri hre, v prípade predstierania
vôle (simulácii). Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že by žalovaná nechcela svojím
prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s uvedeným prejavom vôle spájajú príslušné právne
predpisy. Tak, ako bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vôľou

žalovanej bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu s dojednaným predmetom a vyvolať tým právne účinky, ktoré
s prejavom vôle právne predpisy spájajú. Uvedená právna argumentácia žalovanej je aj v rozpore so
skutkovým opisom dôvodov, tvrdeným pre neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže žalovaná tvrdila, že svojím
konaním vôbec neučinila prejav vôle smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom „nevážny“ právny úkon
predpokladá, že navonok prejav vôle učinený bol.

Žalovaná taktiež nepreukázala, že kúpnu zmluvu neuzavrela slobodne. Právny úkon je urobený
slobodne, ak k prejavu vôle nebola konajúca osoba prinútená fyzickým donútením (násilím) alebo
psychickým donútením (bezprávnou vyhrážkou). Pri fyzickom donútení sa namiesto vôle konajúcejosoby prejaví vôľa donucujúceho. Žalovaná v konaní netvrdila, ani nepreukázala, že kúpnu zmluvu
uzavrela v dôsledku fyzického donútenia. Bezprávnou vyhrážkou je psychické donútenie, ktoré v
konajúcej osobe vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí, pričom prejavená vôľa sa vytvára

pod vplyvom uvedeného donútenia. Podľa ustálenej judikatúry, bezprávnou vyhrážkou sa vynucuje
niečo, čo nesmie byť vynucované, pričom sa musí jednať o vyhrážku takého druhu a intenzity, aby
vzbudila dôvodnú obavu u osoby, voči ktorej bola použitá. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho
právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala neslobodu vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy, spôsobenú bezprávnou vyhrážkou.

Žalovaná tvrdila, že kúpnu zmluvu uzavrela v dôsledku obavy zo žalobcu, nakoľko pri stretnutí, resp.
stretnutiach v jej domácnosti sa mal žalobca vyhrážať zabitím a basou jej synovi. Žalovaná však súčasne
uviedla, že uvedené vyhrážky nepovažovala za reálne a nemala obavu, že by ich žalobca skutočne
splnil. Preto nebolo možné považovať kúpnu zmluvu za uzavretú v dôsledku bezprávnej vyhrážky, keďže
vyhrážky žalobcu neboli takého druhu a intenzity, aby vzbudili u žalovanej dôvodnú obavu. V deň
podpisu zmluvy žalobca na žalovanú nekričal, ani sa jej nevyhrážal. Nevhodné správanie a vyhrážanie

sa žalobcu žalovanej bolo preukázané v priestupkovom konaní, vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, jednalo sa však o konanie, ktoré časovo nasledovalo až po uzavretí kúpnej zmluvy, keďže ku
skutku došlo dňa 31. 5. 2012. Súd mal za to, že k uvedenému konfliktu medzi žalobcom a žalovanou
došlo práve v súvislosti s nevyprataním žalovanej z predmetného bytu.

Žalovaná namietala neplatnosť kúpnej zmluvy aj omylom pri jej uzatváraní. Omylom sa chápe nesúlad
medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré
skutočne vyvolal. V prípade, že právny úkon bol urobený v omyle, má to za následok jeho relatívnu
neplatnosť, teda právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ho dotknutá osoba nedovolá. Relatívnu
neplatnosť právneho úkonu môže mať za následok len podstatný omyl, teda omyl, týkajúci sa právneho

dôvodu, resp. predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu
podľa prejavenej vôle subjektu rozhodujúca, za súčasného splnenia podmienky, že osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť alebo omyl vyvolala úmyselne.
V prípade, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, vyvolala omyl úmyselne, nevyžaduje sa, aby išlo
o podstatný omyl. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalovaná pri uzatváraní

kúpnej zmluvy konala v omyle. Žalovaná síce poukazovala na to, že sa domnievala, že uzatvára zmluvu
o zábezpeke a nie zmluvu kúpnu, uvedené tvrdenia však boli vyvrátené, tak ako už bolo vyššie uvedené,
keďže súd mal preukázané, že žalovaná chcela svojim prejavom vôle previesť vlastnícke právo k bytu.
Žalovaná kúpnu zmluvu, ktorá bola ako kúpna zmluva jasne a zrozumiteľne označená, podpísala, svoj
podpis dala úradne overiť, mala možnosť sa s obsahom zmluvy pred jej podpisom oboznámiť, zmluva

