Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 25, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205950
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614205950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 26429705, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. XXX, štátnej občianke SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,
zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 172,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ýnahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške
52,95 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Patrika Podhorského.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 172,- Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 472,-Eur od 13.10.2011 do 13.01.2011, za zo sumy 172 Eur od
14.01.2011dozaplatenia,6%ročnéhoúrokuzozmenkovejsumy472,-Eurod27.12.2010do13.01.2011,
zo sumy 172,-Eur od 14.01.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
vo výške 1,57 Eur a náhrady trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Lučenec na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného
sporu navrhovateľ, ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci
s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska odporkyne na
území Slovenskej republiky.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 10.02.2010 na zmenkovú sumu 472,-eur, pričom do jej textu bol poňatý

záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenu pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 13.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, žeindosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ titulom zmenky uhradil sumu 300,-
Eur z toho na zmenkovú sumu uhradil 300,-Eur a na úrokoch neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková
istina je opatrená doložkou "bez protestu", indostant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.

Navrhovateľ podal návrhom na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmeny, výpis z

obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na
registráciu na daň z priadnej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Dňa 29.05.2014 bolo v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu odporkyni za
účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa zo dňa 11.04.2014

doručenétlačivoCnaodpoveďspoluspredmetnýmnávrhomajehoprílohamivrátanefotokópiezmenky.
Odporca v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu doručil
vytlačené a vyplnené tlačivo C dňa 16.06.2014. Odporca v doručenom tlačive v časti II uvádza, že
pohľadávku neakceptuje, nakoľko zmenka nie je platná (nie je ňou podpísaná). Odporkyňa žiadala, aby

bolo nariadené ústne pojednávanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Dňa 24.10.2014 vstúpili do konania dvaja vedľajší účastníci na starne odporkyne, a to Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166 (ďalej len
"vedľajší účastník 1") a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so

sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 (ďalej len "vedľajší účastník 2"). O vstupe
vedľajších účastníkov súd účastníkov konania upovedomil. Navrhovateľ dňa 11.12.2014 doručil súdu
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka 1 do konania.
Na základe uvedeného súdu uznesením č. k .4C/49/2014-32 zo dňa 16.12.2014 vstup vedľajšieho
účastníka 1 do konania nepripustil. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/58/2015-43 zo dňa 28.05.2015. Stup vedľajšieho účastníka 2 do konania
nebol namietaný.

Vedľajší účastník 2 doručil súdu dňa 11.09.2015 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že predmetná zmenka
vznikla zo vzťahu spotrebiteľského, nie obchodnoprávneho a v prípade spotrebiteľov nemožno

odhliadnuť od ich špeciálnych záujmov a postavenia, t. j. že zmenkou predloženou navrhovateľom
bola zabezpečená spotrebiteľská zmluva. Na základe uvedeného mal za to, že súd sa musí zaoberať
kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a odporcu, a teda skúmať, či predmetná zmenka
vznikla zo spotrebiteľského vzťahu alebo nie. Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ
nemôže brániť ustanoveniami § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, nakoľko na tieto

vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Citované ustanovenie zákona platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V danom prípade sa podľa vedľajšieho účastníka vystavením
zmenky právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a
aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň poukázal na zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, čo činí úrok vo výške 91,25 % ročne, ktorý vyhodnotil ako úrok v rozpore s dobrými mravmi, teda

neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Preto navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnuť, nakoľko je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch (konkrétne s § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. plateného v čase vypísania zmenky) ako aj v rozpore s dobrými mravmi a uplatnil si
právo na náhradu trov konania vo výške 53,30 Eur.Navrhovateľ s právnym názorom vedľajšieho účastníka nesúhlasil, zotrval na podanom návrhu v celom
rozsahu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou

zmluvy nepredložil.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie z nízkou hodnotou sporu, (ďalej len Nariadenie), toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu,

alebotribunálu, vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu, alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné, ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie, alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má

aspoň jedna zo strán bydlisko, alebo obvyklý pobyt v členskom štátne inom, ako v členskom štáte súdu,
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I , a jeho podaním na príslušný súd,

alebo tribunál osobne, poštou, alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku a prípadne sa k nemu
pripoja akýkoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd,
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd, alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu, alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva Návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd, alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpoveď do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu, alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu, alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky
b) vykoná dôkazy v súlade článkom 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu dopôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia

ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Súd vykonal dôkazy v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. b) v spojení s čl. 9 ods. 1 až 3 Nariadenia a to
oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 10.02.2010, ako aj s vyjadrením vedľajšieho účastníka. Súd
nariadil vo veci pojednávanie vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže v predmetnej veci odporca v

doručenomtlačiveCžiadaonariadenieústnehopojednávania.Vovecibolvytýčenýtermínpojednávania
na 25.09.2015. Navrhovateľ na pojednávaní nebol prítomný, svoju neúčasť ospravedlnil. Vedľajší
účastník sa pojednávania tiež nezúčastnil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. Odporkyňa bola
prítomná osobne