bola koncipovaná jasným, jednoznačným, stručným a prehľadným spôsobom, pričom aj správanie
žalovanej po podpise kúpnej zmluvy, najmä uzavretie zmluvy o prenájme bytu, uhrádzanie nájomného
žalobcovi, nepodanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva, preukazovalo, že žalovaná vedela, aký
právny úkon uzatvorila a že ho uzatvoriť aj zamýšľala.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu aj povinnosť zaoberať sa otázkou existencie dlhu syna
žalovanej voči žalobcovi resp. jeho synovi a jeho možnou spojitosťou s prevodom bytu. Z vykonaného
dokazovania súd existenciu dlhu syna žalovanej voči žalobcovi, ani voči jeho synovi v čase uzavretia
kúpnej zmluvy preukázanú nemal. Syn žalovanej na súdnych pojednávaniach opakovane uviedol, že
pokiaľ aj v minulosti dlh voči žalobcovi mal, k jeho úhrade došlo ešte pred podpisom kúpnej zmluvy.

Syn žalovanej tvrdil existenciu dlhu voči synovi žalobcu G.. P. S.Š. vo výške približne 700.000 Sk, t.
j. 23235,74 eura, existencia ktorého však v konaní preukázaná nebola. Svedok G.. P. S. pri výsluchu
na súdnom pojednávaní uviedol, že požičal synovi žalovanej približne 50.000 Sk, ktoré už boli v celom
rozsahu zaplatené v období rokov 2008-2009 a žiadne peňažné prostriedky mu nedlhuje. Uvedenej
skutočnosti svedčí aj to, že žalobca ani jeho syn sa nedomáhali voči synovi žalovanej zaplatenia žiadnej

finančnej sumy. Listinný dôkaz - príjmový pokladničný doklad zo dňa 1. 6. 2010, predložený žalovanou,
podľa ktorého Q. P.Í. zaplatila žalobcovi splátku pôžičky formou nákupu tovaru vo výške 1918,93 eura,
bol vystavený takmer 9 mesiacov pred podpisom kúpnej zmluvy, teda mohol preukazovať úhradu dlhu,
o ktorom syn žalovanej tvrdil, že zanikol ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, a teda s podpisom kúpnej
zmluvy súvislosť nemal. Navyše, žalobca tvrdil, že sa jednalo o splátku dlhu voči jeho synovi, ktorého

existenciu v čase podpisu kúpnej zmluvy však poprel syn žalobcu, teda samotný údajný veriteľ. Ani
listinné dôkazy, predložené synom žalovanej, a to zmluva o pôžičke, uzavretá medzi H. P. a žalobcom
(pokiaľ aj v zmluve bola označená ako veriteľ Q. P., zmluvu nepodpísala) a dohoda uzavretá medzi H.
P. a U. S. nepreukazujú existenciu dlhu, na zabezpečenie splatenia ktorého by bola mohla byť uzavretákúpna zmluva. Obidve zmluvy boli uzavreté v roku 2010, pričom predmetom zmlúv bol dlh H. P. voči
žalobcovi. Žalobca a H. P. pritom zhodne tvrdili, že H. P. žiadne peniaze žalobcovi ku dňu podpisu kúpnej
zmluvy nedlhoval (žalobca tvrdil, že vôbec nedlhoval). V konaní teda nebola preukázaná existencia dlhu,

zabezpečenie splatenia ktorého by bolo možné dať do súvisu s uzavretím kúpnej zmluvy.

Keďže súd mal preukázané, že kúpna zmluva, ktorou žalovaná previedla vlastnícke právo k bytu na
žalobcu,jeplatná,prislúchaložalobcoviprávonaochranujehovlastníctvakbytu.Obsahomvlastníckeho
práva je právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník

môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na inú osobu. Vlastník veci má
právo prenechať užívanie veci inej osobe, najmä prostredníctvom zmluvy o výpožičke a zmluvy o nájme.
Keďže medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o nájme predmetného bytu, súd skúmal, či
užívacie právo žalovanej, vzhľadom na podanú žalobu, trvá. V tejto súvislosti súd uvádza, že vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že zmluva o nájme bytu bola platným právnym úkonom, nakoľko spĺňala
všetky náležitosti právneho úkonu. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, ktoré boli žalovanou namietané vo

vzťahu ku kúpnej zmluve, súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku v uvedenej časti. Navyše ku zmluve
o prenájme bytu súd uvádza, že žalovaná zmluvu podpísala, podpis úradne overila, zmluva bola riadne
ako zmluva o prenájme bytu označená a žalovaná sa po podpise zmluvy správala ako nájomca, pretože
uhrádzala žalobcovi nájomné a, v súlade s dojednaním v zmluve, platby spojené s užívaním bytu na účet
správcu bytového domu, pričom v príjmových pokladničných dokladoch je ako platiteľ resp. vlastník bytu