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 10.02.2010 s

nasledovnými údajmi: Označenie: zmenka, číslo zmluvy 614600596, Meno, priezvisko, rodné číslo a
podpis vystaviteľa: odporca, Miesto vystavenia: A., Dátum vystavenia: 10.02.2010, Zmenková suma
472,- Eur, Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu štyristosedemdesiatdve eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 13.10.2010. Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Doložka: "bez protestu", "na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia", Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd prednostne posúdil nárok navrhovateľa podľa spotrebiteľského práva poukazujúc na spoločné
stanovisko občianskeho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.októbra 2015 č. 93. Jedným z dôvodov tohto
stanoviska bola "potreba zjednotenia postupu súdov nižšieho stupňa je odôvodnená odlišným prístupom
k právam uplatneným v predmetných konaniach, pričom navrhovateľ sa v nich domáha priznania nároku
s poukazom na zmenku, ktorou odôvodňuje existenciu dlhu žalovaného. V súvislosti s predloženými
rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa bolo potrebné zjednotiť výklad týkajúci sa možnosti prieskumu

zmenky a zohľadnenie právnej úpravy aplikovateľnej na zmenku a spotrebiteľa v rôznych časových
súvislostiach, ako aj napokon otázku možnosti prieskumu ex offo". S poukazom na uvádzané stanovisko
sa súd odklonil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pridržiavajúc sa záverov vyslovených
v spoločnom stanovisku.

Z predloženej zmenky je zrejmé, že táto bola zabezpečovacou zmenkou, ktorou bola zabezpečená
zmluva č. 614600596 uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s..r.o. (právnym predchodcom
navrhovateľka) a odporkyňou. Navrhovateľ predmetnú zmluvu napriek doručenému písomnému
vyjadreniu vedľajšieho účastníka nepredložil a zotrval na pôvodnom stanovisku, že zmenka sa má
posudzovať len v zmysle platného zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový ako abstraktný

záväzok, neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako

bolo dojednané nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbalosťou.Podľačl.I,§11ods.1citovanéhozákona,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 14 ods. 1 citovaného zákona, indosamentom s prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzatvorenia zmluvy (10.02.2010)
nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Rovnako sa pripúšťalo
za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a
príslušenstva. Dohoda o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, mení vzťah medziúčastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa.

Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V danej veci spotrebiteľ - odporca
vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa na základe úverovej zmluvy, čo bolo jeho
primárnym záujmom. Z bežnej praxe právneho predchodcu navrhovateľa je súdu zrejmé, že k vyplneniu
zmenky dochádzalo na základe dohody o vyplnení zmenky upravenej vo všeobecných obchodných

podmienkach. Znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení zmenky nemohla
odporkyňa ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom navrhovateľa a text zmluvných
podmienok mohla len ťažko plne pochopiť. Súdu je známe z jeho činnosti, že všetky úverové podmienky
predchodcu navrhovateľa sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide o pomerne dlhý text, ktorý
obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so zmenkou.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., zmenková suma v čase vyplnenia mohla
byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, avšak
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Nakoľko navrhovateľ nepredložil
súdu zmluvu o úvere č. 614600596, neuniesol dôkazné bremeno, t. j. nepreukázal, že predložená
zmenka je v súlade s v tom čase platným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka
podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd poukazuje, že tento právny úkon a to dohoda
o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka sú absolútne neplatné § 39 a § 3 Občianskeho

zákonníka a to pre rozpor s dobrými mravmi. Účelom tohto právneho úkonu je obísť ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa.
Niejesporné,ževtomtokonkrétnomprípadesiuplatňujenavrhovateľúrok0,25%denne,čopredstavuje
91,25% ročne čo je taktiež v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera a dohoda o
vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné, súd návrh v celom rozsahu
zamietol.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach

vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi
možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto

orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Z uvedeného je zrejmé, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo
ak navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh
sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: "zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a
"neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. V tomto
prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v
tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd

preto návrh navrhovateľa zamietol.

Súd tu poukazuje aj na právny názor Okresného súdu Spišská nová Ves v obdobnej veci sp.zn.
11C/125/2013 v rozsudku zo dňa 21.01.2014.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporkyni v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré jej súd nepriznal len
z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli. Nakoľko odporkyni vzniklo právo na plnú náhradu trov konania,

toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu v konaní na jej strane. Preto mu súd
priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
- prvá porada s klientom, vyjadrenie zo dňa 10.09.2015) 2 x 18,26 Eur spolu s režijným paušálom
8,04 Eur a režijným paušálom 8,39 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 52,95 Eur, na nahradenie ktorých bol zaviazaný navrhovateľ v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súlade s § 149

ods. 2 O.s.p.

Odporkyňa, osobne prítomná na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa po jeho vyhlásení
vzdala práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.