uvedený žalobca. Keďže zmluva o nájme bytu bola uzavretá na dobu určitú, do 30. 6. 2011 a v konaní
nebolo tvrdené, ani preukázané predĺženie doby nájmu, žalovaná bola povinná po skončení dojednanej
doby nájmu predmet nájmu odovzdať žalobcovi ako vlastníkovi. Keďže tak žalovaná doposiaľ neučinila,
čo nebolo medzi účastníkmi sporné, súd jej uložil povinnosť vypratať predmetný byt. Súd uložil žalovanej
na vypratanie dlhšiu ako zákonnú lehotu, a to lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc

ku skutočnosti, že žalovaná v byte býva, prostredníctvom uvedeného bytu si teda uspokojuje svoje
bytové potreby a zabezpečenie ďalších priestorov na uspokojovanie bytových potrieb si nepochybne
vyžiada dlhší čas. Bytová náhrada žalovanej, v súlade s ustanovením § 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka, neprislúchala, keďže nájom zanikol uplynutím dojednanej doby.

Nakoľko žalovaná byt po skončení nájmu užívala naďalej bez právneho dôvodu, pričom za užívanie
bytu neplatila žalobcovi od marca 2012 žiadne plnenie, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a
bolo to preukázané aj vykonanými listinnými dôkazmi, súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej dojednanému nájomnému, t. j. 100 eur mesačne,
a to za obdobie od marca 2012 do júla 2012, tak ako si uplatnil žalobca v žalobe, čo činí 500 eur.

Pokiaľ si aj žalobca v žalobe uplatnil žalovaný nárok na peňažné plnenie ako nájomné, na súdnom
pojednávaní jeho právny zástupca žiadal priznať plnenie právnym dôvodom vydania bezdôvodného
obohatenia. Súd nie je v konaní viazaný právnym posúdením nároku uvedeným v žalobe a môže
skutok právne posúdiť inak ako žalobca. Skutkovo žalobca opísal požadované plnenie ako nárok z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Keďže žalovaná
užívala od 1. 7. 2011 byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a od 1. 3. 2012 za užívanie bytu
neposkytovala žalobcovi žiadne plnenie, vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie. Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, preto súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie. Súd považoval výšku bezdôvodného obohatenia, uplatnenú žalobcom, za
primeranú, keďže výška nájomného, dojednaného v zmluve o prenájme bytu, predstavovala primeranú
úhradu za užívanie bytu v konkrétnom čase a mieste. Účastníci zmluvy o prenájme bytu v čase jej
uzatvorenia považovali výšku dojednaného nájomného 100 eur mesačne za primeranú za užívanie
bytu a v prípade, že by nájomný vzťah trval, žalobcovi by prislúchalo nájomné v uvedenej výške, ktoré

by žalovaná ako nájomníčka bola povinná platiť. Navyše, zo strany žalovanej voči výške uplatneného
bezdôvodného obohatenia nebola vznesená žiadna výhrada.

Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. Vzhľadom na druh

uplatneného nároku (bezdôvodné obohatenie), keďže čas plnenia nebol účastníkmi dojednaný a nie je
ani stanovený právnym predpisom, bola žalovaná povinná, podľa § 563 Občianskeho zákonníka, splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ju o plnenie žalobca požiadal. Keďže žalobca nepreukázal inú riadnu výzvu na
plnenie, doručenú žalovanej, súd považoval za výzvu na plnenie žalobu, ktorá bola žalovanej doručenádňa 13. 9. 2012. Žalovaná bola teda povinná dňom nasledujúcim, t. j. dňa 14. 9. 2012, dlh splniť a odo
dňa nasledujúceho, t. j. od 15. 9. 2012 sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
Súdpretopriznalžalobcoviúrokyzomeškaniaododňa15.9.2012dozaplatenia,vovýške8,75%ročne.

V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd, vzhľadom na výšku priznaného plnenia, ako aj osobné a majetkové pomery žalovanej, ktorej v
súvislosti s rozhodnutím o vyprataní bytu vznikne aj potreba zabezpečenia bývania a v súvislosti s tým
nepochybne aj ďalšie peňažné výdavky, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi priznané plnenie
s príslušenstvom v dlhšej ako zákonnej lehote, a to v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením, z dôvodu zložitosti prípadu, si súd vyhradil rozhodnutie
o trovách konania na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.